Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17P-382-2012.pdf
PDF · 82.93 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/382/2012
Uznesenie
Okresný súd Galanta v právnej veci navrhovateľky: U. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX W. Z. č. XXX, proti odporcovi: F.N. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX W. č. XXX, o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd schvaľuje súdny zmier v nasledovnom znení:
Zvyšuje sa počnúc dňom 1.9.2012 vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke a to zo sumy 66,39 eur na sumu 100.- eur mesačne, kde výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta pod č.k. 13P/349/2007-22 zo dňa 15.11.2007.
Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2012 do 13.6.2013 v celkovej výške 336,10 eur sa odporca zaväzuje zaplatiť v 16-tich mesačných splátkach po 20,- eur a 17. splátku vo výške 16,10 eur, kde splátky sú splatné popri bežnom výživnom počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia pod hrozbou straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným súdu dňa 4.12.2012 domáhala, aby súd zvýšil výživné, ktoré je odporca (otec navrhovateľky) povinný platiť a to zo sumy 66,39 eur mesačne na sumu 180,- eur mesačne od 1.9.2012, ktorá vyživovacia povinnosť odporcu bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 13P/349/2007 zo dňa 15.11.2007.
Svoj návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že je študentkou strednej odbornej školy v N., čím sa zmenili jej pomery a vzrástli náklady spojené najmä so štúdiom. Odporca jej okrem výživného iným spôsobom neprispieva. Celú starostlivosť o ňu zabezpečuje matka, ktorá pracuje ako mzdová účtovníčka s príjmom 450,- eur mesačne netto.
Odporca súhlasil so zvýšením výživného na sumu 100,- eur mesačne, nakoľko jeho finančné pomery mu to viac nedovoľujú.
Podľa § 99 ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p. ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť.
Podľa § 99 ods. 2 O.s.p. súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 99 ods. 4 veta prvá O.s.p. schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku.
Podľa § 62 ods. 1 až 5 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 3 ZR výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 a 2 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa § 78 ods. 1 až 3 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V prípadoch, v ktorých to povaha vecí pripúšťa, zákon umožňuje skončenie sporu dispozitívnym úkonom účastníkov, ktorým je zmier.
Povahou veci v zmysle § 99 ods. 1 treba rozumieť predovšetkým prípustnosť hmotnoprávnej dispozície predmetom sporu účastníkmi konania.
Z hľadiska procesných dôsledkov má zmier účinky rozsudku. Preto sa vyžaduje jeho schválenie súdom. Tieto dôsledky však umožňujú súdu, aby zmier schválil iba o takom predmete konania, o akom by inak mal právomoc rozhodnúť. Ak je navrhovaný zmier v súlade s právnymi predpismi, súd ho vždy schváli
(§ 99 ods. 2 a contrario). Preto nemôže zvažovať napríklad to, či zmier je rovnako výhodný pre všetkých účastníkov konania.
Z obsahu spisu a výsluchu účastníkov konania mal súd za preukázané, že navrhovateľka je dcérou odporcu. Rozsudkom Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 13P/349/2007 zo dňa 15.11.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 29.11.2007, súd schválil dohodu rodičov, v tom čase maloletej navrhovateľky, v zmysle ktorej sa zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta 5P/37/2003 zo dňa 18.10.2004 v časti o výživnom na dieťa tak, že výživné sa zvýšilo zo sumy 1400,-- Sk na sumu 2000,-- Sk mesačne (66,39 eur) počnúc dňom 1.9.2007 s tým, že zročné výživné za obdobie od 1.9.2007 do 15.11.2007 v sume 1800,-- Sk otec dieťaťa splatí v 500,-- Sk mesačných splátkach spolu s bežným výživným, po právoplatnosti tohto rozsudku. V čase rozhodnutia súdu matka navrhovateľky dosahovala čistý príjem vo výške 10.612,40 Sk (352,27 eur) a otec vo výške 12.589,- Sk (417,88 eur). Rodičia ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemali. Navrhovateľka bola žiačkou X. ročníka Strednej priemyselnej školy v C..
Po posúdení návrhu súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného uplynulo 5 rokov, pričom navrhovateľka stále študuje a teda sa pripravuje na svoje budúce povolanie. V období od 17.8.2012 do 30.6.2014 je študentkou Strednej odbornej školy v N. (Z. Z.), ktoré štúdium je rovnocenné štúdiu na strednej škole v Slovenskej republike.
Čo sa týka majetkových pomerov rodičov navrhovateľky, tieto zostávajú porovnateľné tomu, ako boli zistené v konaní pod sp. zn. 13P/349/2007. Matka dosahuje čistý príjem vo výške 450,- eur a otec (odporca) vo výške 357,92 eur. K zmene pomerov však došlo na strane odporcu, ktorému sa dňa XX.X.XXXX narodil syn W. A. pochádzajúci z manželstva odporcu, čím mu pribudla vyživovacia povinnosť. Manželka odporcu dosahuje čistý príjem vo výške 303,32 eur.
Keďže sa v danom konaní prejednávala vec, ktorá pripúšťa schválenie zmieru, súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti uznesenia, keď účastníci konania prejavili záujem dohodnúť sa na výživnom vo výške, ako bola schválená súdom, čím sa zvýšila vyživovacia povinnosť odporcu na navrhovateľku zo sumy 66,39 eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne. Odporca si vyživovaciu povinnosť riadne plní a to už aj za mesiac jún 2013. Keďže navrhovateľka dovŕšila plnoletosť, výživné je splatné navrhovateľke k jej rukám.
Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. V prípade zmeny rozhodnutia o výživnom je potrebné aplikovať ust. § 78 ods. 1 ZR a teda porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ustanovenia §-ov 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ustanovenie §-u 75 ods. 1 ZR, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podstatnými skutočnosťami pre posúdenie možnosti a schopností povinného plniť si vyživovaciu povinnosť sú aj okolnosti týkajúce sa jeho majetkových pomerov, ktoré treba posudzovať komplexne.
Cieľom § 62 ods. 5 ZR je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.
Odporcovi vznikol dlh na výživnom v dôsledku zvýšenia výživného od 1.9.2012 a to o sumu 33,61 eur mesačne, t.j. za obdobie od 1.9.2012 do 13.6.2013 mu vznikol dlh na výživnom v celkovej výške 336,10 eur. podmienky zročnosti splátok dlžného výživného súd určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. b/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 3 písm. h/ O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.