Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-20P/70/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Anna Križákovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov, matky: H. Y., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom O. X, X. a otca: P. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. X, X., na návrh N. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. X, X., o zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti, takto

rozhodol:

Maloletý U. T., nar. XX.XX.XXXX s a z v e r u j e do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky N. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého v rovnakom rozsahu, ako ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.

Otec je povinný platiť na výživu maloletého sumu 120 eur mesačne, ktoré výživné je zročné vopred vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, na ktorý sa poskytuje k rukám starej matky maloletého.

Matka je povinná platiť na výživu maloletého sumu 200 eur mesačne, ktoré výživné je zročné vopred vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, na ktorý sa poskytuje k rukám starej matky maloletého.

Týmto sa mení rozsudok tunajšieho súdu č.k. -56 zo dňa 23.01.2007 v časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky a rozsudok tunajšieho súdu -38 zo dňa 18.09.2008 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 20.03.2013, tunajšiemu súdu podaným toho istého dňa sa stará matka maloletého N. Y., domáhala zverenia maloletého U. do svojej náhradnej osobnej starostlivosti a doplnením podania zo dňa 11.04.2013 sa domáhala určenia vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému v sume 200,-€ mesačne zo strany každého z rodičov. V návrhu uviedla, že matka maloletého odišla pracovať do Anglicka a otec sa o maloletého nezaujíma, na jeho výživu neprispieva, dokonca matka maloletého do konca roku 2012 poberala náhradné výživné od štátu. Maloletý je na ňu zvyknutý, nakoľko v jej domácnosti žije od narodenia a je jediná, ktorá sa môže o maloletého v čase neprítomnosti matky postarať.

Na pojednávaní dňa 13.06.2013 navrhovateľka na svojom návrhu zotrvala, a ohľadne určenia vyživovacej povinnosti rodičov maloletého uviedla, že matka maloletého na jeho výživu mesačne posiela

sumu 200,-€ a otca maloletého žiada zaviazať k plateniu aspoň takej sumy, ako bol zaviazaný v poslednom rozhodnutí v r. 2008. Otec maloletého je vyučený kuchár, pričom vždy pracoval v odbore, takže existuje pochybnosť, že by si nevedel nájsť prácu v X. alebo v blízkom okolí. Maloletý je na ňu zvyknutý, oňho sa stará riadne, navštevuje prvý ročník základnej školy, kde nemá žiadne problémy.

Matka sa na pojednávaní vyjadrila, že súhlasí s tým, aby bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá jej s výchovou maloletého pomáhala ešte v čase, kým žila matka s navrhovateľkou a s maloletým v spoločnej domácnosti, čo bolo prakticky od jeho narodenia. Do Anglicka išla matka aj s maloletým vo februári 2012 na tri týždne, následne sa matka do Anglicka vrátila sama v septembri 2012, kde momentálne pracuje ako barmanka s priemerným príjmom od 350-550 libier za dva týždne. Do Anglicka odišla po dohode s navrhovateľkou, keďže na Slovensku si nedokázala nájsť žiadnu prácu, voči starostlivosti navrhovateľky o maloletého nemá žiadne výhrady.

Otec sa na pojednávanie nedostavil, pričom doručenie predvolania má riadne vykázané a svoju neprítomnosť súdu ospravedlnil telefonicky z dôvodu úrazu, pričom súhlasil s pojednávaním, ako aj s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. . Súd pokračoval v konaní podľa (ďalej len „“) a pojednával v jeho neprítomnosti.

Zástupca kolízneho opatrovníka odporučil návrhu v plnom rozsahu vyhovieť, pričom matke maloletého navrhol upraviť rozsah vyživovacej povinnosti na 200,-€ mesačne, keďže takto sa s navrhovateľkou dohodli a otcovi v rozsahu 120,-€ mesačne s prihliadnutím na posledné rozhodnutie súdu o jeho vyživovacej povinnosti, od ktorého už uplynulo značné časové obdobie. Na pokyn súdu vykonal šetrenie u navrhovateľky, z ktorého bolo zistené, že navrhovateľka má vytvorené veľmi dobré podmienky na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletého a návrh bol podaný z praktických dôvodov z potreby zabezpečenia bežnej starostlivosti o maloletého počas neprítomnosti matky z jej pracovných dôvodov.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 23.01.2007, č.k. , súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa maloletý U. T., nar. XX.X.XXXX, zveril do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť výživné na maloletého U. v sume 2.000,- Sk mesačne od 1.2.2007 vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -38 zo dňa 18.09.2008 súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému zo sumy 2.000,- Sk na sumu 3.500,- Sk mesačne počnúc od 01.09.2008. Z obsahu predmetného spisu je zrejmé, že rodičia boli bez iných vyživovacích povinností, matka ukončila materskú dovolenku, po jej ukončení bola nezamestnaná, nebola evidovaná na príslušnom úrade práce, od konca apríla 2008 do cca 12.9.2008 pracovala brigádne s priemerným mesačným zárobkom 9.000,- Sk. Brigádu ukončila z dôvodu, že si hľadá prácu s vyšším príjmom. Matka bola nemajetná, s maloletým bývala v 3-izbovom družstevnom byte i so svojou matkou, s ktorou spolu hospodária. Ukončila U. L. s maturitou, zdravotné problémy nemá. Otec je vyučený kuchár a v tomto odbore 20 rokov pracuje. Otec pracoval v U. L.., kde jeho čistý priemerný mesačný príjem za február až apríl 2008 dosiahol 8.376,- Sk. U T. X. pracoval od X.X.XXXX a jeho celkový zárobok do XX.X.XXXX dosiahol XX.XXX,- Sk netto. Podľa jeho vyjadrenia však jeho zárobok dosahoval 23.000,- až 24.000,- Sk netto mesačne. Zdravotné problémy nemal, so svojím otcom býval v 3-izbovom družstevnom byte, kde spolu hospodárili.

V súčasnosti je matka zamestnaná ako barmanka s čistým príjmom 350-550 libier za dva týždne. Otec je podľa jeho vyjadrenia už vyše roka nezamestnaný a poberá sociálne dávky vo výške 62,50 €. Podľa zistenia súdu, otec maloletého v súčasnosti nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, naposledy bol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny od 01.06.2011 do 13.02.2012, pričom bol vyradený pre nespoluprácu, nemá vyplácané žiadane sociálne dávky zo Sociálnej poisťovne, od 01.05.2012 Sociálna poisťovňa neeviduje otca maloletého ani ako zamestnanca, ani ako povinne alebo dobrovoľne poistenú osobu.

Maloletý U. je vo veku skoro osem rokov, jeho zdravotný stav je dobrý, od posledného rozhodovania ohľadne vyživovacej povinnosti k nemu došlo k podstatnej zmene na jeho strane, a to nástupom do základnej školy, pričom navštevuje prvý ročník.

Navrhovateľka je rozvedená, záznam v registri trestov nemá. Podľa lekárskeho potvrdenia nejaví známky závažného ochorenia, ktoré by jej prekážalo v starostlivosti o dieťa. Je zamestnaná na Finančnom riaditeľstve SR s priemerným čistým príjmom 752,48 €.

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.

Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.

Náhradná osobná starostlivosť (§ 45 Zák. o rodine) je spolu s pestúnskou starostlivosťou a ústavnou starostlivosťou jedným z druhov náhradnej starostlivosti (§ 44 Zák. o rodine), ktorý je koncipovaný ako dočasné opatrenie nahrádzajúce osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.

Podmienkou zverenia maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je, že si to vyžaduje jeho záujem. Ide o výnimku zo zásady, že výchova maloletého dieťaťa je predovšetkým úlohou jeho rodičov. Preto rozhodnutie súdu o takom výnimočnom opatrení musí vychádzať vždy z dostatočne preukázaného záveru, že ani jeden z rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa, a to z pravidla z dôvodov dlhodobejšieho rázu. Tieto môžu byť subjektívneho alebo objektívneho charakteru, pričom subjektívne dôvody spočívajú v samotnom nezáujme o výchovu dieťaťa či neschopnosti rodiča o dieťa sa riadne postarať (drogová závislosť, alkoholizmus, asociálny spôsob života, výkon trestu odňatia slobody, absencia akýchkoľvek materiálnych podmienok, pobyt v zahraničí) a objektívne v okolnostiach jestvujúcich bez zavinenia rodičov (úmrtie, trvalo alebo dlhodobo závažne nepriaznivý zdravotný stav a pod.).

Pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti musí byť daná prednosť osobám z jeho príbuzenstva, a to predovšetkým takým, ku ktorým má dieťa vytvorený citový vzťah, resp. je na ich prítomnosť zvyknuté a vníma ju pozitívne.

Navrhovateľka je príbuzná maloletého, je jeho starou matkou zo strany matky. V domácnosti navrhovateľky maloletý trvalo býva.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že maloletého je potrebné zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti. Matka maloletého žije v zahraničí a nemôže zabezpečovať starostlivosť oňho, otec maloletého dlhodobo nejaví oňho záujem. Súčasný záujem maloletého si vyžaduje stabilitu jeho ďalšieho výchovného prostredia a v neposlednom rade aj materiálne zabezpečenie v súlade s jeho odôvodnenými nárokmi a potrebami primeranými jej veku, čo mu môže poskytnúť a zabezpečiť navrhovateľka, a preto súd rozhodol o zverení maloletého U. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, starej matky, ktorej zároveň vo výroku rozsudku stanovil rozsah práv a povinností k maloletému.

Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné na maloletého bolo určené matke sumou 200,-€ mesačne v súlade s návrhom starej matky a otca maloletého súd zaviazal sumou 120,-€, ktoré súd považuje za primerané súčasným už vyššie oboznámeným pomerom obidvoch rodičov a maloletého. Pričom otcovi dáva súd do pozornosti, že vyživovacia povinnosť rodičov voči ich maloletým deťom je ich prvoradá povinnosť, ktorú sú povinní si plniť, a to hoc i na svoj vlastný úkor. Na výživu maloletého bude slúžiť aj štátny prídavok, na poberanie ktorého bude mať navrhovateľka nárok.

Počiatok plnenia vyživovacej povinnosti rodičov je stanovený odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, pričom bežné výživné majú obaja za povinnosť platiť vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred navrhovateľke.

O trovách konania súd rozhodol podľa a

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie zo strany navrhovateľky, matky, kolízneho opatrovníka, nakoľko títo účastníci konania sa tohto svojho práva účinne v súlade s ust. pred súdom vzdali.

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie zo strany otca maloletého cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.