Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9CoP-51-2013.pdf
PDF · 68.25 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/51/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa O. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov - matka: L. V., nar. XX.X.XXXX, bytom X. X. I. V. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Miriam Podhradskou, advokátkou so sídlom U., J. M. X a otec: L. V., nar. X.XX.XXXX, bytom X., O. XXXX/XX, maloleté dieťa bytom u matky, o návrhu na zníženie výživného, na odvolanie otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 23P/253/2012-63 zo dňa 25.2.2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zamietol návrh otca L. V. na zníženie výživného k maloletej O. V. s poukazom na ust. § 62 a 78 Zákona o rodine, keď konštatoval, že pre zmenu rozhodnutia o výživnom nie je dôvod. Pokiaľ aj došlo u otca mal. dieťaťa k zníženiu príjmu z dôvodu skončenia pracovného pomeru, stalo sa tak na základe dohody účastníkov a otec sa tak vzdal príjmu bez dôležitého dôvodu. Navyše o návrhu na zníženie výživného rozhodoval súd v konaní Okresného súdu Martin sp. zn. 23P 27/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10CoP 35/2012 dňa 26.10.2012. K výraznej zmene pomerov na strane mal. dieťaťa a jeho matky nedošlo. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu nepriznal.
Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie otec mal. dieťaťa. Podľa jeho názoru prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorú uzatvoril s bývalým zamestnávateľom, keď za iniciátora takejto dohody považoval práve odvolateľa. Bol to bývalý zamestnávateľ, ktorý porušoval pracovnú zmluvu a nevykonal zmeny v pracovnej zmluve podľa predstáv zamestnanca. Nesúhlasil so závermi prvostupňového súdu, že zníženie príjmu si zapríčinil sám, preto žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu a tento vrátil na nové dokazovanie a rozhodnutie. Po vyhlásení rozsudku odvolacieho súdu dňa 19.6.2013 odvolateľ súdu oznámil, že odvolanie zrušuje.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 2 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu s poukazom na ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom mal i odvolací súd preukázané, že o výživnom rozhodoval naposledy Okresný súd Martin v konaní sp. zn. 23P 27/2012, kde bol návrh otca na zníženie výživného rozsudkom zo dňa 11.6.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. 10CoP 35/2012 zo dňa 16.10.2012 zamietnutý. Návrhom zo dňa 30.11.2012 opakovane otec maloletého dieťaťa požiadal o zníženie výživného z dôvodu ukončenia pracovného pomeru a evidencie na úrade práce ako uchádzača o zamestnanie. Výživné žiadal znížiť na najnižšiu možnú sumu z dôvodu sociálnej núdze. Prvostupňový súd mal preukázané, že ku skončeniu pracovného pomeru s bývalým zamestnávateľom došlo dohodou na základe žiadosti L. V.. Otec mal. dieťaťa dosahoval čistý mesačný príjem v priemere 793,49 eur. Na maloleté dieťa bolo výživné naposledy určené sumou 100 eur mesačne.
V zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení s prihliadnutím na vykonané dokazovanie postupoval prvostupňový súd správne, keď skúmal, či od poslednej úpravy výživného došlo k takej zmene pomerov, aby bolo možné iným spôsobom prehodnotiť výšku vyživovacej povinnosti vzhľadom na odôvodnené potreby mal. dieťaťa ako aj na možnosti a schopnosti rodičov. Súd správne poukázal na zmenu pomerov u otca mal. dieťaťa, zároveň však správne vyhodnotil skutočnosť, že k rozviazaniu pracovného pomeru u otca mal. dieťaťa so zamestnávateľom došlo dohodou na jeho podnet. Následne súd návrh na zníženie vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu zamietol. Prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie vo veci a vyvodil správny právny záver, pričom s odôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožňuje a na jeho závery poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.