Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_6P-3-2013.pdf
PDF · 94.16 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/3/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom vo veci starostlivosti o mal. S. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XX, XXX XX O., zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Detva, o návrhy matky M. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XX, XXX XX X. J. I., Č. V., občianky SR, zast. Mgr. Innou Solaničovou, advokátkou AK Detva, so sídlom M. R. Štefánika 5, 962 12 Detva, IČO 37 890 786, za účasti otca malol. dieťaťa H. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXXX, XXX XX Č. G., Č. V., občana SR, na zmenu rozhodnutia a zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e mal. S. S.Á., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti a výchovy matky M. S.Y., nar. XX. XX. XXXX, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jej majetok.
Týmto dochádza ku zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen 14C/181/2006-33 zo dňa 14. 12. 2006 v časti úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.
Otec dieťaťa H. S., nar. XX. XX. XXXX je p o v i n n ý platiť výživné na mal. S. S., nar. XX. XX. XXXX vo výške 66,-- Eur mesačne, splatné vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
Súd n e p r i z n á v a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa sa domáhala svojim návrhom zverenia dieťaťa do jej osobnej starostlivosti.
Otec dieťaťa sa do rozhodnutia súdu k návrhu nevyjadril.
Súd na základe skutočností opísaných v odôvodnení podaného návrhu, výsluchom dieťaťa, správy o zárobku otca dieťaťa, správy o šetrení rodinných pomerov vypracovanej kolíznym opatrovníkom a ostatných dôkazov zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen 14C/181/2006- 33 zo dňa 14. 12. 2006 s dňom právoplatnosti 08. 02. 2007 bola mal. S. S., nar. XX. XX. XXXX zverená do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na výživu maloletej S. sumou 1 500,-- Sk mesačne splatnou vždy do 15-teho dňa v
mesiaci vopred do rúk otca. K takejto úprave práv a povinností došlo na základe dohody matky s otcom maloletého dieťaťa a to v priebehu konania o rozvod manželstva.
Od času rozhodnutia súdu vo veci zverenia maloletého dieťaťa došlo ku zmene pomerov a to v tom smere, že od rozvodu manželstva osobnú starostlivosť o dcéru vôbec nezabezpečuje otec maloletej, ktorému bolo dieťa na základe vzájomnej dohody rodičov zverené - ale jeho matka. V posledných rokoch otec maloletého dieťaťa prestal za dcérou z Č.D. V. chodiť, prestal javiť o dcéru záujem a tráviť s ňou čas. Prestal sa zaujímať o dcéru a dokonca aj prispievať náležite na jej výživu. Matka uviedla, že keď chodí za dcérou, dozvedá sa, že výživné ktoré ona platí jej otcovi na základe súdneho rozhodnutia sa nedostáva vždy do rúk starej matky, ktorá sa o dieťa každodenne stará. Otec maloletému dieťaťu sľúbil, že si ju zoberie k sebe, avšak tak neurobil aj napriek tomu, že je zverená do jeho osobnej starostlivosti.
Matka dieťaťa uviedla, že od času rozvodu žije v Č. V., za dcérou pravidelne chodí, stretáva sa v mieste jej bydliska, je s dcérou v kontakte, berie si ju k sebe na sviatky, ako aj na prázdniny. Má záujem sa o ňu osobne postarať aj v budúcnosti.
Maloletá S. je žiačkou X. ročníka na F.. L. Š. I. O.. Matka dieťaťa uviedla, že chce osobne zabezpečovať starostlivosť o dieťa, dokonca je to údajne aj želanie maloletej dcéry, ktorá chce byť zverená do osobnej starostlivosti matke. Podľa názoru matky, dcéra v súčasnosti dospieva a v takomto veku je prítomnosť, ako aj osobná starostlivosť matky veľmi dôležitá, takisto po stránke výchovnej je dôležitý pre dieťa aj usporiadaný rodinný život, čo sa v súčasnosti zo strany otca dieťaťu nedostáva.
Matka dieťaťa je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, pričom však stále pracuje - vykonáva administratívne práce v domácom prostredí. Jej priemerný mesačný príjem je cca 15 000,-- Kč, rodičovský príspevok 7 421,-- Kč a príjem zo zamestnania cca 6 000,-- Kč. V súčasnosti býva v rodinnom dome s partnerom I. I., s ktorým má dve deti a to S. M. S.. Matka ďalej tvrdila, že v jej rodine bude dcére zabezpečená aj stabilita budúceho výchovného prostredia, pretože žije v usporiadanej rodine, dcéra je u nej a jej rodiny spokojná a sama má záujem o zverenie do jej osobnej starostlivosti.
Podľa informácií matky, otec maloletej je zamestnaný v spoločnosti Y. N.. V.. Q.., pričom jeho príjem by mal byť približne v čiastke cca 30 000,-- - 33 000,-- Kč. Do času rozhodnutia súdu o návrhu sa otec dieťaťa k návrhu nevyjadril. Až deň po pojednávaní otec dieťaťa doručil súdu elektronický list, kde žiada ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu záplav v Č. V., ako aj pracovnej zaneprázdnenosti. Požiadal o náhradný termín a žiadal, nech sa súdne pojednávanie o zverenie do starostlivosti nekoná v jeho neprítomnosti.
Kolízny opatrovník uviedol, že v čase rozvodu rodičov maloletej S. bola dohoda matky s otcom, že S. bude zverená do osobnej starostlivosti a výchovy otca, pričom už vtedy sa títo vzájomne dohodli, že dieťa bude vychovávať matka otca dieťaťa maloletej S.. Podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka v tomto jej prípade nešlo o priame alebo zámerné vzdanie sa starostlivosti matky o maloletú S., problém bol v tom, že obaja tak matka, ako aj otec v tom čase žili v Č. V., mali tam prácu, no nemal ani jeden z nich vyriešenú bytovú otázku, takže neboli podmienky k tomu, aby sa či už jeden, alebo druhý mohol o S. starať a vychovávať ju.
Súd vypočul aj maloletú S., ktorá uviedla, že naposledy bola s otcom v auguste v roku 2012. Od vtedy s ním osobne nebola. Vie o tom, že otec žije v Č. v Č. G., no vôbec sa o ňu nejako nezaujíma. Naposledy jej poslal SMS na narodeniny. Od augusta roku 2012 jej vôbec netelefonoval. Uviedla, že otec sa v podstate vôbec o ňu nezaujíma a keby nemala starú matku, tak sa nemá prakticky kto o ňu postarať. V súčasnosti býva v byte so starou matkou a starým otcom, býva tam ešte otcova sestra so svojim priateľom a malým jednoročným dieťaťom. Jedná sa o 4-izbový byt a podľa jej slov: „Je ich tam dosť.“ Pokiaľ ide o matku, s touto je prakticky každodenne v telefonickom kontakte. Naposledy bola s matkou pred mesiacom. S. uviedla že chce aby bola zverená matke, myslí si, že rodina ju berie takisto ako keby
bola ich vlastným dieťaťom, v terajšej rodine u mamy sa cíti dobre a má tam vytvorené dobré podmienky k tomu, aby sa mohla mať lepšie ako sa má dnes; a aby mala okolo seba viacej lásky ako má teraz.
Podľa § 28 ods. 1 písm. a/ Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 43 ods. 1 vety druhej zákona o rodine v konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 4 vety prvej Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenia, ako aj vykonané dokazovanie mal súd za to, že návrh matky na zmenu výchovného a rodinného prostredia vo vzťahu k maloletej S. je dôvodný. Súd nielen na základe tvrdenia matky, ale aj na základe priamej výpovedi maloletého dieťaťa mal preukázané, že v súčasnosti už dlhšiu dobu zabezpečuje starostlivosť a výchovu maloletého dieťaťa jej stará matka (matka otca dieťaťa), otec dieťaťa neprejavuje skutočne záujem o maloleté dieťa, osobne sa o neho nestará napriek tomu, že dieťa mu bolo zverené a to už je jedno na základe akých pohnútok a dohôd - do jeho osobnej starostlivosti a výchovy. Súd mal preukázané, že matka maloletého dieťaťa je síce v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, avšak neustále sa snaží okrem výživného a iných sociálnych výhod si zabezpečiť finančný príjem aj vlastným pričinením (administratívnou prácou v domácom prostredí). Aj kolízny opatrovník sa vyjadril, že nebude v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, pokiaľ dieťa zmení výchovné prostredie a bude vyrastať u svojej biologickej matky.
Súd dospel k záveru, že výchova matky - aj keď v inej krajine - je dieťaťu aj po psychologickej stránke vždy bližšia, pokiaľ si matka svoju výchovnú povinnosť plní náležite, ako výchova dieťaťa inou náhradnou osobou. Maloletá S. prejavila záujem žiť s matkou v Č., sama uviedla že má vypestovaný dobrý vzťah k terajšej rodine svojej matky, ku svojim nevlastným súrodencom.
Súd mal za to, že návrh matky je dôvodný, rozhodnutie o zmene výchovného prostredia nie je v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, naopak za danej situácie je v súlade a práve so záujmami maloletého dieťaťa, aby bolo vychovávané tým z rodičov, ktorý javí o výchovu skutočný záujem, tak sa aj reálne správa a z jeho vzťahu k maloletému dieťaťu má dieťa pocit lásky a spolupatričnosti. Z tohto dôvodu súd návrhu vyhovel.
Pri určení výživného súd vychádzal zo správy o zárobku zamestnávateľa otca maloletého dieťaťa, kde účtovné oddelenie súdu oznámilo že od 01. 07. 2009 do 30. 06. 2012 bol otec dieťaťa zamestnaný na DPP (zrejme doplňujúci pracovný pomer) a od 01. 07. 2012 doteraz je zamestnaný na HPP (hlavný pracovný pomer), aj keď len s polovičným pracovným úväzkom, pričom jeho priemerný mesačný príjem je 11 000,-- Kč brutto. Súd nenechal bez povšimnutia poznámku účtovného oddelenia, kde pracovníčka uvádza, že po dohode so zamestnancom bol uzavretý polovičný úväzok z dôvodu ďalších zárobkových aktivít otca maloletého dieťaťa.
Na základe uvedeného teda súd dospel k záveru, že v prípade ak by otec nebol súhlasil a bol by zostal v hlavnom pracovnom pomere so svojim zamestnávateľom, jeho hrubý mesačný príjem by presiahol čiastku 22 000,-- Kč mesačne. Rozhodol sa však na polovičný pracovný úväzok vzhľadom k tomu, že má ešte zrejme aj ďalšie zárobkové aktivity, na ktoré účtovné oddelenie vo svojej správe poukazuje. Súd mal za to, že určená výška výživného 66,-- Eur je sumou zodpovedajúcou zárobkovým schopnostiam otca maloletého dieťaťa, je sumou ktorú otec maloletého dieťaťa je schopný mesačne prispievať na výživu dcéry. Za danej situácii a na základe zistených majetkových pomerov a zárobku, súd určil nižšie výživné pre maloletú S., ako to požadovala jej matka.
Ak aj otec dieťaťa dňa 14. 06. 2013 (deň po pojednávaní) žiadal ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní a dokonca žiadal o náhradný termín kde by sa aj on chcel osobne zúčastniť, zase možno len poukázať na nezodpovednosť otca dieťaťa, pretože tento e-mailový list súdu doručil až deň po pojednávaní napriek tomu že vedel kedy je pojednávanie a aj napriek tomu, že elektronická komunikácia je prakticky okamžitá pokiaľ je odosielateľom adresátovi štandardným spôsobom ako text posielaný e- mail, príjemca ho má prakticky najneskôr do pár minút do svojej e-mailovej schránke.
Vzhľadom k tomu, že konanie vo veci starostlivosti o maloletých detí je oslobodené od platenia súdneho poplatku, súd o trovách konania rozhodol tak, že nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu vzniknutých trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).