Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4To-39-2013.pdf
PDF · 107.99 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/39/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci obžalovaného D. U. , pre zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného D. U. proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „súd prvého stupňa") zo 04.05.2012, sp. zn. 1T/152/2011 (ďalej len „napadnutý rozsudok"), na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 13. júna 2013 takto
rozhodol:
I.
Podľa § 322 odsek 2 Trestného poriadku d o p ĺ ň a s a neúplný výrok o vine napadnutého rozsudku tak, že jeho prvý odsek správne znie:
„Podľa § 41 odsek 3 Trestného zákona z r u š u j e s a výrok o vine, výrok o treste a výrok o náhrade škody trestného rozkazu Okresného súdu Nové Zámky z 10.12.2008 sp. zn. 1T/217/2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.02.2009.“
II.
Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, písmeno e/ odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a
obžalovaný
D. U. , narodený XX.XX.XXXX v F. W., prihlásený k trvalému pobytu F. W., G.. T. číslo XX,
o d s u d z u j e :
Podľa § 221 odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona (po nezistení žiadnej, v § 36 Trestného zákona uvedených poľahčujúcich okolností a po zistení v § 37 písmeno m/ Trestného zákona uvedenej priťažujúcej okolnosti), § 41 odsek 3 Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona a podľa zásad uvedených v § 41 odsek 2 Trestného zákona (v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 106/2012 z 28.11.2012 uverejneného pod číslom 428/2012 Z.z.) na spoločný a súhrnný trest odňatia slobody 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s a na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona z r u š u j e s a výrok o treste obžalovanému uloženom právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 13.05.2009 sp. zn. 3T/17/2008, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa konajúci v senáte, napadnutým rozsudkom po tom, čo podľa § 41 odsek 3 Trestného zákona zrušil výrok o vine a náhrade škody trestného rozkazu súdu prvého stupňa vydaného 10.12.2008 pod sp. zn. 1T/217/2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.02.2009, uznal obžalovaného D. U. (ďalej len „obžalovaný“) vinným zo spáchania pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona na tom skutkom základe, že:
1/. vediac o tom, že užívateľka bytu číslo 4, na I. poschodí na Ulici J.. U.. R. číslo XX v Nových Zámkoch mala záujem vymeniť predmetný byt za iný byt, sprostredkoval túto informáciu D. T. a ten túto informáciu využil tak, že po d zámienkou sprostredkovania kúpy bytu vylákal dňa 10.05.2006 od poškodeného M. P., narodeného XX.XX.XXXX bytom F. W., D. XX sumu 200.000,-- Sk s tým, že táto bude použitá ako záloha za byt číslo 4, na I. poschodí na K. J.. U.. R. číslo XX, pričom z tejto zálohy následne, bez vedomia poškodeného M. P. odovzdal na podnet obvineného D. U., obvinenému D. U. sumu spolu vo výške 120.000,--Sk, k odpredaju bytu však nedošlo, nakoľko predmetný byt nebol vlastníčkou bytu ani užívateľkou bytu poškodenému ponúknutý na odpredaj a ani obvineným nebol daný súhlas na odpredaj bytu alebo sprostredkovania odpredaja predmetného bytu, čím poškodenému M. P. narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom F. W., D. ulica XX spôsobili škodu vo výške 200.000,--Sk, z takto spôsobenej škody t.č. už odsúdený D. T. vrátil synovi poškodeného M. P. sumu 30.000,--Sk, ktorú tento následne odovzdal obvinenému D. U. a po začatí trestného stíhania vrátil t.č. už odsúdený D. T. poškodenému M. P. spolu ďalšiu sumu 50.000,--Sk,
2/. v nadväznosti na konanie uvedené v bode 1/ od presne nezisteného času do mesiaca december 2006, najmä v meste Nové Zámky pod zámienkou zabezpečenia kúpy iného bytu pre poškodeného M. P., narodeného XX.X.XXXX, trvale bytom F. W., D. ulica XX, a to trojizbového bytu na V. poschodí, na D. ulici XX, v Nových Zámkoch vylákal dňa 16.10.2006 sumu 120.000,--Sk a 150.000,--Sk, dňa 23.10.2006 sumu 100.000,--Sk, teda spolu 370.000,--Sk, po čom si od poškodeného žiadal ďalšie finančné sumy, ktoré mu poškodený odmietol dať v súvislosti s kúpou bytu na D. ulici číslo XX, v Nových Zámkoch, a tak vylákal od poškodeného M. P. ďalšie sumy peňazí pod zámienkou pôžičiek na vybavenie bližšie nešpecifikovaných záležitostí súvisiacich s kúpou bytu, a to postupne v sumách 100.000,--Sk, 30.000,--Sk a 8.000,--Sk, teda spolu 138.000,--Sk, hoci ani k prevodu predmetného bytu na poškodeného nedošlo, poškodenému nebola vrátená dohodnutá a zaplatená kúpna cena bytu a poskytnutých pôžičiek, čím poškodenému M. P., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom F. W., D. ulica XX spôsobil ďalšiu škodu vo výške 508.000,--Sk, z ktorej sumy vrátil poškodenému M. P. len sumu 100.000,--Sk, čo znamená, že obvinený D. U. v súvislosti s podvodným konaním získal od M. P. celkom sumu 150.000,--Sk (bod1.), a sumu 508.000,--Sk (bod 2.), teda spolu 658.000,--Sk, a vrátil len sumu 100.000,--Sk.
3/. dňa 6.10.2006 dal pod dosiaľ presne nezistenou zámienkou podpísať poškodenému E. J. nar. XX.XX.XXXX bytom F. W., U. č. XX ako predávajúcemu kúpnu zmluvu o odpredaji ornej pôdy zapísanej v katastri nehnuteľností Správy katastra Nové Zámky na liste vlastníctva číslo XXXXX , a to ornej pôdy o výmere 136 m2 v hodnote 150.815,50 Sk (5.006,16 eur), evidovanej na parcele číslo XXXX/X, ornej pôdy o výmere 8560 M2 v hodnote 104.002,50 Sk(3.452,25 eur), evidovanej na parcele číslo XXXX/ XX a ornej pôdy o výmere 92 m2 evidovanej na parcele XXXXX/XX v hodnote 102.022,30 Sk (3.386,52 eur) s kupujúcou P. U., ktorá bola v tom čase manželkou obžalovaného, pričom poškodený E. J. nebol uzrozumený s tým a nebol si vedomý toho, že podpisuje odpredaj uvedenej ornej pôdy, nakoľko v tom čase predmetnú ornú pôdu predať nechcel, kúpnu cenu uvedenú v kúpnej zmluve zo 6.10.2006 vo výške 50.000,--Sk (1.659,70 eur) neobdržal a ani napriek tomu, že následne uvedená orná pôda odpredaná O.. O. C.,
4/. ako sprostredkovateľ predaja a kúpy a nehnuteľností, pod zámienkou, že poškodeným E. J. nar. XX.XX.XXXX bytom F. W., U. č. XX a jeho matke E. J. nar. X.X.XXXX bytom F. W., U. č. XX zabezpečí jednoizbový byt v Nových Zámkoch na ulici J.. U.. R. XX do ich vlastníctva, presvedčil obidvoch poškodených, aby ako predávajúci podpísali 16.11.2006 kúpnu zmluvu z 15.11.2006, ktorej predmetom predaja boli nehnuteľnosti na U. ulici číslo XXXX/XX v Nových Zámkoch, zapísané v katastri nehnuteľností Správy katastra Nové Zámky na liste vlastníctva č. XXXX ako rodinný dom, postavený na parcele číslo XXXX, záhrada o výmere 355 m2 na parcele číslo XXXX a zastavené plochy a nádvoria o výmere 303 m2 na parcele číslo XXXX, ktorých hodnota bola 919.376,97 Sk (30.517,26 eur), ktorými vlastníkmi boli obidvaja poškodení, pričom kupujúcou bola P. U. nar. XX.X.XXXX bytom F. W., J.. U.. R. č. XX (v čase kúpy manželka obžalovaného), kúpna cena bola dohodnutá na 1.000.000,--Sk (33.193,92 eur) a obžalovaný utvrdzoval poškodených, že z tejto kúpnej ceny sa odpočítal suma 500.00,--Sk (16.596,96 eur), ako kúpna cena na získanie jednoizbového bytu na ulici S. H. R. č. XX v Nových Zámkoch do vlastníctva poškodených a zvyšná suma 500.000,--Sk (16.596,96 eur) bude poškodeným vyplatená, ale napriek takémuto utvrdzovaniu zo strany obžalovaného nebol poškodeným zabezpečený do vlastníctva uvedený jednoizbový byt ani žiadny iný byt a poškodeným nebola vyplatená žiadna kúpna cena v zmysle písomne uzavretej kúpnej zmluvy, pričom nehnuteľnosti boli následne predané P. U. O.. O. C.,
5/. v úmysle získať finančné prostriedky na hru na výherných hracích automatoch, od presne nezisteného času, vo večerných hodinách dňa 14.4.2007 asi o 07.15 hod. dňa 15.4.2007 v herni Royal Admiral na Nitrianskej ceste 109 v Nových Zámkoch, vylákal od službukonajúcej krupierky A. H. nar. X.X.XXXX, trvale bytom F. W., G. T. č. XX postupne v rôznych finančných čiastkach od 1.000,--Sk do 5.000,-- Sk finančnú hotovosť v celkovej výške 30.000,--Sk, pričom ju utvrdzoval v tom, že sa nemusí obávať zapožičania peňazí, lebo peniaze jej vráti do 07.00 hod. dňa 15.4.2007, resp. najneskôr do skončenia jej služby, teda do 8.00 hod. dňa 15.4.2007, a to potom , čo mu tieto peniaze do herne prinesie jeho kamarát, hoci vedel, že žiadny kamarát nepríde, peniaze mu neprinesie a ani tým spôsobom tieto peniaze v ním uvedenej lehote nezabezpečí, pričom z herne odišiel 15.4.2007 asi o 7.45 hod. a peniaze poškodenej A. H. nevrátil, čím jej spôsobil škodu vo výške 30.000,--Sk.
Za tento zločin súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovanému uložil podľa § 221 odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 7 Trestného zákona (po nezistení žiadnej, v ustanovení § 36 Trestného zákona uvedenej poľahčujúcej okolnosti a po zistení priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písmeno m/ Trestného zákona), § 42 odsek 1 Trestného zákona a podľa § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona spoločný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere osem rokov a tri mesiace, na výkon ktorého ho podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia súčasne zrušiac podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona výrok o treste uloženom obžalovanému právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 13.05.2009 sp. zn. 3T/17/2008, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Ďalšími výrokmi napadnutého rozsudku súd prvého stupňa jednak podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodeným M. P. vo výške 558.000,- Sk (18.522,20 eur), A. H. vo výške 19.100,- Sk (634,- eur) a E. J. vo výške 11.844,93 eur, jednak podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodenú E. (zrejme správne E.) J. (s celým) uplatneným nárokom na náhradu škody a podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku poškodeného E. J. s jeho zvyškom odkázal na občianske súdne konanie.
Napadnutý rozsudok bol obžalovanému, prokurátorovi a poškodeným E. J. a E. J. oznámený vyhlásením v ich prítomnosti na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom 04.05.2012 (ostatným poškodeným doručením jeho rovnopisu, a to M. P. 28.01.2013 a A. H. 04.02.201), ihneď po ktorom, teda včas obžalovaný podal odvolanie smerujúce +proti výroku o vine a proti výroku o treste napadnutého rozsudku, ktoré odôvodnil prostredníctvom 14.05.2013 si zvolenej obhajkyne písomným podaním doručeným Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) 04.06.2013 a to jednak spresnením, že smeruje iba proti výroku o treste napadnutého rozsudku, jednak poukázaním na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 106/2012 z 28.11.2012 uverejneného 21.12.2012 pod číslom 428/2012 Z.z. (ďalej len „Nález ÚS SR“) a s tým súvisiacu zmenu trestnej sadzby, podľa ktorej by mu mal byť trest v prejednávanej veci uložený a ktorá činí tri roky. Tvrdil, že sa priznáva k spáchaniu trestnej
činnosti, avšak tejto sa dopustil pred viac ako šiestimi rokmi, jej spáchanie veľmi ľutuje a v posledných rokoch sa žiadneho úmyselného protiprávneho konania nedopustil, z ktorých všetkých dôvodov odvolací súd prosil o zrušenie výroku o treste napadnutého rozsudku a o uloženie mu miernejšieho trestu.
Po splnení zákonných podmienok a predpokladov ustanovených v § 293 odsek 5 Trestného poriadku sa verejné zasadnutie odvolacieho súdu uskutočnilo v neprítomnosti obžalovaného.
Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu majúc za to, že obžalovanému bol napadnutým rozsudkom uložený trest odňatia slobody v rámci zákonnej trestnej sadzby a podľa kritérií ustanovených v § 34 Trestného zákona, odvolaciemu súdu ponechala na úvahu aplikáciu Nálezu ÚS SR.
Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu pridŕžajúc sa písomných dôvodov podaného odvolania navrhla odvolaciemu súdu tomuto vyhovieť a obžalovanému uložiť trest v súlade s kritériami pre ukladanie trestu, pretože napadnutým rozsudkom obžalovanému uložený trest je skutočne neprimerane prísny.
Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.
Odvolací súd plnením svojej prieskumnej povinnosti v prejednávanej veci (v ktorej bola obžaloba podaná 08.09.2011 a ktorá bola odvolaciemu súdu predložená na rozhodnutie 25.03.2013) v rozsahu vyplývajúcom mu z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku, na podklade odvolania podaného obžalovaným preskúmal iba výrok o treste napadnutého rozsudku, iba proti ktorému odvolanie podané obžalovaným (po jeho spresnení v tomto smere prostredníctvom v priebehu odvolacie konania zvolenou obhajkyňou písomnom podaní doručenom odvolaciemu súdu 04.06.2013 výlučne) smerovalo a správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku napadnutého rozsudku predchádzalo a to aj z hľadiska výskytu takých prípadných chýb, ktoré neboli odvolaním obžalovaného vytýkané, ktoré by však mohli odôvodniť podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.
Plnením z dôvodov vyššie uvedených iba na výrok o treste napadnutého rozsudku uloženom obžalovanému obmedzenej prieskumnej povinnosti odvolací súd následne zistil, že už orgánmi činnými v trestnom konaní bol v prejednávanej veci zadovážený dostatok nielen v dobe predchádzajúcej napadnutému rozsudku dostupných dôkazov nevyhnutne potrebných na objasnenie všetkých skutočností dôležitých pre určenie druhu trestu a jeho výmery tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku, ktoré dôkazy súd prvého stupňa ako potrebné pre svoje rozhodnutie o treste ukladanom napadnutým rozsudkom obžalovanému na hlavnom pojednávaní v prejednávanej veci aj vykonal (§ 321 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku).
Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov zameraných na objasnenie skutočností dôležitých pre určenie druhu trestu a jeho výmery na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych takých závažných chýb (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), ktoré by boli porušením ustanovení majúcich zabezpečiť v hore uvedenom smere objasnenie veci alebo právo obhajoby.
Zistenia súdu prvého stupňa dôležité pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktoré mohol mať a mal v dobe pred vyhlásením napadnutému rozsudku za preukázané, tak mohli vychádzať a aj vychádzali z výsledkov z vyššie uvedených hľadísk úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania, zodpovedajúceho všetkým kritériám uvedeným v § 2 odsek 10 Trestného poriadku, pričom súd prvého stupňa pri hodnotení všetkých týchto vykonaných, v dobe predchádzajúcej vyhláseniu napadnutého rozsudku dostupných dôkazov dôsledne postupoval aj podľa ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek 12 Trestného poriadku (§ 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku).
Plnením z dôvodov vyššie uvedených iba na výrok o treste napadnutého rozsudku uloženom obžalovanému obmedzenej prieskumnej povinnosti odvolací súd súčasne zistil, že súd prvého stupňa
v prejednávanej veci všetky zistené a dokázané skutočnosti právne posúdil podľa všetkých, v dobe vyhlásenia napadnutého rozsudku do úvahy prichádzajúcich ustanovení zákona a to tak v otázke spoločného trestu, uloženie ktorého v prejednávanej veci podľa § 41 odsek 3 Trestného zákona obžalovanému predovšetkým prichádzalo do úvahy, ako aj v otázke súhrnného trestu, uloženie ktorého v prejednávanej veci podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona a podľa zásad uvedených v ustanovení § 41 odsek 2 Trestného zákona (nie však aj podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona, ktoré zjavne neopodstatnene vo výroku o treste napadnutého rozsudku súd prvého stupňa tiež uviedol) tiež prichádzalo a doposiaľ prichádza do úvahy. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa v dobe vyhlásenia napadnutého rozsudku zákonu zodpovedajúcim spôsobom a opodstatnene obžalovanému spoločný trest ukladal aj ako trest súhrnný, a to za dva a dvomi skutkami spáchané trestné činy, z ktorých jeden je pokračovací zločin spáchaný v prejednávanej veci a jeden prečin (sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona), zo spáchania ktorého bol uznaný vinným právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 13.05.2009 sp. zn. 3T/17/2008, výrok o treste ktorého (ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad) podľa § 42 odsek 2 Trestného poriadku zákonu zodpovedajúcim spôsobom a opodstatnene súčasne s ukladaním súhrnného trestu súd prvého stupňa výrokom o treste napadnutého rozsudku zrušil. (§ 321 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku).
Z dôvodu vyššie uvedeného aj odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa výroku o treste uloženom obžalovanému je v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného poriadku, pretože súd prvého stupňa v ňom uviedol všetky zistené skutočnosti, o ktoré oprel u obžalovaného nezistenie žiadnej, v ustanovení § 36 Trestného zákona uvedenej poľahčujúcej okolnosti, zistenie jednej priťažujúcej okolnosti uvedenej v ustanovení § 37 písmeno m/ Trestného zákona, neprihliadnutie na ich z týchto dôvodov vzniknutý pomer podľa § 38 odsek 2, odsek 4, odsek 7 Trestného zákona, zistenie splnenia podmienok na uloženie podľa § 41 odsek 3 Trestného zákona spoločného trestu aj ako trestu súhrnného podľa § 42 odsek 1 (a podľa zásad uvedených v § 41 odsek 2), odsek 2 Trestného zákona, zaradenie obžalovaného na výkon uloženého mu trestu do podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, napokon aj tie, ktoré súd prvého stupňa považoval za zistené a dôležité z ostatných hľadísk a zásad ukladania trestu ustanovených v § 34 odsek 1, odsek 3 a odsek 4 Trestného zákona a tiež zo všetkých týchto hľadísk relevantné právne úvahy, ktorými sa v prejednávanej veci pri posudzovaní všetkých týchto dokázané skutočnosti spravoval posudzujúc ich podľa príslušných ustanovení zákona (§ 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona).
V dobe po vyhlásení napadnutého rozsudku, a to 21.12.2012 bol v Zbierke zákonov uverejnený Nález ÚS SR, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o nesúlade slov „ súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ v texte § 41 odsek 2 za bodkočiarkou Trestného zákona s článkom 1 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý mal a aj v súčasnosti má nepochybný vplyv a význam na zákonnosť (z hľadísk upravených v § 41 odsek 2 Trestného zákona), ale následne aj na opodstatnenosť (nepoužitia § 38 odsek 2, odsek 4, odsek 7 Trestného zákona) a napokon aj na primeranosť výmery obžalovanému napadnutým rozsudkom uloženého trestu odňatia slobody, v ktorom smere (avšak iba v ňom) bolo treba považovať odvolanie obžalovaného za dôvodné.
Rovnako v dobe po vyhlásení napadnutého rozsudku, a to 02.01.2013 bolo v Zbierke zákonov pod číslom 1/2013 uverejnené rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 02.01.2013 o amnestii („ďalej len „Rozhodnutie o amnestii“), ktoré však vzhľadom na jeho článok V písmeno d/ nemalo žiadny vplyv a význam na primeranosť výmery obžalovanému napadnutým rozsudkom uloženého trestu odňatia slobody.
Odvolací súd podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku zruší napadnutý rozsudok aj:
- ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona (písmeno d/);
- ak je uložený trest neprimeraný (písmeno e/).
Podľa § 321 odsek 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 odsek 1 alebo odsek 2 Trestného poriadku, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Keďže odvolací súd zistil vyššie uvedené dôvody, podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, písmeno e/ odsek 2 Trestného poriadku na podklade odvolania obžalovaného, zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o uloženom mu treste a za splnenia podmienok ustanovených v § 322 odsek 3 Trestného poriadku rozhodol sám rozsudkom tak, že na podklade súdom prvého stupňa zistených skutočností a okolností majúcich vplyv a význam pre určenie druhu trestu a jeho výmery, po ich zákonu zodpovedajúcom právnom posúdení a z hľadiska primeranosti aj vyhodnotení, obžalovanému podľa zákonnej trestnej sadzby ustanovenej v § 221 odsek 3 Trestného zákona (na tri roky až desať rokov) upravenej postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona (teda v dôsledku nezistenia žiadnej poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 Trestného zákona a zistenia jednej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písmeno m/ Trestného zákona zvýšením jej dolnej hranice o jednu tretinu činiacu štyri roky a osem mesiacov) uložil podľa § 41 odsek 3 Trestného zákona spoločný a súčasne podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona a podľa zásad uvedených v § 41 odsek 2 Trestného zákona v znení Nálezu ÚS SR (za dva trestné činy spáchané vo viacčinnom súbehu, z ktorých jeden je zločinom) súhrnný trest odňatia slobody vo výmere štyri roky a osem mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestných činov v prejednávanej veci nebol vo výkone trestu odňatia slobody uloženého mu za úmyselný trestný činu), súčasne podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušiac výrok o treste uloženom obžalovanému právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 13.05.2009 sp. zn. 3T/17/2008 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Odvolací súd (po tom, čo nezistil žiadne také, ustanovením § 39 odsek 1 Trestného zákona predpokladané okolnosti prípadu alebo pomerov obžalovaného, ktoré by opodstatňovali mimoriadne zníženie trestu) mal za to, že tento druh (odňatie slobody) a jeho výmera (bezprostredne na dolnej hranici vyššie uvedeným spôsobom ustanovenej trestnej sadzby činiacej štyri roky a osem mesiacov až trinásť rokov a štyri mesiace) obžalovanému v prejednávanej veci odvolacím súdom uloženého trestu zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným pre ukladanie trestu v § 34 odsek 4 Trestného zákona (spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútka, nezistená žiadna poľahčujúca a zistená jedna priťažujúca okolnosť, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy) a preto je spôsobilý aj na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, lebo zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.
Odvolací súd tiež postupom podľa § 322 odsek 2 Trestného poriadku doplnil neúplný výrok o vine napadnutého rozsudku tak, aby jeho znenie zodpovedalo ustanoveniu § 41 odsek 3 Trestného zákona, ktoré predpokladalo zrušenie nielen výroku o vine a výroku o náhrade škody právoplatného trestného rozkazu súdu prvého stupňa z 10.12.2008 sp. zn. 1T/217/2008, ale aj jeho (a to výslovne) výroku o treste, ktorá skutočnosť zrejme pozornosti súdu prvého stupňa ušla.
Ďalšiu chybu zistenú odvolacím súdom a to vo výroku o náhrade škody napadnutého rozsudku spočívajúcu v nesprávnom uvedení mena poškodenej E. J., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom F. W., U. číslo XX ako E. J., nebolo možné v dôsledku absencie odvolania tejto poškodenej (prípadne odvolania prokurátora podaného v neprospech obžalovaného) smerujúceho proti tomuto výroku o náhrade škody a nie je možné ju napraviť ani opravou vyhotovenia napadnutého rozsudku a jeho rovnopisov podľa § 174 a § 175 Trestného poriadku, pretože síce ide o zrejmú nesprávnosť, ku ktorej však nedošlo pri vyhotovení napadnutého rozsudku a jeho rovnopisov, ale táto je aj obsahom rozsudku tak, ako bol vyhlásený.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.