Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18P-4-2013.pdf
PDF · 84.58 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/4/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom, samosudcom Mgr. Danielom Konerackým, v právnej veci navrhovateľky: Ing. L. G., rod. H.Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. G. XXX, štátny občan SR, proti odporcovi: K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. Š., J.. K. E. X, za účasti opatrovníka Úradu práce, soc. vecí a rodiny Banská Štiavnica, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov konania Ing. L. G.Í., nar. XX.XX.XXXX a K. G., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v kostole v Obci Š. G., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Š. G. zv. X ročník XXXX, str. XX, por. č. X, r o z v á d z a.
II. Súd mal. M. G., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
III. Matka mal. dieťaťa na čas po rozvode je o p r á v n e n á zastupovať a spravovať majetok mal. dieťaťa.
IV. Otec mal. dieťaťa K. G.Í. je p o v i n n ý prispievať na výchovu a výživu mal. M. G., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 200,00 € mesačne počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré výživné je p o v i n n ý zasielať k rukám matky maloletej vždy do 20. dňa v mesiaci vopred.
V. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala na tunajší súd návrh na začatie konania, ktorým sa domáhala rozvodu manželstva účastníkov konania. Tento návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela dňa XX.XX.XXXX v Š. G. manželstvo, ktoré si však prestalo plniť svoje základné funkcie a nie je možné obnoviť manželské spolužitie. Zároveň žiadala, aby súd upravil práva a povinnosti k mal. dieťaťu tak, že mal. M. G. zverí do jej výchovy a odporcovi súd uloží povinnosť prispievať výživným na jej výchovu.
Odporca na pojednávaní súhlasil s návrhom na rozvod manželstva. Bližšie dôvody neuviedol. Súhlasil tiež s tým, aby mal. dcéra bola zverená do osobnej starostlivosti matky, ako aj s výškou vyživovacej povinnosti, ktorú navrhovala manželka.
Opatrovník mal. dieťaťa sa pojednávania nezúčastnil, avšak pred začatím pojednávania oznámil súdu, že účastníci konania sa dohodli ohľadne úpravy práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu na čas po rozvode a žiada, aby súd rešpektoval takúto dohodu, pretože je v záujme mal. dieťaťa.
Súd po oboznámení sa sobášnym listom, rodným listom mal. dieťaťa, ako aj s ostatným spisovým materiálom, zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli dňa XX.XX.XXXX v Š. G. manželstvo, z ktorého pochádza mal. dcéra M. G., nar. XX.XX.XXXX. K uzavretiu manželstva predchádzala viacročná známosť, pričom u oboch účastníkov konania ide o prvé manželstvo. Spočiatku bolo ich manželstvo harmonické, avšak od roku 2009 začalo dochádzať k hádkam a k nezhodám. Dôvodom týchto nezhôd bolo okrem iného aj nadmerné požívanie alkoholu zo strany odporcu, čo prehlbovalo rozdiely medzi účastníkmi konania. Súd ďalej zistil, že odporca vykonáva podnikateľskú činnosť, pričom do pojednávania nepreukázal súdu výšku svojich príjmov. Na pojednávaní uviedol, že v súčasnosti nemá žiadny príjem, avšak s vyživovacou povinnosťou súhlasí, nakoľko sa chce zamestnať v zahraničí. Matka je v súčasnosti zamestnaná.
Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič,
ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
Podľa § 62 ods. 4 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť
Podľa § 63 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsať násobok sumy životného minima. 14).
Vyššie citované ustanovenie § 18 charakterizuje základné práva a povinnosti manželov a pokiaľ neexistujú vážne dôvody a skutočnosti, ktoré by bránili tomu, aby manželia žili v spoločnej domácnosti, ich elementárnou povinnosťou je spolu žiť, byť si vzájomne verný, čo zodpovedá mravnému a právnemu princípu monogamie, povinnosť vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť. Z vyjadrení oboch účastníkov konania však vyplynula skutočnosť, že takéto charakteristické práva a povinnosti účastníkov konania nie sú zachované, pretože v čase rozvodového konania, resp. už pred rozvodovým konaním manželia nezdieľajú spoločnú domácnosť, manželstvo si neplní žiadnu zo svojich funkcií. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa vyjadrení oboch manželov, nie je možné obnovenie manželského spolužitia, súd rozviedol manželstvo účastníkov konania.
Ako vyplýva z ustanovenia § 113 ods. 1 O. s. p., s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úprave pomerov manželov k mal. deťom na čas po rozvode. Navrhovateľka v danom prípade navrhovala, aby mal. dcéra bola zverená do jej starostlivosti a odporca bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 200,00 € mesačne. Odporca súhlasil s tým, aby mal. dieťa bolo zverené do starostlivosti matky a súhlasil aj s vyživovacou povinnosťou. Opatrovník úrad práce, soc. vecí a rodiny súhlasil s tým, aby mal. dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, nakoľko sú tam vytvorené vhodné predpoklady pre jeho ďalší rozvoj a výchovu, pričom žiadal, aby otcovi bola uložená vyživovacia povinnosť v takom rozsahu, aby boli zabezpečené potreby mal. dieťaťa, resp. ako sa dohodnú rodičia. Súd tak dospel k názoru, že u matky sú vytvorené vhodné podmienky pre výchovu a rozvoj dieťaťa, nakoľko tá má vlastnú domácnosť, kde má dieťa vytvorený dostatočný priestor pre svoj zdravý vývoj a navrhovateľka je schopná zabezpečiť adekvátnu starostlivosť o maloleté dieťa.
Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť, súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 200,00 € mesačne a to z dôvodu, že odporca vykonáva podnikateľskú činnosť ako živnostník a má teda príjmy z inej než závislej činnosti, pričom bol povinný preukázať ich výšku, čo však neurobil. Súd preto vychádzal pri posudzovaní jeho príjmu z § 63 ods. 1 Zák. o rodine s tým, že sa predpokladá, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsať násobok sumy životného minima. Z takejto sumy teda vychádzal súd pri určení vyživovacej povinnosti a určil výživné v takej výške, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, ktoré považoval za primeraná. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že tak navrhovateľka ako aj odporca súhlasili s takto určenou vyživovacou povinnosťou, ktorá je primeraná potrebám maloletého dieťaťa.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O. s. p. a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu/rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali písomne do zápisnice súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriku, že opäť prijíma svoje predošlé priezvisko.