Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (16)Rozhodnutie_4P-42-2013.pdf
PDF · 71.62 KB
Case nature
Subarea
4P/42/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Mikulášom Géczim vo veci starostlivosti o maloleté dieťa T. Z., nar. XX.XX.XXXX, dočasne umiestnený v Krízovom stredisku „Za dôstojný život" v Lučenci, Vajanského 71, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, odbor sociálno- právnej ochrany detí a sociálnej kurately, dieťa rodičov A. Z., nar. XX,XX,XXXX, trvale bytom H. XX, štátnej občianky SR a otca neuvedeného, o návrhu strýka J. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, prechodne bytom B., M, PČL, F. XX, štátneho občana SR na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloleté dieťa T. Z., nar. XX. XX. XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti strýka J.M. A., nar. XX. XX. XXXX, ktorý bude vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, v bežných veciach ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok namiesto rodičov.
Matka maloletého dieťaťa A. Z., nar. XX. XX. XXXX s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého T. Z. výživným mesačne v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona od právoplatnosti tohto rozsudku; takto určené výživné je splatné k rukám navrhovateľa J. A.Č., nar. XX. XX. XXXX vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Lučenec č. k. 7PPOm/1/2013-5 zo dňa 15.03.2013 súd dočasne umiestnil maloleté dieťa do starostlivosti Krízového strediska „Za dôstojný život“ v Lučenci, Vajanského 71.
Strýko maloletého dieťaťa návrhom zo dňa 10.04.2013 žiadal o zverenie maloletého T. do svojej osobnej starostlivosti.
Matka maloletého dieťaťa so zverením syna T. do náhradnej osobnej starostlivosti strýka (jej brata) súhlasila. Vzala na vedomie povinnosť prispievať na výživou maloletého dieťaťa minimálnym výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Kolízny opatrovník so zverením maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti J. A. tiež súhlasil. Uviedol, že v domácnosti strýka bolo Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, odbor sociálnych vecí a rodiny vykonané šetrenie, podľa ktorého má vytvorené všetky podmienky pre priaznivý telesný a duševný vývoj dieťaťa a dokáže maloletému T. poskytnúť všestrannú starostlivosť. Matka nemá v domácnosti vytvorené pre výchovu maloletého dieťaťa vhodné podmienky, nakoľko dom, v ktorom žila, vyhorel.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, matky maloletého dieťaťa, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom spisu, prečítaním uznesenia Okresného súdu Lučenec č. k. 7PPOm/1/2013-5 zo dňa 15.03.2013, písomného návrhu zo dňa 10. 04. 2013, ospravedlnenia neúčasti kolízneho opatrovníka na pojednávaní zo dňa 22.04.2013, odpovede Sociálnej poisťovne pobočka Lučenec zo dňa 23.04.2013, správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, pracovisko Poltár zo dňa 23.03.2013, 22.04.2013 a 23.04.2013, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno z prešetrenia pomerov v domácnosti navrhovateľa zo dňa 13.05.2013, daňového priznania za rok 2012 predloženého navrhovateľom..
Na základe ustanovenia § 45 ods.1,2,3,4,5,6,7 zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
V zmysle § 81 ods. 1,2 zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
V zmysle § 62 ods.1,2,3,4,5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 prvá veta zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods.1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a na základe vykonaného dokazovania súd zveril maloletého T. Z. do náhradnej osobnej starostlivosti strýka J. A.. Matku maloletého dieťaťa zaviazal platením výživného v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
V zmysle § 146 ods. 1 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov(ďalej len „O.s.p.“), žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Vzhľadom k tomu, že na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov konania, ktorí sa vzdali odvolania, súd vyhotovil rozsudok v súlade s § 157 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Nakoľko účastníci po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa vzdali práva odvolania, nadobudne rozhodnutie právoplatnosť dňom doručenia poslednému z nich.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.