Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (26)Rozsudok_6C-15-2013.pdf
PDF · 117.4 KB
No categories available
6C/15/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou, v právnej veci žalobkyne F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, A. Z. C., zastúpenej JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, Kukorelliho 1505/52, Humenné, proti žalovanému IMONES, s.r.o., Werferova 1/2582, Košice, IČO: 46 077 146, zastúpeného JUDr. Jánom Martinecom, advokátom, Werferova 1, Košice, o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že na nehnuteľnostiach: rodinný dom, súp. č. 639, postavený na parcele KNC 3135/9, pozemok - parcela KNC 3135/9, zastavané plochy a nádvoria o výmere 639 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre O., obec A. Z. C., kat. územie A. Z. C., neviazne záložné právo v prospech žalovaného, ktoré vzniklo na základe záložnej zmluvy zo dňa 23.01.1996, uzatvorenej medzi žalobkyňou a P. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, A. Z. C. ako záložnými dlžníkmi a Miroslavom Soboľom - SaS Slovensko, so sídlom Krmanova 10, Košice, IČO: 10 690 450 ako záložným veriteľom s právnymi účinkami vkladu 24.01.1996 v znení zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.08.2012.
Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 132,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 319,38 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa podala na tunajší súd dňa 13.02.2013 žalobu a žiadala, aby súd určil, že nehnuteľnosti uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku nie sú zaťažené záložným právom. Zároveň žiadala o nariadenie predbežného opatrenia vo veci.
Podanú žalobu odôvodnila tým, že dňa 23.01.1996 bola medzi právnym predchodcom súčasného žalobcu Miroslavom Soboľom - SaS Slovensko, Košice a ňou a jej manželom uzatvorená zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bola suma 250.000,- Sk. Uvedenú pôžičku mali spoločne s manželom splatiť najneskôr do 20.02.1996. Bol dohodnutý úrok vo výške 4% z dlžnej sumy. V ten istý deň, t. j. 23.01.1996 bola medzi rovnakými účastníkmi uzatvorená aj záložná zmluva, na základe ktorej záložní dlžníci k zaisteniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke z 23.01.1996 zriadili záložné právo v prospech záložného veriteľa Miroslava Soboľa - SaS Slovensko nehnuteľnosti uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Z obsahu zmluvy o pôžičke vyplýva, že žalobkyňa a jej manžel sa ako dlžníci zaviazali uhradiť poskytnutú pôžičku do štyroch kalendárnych týždňov, vrátane úroku vo výške 4% z dlžnej sumy. Ak pohľadávka v tejto lehote nebude uhradená, alebo ak zmluva nebude obnovená, príslušenstvo sa zvyšuje týždenne o 2% z výšky pôžičky a to do doby ďalších štyroch kalendárnych týždňov, t. j. 12% z výšky pôžičky za
obdobie osem kalendárnych týždňov. Ak záložní dlžníci nevyrovnajú pohľadávku ani do tohto termínu, príslušenstvo sa zvyšuje denne o 0,2% z výšky pôžičky, až do realizácie predaja nehnuteľnosti.
Z článku 3 odsek 1 záložnej zmluvy vyplýva, že ak sa porušia podmienky zmluvy, najmä ak nepríde k dohodnutému finančnému splneniu pohľadávky, záložní dlžníci súhlasia s uspokojením pohľadávky záložného veriteľa zo založenej nehnuteľnosti a to predajom nehnuteľností mimo súdneho výkonu rozhodnutia za sumu 450.000,- Sk. Ak sa nehnuteľnosť nepodarí predať za dohodnutú cenu, zníži sa predajná cena nehnuteľností o 5% vždy v mesačnom intervale až do odpredaja nehnuteľností.
Právne účinky vkladu záložného práva na základe záložnej zmluvy nastali dňa 24.01.1996.
Keďže žalobkyňa a jej manžel nesplatili poskytnutú pôžičku, vtedajší veriteľ Miroslav Soboľ - SaS Slovensko podal na súd žalobu a v rámci prebiehajúceho súdneho sporu, v konaní vedenom pod sp. zn. XXC/XXXX/XXXX účastníci uzatvorili zmier, ktorý súd schválil. Podľa uznesenia o schválení zmieru sa žalovaní zaviazali uhradiť žalobcovi 250.000,- Sk s 12% úrokom od 30.05.1997 do 25.07.1997 a s 0,2% úrokom za každý deň omeškania zo sumy 250.000,- Sk od 26.07.1997 do zaplatenia a to do konca mesiaca november 1997.
Dňa 27.01.1998 podal Miroslav Soboľ - SaS Slovensko voči dlžníkom návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora JUDr. Jána Ferka, na vymoženie pohľadávky podľa uznesenia o schválení zmieru. Dňa 31.08.1998 vydal súdny exekútor exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností.
Dňa 17.04.2000 súdny exekútor požiadal súd o zastavenie predmetnej exekúcie a to z dôvodu, že oprávnený aj napriek opakovaným výzvam neuhradil preddavok na odmenu súdneho exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov. Aj samotný oprávnený podaním z 07.02.2001 požiadal súdneho exekútora o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. „c“ Exekučného poriadku. V rámci prebiehajúcej exekúcie nebola vymožená žiadna suma.
Uznesením Krajského súdu v Košiciach z 24.03.2003 pod sp. zn. XK XX/XXXX-XX bol na majetok manžela žalobkyne, P. V., vyhlásený konkurz. Správca konkurznej podstaty podal návrh na vyporiadanie BSM úpadcu a jeho manželky, pričom v rámci vyporiadania BSM boli nehnuteľnosti, ktoré tvorili predmet záložného práva prikázané do výlučného vlastníctva manželky úpadcu, terajšej žalobkyne.
Žalobkyňa poukázala na to, že došlo k premlčaniu dlhu, ktorý vznikol na základe pôžičky z 23.01.1996 a teda došlo aj k premlčaniu samotného záložného práva. Podľa tvrdenia žalobkyne nedošlo k spočívaniu premlčacej doby, aj keď bolo vedené exekučné konanie, lebo oprávnený v začatom exekučnom konaní riadne nepokračoval, pretože oprávnený bezdôvodne zobral svoj návrh na začatie konania späť, resp. požiadal o zastavenie exekučného konania.
Pokiaľ ide o samotnú pohľadávku právneho predchodcu žalobcu, keďže bola priznaná právoplatným rozhodnutím súdu, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Desaťročná premlčacia doba začala plynúť 02.12.1997 a uplynula 02.12.2007. Teda v súčasnosti je už premlčaná.
Rovnako došlo k premlčaniu záložného práva, pričom toto sa premlčuje v rámci trojročnej premlčacej lehoty, ale nie skôr, než dôjde k premlčaniu samotnej pohľadávky, na zabezpečenie ktorej slúži záložné právo. V danom prípade trojročná premlčacia doba záložného práva začala plynúť dňa 02.12.1997 a uplynula dňa 02.12.2000. Vzhľadom na to, že v tento deň ešte neuplynula desaťročná premlčacia doba predmetu pôžičky, záložné právo sa premlčalo až dňa 02.12.2007. Teda je zrejmé, že v tento deň došlo k premlčaniu záložného práva, ktoré je predmetom tohto sporu.
Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4K 64/2002 z 17.05.2002 bol na majetok úpadcu Miroslava Soboľa - SaS Slovensko vyhlásený konkurz. Jeho pohľadávka voči žalobkyni a jej manželovi bola opatrením Krajského súdu v Košiciach z 02.08.2012 postúpená na žalovaného ako nového veriteľa. Túto skutočnosť žalovaný žalobkyni oznámil listom zo 16.10.2012 a zároveň ju vyzval, aby do 10 dní uhradila tretinu pohľadávky, t. j. 33.785 eur s tým, že zvyšok sa týmto bude považovať za vysporiadaný.
Žalobkyňa oznámila žalovanému, že pohľadávka ako aj záložné právo je premlčané a z toho dôvodu pohľadávku neuhradí.
Napriek takémuto oznámeniu žalobkyne žalovaný ju neustále kontaktuje a vyzýva ju na úhradu pohľadávky. Dňa 13.02.2013 bolo žalobkyni doručené oznámenie dražobnej spoločnosti - Profesionálna dražobná spoločnosť, s. r. o. Košice, o začatí výkonu záložného práva. Preto žalobkyňa žiadala, aby v rámci konania súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým výkon záložného práva zakáže.
Naliehavý právny záujem podľa ustanovenia § 80 písm. „c“ O. s. p. žalobkyňa odôvodnila tým, že sa dôvodne dovolala premlčania pohľadávky aj záložného práva, a napriek tomu žalovaný naďalej robí úkony smerujúce k výkonu záložného práva. Z dôvodu právnej istoty preto žiadala určiť, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom.
Súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel uznesením sp. zn. XC/XX/XXXX z 01.03.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.03.2013. Zakázal nielen žalovanému, ale aj dražobnej spoločnosti výkon záložného práva, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril tak, že žiada, aby žaloba bola zamietnutá. Ťažiskom argumentácie žalobkyne je ustanovenie § 112 OZ, podľa ktorého ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Žalovaný poukázal na to, že podaním návrhu na začatie exekúcie sa plynutie desaťročnej premlčacej doby zastavilo /spočívalo a to po celý čas trvania exekúcie/. Až právoplatným zastavením exekučného konania znova plynie premlčacia lehota. V konaní je preto potrebné posúdiť okolnosti, za ktorých došlo k zastaveniu exekučného konania. Poukázal na to, že v rámci exekučného konania bolo preukázané, že voči povinným boli už v roku 1996 začaté ďalšie štyri exekučné konania. Právny predchodca žalovaného bol viac ako tri roky oprávneným v exekučnom konaní, ktoré prebiehalo zjavne bezúspešne. Preto podal návrh na jeho zastavenie. Teda k späťvzatiu návrhu na začatie exekúcie nedošlo bezdôvodne, ale preto, že v začatom konaní nebolo účelné a ani ekonomické ďalej pokračovať. Zo správania právneho predchodcu žalovaného v rámci exekučného konania nemožno vyvodiť záver, že nešlo o jeho neposkytnutie súčinnosti súdu, ani nesplnenie poplatkovej povinnosti, ani o iný obdobný postup. Záverom žalovaný zdôraznil, že primárnym princípom civilného procesu je zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Tomu princípu nemôže zodpovedať vyhodnotenie práva žalovaného na výkon záložného práva ako práva už premlčaného. Naopak, žalovaný je presvedčený, že toto jeho právo sa nepremlčalo, lebo premlčacia doba počas celého trvania exekučného konania spočívala.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámil sa so stanoviskom konateľa žalovaného, oboznámil sa s obsahom exekučného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. M. XXX/XXXX, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o pôžičke, záložnou zmluvou, výpisom z listu vlastníctva, uznesením OS Humenné sp. zn. XXC/XXXX/XXXX, uznesením KS v Košiciach v konkurznej veci úpadcu P. V., so zmluvou o postúpení pohľadávok, s listom o oznámení zmeny veriteľa, s vyjadrením žalobkyne k tomuto listu, s listom dražobnej spoločnosti a zistil nasledovný skutkový stav.
Žalobkyňa vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že stále žije v manželstve s P. V., s ktorým si spoločne od Miroslava Soboľa - SaS Slovensko v minulosti požičali sumu 250.000,- Sk. Peniaze potrebovali na vykonávanie živnosti jej manžela. Potvrdila, že k pôžičke a k uzatvoreniu zmluvy o záložnom práve došlo tak, ako to vyplýva z predložených listinných dôkazov. Rovnako potvrdila, že z poskytnutej pôžičky
veriteľovi neuhradili nič. Keďže manželovi sa v podnikaní nedarilo, bol na jeho majetok vyhlásený konkurz a žalobkyňa a jej manžel žili v presvedčení, že všetky záväzky boli vysporiadané v rámci prebiehajúceho konkurzného konania. Mali za to, že takýmto spôsobom bola vysporiadaná aj pôžička Miroslava Soboľa - SaS Slovensko. V rámci konkurzného konania bolo aj konanie o vyporiadanie BSM, kde žalobkyňa nadobudla výlučné právo k rodinnému domu a pozemkom, ktoré boli zaťažené záložným právom.
Žalobkyňa vedela o prebiehajúcom exekučnom konaní, ale vedela aj o tom, že toto bolo zastavené. Keďže od nej a od jej manžela po konkurze na jeho majetok nikto od nich už nič nežiadal, boli presvedčení, že nemajú voči nikomu už žiadne finančné záväzky. Následne po rokoch dostali list od žalovaného, ktorý žiadal, aby uhradili tretinu dlhu voči Miroslavovi Soboľovi s tým, že zvyšok bude vysporiadaný. Po právnej porade žalobkyňa oznámila žalovanému, že pohľadávka je premlčaná a teda nič platiť nebude. Pohľadávku voči pôvodnému veriteľovi chceli spolu s manželom uhradiť, ale okolnosti boli také, že manžel prišiel o kamiónovú dopravu, ktorú prevádzkoval a následne v rámci prebiehajúceho konkurzu uhradil iné pohľadávky. Preto nedošlo k splateniu dlhu voči Miroslavovi Soboľovi.
Konateľ žalovaného Ján Keresti uviedol, že žalovaný nadobudol pohľadávku voči žalobkyni a jej manželovi zmluvou o postúpení pohľadávok, uzatvorenou so správcom konkurznej podstaty úpadcu Miroslava Soboľa - SaS Slovensko z 07.08.2012. Nevedel sa teda vyjadriť k udalostiam, ktoré sa odohrali pred uzatvorením zmluvy.
Z listinných dôkazov ktoré prevzali vyplynulo, že žalobkyňa a jej manžel svoju pohľadávku voči veriteľovi nesplácali, aj keď s ním uzatvorili súdom schválený zmier a ani vtedy, keď sa začalo exekučné konanie. V rámci prebiehajúceho exekučného konania bola len minimálna šanca, že bude úspešné, lebo pohľadávke vymáhanej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ferkom predchádzala pohľadávka Slovenskej sporiteľne, ktorá bola tiež zabezpečená záložným právom. Rovnako sa viedli ďalšie štyri exekučné konania. Teda ak by aj súdny exekútor bol úspešný vo vymožení finančných prostriedkov, tie by boli poskytnuté veriteľom podľa poradia a zrejme z toho dôvodu Miroslav Soboľ požiadal o zastavenie exekúcie. Názor žalovaného je taký, že nedošlo k premlčaniu záložného práva, lebo nedošlo k bezdôvodnému zastaveniu exekúcie.
Oboznámením sa s listinnými dôkazmi mal súd za preukázané, že dňa 23.01.1996 bola uzatvorená zmluva o pôžičke medzi veriteľom Miroslavom Soboľom - SaS Slovensko a dlžníkmi P. V. a F. V.. Predmetom bola suma 250.000,- Sk a podmienky vrátenia boli také, ako ich žalobkyňa opísala v žalobe. Zároveň mal súd za preukázané, že v rovnaký deň medzi tými istými účastníkmi bola uzatvorená aj záložná zmluva, účinky vkladu ktorej nastali dňa 24.01.1996. Zmluva bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke, opísanej vyššie. Predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti a to rodinný dom so súp. číslom 639 na parcele č. 3135/9 a tiež parcela 3135/9 o výmere 639 m2, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. územie A. Z. C..
Z aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností mal súd za preukázané, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli predmetom záložnej zmluvy je žalobkyňa.
Dňa 10.09.1997 bol v rámci konania XXC/XXXX/XXXX uzatvorený zmier, ktorý súd schválil a na základe ktorého sa žalobkyňa a jej manžel zaviazali uhradiť spoločne a nerozdielne Miroslavovi Soboľovi - SaS Slovensko sumu 250.000,- Sk s 12% úrokom od 30.05.1997 do 25.07.1997 a s 0,2% úrokom za každý deň omeškania zo sumy 250.000,- Sk od 26.07.1997 do zaplatenia s tým, že pohľadávku uhradia do konca mesiaca november 1997.
Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. XK XX/XXXX z 20.11.2006 vyplýva, že z majetku úpadcu P. V. nebola uspokojená pohľadávka veriteľa Miroslava Soboľa - SaS Slovensko. Bolo však preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávok z 07.08.2012 postúpil správca konkurznej podstaty
úpadcu Miroslava Soboľa - SaS Slovensko pohľadávku voči žalobkyni a jej manželovi, spoločnosti IMONES, s.r.o., Werferova 1, Košice.
Žalovaný listom zo 16.10.2012 vyzval žalobkyňu na úhradu tretiny pohľadávky, t. j. sumy 33.785 eur. Žalobkyňa odpovedala listom z 31.01.2013 tak, že pohľadávka je premlčaná a teda vznáša námietku premlčania. Napriek tomu bol žalobkyni doručený list Profesionálnej dražobnej spoločnosti Košice z 06.02.2013 o tom, že je začaté konanie o výkon záložného práva.
Oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. M. XXX/XXXX mal súd za preukázané, že súdny exekútor JUDr. Ján Ferko podal na tunajší súd žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 05.02.1998. Oprávneným bol Miroslav Soboľ - SaS Slovensko, Košice, povinnými boli P. V. a F. V. a predmetom bola pohľadávka vyplývajúca z exekučného titulu a to uznesenia Okresného súdu Humenné sp. zn. XXC/XXXX/XXXX. Poverenie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 09.02.1998. Dňa 25.04.2000 súdny exekútor doručil žiadosť o zastavenie exekúcie z dôvodu, že viackrát písomne ako aj telefonicky žiadal oprávneného na zaplatenie preddavku na výkon exekúcie, avšak oprávnený aj napriek upozorneniu, že ak preddavok neuhradí, exekučné konanie bude zastavené, preddavok nezaplatil. V ten istý deň súdny exekútor vrátil súdu aj poverenie na vykonanie exekúcie a teda v danom exekučnom konaní už nemohol pokračovať. Súčasťou žiadosti boli aj fotokópie listov, ktorými vyzval oprávneného na zloženie preddavku a to z 14.12.1998, 29.06.1999 a 16.12.1999.
Prostredníctvom súdneho exekútora bol súdu dňa 31.07.2001 doručený návrh oprávneného o zastavenie exekučného konania, ktorý súdnemu exekútorovi bol doručený dňa 14.02.2001. Podľa obsahu tohto návrhu oprávnený žiadal o zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. „c“ Exekučného poriadku. Súd exekučné konanie zastavil uznesením z 11.03.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.04.2004.
Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že podaná žaloba je dôvodná.
Predmetom sporu bolo určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom. Medzi účastníkmi bola sporná skutočnosť, či prebiehajúce exekučné konanie malo vplyv na plynutie premlčacej lehoty a ak áno, odkedy - dokedy premlčacia lehota spočívala.
V konaní nebolo sporné to, že medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou a jej manželom bola uzatvorená zmluva o pôžičke, ani to, že zo strany žalovaných nedošlo k úhrade dlhu. Bolo preukázané, že pôvodní účastníci zmluvy o pôžičke uzatvorili tiež zmluvu o zriadení záložného práva, ktorým pôžička bola zabezpečená. Rovnako bolo preukázané, že medzi účastníkmi hore opísaných právnych úkonov bol uzatvorený zmier, ktorý súd schválil a na základe ktorého sa dlžníci zaviazali pohľadávku uhradiť do konca mesiaca november 1997. Uznesenie o schválení zmieru nadobudlo právoplatnosť dňa 20.11.1997 a vykonateľnosť dňa 01.12.1997.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 110 ods. 1, veta prvá OZ, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.
Keďže v danom prípade bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu, premlčacia lehota pohľadávky vzniknutej na základe zmluvy o pôžičke z 23.01.1996, začala plynúť dňa 02.12.1997 a skončila sa 02.12.2007.
Účastníkmi zmluvy o pôžičke bola uzatvorená aj zmluva o záložnom práve. Podľa ustanovenia § 100 ods. 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva, s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Z uvedeného teda vyplýva, že záložné právo, predmetom ktorého boli nehnuteľnosti opísané vo výrokovej časti tohto rozsudku, sa nemohlo premlčať skôr, ako zabezpečená pohľadávka. Teda k premlčaniu mohlo dôjsť najskôr dňa 02.12.2007.
Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde, alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné a vyplynulo to aj z príslušného súdneho spisu, že pôvodný veriteľ Miroslav Soboľ - SaS Slovensko podal návrh na začatie exekučného konania pre vymoženie pohľadávky, ktorá bola zabezpečená záložným právom, ktoré je predmetom tohto sporu. Medzi účastníkmi zostala sporná skutočnosť, či takéto exekučné konanie malo vplyv na plynutie premlčacej doby, lebo žalobkyňa tvrdila, že oprávnený v začatom exekučnom konaní riadne nepokračoval. Žalovaný tvrdil, že premlčacia doba spočívala počas plynutia celého exekučného konania a to až do vydania rozhodnutia súdom o zastavení konania. Na odstránenie tohto rozporu sa súd oboznámil s obsahom príslušného exekučného spisu a zistil, že exekučné konanie bolo začaté dňom, keď oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na začatie exekúcie a stalo sa tak dňa 27.01.1998. Pre dané konanie bola významnou skutočnosť, že súdny exekútor doručil súdu dňa 25.04.2000 žiadosť o zastavenie exekúcie z dôvodu, že listami z 14.12.1998, 29.06.1999 a 16.12.1999 márne, aj napriek poučeniu, vyzval oprávneného na zloženie preddavku na vykonanie exekúcie. V tento deň zároveň súdny exekútor vrátil súdu originál poverenia na vykonanie exekúcie a teda bez ohľadu na rozhodnutie súdu už v začatom exekučnom konaní nemohol pokračovať. Aj samotný oprávnený doručil súdnemu exekútorovi dňa 14.02.2001 návrh na zastavenie exekúcie z 07.02.2001, ktorý nijako neodôvodnil. Teda najneskôr dňom 07.02.2001 oprávnený vyjadril vôľu nepokračovať v začatom exekučnom konaní a to bez uvedenia konkrétneho dôvodu. Ak by aj oprávnený v exekučnom konaní riadne pokračoval, premlčacia doba by spočívala len od 27.01.1998 do 07.02.2001, t. j. počas troch rokov a 11 dní. Ak by sa táto doba pripočítala k dátumu skončenia desaťročnej premlčacej lehoty, tak táto by sa skončila nie 02.12.2007, ale 13.12.2010. Žaloba o určenie, že záložné právo netrvá, bola podaná na súd dňa 103.02.2013 a teda aj pri takomto počítaní lehôt by v čase podania žaloby na súd bola premlčaná tak pohľadávka, ako aj výkon záložného práva. Podľa názoru súdu však nemožno konštatovať, že oprávnený v exekúcii riadne pokračoval, pretože ani na písomné výzvy súdneho exekútora z 14.12.1998, 29.06.1999 a 16.12.1999 nezložil preddavok na trovy exekúcie. Bol pritom poučený súdnym exekútorom, že v prípade nezaplatenia preddavku bude podaná žiadosť o zastavenie exekúcie. Teda oprávnený si nesplnil ani svoju elementárnu povinnosť potrebnú k tomu, aby exekučné konanie mohlo prebiehať a teda z jeho správania nemožno vyvodiť záver, že v začatom exekučnom konaní riadne pokračoval. Tu je potrebné zdôrazniť, že aj keď súd exekučné konanie formálne zastavil až uznesením z 11.03.2004, súdny exekútor vrátil originál poverenia na vykonanie exekúcie už dňa 09.02.1998 a teda po tomto termíne nemohol pokračovať vo vykonávaní exekúcie.
Teda súd mal za to, že v danom prípade došlo k premlčaniu pohľadávky pôvodného veriteľa voči žalobkyni a jej manželovi, ako dlžníkom a tým došlo aj k premlčaniu zabezpečovacieho práva, v danom prípade záložnej zmluvy, ktorou bola pôvodná pohľadávka zabezpečená. Teda súčasný žalovaný sa už nemôže domôcť ani vymoženia pôvodného dlhu, ani výkonu záložného práva, pretože zo strany žalobkyne došlo úspešne k uplatneniu námietky premlčania.
Podľa § 80 písm. „c“ O. s. p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva, v čase rozhodovania súdu, má naliehavý právny záujem. Tento je daný v prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak právne postavenie navrhovateľa by bez takého určenia bolo neisté.
Určovacia žaloba má charakter preventívny a slúži na eliminovanie stavu ohrozenia práva, či eliminovanie neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, alebo je síce možné k zodpovedajúcej náprave dospieť aj inak, ale prostredníctvom určovacej žaloby možno dosiahnuť úpravu, ktorá odvráti prípadné budúce spory medzi účastníkmi.
Podľa názoru súdu má žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení, že záložné právo netrvá, lebo sa tak predíde budúcim možným sporom medzi účastníkmi a odstráni sa stav právnej neistoty žalobkyne v tom, či jej nehnuteľnosti sú naďalej zaťažené záložným právom.
Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu a preto jej súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. priznal právo na náhradu trov konania. Trovy žalobkyne pozostávajú zo súdneho poplatku z návrhu na vydanie predbežného opatrenia vo výške 33 eur, z návrhu na začatie konania vo výške 99,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 319,38 eur (4 krát hlavný úkon po 60,07 eur = 240,28 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby na súd, 3. zastupovanie na pojednávaní dňa 16.5.2013, 4. zastupovanie na pojednávaní dňa 13.6.2013 + 2/3 hlavného úkonu 40,05 eur za ďalšiu poradu s klientom dňa 7.6.2013 + 5krát paušál po 7,81 eur = 39,05 eur), vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004 Z. z.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)