Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Ek-1537-2022.pdf
PDF · 98.3 KB
Case nature
Subarea
41Ek/1537/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. A. B. B., C. D. XX, XXX XX E. - C. F. G., IČO: XXXXXXXX, právne zast.: AK Herceg, s.r.o., Košická 56, 821 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35890240 proti povinnému: H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX J., právne zast.: JUDr. Milan Ficek, advokát, s. r. o., so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava, IČO: 47 232 757, o vymoženie 3689,53 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Július Rosina, so sídlom exekútorského úradu Stummerova 1553, 955 01 Topoľčany, IČO: 42 051 444, pod sp. zn. XXXXXX XXX/ XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu v zmysle § 61k ods.1 písm. a) Exekučného poriadku z a s t a v u j e. II. Povinnému voči oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov exekučného konania vo výške 197,20 Eur, ktoré je oprávnený povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu povinného do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. III. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 06.06.2022, v súlade so zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o doplnení niektorých zákonov domáhal od povinných vymoženia 3689,53 Eur, na základe exekučného titulu - Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 18.11.2015, sp. zn. XXX/XXX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.01.2016 a vykonateľnosť dňa 24.01.2016. 2. Poverením zo dňa 16.06.2022 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Júliusa Rosinu, so sídlom exekútorského úradu Stummerova 1553, 955 01 Topoľčany, IČO: 42 051 444, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXXXX XXX/XX. 3. Súdny exekútor dňa 14.09.2022 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor uviedol, že povinný si upovedomenie o začatí exekúcie prevzal dňa 17.08.2022 a návrh na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 22.08.2022, t.j povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v lehote. 5. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 22.08.2022 bol podaný prostredníctvom advokáta: JUDr. Milan Ficek, advokát, s. r. o., so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava, IČO: 47 232 757. Vo svojom podaní povinný žiada, aby súd exekúciu zastavil z dôvodu, že povinný bol uznesením Krajského súdu v Prahe zo dňa 11.06.2020 oddlžení. Podľa názoru povinného práve táto skutočnosť zakladá dôvod na zastavenie exekúcie. Zároveň má za to, že je potrebné, aby došlo k výmazu exekučných záložných práv vedených na nehnuteľnostiach patriacich povinnému. 6. K návrhu na zastavenie exekúcie sa vyjadril aj oprávnený, ktorý uviedol, že nesúhlasí s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súdny konajúci exekútor pokračoval vo vymáhaní exekvovaných pohľadávok.
7. Poverený súdny exekútor k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol skutočnosti týkajúce sa doručovania upovedomenia o začatí exekúcie. Poverený súdny exekútor sa bližšie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril. 8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 12. Povinný doručil na exekútorský úrad návrh na zastavenie exekúcie, dňa 22.08.2022. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorý je odôvodnený s uvedením všetkých skutočností, ktoré mohli ku dňu podania návrhu v rámci zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty uplatniť. Takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok. 13. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). 14. Základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Exekučný titul tvorí podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné. Pod vykonateľnosťou rozumieme takú vlastnosť civilných rozhodnutí, ktorá umožňuje vynútiť splnenie povinnosti v nej obsiahnutej prostriedkami štátnomocenského donútenia. Vykonateľnosť rozoznávame formálnu a materiálnu. Pod formálnou vykonateľnosťou rozumieme splnenie formálnych predpokladov na to, aby rozhodnutie mohlo byť označené za vykonateľné. Formálna vykonateľnosť rozhodnutia sa osvedčuje ako tzv. doložka vykonateľnosti, ktorou rozhodnutie opatrí príslušný orgán. Formálna vykonateľnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Pod materiálnou vykonateľnosťou, naopak, rozumieme súhrn materiálnych znakov, ktoré zabezpečujú reálnu vynútiteľnosť práva obsiahnutého v exekučnom titule. Pod materiálnou vykonateľnosťou rozhodnutia rozumieme predovšetkým taký enunciát (výrokovú časť) rozhodnutia, ktorý umožňuje exekúciu niektorým zo spôsobov uvedených v Exekučnom poriadku. 15. Súd sa oboznámil s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Súd konštatuje, že v návrhu na zastavenie exekúcie povinný uvádza ako skutočnosť odôvodňujúcu zastavenie exekúcie to, že na jeho majetok bol vyhlásený konkurz, a to rozhodnutím Krajského súdu v Prahe. Súd uvádza, že nielen z tvrdenia povinného, ale aj z vykonanej lustrácie v insolvenčom registri Českej republiky (dostupný na: https://isir.justice.cz/isir/common/index.do) za preukázané, že Uznesením Krajského súdu v Prahe zo dňa 11.06.2020, č. j. KSPH 72 INS XXXXX/XXXX-X-22, súd vo výroku I. určil, že berie na vedomie splnenie oddlženia dlžníkov (povinných). Výrokom II súd priznal insolvenčnému správcovi odmenu vo
výške 89842,50 Kč vrátane DPH a náhradu hotových výdavkov vo výške 17968,50 Kč vrátane DPH, ktoré už boli uhradené v priebehu konania. Výrokom III súd zbavil funkcie správcu. Výrokom IV. súd určil, že dlžníci (t. j. povinní) sa oslobodzujú od platenia pohľadávok zahrnutých do oddlženia v rozsahu, v ktorom dosiaľ neboli uspokojené, pohľadávok ku ktorým sa v insolvenčnom konaní neprihliadalo, pohľadávok veriteľov, ktorí ich do insolvenčného konania neprihlásili, aj keď tak urobiť mali. Vo výroku V. súd uložil platcovi mzdy alebo iných príjmov, aby už nestrhával dlžníkom žiadne čiastky a aby mzdu alebo iný príjem vyplácal priamo dlžníkom. Súd výrokom VI. Uložil insolvenčnému správcovi, aby vrátil dlžníkom prípadný preplatok na splátkach, ktorý vznikol v priebehu insolvenčného konania. Súd výrokom VII. určil, že právnou mocou (právoplatnosťou) tohto uznesenia insolvenčné konanie končí. Uznesenie o vzatí na vedomie splnenie oddlženia nadobudlo právoplatnosť dňa 16.06.2020, Uznesenie o zbavení funkcie správcu po skončení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 14.07.2020 a Uznesenie o oslobodení dlžníka od platenia dosiaľ neuspokojených pohľadávok nadobudlo právoplatnosť dňa 02.07.2020. 16. Podľa § 414 ods. 1 zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon), jestliže insolvenční soud rozhodne o splnění oddlužení a dlužník splní řádně a včas všechny povinnosti podle schváleného způsobu oddlužení, spojí insolvenční soud s rozhodnutím o splnění oddlužení rozhodnutí, jímž dlužníka osvobodí od placení pohledávek, zahrnutých do oddlužení, v rozsahu, v němž dosud nebyly uspokojeny. Osvobození podle věty první se nevztahuje na pohledávky vzniklé po rozhodnutí o úpadku. 17. Podľa § 414 ods. 2 insolvenčního zákona, osvobození podle odstavce 1 se vztahuje také na věřitele, k jejichž pohledávkám se v insolvenčním řízení nepřihlíželo, a na věřitele, kteří své pohledávky do insolvenčního řízení nepřihlásili, ač tak měli učinit. 18. Súd považoval za potrebné teda posúdiť účinky vyhláseného konkurzu na pohľadávku uplatňovanú v tomto exekučnom konaní. Keďže ide o konkurz vyhlásený na území iného členského štátu EÚ, súd v danom prípade aplikoval ustanovenia Nariadenia Rady č. 1346/2000 o konkurznom konaní (ďalej len „Nariadenie“). Podľa článku 4 ods. 1: „Ak v tomto nariadení nie je stanovené inak, konkurzné konania a ich účinky sa riadia právom členského štátu, na území ktorého sa toto konanie začne; tento štát sa ďalej označuje ako „štát, v ktorom sa konanie začne.“ Taktiež súd poukazuje na článok 16 ods. 1: „Každé súdne rozhodnutie o začatí konkurzného konania vynesené súdom členského štátu, ktorý má právomoc podľa článku 3, sa uznáva vo všetkých ostatných členských štátoch od chvíle, keď nadobudne účinnosť v štáte, v ktorom sa konanie začne. Toto pravidlo platí aj v prípade, že z dôvodu spôsobilosti dlžníka sa konkurzné konanie proti nemu nemôže začať v iných členských štátoch“. V zmysle článku 17 ods. 1: „Súdne rozhodnutie o začatí konania uvedeného v článku 3 ods. 1 má bez akýchkoľvek ďalších formálnych požiadaviek rovnaké účinky v akomkoľvek inom členskom štáte, ako podľa práva štátu, v ktorom sa konanie začne, ak toto nariadenie nestanovuje inak, a pokiaľ sa v tomto inom členskom štáte nezačne konanie uvedené v článku 3 ods. 2“ Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, a teda k právnej úprave, ktorá vyplýva z Nariadenia, súd má za to, že na takto vyhlásený konkurz (oddlženie) a jeho účinky sa vzťahujú právne predpisy upravujúce konkurz v rámci Českej republiky. Súd teda postupoval pri posúdení účinkov vyhláseného konkurzu na majetok povinných podľa ustanovení zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon). V danom prípade súd považoval za právne relevantné ustanovenie § 414 tohto zákona. Taktiež súd vychádzal zo skutočností, ktoré sú uvedené v odôvodnení Uznesenia zo dňa 11.06.2020, pričom súd v tomto rozhodnutí uviedol, že mu nie sú známe žiadne dôvody, pre ktoré by nemal dlžníkom priznať oslobodenie, a preto rozhodol v súlade s ust. § 414 insolvenčního zákona, ako je uvedené vo výroku V. uznesenia. Oslobodenie podľa tohto uznesenia znamená, že nie je možné proti dlžníkom (povinným) vymáhať akúkoľvek pohľadávku, ktorá vznikla pred povolením oddlženia, a to ani príslušenstvo tejto pohľadávky bez ohľadu na to, kedy toto príslušenstvo vzniklo. Taktiež súd nad rámec uvedeného uviedol, že toto uznesenie je pre dlžníkov právnym titulom na námietku, ktorá znemožní veriteľom akékoľvek vymáhanie pohľadávky od dlžníkov, ktoré vznikli pred povolením oddlženia a boli alebo mohli byť veriteľom prihlásené do tohto insolvenčného konania. Súd poukazuje na skutočnosť, že mal z insolvenčného registra za preukázané, že oprávnený si svoju pohľadávku do insolvenčného konania prihlásil, pričom prihláška bola na Krajský súd v Prahe doručená dňa 16.01.2015. Oprávnený si prihlásil pohľadávku vyplývajúcu mu z Rozsudku sp. zn. XXX/XXX/XXXX. 19. V nadväznosti na všetky uvedené skutočnosti má súd za to, že Uznesením Krajského súdu v Prahe zo dňa 11.06.2020 výrokom IV. súd určil, že dlžníci (t. j. povinní) sa oslobodzujú od platenia pohľadávok zahrnutých do oddlženia v rozsahu, v ktorom dosiaľ neboli uspokojené, pohľadávok ku ktorým sa v insolvenčnom konaní neprihliadalo, pohľadávok veriteľov, ktorí ich do insolvenčného konania neprihlásili, aj keď tak urobiť mali. V danom prípade bola pohľadávka oprávneného do konkurzu prihlásená, pričom súd uvádza, že dlžníci boli oslobodení od platenia pohľadávok, ktoré boli zahrnuté do oddlženia, rozsahu
v ktorom neboli uspokojené. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak aj nedošlo k uspokojeniu celej pohľadávky oprávneného (ako mu bola priznaná exekučným titulom), boli povinní od platenia zvyšku tejto pohľadávky oslobodení. Taktiež súd uvádza, že táto pohľadávka oprávneného vznikla pred začatím insolvenčného konania v Českej republike, a preto ak aj nebola uspokojená v celom rozsahu (v akom mu ju priznal exekučný titul), nie je táto skutočnosť dôvodom na vymáhanie tejto pohľadávky v exekučnom konaní. Súd po posúdení skutočností, ktoré namietali povinní vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie má za to, že tu už v čase začatia exekučného konania existoval dôvod, pre ktorý nie je možné viesť exekučné konanie, a teda išlo o vyhlásený konkurz na majetok povinných. Vzhľadom ku všetkým skutočnostiam má súd za to, že je potrebné postupovať podľa ustanovenia § 61k odsek 1 písm. a) Exekučného poriadku, a preto súd exekúciu v celom rozsahu zastavil. (I. výrok) 20. Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie povinného. Podľa ustanovenia § 199d Exekučného poriadku má povinný nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré boli účelne vynaložené v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ak došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, ktorý možno pričítať oprávnenému. Rozhodnutie o trovách exekúcie musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie. 21. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Poukazujúc na vyššie uvedené, súd účastníkovi konania - povinnému, ktorý mal plný úspech vo vzťahu k výsledku exekučného konania, ktoré potreboval na bránenie práva proti účastníkovi - oprávnenému, ktorý úspech nemal, priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. 22. Povinný si v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 100%. V zmysle ustanovenia §13a odsek 2 písmeno c) vyhlášky o odmenách advokátov v prípade výkonu rozhodnutia alebo exekúcii patrí právnemu zástupcovi povinného odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, a to za úkony „prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.“ Základná sadzba tarifnej odmeny v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky o odmenách advokátov za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu. Vzhľadom na uvedené vyššie, súd v súlade s § 195 a nasl. Exekučného poriadku ako i príslušnými ustanovenia Vyhlášky o odmenách advokátov povinnému priznal náhradu trov konania voči oprávnenému pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia spolu vo výške 197,20 Eur pozostávajúcu z odmeny za 2 právne úkony – 1. prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 70,54 Eur a 1 x režijný paušál rok 2023 vo výške 11,63 Eur, 2. písomné podanie návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 70,54 Eur a 1 x režijný paušál rok 2023 vo výške 12,63 Eur, to všetko zvýšené o daň z pridanej hodnoty nakoľko právny zástupca oprávneného ako advokát je jej platiteľom (II. výrok). 23. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu 24. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom. 25. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 26. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty. 27. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
28. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. 29. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, (ďalej len „Vyhláška“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania. 30. Podľa § 21 ods. 2 prvá veta Vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie. 31. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur. 32. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %. 33. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd. 34. Podľa § 199c ods. 2 Exekučného poriadku, ak povinný uhradí pohľadávku oprávneného pred začatím exekúcie, odmena ani náhrada výdavkov exekútorovi nepatrí; to neplatí, ak je tu dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať. 35. Podľa § 199c ods. 4 Exekučného poriadku, v ostatných prípadoch platí trovy exekútora povinný, a to splnením vymáhaného nároku alebo tým, že strpí ich uspokojenie zo svojho majetku podliehajúceho exekúcii. 36. Súd pri zastavení exekúcie rozhodoval aj o trovách súdneho exekútora, ktoré mu prináležia v zmysle Exekučného poriadku a Vyhlášky. 37. Súd postupoval v zmysle § 22 ods. 2 Vyhlášky, a teda, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov 50% zo sumy 60 Eur (§ 22 ods.1 Vyhlášky). V prípade, ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, jeho odmena a náhrada výdavkov sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty. V danom prípade táto suma predstavuje sumu 6 Eur (20% z 30 Eur). Súd má teda za to, že súdnemu exekútorovi pri zastavení exekúcie v tomto prípade prináležia trovy exekúcie v celkovej výške 36 Eur (s DPH). 36. Súd sa však musel vysporiadať aj so skutočnosťou, ktorý z účastníkov konania bude tieto trovy znášať. Súd v danom prípade aplikoval ustanovenie § 199c ods. 1 Exekučného poriadku. Súd má za to, že v danom prípade sa exekúcia ukončuje z iného dôvodu, než je vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku, pričom dôvod zastavenia exekúcie je možné pričítať práve oprávnenému. Oprávnený v čase iniciovania konania si mohol a mal byť vedomý účinkov vyhláseného konkurzu v Českej republike na jeho pohľadávku. Preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 36, 00 Eur, pozostávajúcu z náhrady výdavkov vo výške 30,00 Eur a 20 % DPH vo výške 6,00 Eur. (III. výrok)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.