Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-130-2013.pdf
PDF · 117.62 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/130/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou, v právnej veci navrhovateľa spol. Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO 35 697 270, proti odporkyni W. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, o zaplatenie 587,67 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 443,67 eur spolu s 9,5 %-ným úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 12.08.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Návrh vo zvyšku sa z a m i e t a .
Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 17,85 eur titulom trov na zaplatenom súdnom poplatku, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 07.02.2013 (doručeným súdu dňa 01.03.2013) domáhal súdneho výroku, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť sumu 587,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy od 12.08.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že uzavrel s odporkyňou Zmluvu č. A5533886 (ďalej len „Zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy navrhovateľ vypožičal odporkyni SIM kartu, ktorá umožňuje odporkyni využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo 0917406772.
V snahe predísť procesnej neistote, pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty vo výške 144,- eur s tým, že ustanovenie Dodatku, v ktorom je dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie bolo v inom súdnom konaní označené ako neprijateľná zmluvná podmienka Rozsudkom KS Prešov so sp. značkou 6Co 91/2011 a v súlade s ust. § 53a Občianskeho zákonníka je tak navrhovateľ ako dodávateľ služby povinný zdržať sa používania takejto podmienky. V súlade so zákonom sa navrhovateľ týmto návrhom na začatie konania v súlade s vyššie uvedeným domáha nároku vo výške škody voči odporkyni, ktorá vznikla navrhovateľovi za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadene LG GT405 a to vo výške 144,- eur (ďalej len „škoda“). Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou (ďalej len „výsledná suma“), t.z. predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú odporkyňa navrhovateľovi spôsobila tým, že získala mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnené oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazala používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj základný
záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnutú služby.
Uvedená zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle Dodatku plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia Zmluvy, ktorá by navrhovateľovi prípadne mohla vzniknúť tým, že navrhovateľ si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu splnil, avšak odporkyňa si svoju základnú povinnosť (t.j. zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky) nesplnila. Zmluvná pokuta nebola dojednaná zo strany navrhovateľa s úmyslom privodiť odporkyni neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad keď dôjde k porušeniu povinností odporkyne a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech. Zmluvná pokuta mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku odporkyne. Po právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku navrhovateľ ustanovenia Zmluvy (konkrétne Dodatku), ktoré mu súdne rozhodnutie vytýkalo dal do súladu so zákonom a týmto súdnym rozhodnutím.
Odporkyňa si bola v zmysle Dodatku vedomá, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je jej predávaný za cenu v čl. 1 bode 1.3. Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa odporca zaviazal užívať služby po dobu dohodnuté v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo že navrhovateľovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného/telekomunikačného zariadenia).
Okrem škody za akciový telefón/telekomunikačné zariadenie, navrhovateľovi vznikli ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačná a aktivačný proces, SIM-kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovanej siete, ktorí si vyžaduje rozšírenie kapacity investície a údržbu prevádzky, pričom tieto ďalšie škody si navrhovateľ neuplatňuje z dôvodu náročnosti dokazovania. Z dôvodu náročnosti dokazovania iných škôd odlišných od škody za mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie boli v minulosti paušalizované zmluvné pokuty.
Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú odporkyňa spôsobila navrhovateľovi je nasledovný:
Akciová cena Predajná cena Uplatnená škoda/výsledná suma
1.00 eur 145,00 eur 144,00 eur
Odporkyňa riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 443,67 eur vyfakturovaných v období 2011/03-2011/05.
Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 28.07.2011 oznámil odporkyni sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie, vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote.
Odporkyňa na pokus o pokonávku nereagovala žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky.
Navrhovateľ si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými podmienkami článok 11, bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 12.08.2011.
Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadrila.
Nakoľko sa v danej veci jedná o drobný spor v zmysle ustanovenia 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), súd podľa ustanovenia § 156 ods. 3 OSP v spojitosti s § 115a ods. 2 OSP účastníkom oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku.
Účastníci sa na verejné vyhlásenie rozsudku dňa 14.06.2013 o 9.15 hod. v pojednávacej miestnosti číslo dverí 107 na I. poschodí tunajšieho súdu nedostavili, volaní neboli.
Na základe dokazovania, ktoré bolo oboznámením listinných dokladov, a to najmä Zmluvy o pripojení č. A5533886 zo dňa 28.02.2011, Dodatku k zmluve o pripojení č. A5533886 zo dňa 28.02.2011, Prílohy č. 1 k Dodatku k zmluve, Pokusu o pokonávku zo dňa 28.07.2011, Doručenky, Faktúry, Všeobecné podmienky navrhovateľa a iné, mal súd zistený nasledovný skutkový stav:
Podľa Zmluvy o pripojení č. A5533886 zo dňa 28.02.2011 bolo zistené, že zmluva bola uzavretá medzi účastníkmi konania podľa § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Dňa 28.02.2011 bol uzavretý i dodatok k tejto zmluve o pripojení a v zmysle tohto dodatku bol odporkyni predaný mobilný telefón LG GT405 za kúpnu cenu 1,- eur. Zároveň tu bola dohoda o zmluvnej pokute vo výške 144,- eur podľa bodu 2.5. v prípade porušenia povinnosti účastníka. Podľa bodu 3.7. odporkyňa vyhlásila, že si je vedomá, že jej je telefón predávaný za cenu uvedenú v dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou trhovou cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku vzhľadom na výšku zľavy so spotrebiteľskej ceny, ako aj obsahu prílohy č. 1 by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda, a to minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny telefónu.
Podľa Pokusu o pokonávku zo dňa 28.07.2011 bolo zistené, že navrhovateľ žiadal, aby odporkyňa zaplatil pohľadávku za zúčtovacie obdobie marec 2011 suma 42,61 eur, apríl 2011 suma 210,94 eur, máj 2011 suma 193,12 eur, jún 2011 suma 1,- eur a júl 2011 suma 1,- eur, suma spolu celková pohľadávka 448,67 eur. Navrhovateľ žiadal, aby odporkyňa zaplatila najneskôr do 11.08.2011. Odporkyňa list neprevzala, zásielka sa vrátila navrhovateľovi nedoručená.
Podľa predložených faktúr bolo zistené, že navrhovateľ fakturoval odporkyni sumu 192,12 eur faktúrou so splatnosťou 31.05.2011 č. faktúry 2112064841, sumu 1,00 eur faktúrou so splatnosťou 15.03.2011 č. faktúry 2104334947, sumu 2,33 eur faktúrou so splatnosťou 29.04.2011 č. faktúry 2108832166, sumu 40,61 eur faktúrou so splatnosťou 29.03.20111 č. Faktúry 2105543233 a sumu 208,61 eur faktúrou so splatnosťou 29.04.2011 č. faktúry 2108824819, a to za mesačné poplatky, upomienku, odpojenie a znovu pripojenie.
Navrhovateľ zároveň predložil aj všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko a.s. vydané v súlade so zákonom č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
Na základe dokladu, mal súd zistené, že zariadenie LG GT405 malo akciovú cenu s DPH 1,- eur a predajná cena s DPH bola 145,- eur.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“): Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 2 zákona: Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 písm. a) zákona: Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa ustanovenia 42 ods. 4 písm. b) zákona: Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“): Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase, v ktorom došlo k omeškaniu odporcu s plnením peňažného záväzku voči navrhovateľovi: Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Sadzby sú uverejnené na internetovej stránke NBS SR).
Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 OZ: Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 OSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa § 120 ods. 3 OSP si súd osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
V konaní súd vykonal a zhodnotil dokazovanie podľa vyššie uvedených procesných zásad a dospel k takému záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný aj keď len v časti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami ako aj zmluvami a dodatkami, ktoré boli uzavreté medzi účastníkmi konania. Nesporne bolo v konaní preukázané, že účastníci uzavreli Zmluvu o pripojení č. A5533886 dňa 28.02.2011 a v ten istý deň i dodatok k tejto zmluve, a to v súlade s § 43 ods. 1 zákona. Na základe predmetnej zmluvy a dodatku a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tu vznikla povinnosť odporkyni, aby zaplatila cenu za poskytnutú verejnú službu tak ako bola táto cena vyčíslená navrhovateľom, t.j. 443,67 eur. Pretože odporkyňa riadne nezaplatila, a to ani napriek výzve navrhovateľa bolo rozhodnuté o povinnosti odporkyne zaplatiť dlžnú sumu, ako cenu služieb vo výške 443,67 eur a podľa citovaného ustanovenia § 517 ods. 1,2, OZ je povinná odporkyňa zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške určenej podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. 9,5 % ročne, a to odo dňa 12.08.2011 do zaplatenia. Na základe pokusu o pokonávku zo dňa 28.07.2011 navrhovateľ vyzval odporkyňu na zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 11.08.2011 a keďže odporkyňa ani v tejto dodatočne poskytnutej lehote nezaplatila, tak sa dostala do omeškania a odo dňa nasledujúceho 12.08.2011 jej vznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania.
Súd návrh vo zvyšku o zaplatenie sumy 144,- eur titulom náhrady škody zamietol. Navrhovateľ v konaní výslovne uviedol, že táto suma predstavuje náhradu škody, na ktorú vzniklo navrhovateľovi právo pri porušení odporkyne riadne platiť za poskytované služby a následné nedodržanie viazanosti 24 mesiacov. Súd dospel k takému záveru, že zaplatenia tejto sumy sa navrhovateľ domáhal titulom náhrady škody, ktorý nárok vyplýva z bodu 3.7. dodatku k zmluve o pripojení, kde sa výslovne konštatuje, že ak nebude dodržaná odporcom doba viazanosti, tak vzniká právo na náhradu škody, a to vo výške minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu. Cena mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia, za ktoré bolo predané odporkyni bola 145,- eur a predajná cena bola 1,- eur, čo je rozdiel 144,- eur.
Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že navrhovateľovi škoda podľa ustanovenia § 420 OZ nevznikla. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 OZ sú protiprávne konanie, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie. Protiprávne konanie je také, ktoré je v rozpore s objektívnym právom a spočíva buď v konaní alebo opomenutí. Preto, aby konanie bolo kvalifikované ako protiprávne je potrebné porušenie právnej povinnosti, ktorá bola uložená občanovi. Právne povinnosti vyplývajú buď priamo z právnych predpisov, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor s právnymi predpismi je vtedy, ak konanie priamo porušuje právne predpisy, alebo aj vtedy, keď právne predpisy obchádza. Protiprávnosť sa nepredpokladá a poškodený má povinnosť ju dokazovať. Ďalšou podmienkou na vznik zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody. Pojem škoda je definovaný tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Pritom majetková ujma môže existovať len vtedy, ak ju je možné objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk a skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s ňou. Ďalej je potrebná existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho práva a potom je potrebné zisťovať existenciu príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny úkon, úmyselné konanie proti pravidlám občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností ktoré prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku škody existuje tá skutočnosť, s ktorou OZ zodpovednosť v danom prípade spája. Posledným nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu je zavinenie, ktoré býva definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu a k škode. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo ako vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť. Zavinenie ako psychický vzťah musí zahrňovať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Občiansky zákonník je vo všeobecnosti založený na princípe zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné zavinenie. Znamená to, že poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť musí preukázať, že na škode z porušenia právnej povinnosti nenesie žiadnu vinu. Táto domnienka sa týkala nedbanlivosti a nevzťahuje sa na úmyselné konanie.
Súd vychádzal z týchto všeobecných predpokladov zodpovednosti za škodu a dospel k takému záveru, že nie sú splnené uvedené podmienky, a tak nie je tu daná ani zodpovednosť odporkyne za škodu, ktorú si uplatňuje navrhovateľ v tomto konaní. Navrhovateľ uvádzal, že protiprávne konanie odporkyne je v tom, že táto porušila svoje povinnosti a riadne neplatila za poskytované služby, a tak nedodržala lehotu viazanosti 24 mesiacov podľa dodatku k zmluve o pripojení. Následkom tohto, a teda v príčinnej súvislosti s takýmto konaním vznikla škoda, ktorá vlastne pozostáva z rozdielu v cene mobilného telefónu, a to akciovej cene, za ktorú bol tento predané odporkyni a predajnej skutočnej cene. Súd dospel k takému záveru, že u odporkyne by bola splnená podmienka protiprávneho konania, a to konania v rozpore so zmluvnými podmienkami tak, ako sú uvedené v dodatku, a to, že odporkyňa si riadne neplnila svoje povinnosti a neplatila za služby, a tak skutočne došlo zo strany navrhovateľa k ukončeniu zmluvného vzťahu, a tak odporkyňa nedodržala podmienku 24 mesačnej viazanosti. Zároveň ale s takýmto konaním odporkyne nie je v príčinnej súvislosti škoda tak, ako si uplatňuje navrhovateľ. Škoda ako majetková ujma, a to zmenšenie majetkového stavu poškodeného mala vzniknúť vtedy, keď navrhovateľ predal odporkyni podľa dodatkov zľavnený mobilný telefón, čo bolo dňa 28.08.2011, keď bol uzavretý predmetný dodatok k zmluve o pripojení. Tým, že navrhovateľ predal zľavnený telefón odporkyni, podľa vyjadrenia navrhovateľa, došlo k vzniku škody, a to vo výške zľavy z kúpnej ceny za mobilného telefónu. Až následne odporkyňa nedodržala svoju povinnosť a riadne neplatila za služby poskytované navrhovateľom. V takomto prípade najskôr došlo k zníženiu majetkovej sféry navrhovateľa, keď poskytol zľavu na mobilné telefóny a až po uplynutí času došlo k porušeniu povinnosti odporkyne riadne platiť za služby v roku 2011, ako vyplýva z pokusu o pokonávku a z predložených faktúr. Nebola teda splnená základná podmienka, a to, že existuje protiprávne konanie škodcu a v príčinnej súvislosti s týmto protiprávnym konaním je vznik škody, pričom je zrejmé, že najskôr je protiprávne konanie a až potom nasleduje vznik škody. Podľa navrhovateľovho vyjadrenia o vzniku škody, za ktorú je
zodpovedná odporkyňa nebola zachovaná táto časová postupnosť a navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by škoda ako zmenšenie jeho majetku vznikla v dôsledku protiprávneho konania odporkyne, a to neplatenia za služby poskytované navrhovateľom a následne ukončenia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania. Podľa uzavretého dodatku k zmluve o pripojení, navrhovateľ poskytol odporkyni zľavu na cenu mobilného telefónu a s týmto poskytnutím zľavy nie sú spojené žiadne právne následky pri porušení povinnosti odporkyne. Právo na náhradu škody nevyplýva z citovaného článku 3.7., ako uvádzal navrhovateľ, aj keď sa v tomto článku hovorí o škode. V tomto prípade ale neboli splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa cit. § 420 Občianskeho zákonníka, a tak v tejto časti o zaplatenie sumy 144,- eur ako náhrady škody, ako aj príslušného úroku z omeškania, bol návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnutý.
Vo výroku o náhrade trov konania medzi účastníkmi rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľ bol v konaní čiastočne úspešný. Jeho úspech spočíva v priznaní istiny 443,67 eur a úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 443,67 eur od 12.08.2011 do zaplatenia. Neúspech navrhovateľa predstavuje zamietnutie návrhu čo do zaplatenia sumy 144,- eur a úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 144,- eur od 12.08.2011 do zaplatenia.
V percentuálnom vyjadrení, ak súd zohľadní, že plný úspech, t.j. 100 %, by znamenal, ak by odporkyňa zaplatila, resp. bola zaviazaná navrhovateľovi zaplatiť istinu 587,67 eur (ako bola žiadaná návrhom na začatie konania) spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 587,67 eur od 12.08.2011 do zaplatenia (t.j. pre účely výpočtu úspechu vo veci do dňa vyhlásenia rozsudku - 14.06.2013), teda pre účely výpočtu úspechu vo veci priznanie sumy 690,60 eur, tak navrhovateľ bol priznaním istiny 443,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 443,67 eur od 12.08.2011 do zaplatenia úspešný v 75,5 %, neúspešný bol v 24,5 %. Čistý úspech navrhovateľa vo veci (úspech mínus neúspech) predstavuje 51 %, v ktorom pomere má navrhovateľ podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 142 ods. 2 OSP voči odporkyni nárok na náhradu trov konania.
Navrhovateľ si uplatnil trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku, t.j. v sume 35,- eur. Nakoľko tieto náklady boli nesporne účelne vynaložené na uplatnenie práva navrhovateľa, súd navrhovateľovi priznal náhradu sumy 17,85 eur predstavujúcej 51 % zo zaplateného súdneho poplatku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.