Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2C-77-2012.pdf
PDF · 92.56 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/77/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, právne zastúpený: JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo, IČO: 42174902, proti odporcovi: C. Y., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, X., o zaplatenie 1.213,19 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý uhradiť navrhovateľovi istinu vo výške 464,71 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 464,71 eur s účinnosťou od 9.7.2008 do zaplatenia , všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
Súd návrh navrhovateľa v časti úroku z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 1.213,19 eur od 9.7.2008 do zaplatenia a istiny vo výške 443,45 eur z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia istiny v celkovej výške 1.213,19 eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca vykonával pre navrhovateľa pracovníka obchodnej služby na základe mandátnej zmluvy. Odporca nepostupoval pri plnení úloh vyplývajúcich z mandátnej zmluvy v súlade s touto zmluvou a svojím úmyselným protiprávnym konaním mu spôsobil vyššie špecifikovanú škodu.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že si je vedomý dlhu voči navrhovateľovi, ale vo nie vo výške, ako je uvádzaná v návrhu, ale len vo výške 464,71 eur, ktorá finančná suma mala byť poskytnutá ako úver I. T.. Navrhovateľ prakticky žiada 95,4% úrok, čo je, podľa jeho názoru, nemysliteľné. Momentálne je na dôchodku a už nepracuje.
Súd vo veci nariadil pojednávanie pričom konštatoval, že navrhovateľ a ani odporca sa tohto nezúčastnili, písomne sa ospravedlnili a požiadali, aby sa pojednávalo v ich neprítomnosti s prihliadnutím na ich písomné prednesy.
Súd následne v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v ich neprítomnosti, oboznámil sa s písomným návrhom, mandátnou zmluvou, rozsudkom Okresného súdu Žilina 28T/22/2010, s výzvou na náhradu škody, s ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:
Navrhovateľ s odporcom uzatvoril mandátnu zmluvu dňa 25.6.2008. Na základe tejto mandátnej zmluvy odporca vystupoval, ako pracovník obchodnej služby. Jeho náplňou práce bolo uzatváranie úverových zmlúv t.j. zabezpečiť riadne vyplnenie žiadosti o úver a odovzdať klientovi finančné prostriedky. Dňa 8.7.2008 odporca s klientom I. T. uzatvorili zmluvu o úvere, pričom mu bol poskytnutý úver vo výške 464,71 eur. Tento sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť sumu v celkovej výške 908,16 eur. Odporca však klientovi neodovzdal finančné prostriedky vo výške 464,71 eur. Vzhľadom na uvedené bolo voči nemu začaté trestné stíhanie a nakoniec bol aj právoplatne odsúdený.
Predmetom sporu teda bolo zaplatenie v súčasnosti už istiny vo výške 1.213,19 eur.
S pripojenej mandátnej zmluvy mal súd zistené, že skutočne navrhovateľ s odporcom uzatvorili mandátnu zmluvu. Jeho povinnosťou ako odporcu bolo uzatvárať zmluvy o poskytnutí úveru a vykonávať úkony súvisiace s poskytnutím úveru, jeho správou a uspokojením pohľadávok mandanta, ktoré vznikli na základe zmlúv o úvere, uskutočňovaním právnych úkonov v mene mandanta a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odmenu.
Z tejto zmluvy ďalej vyplýva, že v zmysle III. bod. 1 písm. b/ Všeobecné obchodné podmienky /VOP/ sa pracovník obchodnej služby zaväzuje v každom jednotlivom prípade uskutočňovať všetky úkony súvisiace s uzatvorením úverových zmlúv, a to najmä zabezpečiť úplnosť vyplnenia žiadosti o úver, správne a úplne vyplniť a odovzdať klientovi predpísanú dokumentáciu, odovzdať klientovi finančné prostriedky vo výške úveru stanovenej na základe zmluvy o úvere, vystaviť potvrdenie o prijatí finančných prostriedkov od klienta s uvedením právneho dôvodu prijatia finančných prostriedkov.
V zmysle III. bodu 12 VOP sa pracovník obchodnej služby výslovne zaväzuje v prípade, ak svojím konaním naplní skutkovú podstatu trestného činu sprenevery, podvodu, úverového podvodu a iných trestných činov v príčinnej súvislosti, s ktorými bude spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. spôsobená škoda, zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. úrok z omeškania vo výške 0,25% denne odo dňa, kedy bola škoda spôsobená až do jej zaplatenia.
Ako to vyplýva z vyčíslenia škody, si navrhovateľ z titulu vyššie uvedených citovaných ustanovení mandátnej zmluvy a VOP uplatňoval náhradu škody t.j. finančné prostriedky, ktoré neboli odovzdané klientovi I. T. vo výške 464,71 eur.
Ďalej si uplatňoval sumu 443,45 eur, ktorá mala predstavovať ušlý zisk z dôvodu, že klientovi bol poskytnutý úver vo výške 646,71 eur, ktorý sa zaviazal spoločnosti vrátiť o zvýšený príslušný poplatok t.j. celkovo mal vrátiť 908,16 eur.
Ďalej z hodnoty trov konania vo výške 229,71 eur, ktoré vznikli navrhovateľovi v rozhodcovskom konaní voči klientovi, z hodnoty trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 75,32 eur a z úrokov z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 1.213,19 eur od 9.7.2008 do zaplatenia.
Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Žilina 28T/22/2010 zo dňa 9.3.2010 vyplýva, že odporca bol uznaný za vinného z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona. Za to mu bol vymeraný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobou podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody na 18 mesiacov. Poškodený - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. t.j. navrhovateľ a I. T.
- klient tejto spoločnosti boli odkázaný s nárokom na náhradu škody na občiansko-súdne konanie.
Súd vzhľadom na písomný prejav navrhovateľa a predložené listinné dôkazy uzatvára, že navrhovateľ sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia.
Podľa § 451 ods. 1 O.z., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa 451 ods. 2 O.z., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Z pripojeného rozsudku OS Žilina - trestného je zrejmé, že odporca bol uznaný za vinného z prečinu sprenevery. Na úkor navrhovateľa sa bezdôvodne obohatil - finančné prostriedky, ktoré mu poskytol navrhovateľ a ktoré mali slúžiť ako pôžička na úver pre klienta I. T., použil pre svoju potrebu. Nepochybne sa bezdôvodne obohatil. Túto skutočnosť nerozporoval ani odporca.
Čo sa týka poskytnutého úveru 464,71 eur, ktorý mal slúžiť pre klienta I. T., mal súd nepochybne preukázané, že túto finančnú hotovosť si ponechal odporca. V tejto časti musel súd dať za pravdu navrhovateľovi a v tejto časti mu priznal vyššie uvedenú sumu.
Súd sa však nemohol stotožniť s ďalšími nárokmi, ktoré požadoval navrhovateľ t.j. ušlý zisk, ktorý mal vzniknúť navrhovateľovi vo výške 443,45 eur. Treba zdôrazniť, že klientovi nebol poskytnutý riadne a včas úver a to z dôvodu, že si odporca svoje povinnosti nesplnil. Na druhej strane však takýto ušlý zisk, prakticky rovnajúci sa samotnému úveru, je nepredstaviteľne vysoký. Predstavuje skoro 100% poskytnutého úveru. Je vo všeobecnosti známe, že každá spoločnosť, ktorá podniká, by bez zisku nemohla existovať. Ale vytvárať zisk z obratu spoločnosti 100% sa javí absolútne ako nepredstaviteľný. Vo všeobecnosti sa zisk odvíja od 10% maximálne do 50% z výkonu jednotlivých prác. V tejto časti teda nemohol súd vyhovieť návrhu navrhovateľa.
Súd sa nemohol stotožniť s ďalšou špecifikáciou, ktorú požadoval od odporcu t.j. hodnoty trov konania vo výške 229,71 eur, ktoré vznikli údajne navrhovateľovi v rozhodcovskom konaní, z hodnoty trov právneho zastúpenia navrhovateľa v exekučnom konaní vo výške 75,32 eur.
Navrhovateľ síce tieto položky spomenul vo svojom písomnom návrhu a aj vo svojej špecifikácii náhrady škody, avšak súdu nepredložil žiaden relevantný dôkaz, že skutočne musel zaplatiť v rozhodcovskom konaní sumu 229,71 eur a že musel v exekučnom konaní zaplatiť sumu 75,32 eur.
Chýba čo i len jeden listinný dôkaz o tom, že takéto finančné hotovosti bol nútený zaplatiť. Stačil by napr. príjmový a pokladničný doklad alebo výrok rozhodcovského rozsudku o povinnosti zaplatiť takéto trovy. Toto však v spisovom materiáli absentovalo a preto ani v tejto časti nemohol súd navrhovateľovi vyhovieť.
Napokon žiadal úrok z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 1.213,19 eur od 9.7.2008 v zmysel č.l. III. bod 12 VOP. Po prerátaní súdom by denne takýto úrok predstavoval sumu 3,03 eur. Mesačne, keby súd rátal mesiac 30 dní, tak by táto suma predstavovala sumu 90,98 eur, ročne 1.091,87 eur, pričom navrhovateľ žiadal tento úrok od 9.7.2008. Do dňa pojednávania by táto suma bola skoro za 5 rokov vo výške 5.459,35 eur. Takýto úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne, podľa názoru súdu, hraničí už s trestným činom alebo prečinom priamej úžery. Ani v tejto časti súd návrhu navrhovateľa nevyhovel.
Navrhovateľovi však vznikol nárok na úrok z omeškania, pretože dlžník, ktorý spreneveril peniaze t.j. odporca, sa dostal so zaplatením tohto dlhu voči navrhovateľovi do omeškania. Úrok z omeškania mu však súd priznal iba v zmysle § 517 ods. 2 O.z. V rozhodujúcom čase bol úrok z omeškania 9,5% a tento úrok mu súd priznal od 9.7.2008 t.j. deň nasledujúci po tom, ako mal klientovi I. T. odovzdať čiastku 464,71 eur. Ako to už bolo vyššie uvedené, v ostatných častiach súd návrh navrhovateľa zamietol.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 2 O.s. p. Navrhovateľ mal vo veci len čiastočný úspech. Z podania žalobného návrhu vyplýva akej finančnej čiastky sa domáhal. Okrem iného žiadal uhradiť aj úroky, ktoré hraničia z podozrenia trestnej činnosti nepriamej úžery. Navyše z podania odporcu vyplýva, že táto je na dôchodku. V písomnej výzve uviedla, že sa bude snažiť dlh zaplatiť v splátkach. Súd následne rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).