Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_29Csp-72-2023.pdf
PDF · 76.99 KB
Case nature
Subarea
29Csp/72/2023
Uznesenie
5
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., právne zastúpená JUDr. Jurajom Dziakom, advokátom so sídlom Vajanského 26, 080 01 Prešov, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
5
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa použitia dohody o výkone zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobkyne obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere označenej ako Zmluva o úvere dostupná pôžička, uzavretou dňa 28.09.2012 medzi žalobkyňou a spoločnosťou Poštová banka, a.s. Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890.
II. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
III. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
4
1. Žalobkyňa návrhom doručeným súdu dňa 10.07.2023 sa voči žalovanému domáha nariadenia neodkladného opatrenia o uložení povinnosti žalovanému zdržať sa použitia dohody o výkone zrážok zo mzdy obsiahnutej v zmluve označenej ako Zmluva o úvere dostupná pôžička, uzavretej dňa 28.09.2012 medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného, Poštovou bankou, a.s. a uloženia povinnosti žalovanému oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne, že je povinný zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy.
2. Návrh odôvodnila tým, že dňa 28.09.2012 uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného, Poštovou bankou a.s. zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 4 200 EUR s dobou splácania 6 rokov a ročnou úrokovou sadzbou 19 %. Predmetný úver riadne splácala, pričom ho veriteľovi už splatila a to aj so zreteľom na to, že na zmluve bol uvedený dátum konečnej splatnosti úveru 17.09.2018. Vzťah z uvedenej úverovej zmluvy je spotrebiteľským právnym vzťahom. Dňa 02.05.2023 bola jej zamestnávateľovi doručená zo strany žalovaného dohoda o zrážkach zo mzdy s výzvou na vykonávanie zrážok. V predmetnej výzve žalovaný požaduje po jej zamestnávateľovi, aby na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 28.09.2012 vykonávať tieto zrážky. Zároveň upovedomil zamestnávateľa, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.04.2021 vstúpil ako postupník do práv pôvodného veriteľa. Z uvedenej výzvy vyplýva, že žalovaný sa domáha voči nej zaplatenia pohľadávky vo výške 2 430,34 EUR.
3. Popiera dôvodnosť žalovaným vymáhanej pohľadávky okrem iného aj z dôvodu premlčania tejto pohľadávky, ktorá mala byť splatená do 17.09.2018.
4. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o formulárovú zmluvu, ktorá je veriteľom vopred pripravená pre neurčený okruh spotrebiteľov, ktorí jej obsah nemôžu podstatným spôsobom zmeniť. Žalobkyňa považuje žalovaným predloženú výzvu na vykonávanie zrážok zo mzdy za nevykonateľnú nakoľko je táto dohoda neplatným právnym úkonom. Okrem iného týmto inštitútom sa obchádza súdna kontrola vymáhanej pohľadávky, kedy veriteľ k jej vymáhaniu pristupuje len na základe výzvy doručenej zamestnávateľovi dlžníka; a to aj v prípade premlčaného dlhu. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov je so zreteľom na vyššie uvedené daná tým, že žalovaný už požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom výkon týchto zrážok zo mzdy nevie žalobkyňa iným spôsobom ako neodkladným opatrením ovplyvniť.
5. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje podľa žalobkyne zároveň obísť ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok spotrebiteľských zmlúv, čo vnáša do vzťahu medzi spotrebiteľom a dodávateľom hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
6. Prílohou uvedeného návrhu bola aj zmluva o úvere dostupná pôžička spolu s listinou, ktorú žalovaný predložil zamestnávateľovi žalobkyne na vykonávanie dohody o zrážkach zo mzdy na základe zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalobkyňou a jeho právnym predchodcom.
7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
9. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
14. Podľa § 328 ods. 3 CSP, uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
15. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
16. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
17. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
18. Podľa § 332 ods. 2 CSP, neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
19. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že cieľom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery strán sporu a to v prípadoch, keď strana sporu podávajúca návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej, alebo v prípade dôvodnej obavy ohrozenia budúcej exekúcie. Ide teda o rozhodnutie dočasnej povahy predpokladajúce aspoň osvedčenie danosti práva, alebo osvedčenie ohrozenia tohto práva.
20. Z predložených listín vyplýva, že žalobkyňa uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného dňa 28.09.2012 zmluvu o úvere – dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX majúcej charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 1 a nasl. zákona č. 129/2010 Z.z. v predmete poskytnutia úveru vo výške 4 200 EUR s tým, že dátum konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý na deň 17.09.2018.
21. Súčasťou zmluvy bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy uvedená drobným písmom v časti 3 bodu 4 zmluvného formulára, ktorú považuje za neplatný zabezpečovací prostriedok, na základe ktorého môže jej zamestnávateľ v prospech žalovaného vykonávať zrážky zo mzdy bez možnosti žalobkyne zabrániť vykonávaniu zrážok zo mzdy v rozsahu nárokov uplatnených žalovaným z neprijateľných zmluvných podmienok a to aj v prípade, že je jej dlh voči žalovanému premlčaný.
22. Práve inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov napriek tomu, že je zákonným zabezpečovacím inštitútom umožňuje žalovanému vymôcť prostredníctvom zamestnávateľa žalobkyne aj prípadné nedôvodné plnenie. Osvedčenie danosti práva na vydanie neodkladného opatrenia je potrebné vidieť v práve žalobkyne byť chránená pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Dohoda o zrážkach zo mzdy je inštitútom, ktorý umožňuje siahnuť na majetok spotrebiteľa bez akéhokoľvek preventívneho súdneho prieskumu zmluvných podmienok a tak existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že sa mimosúdne exekvuje majetok aj na plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne aj na plnenie už premlčaného dlhu.
23. Neodkladné opatrenie je pritom jediným efektívnym prostriedkom ochrany pred postihnutím majetku spotrebiteľa priamo z jeho mzdy a teda tu existuje dôležitý záujem spotrebiteľa na ochrane pred exekúciou jeho majetku, ktorú by vykonali súkromné subjekty bez akejkoľvek súdnej kontroly zmluvných podmienok nezávislou inštitúciou.
24. Ujma, teda hroziaca škoda na strane žalobkyne by v prípade vykonávania zrážok zo mzdy predstavovala zníženie jej príjmu, čím by nebolo vylúčené ani ohrozenie uspokojovania jej základných životných potrieb, prípadne základných životných potrieb členov jej rodiny.
25. Na základe uvedeného, preto súd považoval za nevyhnutné upraviť pomery medzi stranami sporu nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd uložil žalovanému ako veriteľovi zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach tvoriacej súčasť zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalobkyňou a jej právnym predchodcom 28.09.2012 pod č. XXXXXXXXXX.
26. Súd I. inštancie však nepovažoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný v časti uloženia povinnosti žalovanému ako veriteľovi oznámiť, že mu bola uložená povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy. V takomto prípade by predsa postačovalo, keby žalobkyňa svojmu zamestnávateľovi predložila uznesenie o uložení povinnosti žalovanému ako veriteľovi zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy, ktoré mu doručil podaním zo dňa 24.04.2023.
27. Okrem iného žalobkyňa sa uvedeným neodkladným opatrením mohla aj voči zamestnávateľovi domáhať uloženia povinnosti nevykonávania zrážok zo mzdy na základe predloženej dohody o zrážkach zo mzdy zo strany žalovaného veriteľa. Právna úprava ust. § 325 ods. 1 CSP nepredpokladá len úpravu pomerov strán ako ich definuje § 60 CSP, ale podstatne extenzívnejšie normuje úpravu pomerov bez ďalšieho. To bezprostredne súvisí s celkovou koncepciou neodkladných opatrení, ktorá nie je priamo viazaná na konanie vo veci samej a umožňuje trvanie účinkov neodkladného opatrenia po skončení konania, rovnako ako jeho nariadenie pred začatím konania bez následnej žaloby alebo po právoplatnom skončení konania. Pokiaľ § 325 ods. 2 CSP predpokladá uloženie povinnosti alebo obmedzenia strane, ide vždy o stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou bude v prevažnej väčšine prípadov žalovaný vo veci samej, resp. osoba, proti ktorej má v budúcnosti žaloba smerovať. Nemožno však vylúčiť, ani nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe. Uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej osobe má vždy povahu súčinnosti, ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu
konania vo veci samej. Nejde o bezprostredné plnenie povinnosti voči navrhovateľovi, s ktorým tretia osoba nie je v relevantnom právnom vzťahu. Z vyššie uvedeného je teda možné vyvodiť jednoznačný záver, že žalobkyňa mohla v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako stranu sporu označiť aj samotného zamestnávateľa a domáhať sa voči nemu uloženia povinnosti zdržania sa vykonávania zrážok zo mzdy.
28. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
29. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že nárok na náhradu trov konania stranám sporu priznaný nebol s poukazom na 50 % úspešnosť strán sporu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Poučenie:
2
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje na nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).