Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_6T-39-2011.pdf
PDF · 100.05 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/39/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica samosudcom JUDr. Richardom Bejdom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.06.2013 v Banskej Bystrici, takto
rozhodol:
rozhodol:
Obž. Ľ. Ž., nar. XX. XX. XXXX v Q., trvale bytom K.. W.. Š.Á. XX, U.
u z n á v a s a v i n n o u ,
ž e
XX. XX. XXXX požiadala K.. D. Š., aby jej za pôžičku vo výške 400.000,- Sk ktorú je poskytol veriteľ S. C. na základe zmluvy o pôžičke zo dňa XX. XX. XXXX, ručila svojim bytom na ulici T. XXXX/XX, D. D., č. bytu 62 s tým, že obžalovaná sľúbila pôžičku splatiť v dobe splatnosti do XX. XX. XXXX, uviedla, že má na to podmienky aby pôžička bola vrátená v uvedenej dobe, čo sa však nezakladalo na pravde, obžalovaná pôžičku v lehote splatnosti nesplatila, peniaze veriteľovi S. C. nevrátila, na základe čoho bola K.. D. Š. nútená XX. XX. XXXX zobrať si úver vo výške 530.000,- Sk, aby sa tak vyhla exekúcii a ako ručiteľ vrátila peniaze S. C., čim takto K.. D. Š. spôsobila škodu v sume 400.000,- Sk (11.633,81 Eur),
t e d a
na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
č í m s p á c h a l a
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 221 ods. 2 Tr. zák., 38 ods. 3 Tr. zák. s poukazom na § 36 písm. j/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa ukladá povinnosť obžalovanej nahradiť škodu poškodenej K.. D. Š. v sume 11.633,81 €.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodená K.. D. Š., nar. XX. XX. XXXX v N., bytom T. Č.. XXXX/XX, D. D. so svojím nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Podkladom pre vykonanie hlavného pojednávania bola obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Banská Bystrica č. X N. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX na Ľ. Ž. za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 písm. b) Tr. Zák. Zákona č. 140/1961 Zb .na tom skutkovom základe, že dňa 28.4.2004 požiadala K.. D. Š., aby jej za pôžičku vo výške 400.000,- Sk, ktorú jej poskytol veriteľ S. C. na základe zmluvy o pôžičke zo dňa XX.X.XXXX ručila svojim bytom na ulici T. XXXX/XX D. D., č. bytu 62 s tým, že obvinená sľúbila pôžičku splatiť v dobe splatnosti do XX.XX.XXXX, uviedla, že má na to podmienky aby pôžička bola vrátená v uvedenej dobe, čo sa však nezakladalo na pravde, obvinená pôžičku v lehote splatnosti nesplatila, peniaze veriteľovi S. C. nevrátila na základe čoho bola K.. D. Š. nútená X.XX.XXXX zobrať si úver vo výške 530.000,-Sk, aby sa tak vyhla exekúcii a ako ručiteľ vrátila peniaze S. C., čím takto K.. D. Š. spôsobila škodu v sume 36 378,41 eur.
Obž. Ľ. Ž. sa k trestnej činnosti, ktorá jej bola kladená za vinu nedoznala a vo svojich výpovediach uviedla, že v roku 2004 vrátila pôžičku p. D.i tak, že S. C. jej za tým účelom požičal celkovo 400 000 Sk, z toho čiastka 100 000 Sk predstavovala úrok. Zmluvu s S. C. podpísala v kancelárii u S.. Ď., p. C. požadoval nejakú záruku, preto oslovila známu D. Š., na čo jej povedala, že ona jej pôjde ručiť svojim bytom s čím súhlasila. Dňa XX.X.XXXX uzavrela zmluvu o pôžičke s S. C., pričom v zmluve o pôžičke bola uvedená suma 400.000,- Sk. N. C. jej povedal, že peniaze z pôžičky nepotrebuje hneď. S. C. následne mal dopravnú nehodu, ktorú spôsobil a keď mal ísť do výkonu trestu ju požiadal, či by mu nemohla vrátiť 100.000,- Sk a vráti mu len zvyšných 300.000,- Sk. Pred nástupom do výkonu trestu vrátila na dvakrát 100 000 Sk v sume 30 000 Sk a 70 000 Sk, o čom doložila do spisu aj príjmové doklady. Ďalej uviedla, že keď bol pán C. vo výkone trestu navštevovala ju jeho manželka, ktorej pri každej návšteve dala finančnú hotovosť od 100 Sk do 15.000 Sk, o čom si urobila záznamy, ktoré doložila do spisu. Neskôr pánovi C. prostredníctvom pána F. vrátila 35.000 Sk, túto sumu zaslala na účet vedený v T.. S. C. ju ešte požiadal, aby mu nechala 100.000,- Sk keď sa vráti z výkonu trestu. Po návrate C. z výkonu trestu odňatia slobody si prešli všetky uhradené sumy, on tieto sumy odsúhlasil a ešte mu dlhovala 100 000 Sk. Keď sa vrátil p. C. z výkonu trestu odňatia slobody, chcela mu vrátiť 100 000 Sk, ktoré mu ešte dlhovala, chcela si vybaviť úver v I. I., ale to sa nepodarilo, preto si požičala peniaze od p. I.. Asi po roku ako vrátila celú pôžičku pánovi C. prišla za ňou pani Š., ktorá jej povedala, že si musela zobrať pôžičku zo I. I. vo výške 530.000,- Sk, čím pôžičku navýšil o 130.000,-Sk ako úrok. Pred tým, ako si vzala p. Š. úver jej nič neoznámila, chcela jej pomôcť a tak vkladala na účet do I. I. splátky úveru, ktorý si táto vzala a zaplatila jej časť úveru. Keď ju pani Š. následne navštívila povedala jej, že úver si zobrala bez jej vedomia a keď si žiadala vysvetlenie táto jej povedala, že C. prišiel k nej na byt s J., pričom jej povedali, že ak si nevybaví úver vyhodia ju na ulicu. Ďalej uviedla, že nemala žiadny úmysel pôžičku nevrátiť. Keby bola vedela, že si pani Š. chce zobrať pôžičku, aby vyplatila jej pôžičku C. určite by jej to nedovolila, nakoľko jej pôžička bola splatená. Dodala, že ani S. C. ju žiadnym spôsobom nevyzval, aby mu vrátila peniaze na základe zmluvy o pôžičke.
Svedkyňa - poškodená K.. D. Š. vo svojich výpovediach uviedla, že v roku 2004 sa na ňu nakontaktovala Ľ. Ž. s ktorou sa poznali, táto jej povedala, že potrebuje pomoc, mala osobné problémy a potrebuje si zobrať pôžičku na čo je nevyhnutné mať ručiteľ, povedala jej, že má vyhliadnutý byt a poprosila ju, či by jej nepomohla tým, že založí svoj byt. Zdôrazňovala, že má vytvorené podmienky na vrátenie pôžičky v priebehu pol roka a záložné právo je len formalita. Nakoľko jej dôverovala s týmto súhlasila, pričom pán C. poskytol Ľ. Ž. pôžičku vo výške 400.000,- Sk a ona podpísala s p. C. záložnú zmluvu dňa XX.X.XXXX. Keďže pôžička nebola vrátená koncom roku 2006 s cieľom vyhnúť sa exekúcii na byt, ktorým ručila musela si zobrať úver vo výške 530.000,- Sk, ktoré následne vyplatila C., ktorý chcel splatiť pôžičku aj s úrokmi. Úver jej bol poskytnutý na obdobie 18 rokov a na vlastnú škodu bude musieť vyplatiť viac ako 1.000.000,-Sk. Od poskytnutia pôžičky pre obž. Ž. táto ju zavádza, účelovo klame, argumenty ktorými dôvodnila poskytnutie pôžičky sa nezakladali na pravde a v čase pôžičky Ž.Á. vedela, že túto nebude môcť splatiť, neustále ju zavádzala, že peniaze vráti, že jej známa vybavuje úver a z tohto jej ho vráti,
čo sa však nezakladalo na pravde. Na jej sústavné naliehanie p. Ž. s ňou uzavrela zmluvu o založení zmenkového vzťahu čo je však účelové. Ľ. Ž. uhradila časť splátok z jej úveru v I. I., a to vo výške 104.724,30,-Sk.
Svedkyňa - poškodená dodala, že sa dozvedela od p. C., že obžalovaná mu pôžičku nevrátila. Telefonovala následne s obžalovanou, ktorá jej oznámila, že niečo zaplatila p. C.. Ona ju následne viackrát „ obháňala“, stále jej tvrdila, že pôžičku zaplatila. Niečo vravela, že si vybavuje pôžičku v I. I. a mala to vybaviť p. J., potom jej povedala, že pôžičku si nevybavila. Už si nepamätá, kde presne sa podpisovala záložná zmluva. C. pýtal peniaze od nej, lebo ona ručila bytom, raz aj spolu volali obžalovanej, každému tvrdila niečo iné. Trvalo to dlho, p. C. stratil nervy, aj jej poslal SMS- správu, že keď nebude konať, že si zoberie jej byt aj s p. J.. V prípravnom konaní vo svojej výpovedi svedkyňa uviedla, že sa kontaktovala sa s p. Ž., tejto povedala, že si bola nútená vziať úver, aby zaplatila jej pôžičku a neprišla o byt na čo jej táto povedala, že načo si brala pôžičku, že ona pôžičku vyplatila. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa trvala na tom, že obžalovanej vravela o tom, že si zoberie pôžičku, následne jej zmluvu o pôžičke v I. I. prefotila, Ľ. Ž. uhradila časť splátok z jej úveru v I. I., a to vo výške 104.724,30,- Sk. Na otázku obhajoby svedkyňa uviedla, že verila p. C. o tom, že pôžička mu nebola vrátená, pričom p. C. jej nepredložil žiadne vyúčtovanie úrokov.
Svedok S. C. vo svojich výpovediach uviedol, že Ľ. Ž. na základe zmluvy o pôžičke požičal 400.000,- Sk, pričom táto navrhla, že za pôžičku bude ručiť bytom D.Á. Š.. Ž. sa zaviazala pôžičku vrátiť do XX.XX.XXXX, povedala, že pôžičku bude mať z čoho splatiť, že to nebude problém, pričom pri podpise zmluvy o pôžičke bola spísaná zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnej veci, na základe ktorej ručila pani Š. svojim bytom. Ešte predtým si bol predmetný byt obzrieť. N. Ž. v termíne splatnosti pôžičku nesplatila, nevedel sa s ňou spojiť, posielal jej sms správy, aby sa stretli, aby sa dohodli na mieste a hodine stretnutia, pričom táto nikdy neprišla a stále sa vyhovárala. Niekoľko krát jej volali s pani Š., že peniaze vráti ona, Š. si vezme úver a vráti pôžičku vo výške 400.000,- Sk navýšenú o 130.000,-Sk, čo bola suma, ktorú vyplatil obžalovanej mimo zmluvy o pôžičke. K tomu dodal, že celkovo mu obžalovaná vrátila sumu 100 000 Sk, k čomu jej aj podpísal príjmové doklady, avšak obžalovaná si opätovne peniaze v rôznych sumách od neho požičiavala naspäť. Vzhľadom na odstup času k tým ďalším pôžičkám už nemá doklady. On pani Š. vyrozumel o tom, že obžalovaná mu dlhuje tú navýšenú peňažnú sumu, nepätá si však, či tú navýšenú sumu zdokladoval poškodenej. Chodieval za obžalovanou do práce, hľadal ju v kancelárii N. L. R. B.. H. C. D. D., aj jej telefonicky volával. Žiadnu výzvu na úhradu dlhu obžalovanej nezaslal, lebo nevedel jej adresu. S obžalovanou ju zoznámil K. F., s ktorým v tej dobe spolupracoval. Zmluva o pôžičke bola bezodplatná, nakoľko obžalovaná sľúbila, že p. F. vybaví stavebný úver na dom, čo sa však nezrealizovalo. Keď sa stretol s p. Š., nejakú výzvu jej dal, myslí, že jedenkrát ju jej doručil.
Svedkyňa K. C. uviedla, že vie o tom, že manžel obž. Ž. XX.X.XXXX požičal 400.000,- Sk pričom Ž. nesplatila žiadnu finančnú hotovosť. Asi dva roky manžel čakal na splatenie pôžičky a neskôr vyzval pani Š., že ak nechce prísť o byt, aby pôžičku zaplatila ona. Poprela, že by jej osobne obžalovaná dala nejaké peniaze, a to ani počas manželovho výkonu trestu odňatia slobody.
Svedok K. F. vo svojich výpovediach uviedol, že sa rozprával s pani Ž., táto spomenula, že potrebuje nejakú krátkodobú pôžičku, a tak jej odporučil S. C., s ktorým spolupracoval a zapožičal jej sumu 400.000,-Sk. Obž. Ž. mala problémy so splácaním pôžičky, p. C. vravela, že pôžičku splatí, že si vybavuje úver, čo sa však nestalo. Vedel o tom, že obžalovaná niečo vrátila p. C., ale ten jej peniaze dal naspäť. Pokiaľ ide o sumu 35.000,-Sk, ktorú vložila Ž. na jeho účet v T., išlo o jeho dlh voči p. Ž., následne dal túto peňažnú čiastku p. C., nevie či si on túto čiastku započítal. Vie o tom, že deň pred nástupom dala obžalovaná p. C. 2 000,- Sk, počas jeho výkonu trestu dávala obžalovaná nejaké peniaze p. C., myslí si, že ako splátku pôžičky. Svedok ďalej uviedol, že bol niekedy v roku 2006 alebo 2007 pri stretnutí p. C., p. Š. a obžalovanej v jej kancelárii, že medzi p. Ž. a p. C. a p. Š. bola dohoda, že p. Š. si zoberie úver v I. I. za účelom splatenia dlhu p. C. a tento úver bude splácať p. Ž., neskôr pani Š. oznámila C., že p. Ž. prestala úver splácať.
Poškodená K.. Š. , ktorá bola prítomná na hlavnom pojednávaní sa vyjadrila, že nevie o tom, že by nejaké stretnutie bolo za jej prítomnosti p. Ž. a p. C., kde by mala p. Ž. vyhlásiť, že bude za ňu platiť úver, takú dohodu mala len s p. Ž. a nespomína si, či p. C. o tom vedel. Na svedka F. si nespomína.
Svedkyňa C. J. uviedla, že v predmetnej dobe bola kolegyňa obžalovanej v práci, jedenkrát bola prítomná, keď za p. Ž. prišla p. C., niečo potrebovala pre deti. Nebola svedkom toho, že by pani Ž. jej odovzdala nejakú finančnú hotovosť. Pani Ž. spomínala, že má pôžičku od pána C. vyplatenú. Niečo počula aj v telefóne, keď sa kolegyňa rozprávala a z toho vyrozumela, že splatila pôžičku. Už nevie uviesť koľkokrát bola p. C. za p. Ž.. Konkrétne o majetkových pomeroch obžalovanej nemala vedomosť, ale mala vtedy provízie zo svojej činnosti, bola šikovná. Žiadny úver si v I. I.Ľ. nevybavovala.
Svedok K. I. uviedol, že niekedy v roku 2005 alebo 2006 ho oslovila pani Ž., že potrebuje splatiť pôžičku pánovi C., a preto jej požičal sumu okolo 100 000 Sk,-Sk, ktorú mu splatila asi do jedného roka. Raz viezol p. Ž. vo vozidle, keď si prisadla p. C. a tejto na požiadanie obžalovanej dal 1000,- Sk na nákupy.
Svedok W. D. uviedol, že požičal pani Ž. 100 000,- Sk, ktoré mu vrátila u neho v kancelárii. Už si nepamätal, či odporučil p. C., aby požičal peniaze obžalovanej. Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná časť zápisnice o konfrontácii medzi ním a obv. Ž., kde uvádzal, že bol prítomný pri podpise zmluvy o pôžičke medzi C. a Ž., k čomu sa vyjadril, že netvrdí, že tam nebol, ale nepamätá si to.
Svedok N. Z. sa vyjadril, že Ľ. Ž. bola u neho zamestnaná v agentúre spoločnosti L. C. D. D. asi do konca roka 2005. Menovaná si od neho požičala finančnú hotovosť, v roku 2004 to bola suma 80 000,- Sk, ktoré mu vrátila a v roku 2005 sumu 120 000,- Sk, ktorú mu zatiaľ celú nevrátila, majú medzi sebou splátkový kalendár. Keď obžalovaná u neho pracovala, bola v práci úspešná, mala príjmy zo zamestnania.
Svedkovia K. J. a D. Š. vo svojich výpovediach k samotnému skutku neuviedli bližšie okolnosti. Svedok S. J. sa vyjadril, že nepozná S. C., obž. Ľ. Ž. v minulosti požičal istú finančnú sumu, ktorú mu riadne a včas vrátila.
Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené listinné doklady, najmä zmluva o pôžičke zo dňa XX.X.XXXX na základe ktorej si Ľ. Ž. požičala od S. C. 400.000,-Sk, ktoré sa zaviazala vrátiť v lehote do XX.XX.XXXX, zmluva o zriadení záložného práva medzi S. C. a D. Š. z XX.X.XXXX, zmluva o úvere medzi I. I., a.s. a K.. D. Š. zo dňa X.XX.XXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 530.000,-Sk, splátkový kalendár z ktorého vyplýva, že pokiaľ ide o predmetný úver splátka istiny v prípade splatenia úveru predstavuje 27.092,12 eur, predpis úroku 9.286,29 eur a poplatky vo výške 539,84 eur, vzhľadom k tomuto K.. D. Š. zaplatí úver v celkovej výške 36.918,25 eur čo predstavuje sumu 1.112.199,10,-Sk. Podľa vyjadrenia ZVJS bol S. C. vo výkone trestu odňatia slobody od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX. Podľa potvrdenia o daňovom priznaní a daňového priznania za rok 2005, mala obž. Ž. zdanitelný príjem. Súd taktiež oboznámil s listinnými dokladmi, ktoré v prípravnom konaní predložila obžalovaná, a to súpis splátok z pôžičky na čl. 99 spisu, doklad o vklade v hotovosti v sume 35.000,- Sk T. na účet K. F. (na čl. 100 spisu), a príjmové doklady na sumu 70.000,-Sk zo dňa X.XX.XXXX a na sumu 30.000,-Sk zo dňa 1.12.2004, kde na týchto príjmových dokladoch je uvedené ako účel pôžička - splátka s tým, že tieto boli podpísané príjemcom S. C. (na čl. 101 spisu). Boli oboznámené aj doklady o poukazovaní peňažných súm D. Š. obžalovanou ako splátka úveru (čl. 102-107 spisu) a zmluva o založení zmenkového vzťahu medzi veriteľom D. Š. a dlžníkom Ľ. Ž. zo dňa XX.X.XXXX , k tomu zmenka na 900.000,-Sk z toho istého dňa ( č.l. 54-56).
Po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní bola obž. Ľ. Ž. prvostupňovým súdom podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodená spod obžaloby, nakoľko súd mal za to, že skutok nie je trestným činom. Na základe podaného odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Banská Bystrica Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. XTo XX/XXXX U. XX. XX. XXXX zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. V odôvodnení uznesenia sa uvádza, že poškodená K.. D. Š. v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu prokurátora predložila krajskému súdu ako prílohu fotokópiu výpisov zo SMS správ z obdobia rokov 2006 až 2009. K tomuto novému dôkazu odvolací súd uložil vypočuť ako obžalovanú, tak aj poškodenú. Zároveň krajský súd konštatoval, že z doposiaľ vykonaných dôkazov je zistiteľné to, že obžalovaná v konkrétnom období požiadala K.. D. Š., aby jej za pôžičku v sume 400.000,- Sk ručila vlastným bytom, túto v lehote splatnosti nesplatila a naviac ju uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na splácanie pôžičky. Obžalovaná už v čase pôžičky peňazí od S. C., keď požiadala K.. D. Š. o ručenie bytom, konala minimálne s vedomím, že peniaze v dohodnutej lehote nebude môcť vrátiť, od poškodenej vylákala záruku na pôžičku, ohľadom ktorej splácania ju uviedla do omylu a takým spôsobom sa obohatila. Vo vzťahu k právnej kvalifikácii sa uvádza, že základom škody spôsobenej trestným činom bude škoda 400
000,- Sk, ďalšia škoda nad rámec ručenia pôžičky, ktorá bola spôsobená poškodenej K.. D. Š., bude vecou dokazovania v adhéznom konaní, preto je potrebné kvalifikovať konanie obžalovanej ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 Tr. zák. účinného do 01.01.2006, resp. je potrebné zvažovať právnu kvalifikáciu v zmysle § 221 ods. 1,2 Tr. zák. účinného od 01.01.2006.
Súd po tomto na hlavnom pojednávaní oboznámil s prepismi SMS správ adresovaných z mobilného telefónu poškodenej na mobilný telefón obžalovanej. Taktiež oboznámil prepisy SMS správ zasielaných z mobilného telefónu obžalovanej na mobilný telefón poškodenej. Z prepisu správy zo dňa 15. 03. 2006 vyplýva, že obžalovaná poškodenej sľubovala, že úver hneď po sviatkoch (pravdepodobne veľkonočné sviatky), vyplatí. V ďalších správach jej uvádzala, že pôjde za C. a zavolajú jej (správa z 26. 05. 2006), ďalšie správy sa týkajú už samotného uhrádzania úveru, ktorý si poškodená Š. vzala v I. I..
Obž. Ľ. Ž. sa k prepisom SMS správ vyjadrila, že si písali s poškodenou viacero SMS správ vzájomne, boli priateľky, vo vzťahu k samotnej pôžičke zo I. I., ktorú si vzala poškodená, si s ňou mohla písať nejaké SMS správy, ale až potom, ako si ten úver zo sporiteľne vzala. Poškodená K.. D. Š.T. vo svojej výpovedi potvrdila autenticitu zasielaných a prijatých SMS správ s tým, že trvala na svojej pôvodnej výpovedi. Obžalovaná aj poškodená zotrvali na svojich výpovediach aj v rámci vykonanej konfrontácie na hlavnom pojednávaní.
Po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní mal súd za to, že bolo preukázané, že obž. Ľ. Ž. sa dopustila protiprávnej činnosti tým spôsobom, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Tieto skutkové okolnosti vyplývajú najmä z výpovede svedkyne-poškodenej K.. D. Š., svedka S. C., K. C. a z príslušných listinných dokladov potvrdzujúcich, že obžalovaná uzavrela zmluvu o pôžičke s S. C., kde ako ručiteľka svojou nehnuteľnosťou vystupovala poškodená K.. D. Š. a zároveň si bola poškodená nútená vziať úver zo I. I..
Po tomto súd kvalifikoval konanie obžalovanej ako prečin podvodu nakoľko na škodu majetku poškodenej seba obohatila tým, že uviedla poškodenú do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu s tým, že v skutkovej vete rozsudku bola upravená výška spôsobenej škody. Súd vychádzajúc z listinných dokladov neakceptoval tú skutočnosť, že poškodená si vzala úver zo I. I., a.s. v sume 530 000,- Sk, nakoľko poškodená ručila za pôžičku v celkovej sume 400 000,- Sk ( 11. 663,81 Eur). Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. väčšou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok sumy 266 Eur. Súd kvalifikoval konanie obžalovanej v zmysle ustanovení Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v platnom znení, nakoľko je to pre ňu výhodnejšie, ato s poukazom na § 2 ods. 1 Tr. zák. teraz platného.
Boli oboznámené aj osobné doklady obžalovanej. Ľ. Ž. z bývalého miesta bydliska je hodnotená kladne, podľa odpisu z registra trestov nebola doposiaľ súdom trestaná.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následky, osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť nápravy. Zároveň postupoval v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zákona, pričom hodnotil poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Obžalovanej v danom prípade poľahčovalo, že pred spáchaním trestného činu viedla riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.), priťažujúce okolnosti súd nezistil žiadne. Za prečin podľa § 221 ods. 1,2 Tr. zák. súd mohol obžalovanému ukladať trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby piatich rokov. Nakoľko v prípade obžalovanej došlo k prevahe poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi, súd upravil trestnú sadzbu v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona znížením hornej hranice o jednu tretinu. S prihliadnutím na osobu obžalovanej súd uložil podmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.
Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanej, aby poškodenej nahradila škodu v sume 11.633,81 Eur, podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodenú so zvyškom svojho nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, nakoľko by dokazovanie v adhéznom konaní presiahlo potreby trestného konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.