Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/262/2012

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Československá obchodní banka, a.s., so sídlom Radlická 333/150, 150 57 Praha 5, Česká republika, IČO: 000 01 350, zastúpeného právnym zástupcom Mgr. Romanom Ambrožom, advokátom, so sídlom T. XX, XXX XX X. X, s adresou na doručovanie O. XX/XXXX, XXX XX L. X - Z., usadeným euroadvokátom, zapísaným do príslušného zoznamu Slovenskej advokátskej komory, proti žalovanej: Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., XXX XX B. W. XXX, Slovenská republika, v konaní o zaplatenie 18.338,94 Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Čadci č.k. -48 zo dňa 07.06.2011 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Čadca č.k. -116 zo dňa 02.05.2012, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu v Čadci č.k. -48 zo dňa 07.06.2011 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Čadca č.k. -116 zo dňa 02.05.2012 v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby „vo zvyšku čo do istiny 8.338,94 Kč a úroku z omeškania zo sumy 10.000,- Kč za obdobie od 3.12.2010 do zaplatenia vo výške prevyšujúcej zákonom prípustnú výšku úroku z omeškania nad 9,75 % (tak ako bude vyčíslené presnejšie v písomnom vyhotovení rozsudku)“ a vo výroku o trovách prvostupňového konania z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd v spojení s opravným uznesením (ďalej len „rozsudok“) 1/ žalovanú zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi 10.000,- Kč do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, 2/ žalovanú zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi titulom úroku z omeškania vo výške 9,75 % od 03.12.2010 z čiastky 10.000,- Kč do zaplatenia sumu tak, ako bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku, 3/ žalobu žalobcu vo zvyšku čo do istiny 8.338,94 Kč a úroku z omeškania zo sumy 10.000,- Kč za obdobie od 03.12.2010 do zaplatenia vo výške prevyšujúcej zákonom prípustnú výšku úroku z omeškania nad 9,75 % zamietol (tak ako bude vyčíslené presnejšie v písomnom vyhotovení rozsudku), 4/ žalovanú zaviazal povinnosťou hradiť žalobcovi trovy konania včítane trov právneho zastúpenia tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku do troch dní po právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupu žalobcu.

Okresný súd poukázal na žalobu, doručenú súdu dňa 05.01.2011, ktorou žalobca voči žalovanej uplatnil nárok na zaplatenie sumy 18.338,94 Kč s príslušenstvom. Žalovaná suma 18.338,94 Kč predstavovala súčet dlžnej istiny 10.000,- Kč a zmluvný úrok vo výške 4.801,38 Kč a úrok z omeškania vo výške 3.537,56 Kč, ktoré úroky boli vypočítané ku dňu 02.12.2010. Ďalej žalobca žiadal úroky z omeškania vo výške 18,9 % p.a. zo sumy 10.000,- Kč za obdobie od 03.12.2010 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 15 % p.a. z čiastky 10.000,- Kč za obdobie od 03.12.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Podľa žaloby medzi účastníkmi bola v zmysle a nasl. uzavretá zmluva o ČSOB Osobnom konte plus zo dňa 27.03.2007. Na jej základe bol žalovanej zriadený bežný účet. Žalovaná požiadala žalobcu o poskytnutie úveru, ktorý mal byť poskytnutý prečerpaním účtu; žalovaná v žiadosti súhlasila s obchodnými podmienkami pre povolenie prečerpania. Žalobca žalovanej poskytol požadovaný úverový rámec do výšky 10.000,- Kč. Následne, po prečerpaní účtu, však žalovaná

neplnila náležitosti podľa uzavretej zmluvy a dlžnú čiastku neuhradila podľa obchodných podmienok pre povolené prečerpanie. Žalobca žalovanú viackrát bezvýsledne vyzval na zaplatenie dlžnej sumy; dňa 27.05.2008 vyhlásil všetky dlžné čiastky za splatné a o tom informoval žalovanú.

Okresný súd s poukazom na vykonané dokazovanie, vyvodené skutkové zistenia a za aplikácie (ďalej „“), OZ, , , Nariadenia vlády SR č. , konštatoval čiastočnú opodstatnenosť žaloby. Považoval za preukázané, že žalovaná so žalobcom uzavrela „zmluvu o zriadení účtu“ a následne zmluvu o povolenom prečerpaní. Ex offo skúmal podmienky, za ktorých došlo k uzavretiu zmluvy; z jej obsahu mal za preukázané, aj podľa (bližšie nešpecifikovanej) Európskej judikatúry a súdnej praxe Slovenskej republiky, že išlo o spotrebiteľskú zmluvu. Pri poskytovaní povoleného úverového rámca prečerpaním osobného konta mala žalovaná možnosť oboznámiť sa s podmienkami žalobcu, že za povolené prečerpanie bude účtovať od 01.06.2008 úrokovú sadzbu 16,9 % ročne a sadzbu úroku z omeškania 15 % ročne a tieto sadzby meniť podľa výšky úrokových sadzieb, stanovených Českou národnou bankou. Žalovaná túto podmienku a výšku úroku jednostranne určenú žalobcom nemohla ovplyvniť. Poskytnutie úveru žalobcom a jeho nesplácanie žalovaná nespochybnila. Spornou bola podľa okresného súdu výška úroku z prečerpania úrokového rámca v období, ktoré si uplatňoval žalobca a úrok z omeškania vo výške 15 %, pretože do žalovanej istiny žalobca ako predmet sporu zahrnul nielen istinu 10.000,- Kč (povolené prečerpanie, resp. pôžička) a k 02.12.2010 k tejto sume vyčíslil aj zmluvný úrok 4.801,38 Kč a úrok z omeškania 15 % (ročne) zo sumy 10.000,- Kč k 02.12.2010. Okresný súd uviedol, že ako nespornú časť predmetu sporu posúdil nárok na zaplatenie 10.000,- Kč a zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť túto sumu žalobcovi a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Pri posudzovaní dohodnutej výšky úrokov okresný súd zdôraznil limity vychádzajúce z úpravy ust. o neprípustnosti výkonu práv a povinností vyplývajúcich z občianskych právnych vzťahov v rozpore s dobrými mravmi. Podľa okresného súdu neprimerane vysoké úroky dohodnuté pri peňažnom plnení (pôžičke) sú všeobecne považované za odporujúce dobrým mravom. V danej veci bol okresný súd názoru, že pokiaľ žalobca jednostranne určil výšku úroku po schválení povoleného prečerpania, tak takýto úrok bol určený v rozpore s dobrými mravmi, aj keď okresný súd pripustil, že žalovaná pri uzatváraní dohody so žalobcom išla do určitého rizika, „pretože pre rýchle získanie finančných prostriedkov bez toho, aby jej žalobca mohol určiť alebo ovplyvniť spôsob jej použitia a vzhľadom na to, že zrejme nemala perspektívu získať úver u peňažného ústavu, určitým spôsobom navrhovateľ využil na jednostranné určenie výšky úroku, ktorý odporkyňa nemohla ovplyvniť a nemohla ovplyvniť ani ďalšie zmeny, ktoré jej jednostranne navrhovateľ oznámil“. Z uvedeného okresný súd dospel k záveru, že dohodu so žalobcom uzatvárala žalovaná v situácii, ktorú možno kvalifikovať ako určitú tieseň a táto situácia ju viedla k súhlasu s úrokom z poskytnutej finančnej sumy a výška úrokov určená žalobcom bola neprimeraná a odporujúca dobrým mravom. Za naopak súladné s dobrými mravmi by okresný súd považoval konanie žalobcu, ktorý by pri poskytnutí prečerpania bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, určil primeranú výšku úplaty (odmeny) za poskytnutie finančných prostriedkov. Podľa okresného súdu dlžník uzatvára zmluvu o úrokoch z poskytnutej finančnej čiastky práve z dôvodu určitej ťaživej situácie, a preto správanie sa žalobcu možno považovať za zneužitie uvedenej situácie. Keďže aj výška žalovaných úrokov z omeškania vyčísleného do 02.12.2010 presahovala zákonnú výšku zistenú podľa úpravy v v spojení s Nariadením vlády SR č. ku dňu splatnosti dlhu 27.05.2008, okresný súd zamietol nárok na vyčíslený tak úrok 4.801,38 Kč, ako aj vyčíslené úroky z omeškania 3.537,56 Kč a úroky z omeškania zo sumy 10.000,- Kč od 03.12.2010 vo výške presahujúcej zákonné úroky z omeškania vo výške 9,95 % (ročne). O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa ust. .

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, a to proti výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku čo do istiny 8.338,94 Kč a úrokov z omeškania z čiastky 10.000,- Kč za dobu od 03.12.2010 do zaplatenia, vo výške prevyšujúce zákonom prevyšujúce zákonom prípustnú výšku úrokov z omeškania na 9,95 %, zamietnutá. Žalobca poukázal na vznik a priebeh zmluvného záväzkového vzťahu účastníkov a na prehlásenie dlhu za splatný dňom 27.05.2008. O zosplatnení dlhu žalobca informoval žalovanú listom; v súlade so zmluvou, resp. obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie žiadal zaplatenie dohodnutých dlžných zmluvných úrokov a úrokov z omeškania. Úroková sadzba bola žalobcom menená v súlade s obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie. Žalobca požadoval zaplatenie úrokov a úrokov z omeškania podľa poslednej zmeny odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, t.j. úroky 8,9 % p.a. z nesplatenej časti úveru a úroky z omeškania 15 % p.a. z čiastok, ktoré bola žalovaná povinná zaplatiť z peňažných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy a ktoré

neboli zaplatené v dohodnutých termínoch splatnosti. Žalovaná suma pozostávala z nesplatenej istiny 10.000,- Kč, vyčísleného zmluvného úroku 4.801,38 Kč a vyčíslených úrokov z omeškania k 02.12.2010 3.537,56 Kč. Žalobca ďalej žiadal od 03.12.2010 úrok 18,9 % p.a. a úrok z omeškania 15 % p.a. zo sumy 10.000,- Kč až do zaplatenia. Žalobca vytkol okresnému súdu, ak sumu 8.338,94 Kč v rozsudku označil ako istinu. Išlo o súčet ku dňu 02.12.2010 vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania. Úrok z úveru ku dňu kapitalizácie 02.12.2010 bol vypočítaný za obdobie: od 01.01.2008 do 18.01.2008 z čiastky 10.000,- Kč úrokom vo výške 16,9 % p.a., od 19.01.2008 do 21.01.2008 z čiastky 2.412,35 Kč úrokom vo výške 16,9 % p.a., od 22.01.2008 do 26.01.2008 z čiastky 9.912,35 Kč úrokom vo výške 16,9 % p.a., od 27.11.2008 do 31.01.2008 z čiastky 9.968,35 Kč úrokom vo výške 16,9 % p.a., od 01.02.2008 do 28.02.2008 z čiastky 10.000,- Kč úrokom vo výške 18,9 % p.a., od 01.03.2010 do 02.12.2010 z čiastky 10.000,- Kč úrokom vo výške 18,9 % p.a. Dňa 18.01.2008 žalovaná naposledy uhradila splátku, ktorou boli plne uhradené dlžné úroky k 31.12.2007. Od výslednej sumy bolo odpočítaných 29,65 Kč, pretože žalovaná túto čiastku na dlžné úroky uhradila 31.01.2008.

Podľa žalobcu okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Okresný súd sa vo výroku rozsudku dostatočne nevysporiadal s časťou nároku na zaplatenie úrokov z úveru v sume 18,9 % zo sumy 10.000,- Kč od 03.12.2010 do zaplatenia. K rozhodnutiu o nepriznaní úrokov z úveru pre rozpor s dobrými mravmi žalobca uviedol, že úrok z úveru je základným atribútom úverovej zmluvy a úrok z úveru 16,9 % p.a., resp. 18,9 % p.a. z dlžnej sumy nepochybne nie je v rozpore s dobrými mravmi a nemožno ho preto považovať za neprimeraný. Dňa 27.05.2008 bola žalovaná v omeškaní s úhradou dlžnej istiny 10.000,- Kč a žalobca bol nútený prehlásiť všetky dlžné čiastky za splatné. Žalobca teda mal nárok, aby mu žalovaná od tejto doby uhradila zákonné úroky z omeškania. Súd však žalovanú zaviazal iba na úhradu zákonných úrokov z omeškania až od 03.12.2010 bez toho, aby to vo svojom rozhodnutí zdôvodnil. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil a žalovanú zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi 14.801,38 Kč (súčet dlžnej istiny a dlžných zmluvných úrokov ku dňu 02.12.2012), ako aj zákonné úroky z omeškania vo výške, ktorá zodpovedá hodnote základnej úrokovej sadzby ECB platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku, zvýšenej o osem percentuálnych bodov zo sumy 10.000,- Kč, a to za dobu od 28.05.2008 do zaplatenia, spolu s náhradou trov prvostupňového a odvolacieho konania.

K doručenému odvolaniu žalobcu ( ) sa žalovaná písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach podľa ust. , postupom bez nariadenia pojednávania podľa a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby „vo zvyšku čo do istiny 8.338,94 Kč a úroku z omeškania zo sumy 10.000,- Kč za obdobie od 03.12.2010 do zaplatenia vo výške prevyšujúcej zákonom prípustnú výšku úroku z omeškania nad 9,75 % (tak ako bude vyčíslené presnejšie v písomnom vyhotovení rozsudku)“ a vo výroku o trovách prvostupňového konania podľa , zrušil a podľa vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Prejednaním veci v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania žalobcu ( ), ktoré mali väzbu na skutkový stav zistený okresným súdom v prvostupňovom konaní ( ), dospel odvolací súd k záveru o čiastočnej opodstatnenosti odvolacích dôvodov, ktorý záver viedol k rozhodnutiu o zrušení napadnutej časti rozsudku okresného súdu a k vráteniu veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (, , ).

Ako nové dôkazy, neprodukované žalobcom v prvostupňovom konaní, boli vyhodnotené listiny o priebehu úverového prípadu a oznámenie o úrokových podmienkach vkladov a úverov ČSOB, a.s., od 01.03.2010 na č.l. 59-104 spisu, ktoré žalobca doložil až k podanému odvolaniu proti prvostupňovému rozsudku. Za splnenia procesnej poučovacej povinnosti okresným súdom podľa (č.l. 40 spisu), nebolo zistené splnenie ani jednej z podmienok taxatívne stanovených v , len za splnenia ktorých by bolo možné v odvolacom konaní prihliadať na nové skutočnosti a dôkazy,

ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa. Ide o premietnutie procesného systému neúplnej apelácie v odvolacom konaní.

Z podaného odvolania bolo zrejmé, že žalobca namietal nesprávnosť rozsudku okresného súdu v napadnutej časti tak v skutkovej ako aj v právnej rovine.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa v spojení s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, zistil čiastočnú nezrozumiteľnosť rozhodnutia v napadnutej výrokovej časti v spojení s príslušným odôvodnením. Okresný súd v napadnutom meritórnom výroku vyslovil, že žalobu „vo zvyšku čo do istiny 8.338,94 Kč a úroku z omeškania zo sumy 10.000,- Kč za obdobie od 03.12.2010 do zaplatenia vo výške prevyšujúcej zákonom prípustnú výšku úroku z omeškania nad 9,75 %, zamieta (tak ako bude vyčíslené presnejšie v písomnom vyhotovení rozsudku)“. Odvolací súd porovnaním žalobou uplatneného nároku žalobcu, výrokovej časti rozsudku a jeho odôvodnenia zistil opodstatnenosť námietok žalobcu, že suma 8.338,94 Kč nepredstavovala „istinu“ v ponímaní samotnej pohľadávky žalobcu voči žalovanej z tzv. prečerpania bežného účtu (úveru), ale išlo o vyčíslené úroky a úroky z omeškania z pohľadávky (istiny) 10.000,- Kč vo výške a za dobu od zosplatnenia dlhu do 02.12.2010. Nezrozumiteľnosť napadnutého výroku spočívala i v tom, že na jednej strane okresný súd uviedol, že zamietol žalobu vo zvyšku, čo v prepojení na dôvody odvolania by znamenalo celý zvyšný nárok žalobcu okrem priznanej istiny 10.000,- Kč s 9,75 % úrokmi z omeškania z tejto sumy od 03.12.2010 do zaplatenia, avšak v napadnutom výroku okresný súd odchýlne od odôvodnenia rozsudku zúžil zamietnutú časť žaloby len na „istinu“ 8.338,94 Kč a úrok z omeškania zo sumy 10.000,- Kč od 03.12.2010 do zaplatenia vo výške prevyšujúcej zákonnú prípustnú výšku úrokov z omeškania nad 9,75 %. Okresný súd pri výške úroku z omeškania tiež opomenul uviesť, že má ísť o žalovanú ročnú sadzbu úroku z omeškania. Zmätočne potom na napadnuté rozhodnutie dopadá i časť napadnutého výroku uvedená v zátvorke: „(tak ako bude vyčíslené presnejšie v písomnom vyhotovení rozsudku)“, keďže žiadne ďalšie vyčíslenie úrokov z omeškania uplatnených za dobu od 03.12.2010 do zaplatenia nebolo potrebné a v písomnom vyhotovení rozsudku ani okresným súdom nebolo vykonané. Napokon nejasné zostalo, či teda okresný súd mienil napadnutým výrokom pri formulácii o zamietnutí zvyšku žaloby, ale s následným upresnením k úrokom z omeškania, zamietnuť i uplatnený nárok na 18,39 % úroky zo sumy 10.000,- Kč od 03.12.2010 do zaplatenia, ako by sa to javilo z odôvodnenia rozsudku. Uvedená nezrozumiteľnosť a čiastočne i zmätočnosť (údaje v zátvorke, neuvedenie údaja o ročnej sadzbe úrokov z omeškania) napadnutej výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa tvorila vadu prvostupňového konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Žalobca v odvolaní napadol i (ne)správne právne posúdenie veci. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V danom prípade bolo nepochybné, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu Zmluvy o bežnom účte z 27.03.2007 s následným poskytnutím povoleného prečerpania. Samotná písomná zmluva odkazovala v úvode na ust. § 269 ods. 2, § 708 a nasl. zák. č. 513/1991 Sb., Obchodní zákonník a ust. zák. č. 124/2002 Sb.

Z údajov zmluvy o veriteľovi bolo zrejmé, že išlo o banku so sídlom v Prahe, zmluva bola uzavretá v pobočke banky v Rožnově pod Radhoštěm, teda išlo o zmluvný vzťah s medzinárodným prvkom. V tomto smere okresný súd v napadnutom rozsudku nevysvetlil, prečo aplikoval na právne posúdenie vo veci hmotné právo platné v Slovenskej republike. Zmluva samotná odkazovala na všeobecné obchodné podmienky ČSOB a ďalšie ostatné obchodné podmienky, ktoré neboli žalobcom doložené, a teda bez znalosti o ich obsahu rovnako okresný súd predčasne aplikoval na právne posúdenie veci hmotné právo platné v Slovenskej republike. Napokon, hoci žalobca v žalobe ako dôkazný prostriedok označil i obchodné podmienky pre povolené prečerpanie, tieto súdu nepredložil a okresný súd vo vzťahu k tejto vade podania, čo do jeho neúplnosti, nepostupoval podľa veta prvá v spojení s

ods. 2 . Uvedený procesný postup okresného súdu vo svojom dôsledku vyvolal predčasné, a tým nesprávne rozhodnutie vo veci tak v skutkovej ako i právnej rovine.

Pokiaľ sa okresný súd zaoberal spotrebiteľským charakterom uzavretej zmluvy medzi účastníkmi, pričom popri sebe poukazoval na právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv v platnom v Slovenskej republike vo vzťahu k neprijateľným zmluvným podmienkam a následne vyvodzoval nepriznanie nároku v zamietnutej, odvolaním napadnutej časti, pre rozpor s dobrými mravmi, tak dostatočne nevysvetlil, pre ktorý z týchto právnych dôvodov primárne nárok nepriznal, resp. či ich uplatňoval súbežne a v akom boli vzťahu. Ak by týmto dôvodom primárne mala byť zmluvná podmienka, ktorá by podľa okresného súdu bola neprijateľná, tak odvolací súd poukazuje na nerešpektovanie ust. , podľa ktorého, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku dojednanie o jednostrannom určení výšky úroku, ktorú podmienku žalovaná nemohla ovplyvniť. Ak však okresný súd nepriznal plnenie žalobcovi z takejto podmienky bez toho, aby vo výroku svojho meritórneho rozhodnutia túto zmluvnú podmienku výslovne uviedol (s citáciou jej presného znenia), odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom v rovine odňatia možnosti relevantného preskúmania tejto zmluvnej podmienky v odvolacom konaní.

Pokiaľ okresný súd poukazoval na rozpor dojednanej výšky úroku z omeškania s dobrými mravmi, okrem všeobecných definícií tohto právneho inštitútu vo vzťahu k výške dojednaných úrokov neuviedol konkrétne dôvody, pre ktoré dojednané úroky (z úveru) považoval za odporujúce dobrým mravom. Poukazovanie na riziko rýchleho získania finančných prostriedkov žalovanou „bez toho, aby jej žalobca mohol určiť alebo ovplyvniť spôsob jej použitia a vzhľadom na to, že zrejme nemala perspektívu získať úver u peňažného ústavu, určitým spôsobom navrhovateľ využil na jednostranné určenie výšky úroku, ktorý odporkyňa nemohla ovplyvniť a nemohla ovplyvniť ani ďalšie zmeny, ktoré jej jednostranne navrhovateľ oznámil“, nemalo úplne oporu vo vykonanom dokazovaní a nebolo ani zrozumiteľné, ak práve žalobca bol peňažným (bankou), v predmete činnosti ktorého bolo i poskytovanie úverov.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo nevyhnutné rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (, , ), v rámci ktorého okresný súd po vykonaní procesného postupu podľa v spojení s vo vzťahu k neúplnej žalobe, zopakuje a doplní dokazovanie. Pri právnom posúdení primárne ustáli otázku rozhodného práva, keďže ide o vec s medzinárodným prvkom, pričom vyhodnotí zmluvný základ a obsah záväzkového vzťahu účastníkov a následne sa bude zaoberať uplatneným zvyšným (doteraz nepriznaným) nárokom žalobcu i z hľadiska spotrebiteľského charakteru záväzkového právneho vzťahu účastníkov, pričom neopomenie prípadnú prednostnú aplikáciu práva Európskej únie. V rámci nového rozhodovania sa okresný súd vysporiada tak s celou argumentáciou žalobcu ako aj s obranou žalovanej a svoje rozhodnutie náležite odôvodní, za rešpektovania . Odvolací súd zdôrazňuje, že v merite veci je potrebné rozhodnúť o celom zostávajúcom nároku žalobcu.

Odvolací súd tiež pripomína, že zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu, je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi, vo vzťahu k obrane voči žalobe na žalovanej, avšak za možnej a prípustnej súčasnej ingerencie súdu ex offo, pokiaľ ide o posudzovanie veci z hľadiska zvýšenej ochrany práv spotrebiteľa.

V zmysle ust. § 226 OPSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

O trovách tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvého stupňa v rámci nového rozhodnutia vo veci ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.