Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_28P-214-2012.pdf
PDF · 80.77 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/214/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Rajňákom, v právnej veci navrhovateľa: V. R.U., narodený XX.XX.XXXX, bytom G. R. XXXX/XX, J., zastúpený Š. H., narodenou XX.XX.XXXX, bytom G. R. XXXX/XX, J., proti odporcovi: E. R., narodený XX.XX.XXXX, bytom J., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom pre konanie Bc. Ivetou Růžičkovou, súdnou tajomníčkou Okresného súd Malacky, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľa od 09.08.2012 sumou 150 eur mesačne, vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca do rúk navrhovateľa.
Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa na určenie vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľovi zamieta.
Zročné výživné za obdobie od 09.08.2012 do 31.05.2013 v sume 1.168,10 eur je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi v dvoch rovnakých splátkach spolu s bežným výživným, prvú splátku zaplatí odporca navrhovateľovi v mesiaci jún 2013.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava - vidiek č.k. 11C 38/1996 zo dňa 09.07.1996 v časti vyživovacej povinnosti odporcu k vtedy maloletému navrhovateľovi V. R., narodenému XX.XX.XXXX.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na súd dňa 09.08.2012 žiadal navrhovateľ o určenie výživného na plnoleté dieťa vo výške 200,- eur a to tri roky spätne. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava
- vidiek č.k. 11C 38/1996 zo dňa 09.07.1996 bolo manželstvo jeho rodičov rozvedené , navrhovateľ bol vtedy ako maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľa sumou 33,19 eura. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť neplní, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Pezinku vypláca náhradné výživné. Navrhovateľ po nadobudnutí plnoletosti žije s matkou, ktorá je nezamestnaná, je dlhodobo PN. Mesačný príjem rodiny je 208,30 eura, ktorý tvorí prídavok na dieťa, náhradné výživné, príspevok na bývanie a podpora v hmotnej núdzi.
Uznesením č.k. 28P/214/2012-26 zo dňa 20.05.2013 súd odporcovi ustanovil opatrovníka pre konanie z dôvodu, že pobyt odporcu nie je známy. Ustanovená opatrovníčka ospravedlnila neúčasť na pojednávaní, žiadala aby sú vec prejednal bez jej prítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania oboznámil sa rodným listom navrhovateľa, rozsudkom Okresného súdu Bratislava - vidiek č.k. 11C 38/1996 zo dňa 09.07.1996, potvrdením o návšteve školy navrhovateľom, rozpisom mesačných výdavkov navrhovateľa, a výdavkom na domácnosť, potvrdením o príjme matke navrhovateľa za obdobie február a marec 2013, potvrdením o poberaní náhradného výživného a zistil skutkový stav vo veci :
Navrhovateľ je synom odporcu, manželstvo rodičov navrhovateľa bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava - vidiek č.k. 11C 38/1996 zo dňa 09.07.1996, vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k vtedy maloletému navrhovateľovi bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bol vtedy maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľa sumou 33,19 eura. Odporca si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Pezinku vypláca matke navrhovateľa náhradné výživné . navrhovateľ v máji 2013 zmaturoval na Strednej priemyselnej škole dopravnej v Bratislave, chce pokračovať v štúdiu na vysokej škole, podal si prihlášku na Akadémiu PZ v Bratislave. Navrhovateľ býva spoločnej domácnosti s matkou, mesačné náklady na bývanie sú nájomné 140 eur mesačne, energia 35 eur, inkaso 10 eur, TV - UPC 17 eur, z čoho na navrhovateľa pripadá 101,-eur mesačne. Mesačné výdavky navrhovateľa sú vo výške 471,- eur mesačne (strava - 200 eur mesačne, hygiena 20 eur, náklady na ošatenie 40 eur, kredit na mobil 20 eur, športové aktivity 40 eur mesačne, vreckové 30 eur, zdravotná starostlivosť pre prípad potreby 20 eur mesačne ). Matka navrhovateľa je nezamestnaný , pracuje brigádnicky. Mesačné výdavky navrhovateľ a jeho matky uhrádzajú starí rodičia, ktorí sú na starobnom dôchodku.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného v roku 1996 došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľa, vzhľadom najeho vek a potreby a tiež za obdobie 17 rokov došlo k výraznému zvýšeniu životných nákladov. Vzhľadom na navrhovateľom vyčíslené mesačné výdavky súd určil výživné vo výške 150,- eur mesačne. Takto určené výživné pokryje mesačný výdavky navrhovateľa aj s prihliadnutím na skutočnosť, že vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi má aj jeho matka s ktorou žije v spoločnej domácnosti.
Navrhovateľ žiadal zvýšiť výživné tri roky spätne, avšak podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa
začatia konania možno priznať len výživné maloleté dieťa ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Nakoľko už v čase podania návrhu bol navrhovateľ plnoletý súd mohol priznať výživné len od podania návrhu , preto v tejto časti návrh zamietol.
Zročné výživné súd umožnil odporcovi splácať v mesačných splátkach podľa spolu s bežným výživným v zmysle § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
O trovách konania súd rozhodol tak, že tieto nepriznal žiadnemu z účastníkov, nakoľko náhradu trov konania nežiadali, konanie je podľa § 4 ods. 1 písm. g) Zákona o súdnych poplatkoch oslobodené od poplatku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie navrhovateľom, nakoľko
sa tohto práva výslovne vzdal v súlade s § 207 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku.
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie opatrovníčkou odporcu do
15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok. ( § 204 ods. 1
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 Občianskeho súdneho
poriadku).
Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon neustanovuje
pre podanie určitého druhu ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.