Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoE-5-2012.pdf
PDF · 74.13 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/5/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Štúrova 7, Prešov, proti povinnému J. O., bytom T. L., Y. XXX/XX, o vymoženie 49,79 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 14. novembra 2011, č. k. 17Er 259/2008-9 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola exekúcia zastavená.
M e n í uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie tak, že povinnému ukladá povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi, Exekútorský úrad Prešov, Konštantínova 13, Prešov trovy exekúcie vo výške 43,31 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol tak, že oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 65,24 Eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom bolo rozhodnutie oprávneného o priestupku vo forme bloku na pokutu nezaplatenú na mieste zo dňa 02.07.2007, ktoré sa stalo vykonateľným dňa 17.07.2007. Súd vydal exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 23.07.2008. Súdny exekútor podal dňa 27.10.2011 návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku súd exekúciu zastavil, lebo mal zistené, že povinný nemal žiadny nehnuteľný ani hnuteľný majetok, ani iné práva, ktoré by bolo možné postihnúť na uspokojenie pohľadávky, nepoberal dávku v nezamestnanosti, nemocenskú, dôchodkovú, ani dávku v hmotnej núdzi, neboli zistené žiadne jeho bankové účty.
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 a § 196 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) a § 14 ods. 1, 2, § 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súdnemu exekútorovi priznal paušálnu odmenu za 16 úkonov, a to získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie platiteľa mzdy povinného 5x, zisťovanie účtu povinného, zisťovanie bydliska povinného 2x, zisťovanie majetku povinného 6x, celkovo 53,12 Eur, ktorú zvýšil o 20% DPH na 63,74 Eur. Náhradu hotových výdavkov priznal súd exekútorovi vo výške 1,50 Eur za poštovné výdavky.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený, pričom napadol tak výrok o zastavení, ako aj výrok o trovách exekúcie. Podľa jeho názoru je na zastavenie exekúcie iný dôvod, než nemajetnosť povinného, a to zánik nároku na vykonanie exekúcie, keďže podľa ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „ZoP“) predmetné rozhodnutie bolo možné vykonať do troch
rokov od uplynutia lehoty na zaplatenie. Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 17.07.2007 a dňa 17.70.2010 došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor pochybil, keď pokračoval vo vykonávaní exekúcie po 17.07.2010, a teda jeho úkony po tomto dátume sú neúčinné a nepatria mu trovy, ktoré mu tým vznikli. Oprávnený nezavinil, že nedošlo k zastaveniu exekúcie už v roku 2010. V tejto súvislosti poukázal na § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého mu môže byť uložená povinnosť nahradiť trovy exekúcie, ak došlo k zastaveniu zavinením oprávneného. Nesúhlasí ani s tvrdením exekútora, že exekúciu bolo potrebné zastaviť pre nemajetnosť povinného. Poukázal na vykonanú blokáciu motorových vozidiel Škoda Favorit 136 L a Ford Orion, ktorých vlastníkom je povinný. Poukázal, že na uplynutie prekluzívnej lehoty je exekútor povinný prihliadať z úradnej povinnosti, teda toto je dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku. Žiadal uznesenie zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie.
Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súhlasí s názorom, že exekučné konanie malo byť zastavené z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. Nesúhlasí s tým, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, pretože ten mal včas podať návrh na vykonanie exekúcie a pri náležitej opatrnosti mohol a mal predvídať možný následok § 88 ZoP, pretože exekučný titul sa stal vykonateľným dňa 17.07.2007 a oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie až dňa 01.07.2008. Tým skrátil lehotu na vymoženie pohľadávky o 12 mesiacov a výrazne tiež skrátil prekluzívnu lehotu. Súdny exekútor navrhol uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné .
V predmetnej veci sa exekučné konanie začalo na podklade exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste zo dňa 02.07.2007 vydaného OR PZ, Okresným dopravným inšpektorátom v Poprade, ev. č. bloku: AA 1822761, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.07.2007 a stalo sa vykonateľným dňa 17.07.2007.
Podľa § 88 zákona o priestupkoch rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Podľa § 57 ods. 1 až 3 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Trojročná prekluzívna lehota na vykonanie predmetného rozhodnutia o priestupku začala plynúť 17.07.2007 a uplynula dňa 17.07.2010.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
V danom prípade právo priznané rozhodnutím o priestupku zo dňa 02.07.2007 zaniklo dňa 17.07.2010. Súd prvého stupňa bol preto povinný exekúciu zastaviť bez ohľadu na to, či a ktorý účastník z dôvodu zániku práva (preklúzie) žiadal o zastavenie konania.
Malo k tomu dôjsť napriek tomu, že podľa § 57 ods. 1písm. h/ Exekučného poriadku ďalším dôvodom pre zastavenie exekúcie je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a k tomuto zisteniu možno dospieť len v rámci zákonne vykonávanej exekúcie, nie mimo nej, ako v tomto prípade.
Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, ak rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a nie podľa § 57 ods. 1 písm. f/, pretože dôvodom pre zastavenie exekúcie bol zánik práva priznaného exekučným titulom. Napriek tomuto
nesprávnemu právnemu posúdeniu je výrok o zastavení exekúcie vecne správny, nebolo nevyhnutné ho rušiť, preto ho odvolací súd potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Iné právne posúdenie veci odvolacím súdom však má dopad na účastníka, ktorý má povinnosť uhradiť trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Toto ustanovenie predstavuje odklon, výnimku od všeobecného ustanoveného pravidla, že náklady podľa § 196 Exekučného poriadku, t.j. odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času, prípadne aj zvýšenie odmeny a náhrad o daň z pridanej hodnoty, uhrádza povinný (§ 197 Exekučného poriadku). Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na exekútorskom úrade dňa 01.07.2008, t.j. pred uplynutím prekluzívnej lehoty. I keď pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie uplynula časť prekluzívnej lehoty, ktorá vo všeobecnosti obmedzuje možnosť exekútora vykonať exekúciu, zostávajúca časť dvoch rokov bola dostatočne dlhým obdobím pre vykonanie exekúcie. Opodstatnený je preto záver, že návrh na vykonanie exekúcie bol uplatnený včas, a preto oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4MCdo 11/2008 zo dňa 31.07.2008).
Povinnosť uhradiť náklady exekúcie tak zostáva na povinnom podľa § 197 Exekučného poriadku.
V súvislosti s rozsahom povinného uhradiť trovy exekúcie, poukazuje odvolací súd na to, že aj po uplynutí prekluzívnej lehoty súdny exekútor vykonával činnosť. Vykonával ešte zisťovanie na Obvodnom úrade Poprad, na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, v Unione zdravotnej poisťovni, a.s., Bratislava, v Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad, všetko dňa 22.07.2010. Toto musel odvolací súd zohľadniť a pri priznávaní odmeny súdnemu exekútorovi znížiť jej sumu o čiastku pripadajúcu na tieto 4 úkony, čo pri 3,32 Eur odmeny za úkon predstavuje zníženie pôvodne priznanej odmeny 53,12 Eur o 13,28 Eur, teda na sumu celkovo 39,84 Eur. Zvýšenie odmeny o 20% DPH je suma 7,968 Eur. Celkovo spolu s poštovným 1,50 Eur patrí súdnemu exekútorovi odmena vo výške 43,31 Eur.
S poukazom na § 220 O.s.p. preto odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko úspešný oprávnený si trovy neuplatnil, a iný účastník nemal právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.