Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-16-2010.pdf
PDF · 110.76 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/16/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Kučerovou v právnej veci navrhovateľa: L.. O. O., D.. XX. XX. XXXX, N. G. XX, XXX XX N., zast. Mgr. Marek Turoček, advokát, Galvaniho 7/D, 821 04 Bratislava proti odporcovi: Petit Press, a.s., IČO: 35 790 253, Lazaretská 12, 811 08 Bratislava, zast. DEDÁK & Partners, s.r.o., Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava a Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s.r.o., Špitálska 43, 811 08 Bratislava o právo na odpoveď a o peňažnú náhradu vo výške 3 000,- eur takto
rozhodol:
I. Odporca je p o v i n n ý uverejniť do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku odpoveď navrhovateľa za podmienok uvedených v § 8 ods. 5 Tlačového zákona č. 167/2008 Z. z. účinného k 31. augustu 2011 s označením „ODPOVEĎ Ing. Miroslava Mihalíka“ v nasledovnom znení:
„K skutkovým tvrdeniam obsiahnutým v článku s názvom „Fond klamal o pozemkoch“ uverejnenom denníku Z. vo vydaní zo dňa XX.XX.XXXX na strane 1. uvádzam, že pozemky pri obci Z., v okrese Z. o veľkosti vyše XXX C. nemohli byť v celej ich výmere vydané reštituentom z O. (a ani iným reštituentom) v zmysle platných právnych predpisov. Vydaním týchto pozemkov reštituentom by som, ako vtedajší generálny riaditeľ Slovenského pozemkového fondu porušil právne predpisy Slovenskej republiky. Pozemky pod Tatrami, vydané počas môjho pôsobenia, boli jediné väčšie, ktoré boli v správe Slovenského pozemkového fondu na východe Slovenska a ktoré bolo možné v súlade s právnymi predpismi vydať reštituentom. Tieto pozemky boli vydané v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky.“
II. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi peňažnú náhradu vo výške 2.000,- € do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšku uplatneného nároku na peňažnú náhradu súd návrh z a m i e t a .
IV. O trovách konania súd rozhodne do 30-tich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25. 01. 2010 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť uverejniť opravu v nasledovnom znení: Denník Z. vo svojom vydaní dňa 03. decembra 2009 na strane 1. v článku s názvom " Fond klamal o pozemkoch " uviedol nasledovné skutkové tvrdenia: " Reštituenti mohli dostať pozemky len 40 kilometrov od tých, ktoré im štát zobral" a " Fond mohol ľuďom z O. dať pozemky v susednom okrese pri Z.". Tieto skutkové tvrdenia nie sú pravdivé. Pravdou je to, že reštituenti nemohli dostať pozemky v okrese Z. a teda len 40 kilometrov od tých, ktoré im zobral štát a Slovenský pozemkový fond nemohol ľuďom z O. dať pozemky v susednom okrese pri Z., keďže Slovenský pozemkový fond nemal vo svojej správe dostatok pozemkov
v susednom okrese pri Z., ktoré by mohol v zmysle platných právnych predpisov vydať reštituentom z Michaloviec. Ďalej sa navrhovateľ návrhom domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť uverejniť odpoveď navrhovateľa v nasledovnom znení: K skutkovým tvrdeniam obsiahnutým v článku s názvom " Fond klamal o pozemkoch " uverejnenom v denníku Z. vo vydaní zo dňa 03. decembra 2009 na strane 1. uvádzam, že pozemky pri obci Z., v okrese Z. o veľkosti vyše 250 hektárov nemohli byť v celej ich výmere vydané reštituentom z O. (a iným reštituentom) v zmysle platných právnych predpisov. Vydaním týchto pozemkov reštituentom by som ako vtedajší generálny riaditeľ Slovenského pozemkového fondu porušil právne predpisy Slovenskej republiky. Pozemky pod Tatrami, vydané počas môjho pôsobenia, boli jediné väčšie, ktoré boli v správe Slovenského pozemkového fondu na východe Slovenska, a ktoré bolo možné v súlade s právnymi predpismi, vydať reštituentom. Tieto pozemky boli vydané v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky ". V návrhu sa navrhovateľ zároveň domáhal, aby súd odporcu zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi peňažnú náhradu vo výške 6 000,- EUR.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 03. 12. 2009 bol v denníku SME, ktorého vydavateľom je odporca uverejnený článok "Fond klamal o pozemkoch", v ktorom boli uverejnené nepravdivé tvrdenia, ktoré výrazne zasiahli do cti a dôstojnosti navrhovateľa. Ide o tvrdenia: Reštituenti mohli dostať pozemky len 40 kilometrov od tých, ktoré im štát zobral" , "Fond mohol ľuďom z Michaloviec dať pozemky v susednom okrese pri Z.", "Fond klamal o pozemkoch "a " Riaditeľ pozemkového fondu O. ( Smer ) nehovoril pravdu, keď tvrdil, že pozemky pod Tatrami boli jediné väčšie, ktoré fond vlastní na východe Slovenska. V skutočnosti vlastní vyše 250 hektárov v okrese Z., pri obci Z.. Pôda je len 40 kilometrov od O., kde mali dostať reštituenti náhradné pozemky. Fond im však, vďaka firme blízkej S. O. dal pozemky v 200 kilometrov vzdialenej Veľkej Lomnici a Starej Lesnej ".
Navrhovateľ si u odporcu uplatnil právo na uverejnenie opravy a uverejnenie odpovede v zmysle ustanovení Tlačového zákona, odporca mu oznámil zamietavé stanovisko k jeho žiadostiam napriek tomu, že žiadosti o uverejnenie opravy a odpovede boli odporcovi doručené v zákonom stanovenej lehote a spĺňali všetky náležitosti stanovené Tlačovým zákonom.
Odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Je názoru, že nárok navrhovateľa na uverejnenie opravy a odpovede nevznikol a zároveň žiadosti navrhovateľa o opravu a odpoveď nespĺňali náležitosti stanovené tlačovým zákonom. Podľa odporcu sa právo na odpoveď vyčerpalo, keďže navrhovateľ sa k napádanému výroku : " Riaditeľ pozemkového fondu O. ( Smer ) nehovoril pravdu, keď tvrdil, že pozemky pod Tatrami boli jediné väčšie, ktoré fond vlastní na východe Slovenska. V skutočnosti vlastní vyše 250 hektárov v okrese Z., pri obci Z.. Pôda je len 40 kilometrov od O., kde mali dostať reštituenti náhradné pozemky. Fond im však, vďaka firme blízkej S. O. dal pozemky v 200 kilometrov vzdialenej S. U. a Z. U. " vyjadril priamo v článku.
Odporca uviedol, že žiadosť navrhovateľa o odpoveď mala nedostatky, pre ktoré sa rozhodol odpoveď neuverejniť a to: v troch zo štyroch napádaných tvrdení v článku nemožno navrhovateľa presne určiť, žiadosť o odpoveď neobsahuje popis, kde v periodickej tlači sa napádané skutkové tvrdenie nachádzalo a právo navrhovateľa na odpoveď sa vyčerpalo.
Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa vyniesol dňa 03. 11. 2010 rozsudok, ktorým žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.
V časti žiadosti navrhovateľa o opravu súd považoval žalobný návrh za nedôvodný pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na jeho podanie. Súd dospel k záveru, že napadnuté výroky „ Reštituenti mohli dostať pozemky len 40 km od tých, ktoré im štát zobral.“ a „Fond mohol ľuďom z O. dať pozemky v susednom okrese pri Snine.“ sa týkajú činnosti samotného Slovenského pozemkového fondu a nie osoby žalobcu. V zmysle §7 ods.1 Tlačového zákona je osobou oprávnenou na uverejnenie opravy nepravdivého skutkového tvrdenia Slovenský pozemkový fond, ktorý jediný by bol aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby týkajúcej sa predmetných výrokov v súvislosti s právom na opravu.
V časti práva na odpoveď súd prvého stupňa dospel k záveru, že nie je oprávnený zasiahnuť do petitu návrhu žalobcu týkajúceho sa práva na odpoveď a tento meniť, po prijatí skutkového záveru, že osobu navrhovateľa je možné jednoznačne určiť len vo štvrtom výroku „Riaditeľ pozemkového fondu O. (Smer) nehovoril pravdu, keď tvrdil , že pozemky pod tatrami boli jediné väčšie , ktoré fond vlastní na východe Slovenska“. V ostatných prvých troch výrokoch „Fond klamal o pozemkoch“, „Reštituenti
mohli dostať pozemky len 40 km od tých, ktoré im štát zobral“, „Fond mohol ľudom z O. dať pozemky v susednom okrese Z.“ nebolo možné osobu navrhovateľa jednoznačne určiť, preto v týchto výrokoch chýba navrhovateľovi aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby týkajúcej sa práva na odpoveď v súvislosti s predmetnými troma výrokmi.
Voči uvedenému rozsudku podal navrhovateľ odvolanie.
Krajský súd Rozsudkom sp. zn. 3Co/166/2011-142 zo dňa 10.09.2012 napadnutý rozsudok v časti, ktorou bola zamietnutá žaloba o uverejnenie tlačovej opravy potvrdil. Vo zvyšku týkajúcom sa práva na odpoveď a peňažnej náhrady vo výške 3.000,- eur, ako aj v časti trov konania napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil v tomto rozsahu súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, že žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný na padanie žaloby v súvislosti s právom na opravu, v zmysle § 7 ods. 1 Tlačového zákona bol oprávneným na podanie žaloby v tejto časti len Slovenský pozemkový fond. V časti práva na odpoveď mal však odvolací súd za to, že odvolanie žalobcu bolo dôvodné. Záver súdu prvého stupňa, že nie je oprávnený zasiahnuť do petitu žaloby týkajúceho sa práva na podanie opravy a tento meniť považoval odvolací súd za neopodstatnený. Z obsahu žiadosti o odpoveď podľa odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že sa žalobca domáha odpovede len voči štvrtému napadnutému výroku „Riaditeľ pozemkového fondu O. O. (Smer) nehovoril pravdu, keď tvrdil, že pozemky pod Tatrami boli jediné väčšie, ktoré fond vlastní na východe Slovenska. V skutočnosti vlastní vyše 250 ha v okrese Z., pri obci Z.. Pôda je len 40 km od O., kde mali dostať reštituenti náhradné pozemky. Fond im však vďaka firme blízkej S. O., dal pozemky v 200 km vzdialenej S. U. a Z. U.“. Samotná slovná formulácia, že žalobca nehovoril pravdu je hodnotiacim úsudkom autora predmetného článku, vzťahuje sa na konkrétne skutkové tvrdenie, že pozemkový fond dal reštituentom náhradné pozemky v 200 km vzdialenej S. U. a Z. U. hoci vlastní vyše 250 ha v okrese Z. pri obci Z. v zmysle §8 ods. 1 Tlačového zákona (ďalej len „TZ“), ktoré sa dotýka cti a dôstojnosti žalobcu, pričom nejde len o subjektívny pocit žalobcu. Odvolací súd vyslovil právny názor, že ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 167/2008 Z.z. (TZ) v znení účinnom do 31.08.2011, t.j. v čase uplatnenia práva na odpoveď žalobcom u žalovaného nerozlišovalo medzi pravdivými a nepravdivými skutkovým tvrdením. Právo na odpoveď vznikla v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia aj v prípade pravdivých skutkových tvrdení dotýkajúcich sa cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, resp. názvu právnickej osoby. Ustanovenie § 8 ods. 1 TZ v platnom znení po novele vykonanej zákonom č. 221/2011 Z.z. s účinnosťou od 1.9.2011 vyžaduje, aby pri uplatnení práva na odpoveď išlo o nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce skutkové tvrdenie. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1.9.2011 sa konania o žalobe, ktorej súčasťou je návrh na priznanie primeranej peňažnej náhrady podľa §10 ods. 4 TZ účinného do 31.08.2011 začaté pred 1.9.2011 dokončia podľa doterajších predpisov (§13a ods. 1 TZ). Keďže žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa dňa 25.1.2010 súd prvého stupňa nebol oprávnený vo vzťahu k právu žalobcu na odpoveď preskúmavať pravdivosť predmetných skutkových tvrdení. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný odpoveď neuverejnil, vysporiadať sa s požiadavkou žalobcu o priznanie peňažnej náhrady za neuverejnenie odpovede vo výške 3.000,- eur s odkazom na § 10 ods. 4 TZ .
Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa § 120 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Súd doplnil dokazovanie v intenciách rozhodnutia Krajského súdu zo dňa 10.09.2012 v zrušenej časti pôvodného rozhodnutia súdu prvého stupňa výsluchom navrhovateľa, právnych zástupcov oboch účastníkov, oboznámením s obsahom spisového materiálu, najmä Žiadosťou o odpoveď zo dňa 28.12.2009, s obsahom článku Fond klamal o pozemkoch uverejnenom v denníku SME dňa 3.12.2009, rozhodnutím Tlačovej rady SR č.k. 5/2010 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Tlačová rada Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí č.k. 5/2010 zo dňa 7.7.2010 konštatovala, že v článku „Fond klamal o pozemkoch“ dňa 3.12.2009 v denníku SME uverejnením údajov „fond mohol ľuďom z O. dať pozemky v susednom okrese pri Z.“ a “v skutočnosti vlastní vyše 250 ha v okrese Snina pri obci Strihovce“ došlo k porušeniu čl. I Kódexu novinárskej etiky Slovenského syndikátu novinárov, pokiaľ ide o povinnosť novinára podávať verejnosti informácie pravdivé a overené, pričom pravdivosť informácii predpokladá, že fakty ako ich základ sa podávajú čo najobjektívnejšie, v ich pravom kontexte, bez skresľovania a zamlčovania súvislostí. Tlačová rada dala navrhovateľovi za pravdu v tom, že uverejnením vyššie uvedených tvrdení došlo k porušeniu čl. I Kódexu, keďže napriek podkladom, ktoré mal odporca (denník SME) k dispozícií sa ukázalo, že uvádzané pozemky v tom čase neboli v správe Slovenského pozemkového fondu, ale v správe š.p. Lesy SR. Tlačová rada v uvedenom rozhodnutí ďalej konštatovala, že sťažovateľ (navrhovateľ) sa preto oprávnene mohol cítiť dotknutý neoprávnenou kritikou. Tlačová rada vyslovila denníku SME v súvislosti s uvedeným konaním upozornenie.
Právny zástupca navrhovateľa uplatnený nárok na peňažnú náhradu vo výške 3.000,- eur považuje za primeraný vzhľadom na existenciu príčinnej súvislosti medzi medializáciou kauzy na titulkách denníkov, ktorá trvala celkom 3 dni a jeho okamžitým odvolaním z funkcie generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu. Poukázal na časový súvis medzi uverejnením predmetného článku v denníku SME dňa 3.12.2009 a jeho odvolaním z funkcie dňa 9.12.2009.
Navrhovateľ výšku peňažnej náhrady odôvodnil negatívnym dopadom kauzy na celú jeho rodinu, najmä manželku a deti. Boli chápaní ako slušná rodina, našťastie si tento status aj naďalej udržali.
Právny zástupca odporcu naďalej v konaní namietal, že v 4. výroku sa nehovorí o druhu pôdy, ale o tom, že sa nachádzajú v rozsahu 250 ha v okrese Snina, čo je nesporné. Sporná ostala len otázka charakteru pôdy a to či mohla byť pridelená reštituentom. Ak bol 4. výrok pravdivý má za to, že nemohlo dôjsť k naplneniu hypotézy §8 ods. 1 zákona č. 167/2008 Z.z. a nemohla byť dotknutá česť a dôstojnosť navrhovateľa. Má za to, že súd by sa na odlišnú skutkovú situáciu mal opakovane zaoberať argumentom vyčerpania práva na odpoveď, keďže sú v článku zverejnené navrhovateľove vyjadrenia k skutočnostiam uvedeným vo výroku 4, pretože sa v článku cituje jeho výrok „v tomto okrese sme však nemali pôdu v takomto rozsahu, jediné pragmatické riešenie bolo v premiestnení ich do veľkej Lomnice“ , „jediná pôda, ktorú fond vlastní v tejto lokalite alebo na východe Slovenska je pôda v katastrálnom území Poprad , Kežmarok“.
Právny zástupca odporcu uplatnenú peňažnú náhradu vo výške 3.000,- eur považuje za neprimeranú, keďže sa pôvodne mala týkať 4 výrokov, žiadal ju určiť len v minimálnej výške. Poukázal na novelu TZ, ktorá vypustila ustanovenie umožňujúce priznať primeranú peňažnú náhradu, tiež na aktuálny právny stav, podľa ktorého by už navrhovateľ nemal aktívnu legitimáciu k žiadosti o odpoveď. Odporca bol presvedčený, že ak je uverejnená informácia pravdivá, nemala by byť spôsobilá zasiahnuť do cti a dôstojnosti navrhovateľa, odpoveď k pravdivému výroku by vydavateľ nemal uverejniť. Peňažná náhrada by mala byť proporcionálna s akcentom na zachovanie slobody tlače.
Právny zástupca navrhovateľa namietal, že právo na odpoveď nebolo navrhovateľom vyčerpané, keďže v článku bolo uverejnené jeho vyjadrenie z tlačovej konferencie Slovenského pozemkového fondu, ktorá sa uskutočnila dva dni pred uverejnením samotného článku, dňa 1.12.2009. Navrhovateľa nikto nekontaktoval v súvislosti s uverejnením tohto článku. Poukázal na to, že tlačová rada konštatovala neprofesionálny prístup autora článku, celý spor bol postavený na nedorozumení a na neprofesionalite autora článku, keď autor písal o pozemkoch, ktoré si pred tým neobhliadol.
Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platom do 31.08.2011 ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo žiadať uverejnenie odpovede. Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní odpoveď uverejniť bezodplatne; právo na opravu týmto nie je dotknuté.
Podľa § 8 ods. 2 zák. č. 167/2008 Z. z. žiadosť o uverejnenie odpovede sa musí doručiť vydavateľovi periodickej tlače alebo tlačovej agentúre do 30 dní odo dňa vydania periodickej tlače alebo zverejnenia
agentúrneho spravodajstva, ktoré obsahuje skutkové tvrdenie podľa odseku 1, inak právo na odpoveď zaniká.
Podľa § 8 ods. 3 zák. č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov žiadosť o uverejnenie odpovede musí mať písomnú formu a musí byť žiadateľom podpísaná. Žiadosť o uverejnenie odpovede musí obsahovať názov a deň vydania periodickej tlače alebo deň zverejnenia agentúrneho spravodajstva, ktoré obsahovalo skutkové tvrdenie podľa odseku 1, popis tohto skutkového tvrdenia s uvedením, v čom sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, a kde sa toto skutkové tvrdenie v periodickej tlači alebo v agentúrnom spravodajstve nachádzalo. Súčasťou žiadosti o uverejnenie odpovede musí byť písomné znenie odpovede. Odpoveď sa obmedzí len na skutkové tvrdenie, ktorým sa skutkové tvrdenie podľa odseku 1 poprie, doplní, spresní alebo vysvetlí. Odpoveď musí byť rozsahom primeraná textu, ktorého obsahom je skutkové tvrdenie podľa odseku 1 a z neho vyplývajúci hodnotiaci úsudok.
Podľa § 8 ods. 4 zák. č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov vydavateľ periodickej tlače je povinný odpoveď uverejniť do troch dní odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie odpovede alebo v najbližšom vydaní periodickej tlače pripravovanom po doručení žiadosti o uverejnenie odpovede. Tlačová agentúra je povinná odpoveď uverejniť do troch dní odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie odpovede.
Podľa § 8 ods. 5 zák. č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní odpoveď uverejniť tak, ako bola napísaná žiadateľom o uverejnenie odpovede, v rovnakej periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve, na rovnocennom mieste a rovnakým písmom, akým bolo uverejnené skutkové tvrdenie a s označením "odpoveď", ku ktorému bude pripojené meno a priezvisko alebo názov žiadateľa o uverejnenie odpovede; označenie "odpoveď" s menom a priezviskom alebo názvom žiadateľa o uverejnenie odpovede musí byť uverejnené rovnakým písmom, akým bol uverejnený nadpis textu obsahujúceho skutkové tvrdenie. K uverejnenej odpovedi nemožno uverejniť žiadny súvisiaci text obsahujúci hodnotiaci úsudok, a to ani na inom mieste vydania periodickej tlače alebo agentúrneho spravodajstva.
Podľa § 8 ods. 6 zák. č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra nie sú povinní uverejniť odpoveď, ak
a) žiadosť o uverejnenie odpovede nemá náležitosti podľa odseku 3,
b) odpoveď smeruje proti skutkovému tvrdeniu uverejnenému na základe preukázateľného predchádzajúceho súhlasu žiadateľa o uverejnenie odpovede,
c) uverejnili odpoveď na žiadosť niektorej z osôb uvedených v § 10 ods. 5 a dodržali pritom podmienky ustanovené týmto zákonom na uverejnenie odpovede.
Podľa § 10 ods. 2, 3 zák. č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, rozhodne o povinnosti uverejniť opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie na návrh osoby, ktorá o ich uverejnenie vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovú agentúru požiadala, súd. Návrh podľa odseku 2 sa musí podať na súd do 30 dní po uplynutí lehoty na uverejnenie opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia, inak právo domáhať sa na súde uverejnenia opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia zaniká.
Podľa § 10 ods. 4 Tlačového zákona ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec, alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, má osoba, ktorá o ich uverejnenie vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovú agentúru požiadala, právo na primeranú peňažnú náhradu od 50.000,- Sk do 150.000,- Sk. Nárok na primeranú peňažnú náhradu možno uplatniť na súde spolu s návrhom podľa odseku 2.
Súd sa opakovane zaoberal otázkou splnenia zákonných lehôt súvisiacich so žiadosťou navrhovateľa o uverejnenie odpovede a podaním návrhu na súd. Navrhovateľ požiadal o uverejnenie odpovede listom zo dňa 28. 12. 2009, doručeným odporcovi toho istého dňa, teda do 30 dní odo dňa vydania periodickej tlače, keďže napádaný článok bol uverejnený dňa 03. 12. 2009. Odporca neuverejnil odpoveď do troch dní od doručenia žiadosti o uverejnenie odpovede alebo v najbližšom vydaní periodickej tlače pripravovanom po doručení žiadosti, preto navrhovateľ podal dňa 25. 01. 2010 návrh na uverejnenie opravy a odpovede na súd, teda v zákonnej lehote do 30 dní po uplynutí lehoty na uverejnenie odpovede. Súd sa ďalej zaoberal splnením formálno-právnych náležitostí žiadosti o opravu a odpoveď.
Žiadosť o odpoveď musí mať písomnú formu a musí byť žiadateľom podpísaná, musí obsahovať názov a deň vydania periodickej tlače, ktoré obsahovalo skutkové tvrdenie dotýkajúce sa cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, popis tohto skutkového tvrdenia s uvedením, v čom sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby a kde sa toto skutkové tvrdenie v periodickej tlači nachádzalo. Súčasťou žiadosti o uverejnenie odpovede musí byť písomné znenie odpovede. Žiadosť navrhovateľa o odpoveď obsahovala uvedenie, kde sa skutkové tvrdenie nachádza v samotnom návrhu znenia odpovede, v dôsledku čoho podľa názoru súdu aj žiadosť navrhovateľa o uverejnenie odpovede spĺňala náležitosti predpísané zákonom. Právo na uverejnenie odpovede vzniká žiadateľovi v prípade, ak je ho možné ho v napádanom skutkovom tvrdení presne určiť a ak sa skutkové tvrdenie dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby.
Z obsahu navrhovaného znenia odpovede, aj s poukazom na právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Co 166/2011 čl. 142 je zrejmé, že odpoveď sa týka štvrtého výroku, v ktorom je bezpochyby možné osobu navrhovateľa presne určiť. Súd má za to, že boli splnené zákonné podmienky uplatneného práva na odpoveď v zmysle § 8 ods. 1 tlačového zákona účinného do 31.08.2011, keď 4.výrok bol spôsobilý zasiahnuť do cti a dôstojnosti navrhovateľa, vzhľadom na jeho obsah: „ Riaditeľ pozemkového fondu O. O. (SMER) nehovoril pravdu ...“, čím sa verejnosti podsunulo nepodložené skutkové tvrdenie, že navrhovateľ klamal. V tejto súvislosti je dôležité uviesť, že Tlačová rada dňa 7.7.2010 vo svojom rozhodnutí č.k. 5/2010 konštatovala, že v súvislosti s uverejnením toho článku došlo k porušeniu čl. I Kódexu novinárskej etiky Slovenského syndikátu novinárov, novinár porušil povinnosť podávať verejnosti informácie pravdivé a overené, pričom pravdivosť informácie predpokladá, že fakty ako ich základ sa podávajú čo najobjektívnejšie v ich pravom kontexte, bez skresľovania.
K otázke vyčerpania práva na odpoveď súd prvého stupňa opakovane konštatuje, že v danom prípade nedošlo k vyčerpaniu práva navrhovateľa na odpoveď. Navrhovateľ nemal možnosť vyjadriť sa ku skutkovým tvrdeniam uvedeným v článku " Fond klamal o pozemkoch " uverejnenom v denníku SME dňa 03. 12. 2009. Odporca v článku uverejnenom v tomto vydaní denníka SME na druhej strane vydania citoval výroky navrhovateľa, ktoré podľa vyjadrenia navrhovateľa zazneli na tlačovej konferencii dňa 01. 12. 2009, teda ešte pred vydaním predmetného článku. Keďže navrhovateľ nemal možnosť priamo reagovať na konkrétne skutkové tvrdenia obsiahnuté vo zverejnenom článku, tieto uviesť na pravú mieru, doplniť, spresniť, jeho právo na odpoveď sa podľa názoru súdu nevyčerpalo.
Súd sa nestotožnil s názorom právneho zástupcu odporcu, že došlo k zmene skutkového stavu. Súd má za to, že skutkový stav je totožný, preto nie je dôvod odchýliť sa od právneho názoru vysloveného odvolacím súdom týkajúceho sa práva na odpoveď. Pre súd je tiež irelevantné aktuálne znenie tlačového zákona, keďže na prejednávaný prípad sa vzťahuje znenie tlačového zákona účinného do 31.8.2011.
Vzhľadom na skutkové a právne závery dokazovania, ako aj s poukazom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu, súd v prvom výroku rozsudku zaviazal odporcu k uverejneniu odpovede v navrhovanom znení, keď mal za to, že v tejto časti bola žaloba podaná dôvodná.
Súd priznal navrhovateľovi peňažnú náhradu vo výške 2.000,- eur. V druhom výroku rozsudku tak zaviazal odporcu na úhradu tejto čiastky ako primeranej sankcie za neuverejnenie odpovede z poukazom na ustanovenie §10 ods. 4 Tlačového zákona. Súd pri určení tejto sumy vychádzal z faktu, že bezprostrednú príčinnú súvislosť medzi uverejnením článku (dňa 3.12.2009) a odvolaním navrhovateľa z funkcie generálneho riaditeľa SPF(dňa 9.12.2009) je možné len predpokladať, resp. dedukovať, dôvod odvolania z funkcie nebola navrhovateľovi oznámený, žiadny priamy dôkaz preukazujúci tvrdenú príčinnú súvislosť navrhovateľ súdu nepredložil, ani nenavrhol vykonať. K zásahu do sféry súkromia a
rodiny uverejnením článku sa navrhovateľ vyjadril len všeobecne, konkrétny dôkaz ani v tejto súvislosti nepredložil ani nenavrhol vykonať.
Pri určení výšky peňažnej náhrady mierne prevyšujúcej dolnú hranicu zákonom určenej výšky peňažnej náhrady (min. suma 1.659,70 eur, max. suma 4.979,09 eur) súd vychádzal zo zisteného skutkového a právneho stavu, že odporca porušil svoju zákonnú povinnosť určenú tlačovým zákonom účinným do 31.8.2011 uverejniť odpoveď navrhovateľa na článok uverejnený dňa 3.12.2009, a tiež zo skutočnosti, že Tlačová rada SR konštatovala porušenie čl. I Kódexu novinárskej etiky Slovenského syndikátu novinárov v článku „Fond klamal o pozemkoch“, pokiaľ ide o povinnosť novinára podávať verejnosti informácie pravdivé a overené.
Vo zvyšnej časti uplatnenej peňažnej náhrady (1.000,- eur) súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s odkazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.