Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/278/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiiach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Ota Jurča, v právnej veci žalobcu: ARIOS - personálne služby, s.r.o., Bratislava, Nové záhrady 113/A, IČO: 36 741 621, zastúpený advokátskou kanceláriou Ondrušek & Partners, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Koceľova 25, proti žalovanej V. K., B. V. A., B. XX, zastúpenej JUDr. Jurajom Sopkom, advokátom, advokátska kancelária Košice, Štúrova 20, o 5.150 € a prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II, zo dňa 2.5.2012, č.k. -94 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa domáhal proti žalovanej zaplatenia 5.150 € s 0,1 % denným úrokom z omeškania zo sumy 100 € od 15.9.2010 do zaplatenia a trov konania na tom základe, že ako sprostredkovateľ uzatvoril so žalovanou ako záujemcom dohodu o sprostredkovaní zamestnania v zahraničí, na základe ktorej sprostredkoval pre žalovanú za úhradu zamestnanie v zahraničí. Za sprostredkovanie zamestnania bola žalovaná povinná zaplatiť 150 €. Žalovaná uhradila len 50 € a 100 € doposiaľ nebolo uhradených. Ďalej závažným spôsobom žalovaná porušila dojednané zmluvné podmienky, predovšetkým týkajúce sa dĺžky trvania turnusu a tým závažne porušila podmienky, uvedené v dohode a poškodila dobré meno žalobcu a preto žalobca požaduje v zmysle článku 4 bod 6 dohody zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 5.000 €.

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi 150 € s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 100 € od 15.9.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti istiny a úrokov z omeškania žalobu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania 1.130,48 € na účet právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná iba po sumu 150 €. Vychádzal z dohody o sprostredkovaní článku 2, v ktorom sa účastníci dohodli, že záujemca uhradí sprostredkovateľovi dohodnutú sumu - poplatok za sprostredkovanie zamestnania následne po dobu troch mesiacov 20 % jedného mesačného platu. V zmysle bodu 3 uvedeného článku poplatok poukáže záujemca na bankový účet sprostredkovateľa a v prípade vzniku omeškania má sprostredkovateľ právo požadovať od záujemcu zmluvnú pokutu vo výške 50 % z dlžnej sumy a zároveň nepožadovať aj úrok z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do zaplatenia dlhu. Žalovaná žalobcovi za sprostredkovanie uhradila 50 € ako prvú splátku, následne žalobca faktúrou, vystavenou

19.8.2010, splatnou dňa 2.9.2010 fakturoval žalovanej sumu 50 € z dôvodu omeškania s úhradou druhej splátky dohodnutej sumy za sprostredkovanie zamestnania. Faktúrou č. 1001230, vystavenou dňa 31.8.2010, splatnou 14.9.2010 fakturoval druhú splátku vo výške 100 €, ktorú však žalovaná neuhradila. V tejto súvislosti poukázal na súd na to, že suma druhej splátky vo výške 100 € bola fakturovaná 31.8.2010, splatná 14.9.2010, teda až po vystavení faktúry na sumu 50 € pri zmluvnej pokuty, na ktorú má žalobca nárok až v prípade vzniku omeškania s platením poplatku.

Za nedôvodný považoval súd návrh žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 5.000 €. Je nepochybné, že žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od formulárovej zmluvy, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že záujemca obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie ( ). Žalobca zmluvnú pokutu so žalovanou osobne nevyjednával a opak nevyplýva ani z predloženej zmluvy. Zmluva o sprostredkovaní zamestnania je v zmysle z. v znení neskorších predpisov svojim charakterom občiansko-právnou zmluvou. Vzťah medzi z. má povahu všeobecného predpisu a osobitného predpisu (lex specialis). Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako sprostredkovateľ s poukazom na predmet podnikania (viď výpis z obchodného registra na spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti) a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ - záujemca, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (, ). Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej zmluvy je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť sprostredkovateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od sprostredkovateľov (formou inzerátov, odporúčaní) pričom spotrebiteľ - záujemca nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, smernica Rady č. 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. článku III. bod 4 dohody o sprostredkovaní zamestnania v zahraničí, v zmysle ktorého ak spotrebiteľ zamestnanie záujemcovi sprostredkuje podľa jeho požiadaviek (v súlade s článkom III. ods. 2 tejto dohody) a ten ho odmietne, musí záujemca sprostredkovateľovi uhradiť preukázateľné náklady spojené so sprostredkovaním konkrétneho zamestnania alebo paušálnu zmluvnú pokutu vo výške 1.000,- € (v závislosti od rozhodnutia sprostredkovateľa) a to najneskôr do 7 dní odo dňa, kedy sprostredkovateľ záujemcu o ich úhradu požiadal. V zmysle článku III. ods. 5 dohody, ak sprostredkovateľ nesplní niektorú z povinností, ktoré mu vyplývajú z tejto dohody vráti záujemcovi zaplatený poplatok. Z uvedených článkov vyplýva jednoznačné nerovné postavenie medzi účastníkmi dohody, kedy sprostredkovateľ, ktorý ak nesplní niektorú z povinností vyplývajúcich mu z dohody, má vrátiť záujemcovi uhradený poplatok (spravidla by sa jednalo o 50 €), pričom záujemca je povinný uhradiť preukázateľné náklady spojené so sprostredkovaním konkrétneho zamestnania alebo prípadnú paušálnu zmluvnú pokutu a to v závislosti od rozhodnutia sprostredkovateľa bez možnosti rozhodovania sa záujemcu.

Zmluvné dojednania obsiahnuté v dohode o sprostredkovaní práce v zahraničí považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - záujemcu. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty, uznáva jej vzťah aj k úrokom z omeškania t.j. že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania, pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťahu musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov

zmluvy. Súd je názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že žalobca ako sprostredkovateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností na jeho strane okrem vrátenia zaplateného poplatku v sume 50,- €, prípadne po uhradení druhej splátky v sume 150,- €. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy, a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní, by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinností ( ). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, resp. sprostredkovateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ resp. záujemca už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

V danej veci zmluvnú pokutu tak, ako je dojednaná v predmetnej dohode považuje súd ako neprimeranú sankciu s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času sprostredkovateľ vôbec nerozlišuje situáciu, kedy v dôsledku svojej potreby zamestnať opatrovateľku v konkrétnej rodine posiela uvedené zmluvy e-mailom bez možnej konzultácie so záujemcom - opatrovateľkou, rovnako osobne nekonzultuje podmienky výkonu práce a možné výhrady k trvaniu jednotlivých turnusov, prípadne iné výhrady so záujemcami, pričom následne z tohto dôvodu, v tomto konkrétnom prípade, ani nevie preukázať, že medzi zamestnancom žalobcu a žalovanou došlo k inej dohode v telefonickom rozhovore, žalovanej zašle e-mailom formulárovú zmluvu, v ktorej nie sú uvedené všetky pre ňu podstatné a dôležité údaje a keď žalovaná na základe telefonického rozhovoru mala za to, že ďalšie dohodnuté podmienky - trvanie prvého turnusu a ukončenie prvého turnusu mohla a mala dopísať sama, nemôže to byť na jej ťarchu. Zároveň súd poukazuje na to, že v zmysle článku IV. bod 6 dohody, ak záujemca svojím správaním alebo inou činnosťou poškodí dobré meno sprostredkovateľa a spôsobí, že sprostredkovateľ stratí možnosť ďalšej spolupráce s daným zamestnávateľom alebo zahraničnou partnerskou agentúrou zaplatí sprostredkovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 5.000,- €, patrí sprostredkovateľovi zmluvná pokuta v prípade nešpecifikovaného správania alebo činnosti záujemcu, ktorú tak môže sprostredkovateľ podľa svojho rozhodnutia uplatňovať. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, keď žalobca vystupuje ako sprostredkovateľ zamestnania za úhradu v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná ako záujemca o služby, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, nie je preto možné využiť tzv. moderačné právo upravené v ust. . Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam a nasl. ide o všeobecnú úpravu.

Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že žalobca nepreukázal že priamo v príčinnej súvislosti s konaním žalovanej došlo k ukončeniu spolupráce s jeho zahraničným partnerom, keď aj výpovede svedkýň boli rozporné, keď svedkyňa Andrea Borsová uviedla, že k ukončeniu spolupráce došlo po tom, čo iná ošetrovateľka v rodine ukradla peniaze, kým svedkyňa Katarína Kovárová uviedla, že prípad žalovanej a prípad ošetrovateľky, ktorá kradla je „50 na 50" dôvodom pre skončenie spolupráce so zahraničným partnerom. Je pravdou, že zamestnanec spoločnosti Publisita GmbH podal čestné vyhlásenie o tom, že žalovaná svojim konaním závažne porušila dohodnuté podmienky a poškodila dobré meno spoločnosti Arios - personálne služby, s.r.o., čo však ale nepotvrdzuje skutočnosť, že k poškodeniu dobrého mena, ak k nemu skutočne došlo a k ukončeniu spolupráce s týmto zahraničným partnerom došlo práve konaním žalovanej. Súd má ďalej za to, že v prípade, ak by sa žalovaná so zamestnankyňou žalobcu dohodli na trvaní prvého turnusu v dĺžke 14 dní a jeho ukončení potom dňa 25.8.2010, žalobca mal tieto údaje v dohode uviesť tak, ako uviedol všetky ostatné údaje, a aby bolo žalovanej zrejmé, že i napriek jej žiadosti o kratší turnus, žalobca skutočne trval na dvojtýždňovom trvaní prvého turnusu. Keďže tieto náležitosti dohoda neobsahovala, je možné dôvodne vyvodiť záver,

že žalovaná sa so zamestnankyňou žalobcu Andreou Borsovou dohodla na tom, že do rodiny pána Gaderera môže nastúpiť len na 8 až 9 dní. Uvedené potvrdila aj žalovaná keď uviedla, že v prípade, ak by bolo uvedené trvanie prvého turnusu 14 dní a ukončenie prvého turnusu 25.8.2010, na takéto podmienky by nepristúpila, nakoľko má stálu prácu v Rakúsku ako zdravotná sestra. Žalovaná sa i napriek týmto skutočnostiam snažila žalobcovi vyjsť v ústrety a zháňala iné opatrovateľky, ktoré však vzhľadom na skutočný zdravotný stav pacientky odmietli túto prácu vykonávať.

Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu v sume 50 € pre neuhradenie druhej splátky poplatku za sprostredkovanie zamestnania (v sume 100 €), túto súd žalobcovi priznal z dôvodu, že žalovaná mala vedomosť o povinnosti túto sumu žalobcovi zaplatiť a na jej zaplatenie bola žalobcom dvakrát vyzvaná, pričom na výzvy žalobcu nereagovala.

Keďže žalovaná neuhradila žalobcovi sumu, a to ani na výzvu žalobcu zo dňa 19.11.2010 a dňa 20.1.2010 súd ju zaviazal zaplatiť žalobcovi popri istine aj úroky z omeškania vo výške ustanovenej v nariadenia vlády č. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, t. j. od 15.9.2010 vo výške 9 % ročne a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. , keďže žalovaná mala v prevažnej miere úspech, súd jej priznal náhradu trov konania za advokátske zastúpenie, a to za 6 úkonov právnej pomoci po 180,93 € a nepriznal jej za ďalšie 4 úkony právnej služby, a to za za ďalšiu poradu s klientom za deň 14.10.2011, 18.11.2011, 27.1.2012 a 30.4.2012, keďže tieto úkony nepovažoval za účelne vynaložené. Okrem toho priznal s odmenou aj režijný paušál za 4 úkony po 7,41 € a za 2 úkony po 7,63 €, spolu odmena 1.130,48 €.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalobca. Odvolanie smeruje proti tej časti rozsudku, ktorým bola v prevyšujúcej časti žaloba zamietnutá a v tejto časti navrhoval rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne rozsudok v tejto časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V celom rozsahu poukázal na žalobný návrh ako aj na svoje doterajšie prednesy. Poukázal na to, že navrhovateľ do dohody svojvoľne doplnil viacero údajov a zároveň svojim konaním závažne porušil dohodnuté zmluvné podmienky najmä tým, že si svojvoľne upravil turnus na kratšiu dobu a následne si začala samostatne riešiť vzniknuté problémy so zahraničným zamestnávateľom. Žalovaný uviedol aj to, že on už má prácu v Rakúsku a nemôže ostať dlhšie, toto je bezprecedentné zneužitie agentúrnej činnosti, keď agentúra rozhodne nesprostredkovávať brigády na 8-9 dní, ale má záujem na dlhodobejší vzťah. Poukázal aj na to, že došlo k skončeniu spolupráce so spoločnosťou Publisita GmbH s navrhovateľom a tým aj k postupnému znižovaniu obratu navrhovateľa až po úplnú stratu príjmu, plynúceho z tejto spolupráce. Z uvedeného má za to, že zmluvná pokuta vo výške 5.000 € je minimálna pri škode, ktorú týmto spôsobom má. Navrhovateľ má za to, že dohoda medzi účastníkmi neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z vyššie uvedených skutočností s poukazom na predložené dôkazy je podľa navrhovateľa zrejmá rovnovážnosť práv a povinností zmluvných strán a nemožno očakávať a v dobrej viere požadovať od navrhovateľa, aby pri dojednaní zmluvných pokút pre prípad s následkom ukončenia zmluvnej spolupráce so zahraničným partnerom dojednával so zamestnávateľom zmluvné pokuty vo výške nepatrnej vo vzťahu ku skutočnej škode. Poukázal na to, že žalovaný si zmluvu riadne prečítal a vykonal v nej zmeny, je preto očakávateľné, že si prečítal aj znenie dojednania o zmluvnej pokute a bol uzrozumený s jej výškou, to však meniť nechcel, neurobil tak, zmenil iné ustanovenia a teda by sa dalo konštatovať, že s pokutou súhlasil. Zmluva nie je natoľko obsiahla, že by pre priemerného zmluvného partnera bola nezrozumiteľná.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) rozsudok verejne vyhlásil v súlade s ust. , pričom toto verejné vyhlásenie oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s ust.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a preto ho podľa ust. , potvrdil.

Správne, výstižné sú aj dôvody tohto rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje aj odvolací súd. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Súd prvého stupňa náležitým spôsobom vykonal vo veci dokazovanie, toto dokazovanie aj správne vyhodnotil a dostatočným spôsobom rozsudok súdu prvého stupňa aj zdôvodnil. Ku záverom súdu prvého stupňa obsiahnutým v dôvodoch napadnutého rozsudku odvolací súd nemal čo doplniť.

Odvolací súd má ďalej za to, že dôvody odvolania sú neopodstatnené, s týmito dôvodmi sa v odôvodnení rozsudku v celom rozsahu vysporiadal súd prvého stupňa a žalobca neuviedol nič nové a podstatné, k čomu by bolo potrebné zaujímať osobitné stanovisko.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd s poukazom na ust. , pričom žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovaná ako úspešná si žiadne trovy neuplatnila.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.