Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoPs/2/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci vyslovenia prípustnosti prevzatia a držania umiestneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX B. v zdravotníckom zariadení: Psychiatrická nemocnica D. D., E. E. F. G. XX, XXX XX D., na odvolanie umiestneného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 27.04.2023, č. k. – 92, jednomyseľne takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Pezinok uznesením zo dňa 27.04.2023, č. k. – 92 vo výroku I. vyslovil, že držanie A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX B. v zdravotníckom zariadení Psychiatrická nemocnica D. D., E. E. F. G. XX, XXX XX D. (ďalej aj „umiestnený“) je prípustné a vo výroku II. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , , , , , (ďalej „C. m. p.“) a vecne tým, že na základe oznámenia Psychiatrickej nemocnice D. D. D. zo dňa 05.01.2023, Okresný súd Pezinok uznesením zo dňa 09.01.2023, č. k. – 2 začal konanie o prípustnosti prevzatia a držania A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX B., následne uznesením zo dňa 09.01.2023, č. k. – 6 rozhodol, že prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia je prípustné a pokračoval v konaní o prípustnosti držania umiestneného v zdravotníckom zariadení. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania (zdravotnou dokumentáciou umiestneného, Znaleckým posudkom č. 28/2023 vypracovaným MUDr. Ivanom Karbulom, znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, písomným vyjadrením F. H. A., výsluchom umiestneného, výsluchom znalca MUDr. Ivana Karbulu) zistil, že u umiestneného je prítomná diagnóza F20.0 paranoidná schizofrénia, ktorá má trvalý charakter a bez dodržiavania liečebného režimu nie je možné dosiahnuť remisiu. Napriek nastavenej liečbe je akútny duševný stav umiestneného naďalej nedostatočne kompenzovaný, umiestnený nerozumie významu hospitalizácie, cíti sa psychicky zdravý a je ku svojmu zdravotnému stavu nekritický. Napriek nastavenej kombinovanej antipsychotickej liečbe je reziduálne psychotický, u umiestneného pretrvávajú poruchy vnímania a myslenia, jeho správanie je chorobne motivované s potencionálnymi prejavmi heteroagresivity. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie ďalej za preukázané, že u umiestneného je potrebné dlhodobé užívanie liekov, čo sa vzhľadom na nekritický prístup k jeho zdravotnému stavu súdu javilo v nechránenom prostredí ako nereálne, pričom u umiestneného aj napriek farmakologickej liečbe naďalej pretrváva psychotická symptomatika, ktorá dosahuje bludnú hĺbku. Vplyvom týchto bludov je umiestnený priamo nebezpečný voči svojmu okoliu (voči umiestnenému bolo vedené trestné stíhanie). Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia napokon konštatoval, že v prípade prepustenia umiestneného zo zdravotníckeho zariadenia je vysoko

pravdepodobné, že vysadí nastavenú medikáciu a dôjde tak k zhoršeniu jeho zdravotného stavu; na základe uvedeného vyslovil, že držanie umiestneného A. B. v zdravotníckom zariadení Psychiatrická nemocnica D. D., E. E. F. G. XX, XXX XX D. je prípustné.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 C. m. p.

4. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote umiestnený uvádzajúc, že bol dňa 25.12.2022 okolo 24,00 hod. napadnutý vrahmi vo svojom byte, ktorí ho spútali a uniesli do psychiatrického zariadenia bez jeho súhlasu. Napriek tomu, že je zdravý, je v zdravotníckom zariadení umiestnený už osem mesiacov. Na tieto osoby podal v minulosti trestné oznámenie z dôvodu, že sa mu vyhrážajú, pričom tvrdí, že bol svedkom vraždy. Umiestnený v odvolaní uviedol, že sa nemá ako brániť, navyše doba jeho držania nie je v napadnutom uznesení stanovená a žiadal, aby bol zo zdravotníckeho zariadenia prepustený.

5. Zdravotnícke zariadenie sa k odvolaniu umiestneného písomne nevyjadrilo.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa C. m. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , C. m. p., , (ďalej „“) a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania umiestneného.

7. Podľa § 265 C. m. p. po právoplatnosti uznesenia, ktorým súd vyslovil, že prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné, pokračuje súd v konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení.

8. Podľa § 266 ods.1 C. m. p. súd na prejednanie veci nariadi pojednávanie.

9. Podľa § 266 ods.2 C. m. p. súd nariadi znalecké dokazovanie a vyslúchne znalca. Za znalca nemôže súd ustanoviť lekára zdravotníckeho zariadenia, v ktorom sa umiestnený nachádza. Od znaleckého dokazovania možno upustiť, ak súd s ohľadom na vykonané dokazovanie má za to, že ďalšie držanie umiestneného v zdravotníckom zariadení je neprípustné.

10. Podľa § 267 C. m. p. uznesenie o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení musí byť vydané do troch mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia.

11. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( C. m. p., ).

12. Čl. 17 ods. 6 určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti, alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímaný do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje v ust. až osobitné konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení (tzv. detenčné konanie). Detenčné konanie má úzku súvislosť s hmotnoprávnou úpravou obsiahnutou v o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, ktorá okrem iného určuje, kedy je možné fyzickú osobu bez jej písomného súhlasu prevziať a držať v ústavnej starostlivosti.

13. Úprava detenčného konania je založená na povinnosti ústavu do 24 hodín oznámiť súdu buď prevzatie chorého bez jeho súhlasu, alebo zadržanie chorého, ktorý síce pôvodne súhlasil s ústavnou starostlivosťou, avšak v jej priebehu súhlas s ústavnou starostlivosťou odvolal. Konanie o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia začne súd z úradnej povinnosti a riadi sa vyšetrovacou zásadou. Súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu do ústavu došlo zákonným spôsobom. Základom pre zistenie, či zdravotný stav umiestneného vyžaduje prevzatie do ústavu je výsluch umiestneného a ošetrujúceho lekára. Aj keď v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestneného do ústavu súd nenariaďuje pojednávanie, i tak je povinný vykonať dokazovanie v tom rozsahu, že sudca vypočuje umiestneného a jeho ošetrujúceho lekára. Vykonané dôkazy potom súd vyhodnotí spôsobom predpokladaným v ustanovení , pričom zistené skutkové a právne závery zákonom zodpovedajúcim spôsobom uvedie v odôvodnení rozhodnutia. Súd v konaní konfrontuje na

podklade oznámenia ústavu identifikáciu osoby, okolnosti, za akých bola osoba do ústavu prevzatá, a tiež na základe lekárskej správy údaje o jej zdravotnom stave. Je nevyhnutné, aby si sudca sám na základe priameho kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je jednou z procesných záruk určených na ochranu jej základného práva na osobnú slobodu, ale tiež o schopnosti umiestnenej osoby chápať obsah uznesenia súdu o prípustnosti prevzatia do ústavu.

14. Priebeh detenčného konania v druhej fáze, t,j, o prípustnosti ďalšieho držania v zdravotníckom zariadení, je plynulým pokračovaním v detenčnom konaní za predpokladu, že nadobudlo právoplatnosť uznesenie, v ktorom súd vyslovil existenciu dôvodov pre prevzatie osoby do zdravotníckeho zariadenia a nedošlo k prepusteniu umiestneného na základe rozhodnutia zdravotníckeho zariadenia alebo umiestnený nedal informovaný súhlas s obmedzeniami vo vzťahu k svojej osobe. Konanie v tejto fáze prebieha s pojednávaním a dokazovaním a rešpektuje všetky princípy, na ktorých je budovaná právna úprava mimosporových konaní. Procesné úkony vykonané v prvej fáze konania zostávajú zachované, dokazovanie v konaní je smerované na získanie podkladu rozhodnutia, či je odôvodnené ďalšie držanie umiestneného v zdravotníckom zariadení, čo je možné len na základe dôkladného posúdenia zdravotného stavu osoby, o ktorej sa koná, obligatórnym nariadením a vykonaním znaleckého dokazovania, ktorého výsledky je treba vyhodnotiť v kontexte výsledkov v konaní vykonaného ďalšieho dokazovania. Aj napriek skutočnosti, že v mimosporových konaniach nie je možné v zmysle § 34 C. m. p. využiť koncentráciu konania (zákonnú, sudcovskú), priebeh konania je s ohľadom na predmet, o ktorom sa koná, do určitej miery „koncentrovaný“ časovým obmedzením, do ktorého súd musí vydať meritórne rozhodnutie (§ 267 C. m. p.), majúce svoj význam v právnoochrannom význame osoby, o ktorej sa koná, a nesúvisí s obmedzením procesnej aktivity účastníkov konania v procese dokazovania.

15. V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že po oznámení Psychiatrickej nemocnice D. D. D. zo dňa 05.01.2023, začal Okresný súd Pezinok uznesením zo dňa 09.01.2023, č. k. - 2 konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/ XX, XXX XX B. v ústave zdravotníckej starostlivosti. Uznesením zo dňa 09.01.2023, č. k. – 6 následne rozhodol, že prevzatie umiestneného v zdravotníckom zariadení bolo prípustné (uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.02.2023).

16. Po oboznámení sa s obsahom spisu, sa odvolací súd zhoduje so závermi súdu prvej inštancie o tom, že držanie umiestneného A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX B. v zdravotníckom zariadení Psychiatrickej nemocnici D. D., F. G. XX, D., je prípustné. Zdôrazňuje, že súd prvej inštancie v danej veci zisťoval a vyhodnocoval skutočnosti majúce podstatný skutkový a právny význam pri rozhodovaní o prípustnosti držania osoby v zdravotníckom zariadení, majúcich právny základ v tomto rozhodnutí citovaných ustanoveniach. Vykonaným dokazovaním (obsahom Znaleckého posudku č. 28/2023 vypracovaného MUDr. Ivanom Karbulom, znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, výsluchom znalca v priebehu pojednávania nariadeného na prejednanie a rozhodnutie veci, výsluchom umiestneného mimo pojednávania, oboznámením sa so zdravotnou dokumentáciou umiestneného) vyhodnoteným jednotlivo, ako aj v jeho vzájomnej súvislosti so súčasným prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, je bez akejkoľvek pochybnosti preukázané, že u umiestneného aj naďalej pretrváva diagnóza F 20.0 Paranoidná schizofrénia, ktorá je aj napriek liečebnému režimu nedostatočne kompenzovaná, diagnóza má trvalý charakter a bez dodržiavania liečebného režimu (pravidelný denný režim, dostatočný spánok, dôsledné užívanie predpísanej psychofarmakoterapie) nie je možné dosiahnuť remisiu (bezpríznakové obdobie). Za daného stavu, kedy u vyšetrovaného aj napriek kombinovanej antipsychotickej liečbe pretrvávajú poruchy vnímania a myslenia, odklon od reality, nekritickosti k duševnej chorobe, chorobne motivované správanie, je aj podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné aj naďalej u umiestneného pokračovať v psychiatrickej ústavnej liečbe, zaručujúcej dodržiavanie nevyhnutného liečebného režimu umiestneným.

17. Umiestnenému k jeho námietkam dáva do pozornosti povinnosť súdu ex offo alebo na návrh začať konanie o prípustnosti ďalšej detencie, a to najneskôr do uplynutia lehoty jedného roka od právoplatnosti uznesenia o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení (§ 269 ods.1 C. m. p.). V prípade, že sa blíži koniec lehoty a je zjavné, že dôvody detencie pretrvávajú, je potrebné, aby zdravotnícke zariadenie informovalo súd o potrebe upraviť pomery aj na ďalší čas. Aj v tejto fáze konania je však zdravotnícke zariadenie oprávnené bez predchádzajúceho súhlasu súdu umiestnenú osobu prepustiť. Ak súd nestanoví dĺžku trvania detencie na lehotu kratšiu ako jeden rok (ako je tomu

v posudzovanom prípade), aj pred skončením tejto lehoty môže umiestnený, jeho zvolený zástupca, jeho zákonný zástupca alebo blízka osoba podať návrh na začatie konania o prípustnosti ďalšieho držania v zdravotníckom zariadení (§ 270 ods.1 C. m. p.).

18. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ako vecne a právne správne potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , C. m. p. v spojení s

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( C. m. p., ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).