Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-25-2012.pdf
PDF · 72.07 KB
Case nature
Subarea
26CoE/25/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom v Bratislave, ul. Dostojevského rad č. 4, proti povinnému D. M., bytom v H., ul. C. č. XX, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 299,81 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Barilikom, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, ul. Kuzmányho č. 57, pod č. Ex 481/01, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. 1Er/1791/2001-23 zo dňa 29. júna 2012, jednohlasne takto
rozhodol:
M e n í uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Štefanovi Barilikovi trovy exekúcie vo výške 87,50 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. O trovách exekúcie rozhodol tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Štefanovi Barilikovi trovy exekúcie vo výške 163,40 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Pri rozhodovaní o trovách exekúcie postupoval v zmysle ust. § 196, § 200 a § 203 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 14, § 15 ods. 1, § 22 a § 23 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. apríla 2008. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 163,40 Eur, a to paušálnu odmenu za úkony - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie bydliska povinného, 2x zisťovanie platiteľa mzdy povinného a 2x zisťovanie majetku povinného, pričom za jeden úkon priznal sumu 3,32 Eur v zmysle vyhlášky. Za úkony - podanie správy oprávnenému v trvaní 30 minút a spracovanie podnetu na zastavenie exekúcie v trvaní 30 minút, priznal odmenu vo výške 6,64 Eur za jednu začatú hodinu exekučnej činnosti. Ďalej súd priznal exekútorovi náhradu hotových výdavkov, a to 6,01 Eur za poštovné, 3,32 Eur ako náhradu za zaplatený správny poplatok, cestovnú náhradu vo výške 107,65 Eur za tri cesty zo sídla exekútorského úradu do miesta pobytu povinného v súvislosti so zisťovaním majetku povinného (Y. - H. a späť) v dňoch 12. februára 2002, 20. apríla 2004 a 17. januára 2008, pritom vychádzal súd z trasy 180 km, preukázanej spotreby pohonných hmôt podľa technického preukazu a ceny pohonných látok, priznal tiež paušálnu odmenu za 1 km jazdy. Za tieto cesty priznal súd aj náhradu za stratu času, a to vo výške 10,56 Eur za každú zo 16 začatých polhodín. Súd napokon priznal exekútorovi zvýšenie odmeny o DPH v sume 5,98 Eur.
Proti tomuto uzneseniu proti výroku o trovách exekúcie podal včas odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne priznanú odmenu za úkony - podanie správy oprávnenému a spracovanie podnetu na zastavenie exekúcie, ktoré podľa oprávneného predstavujú bežné administratívne úkony súvisiace s exekučnou činnosťou, preto náhrada za ne je zahrnutá v odmene podľa ust. § 25 vyhlášky. Ďalej oprávnený spochybnil účelnosť ciest exekútora do miesta pobytu povinného, za ktoré súd exekútorovi
priznal cestovné náhrady i náhradu za stratu času. Skutočnosť, že šlo o tri cesty v rozmedzí od 12. februára 2002 do 17. januára 2008, pričom povinný býval v rómskej osade, o čom exekútor vedel už pri prvej návšteve, podľa oprávneného nepochybne signalizuje, že nebolo dôvodné očakávať zlepšenie pomerov, ktoré exekútor zistil už pri prvej návšteve. Druhú a tretiu cestu preto oprávnený považuje za neúčelnú. V zmysle uvedených argumentov navrhol oprávnený zmeniť uznesenie v jeho napadnutej časti a zohľadniť namietané skutočnosti pri opätovnom priznávaní odmeny a náhrady súdnemu exekútorovi.
K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor. Podľa jeho názoru súd správne aplikoval ustanovenia vyhlášky č. 288/1995 Z.z.. K účelnosti namietnutých ciest uviedol, že je vecou exekútora zvoliť spôsob vedenia exekúcie, exekútor posudzuje nemajetnosť, v tom ktorom čase a nemôže z jedného preverenia urobiť záver. Navrhol nevyhovieť odvolaniu oprávneného.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v rozsahu podľa ust. § 212 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je čiastočne dôvodné.
Odvolací súd sa nestotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa v súvislosti s rozsahom nároku súdneho exekútora na náhradu odmeny a hotových výdavkov.
Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinného do 30. apríla 2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje:
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa ust. § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
V súvislosti s úkonmi - spracovanie podnetu na zastavenie exekúcie a podanie správy oprávnenému, sa odvolací súd nestotožnil s názorom oprávneného, že ide o bežné administratívne úkony popri činnosti exekútora. Takéto úkony nie sú automaticky súčasťou výkonu exekúcie, súdny exekútor oznamovanie nemajetnosti a následné podnety na zastavenie exekúcie môže a nemusí realizovať, pretože to samozrejme závisí od konkrétnej situácie v konkrétnej exekúcii, teda nejde o nejakú neoddeliteľnú, vždy predvídateľnú časť úkonov exekútora. Preto ani podľa názoru odvolacieho súdu v tomto prípade nejde o administratívne sprievodné úkony exekučnej činnosti, za ktoré by nepatrila samostatná odmena. Odmena za tieto úkony aplikovaná v závislosti od ich časovej náročnosti bola v súlade s právnou úpravou.
Odvolací súd sa stotožňuje s námietkou oprávneného, týkajúcej sa účelnosti vykonaných ciest ohľadom zisťovania majetku povinného v mieste jeho bydliska. Za účelne vykonanú považuje len cestu zo dňa 12. februára 2002. Z úradného záznamu, ktorý sa nachádza v spise exekútora je zrejmé, že už pri prvej ceste dňa 12.2.2002 súdny exekútor zistil, že povinný žije v spoločnej domácnosti s rodičmi v rómskej osade, nič nevlastní, je nezamestnaný, lustrácie zamestnania povinného dopadli negatívne. Už z toho šetrenia súdny exekútor získal relevantné informácie o majetkových pomeroch povinného. Vzhľadom
na uvedené, odvolací súd ďalšie cesty vykonané súdnym exekútorom nepovažoval za dôvodné a ani účelné.
Z tohto dôvodu titulom náhrady hotových výdavkov - cestovného, odvolací súd považuje za oprávnené cestovné vo výške 38,35 Eur a s tým spojenú náhradu za stratu času za 6 polhodín vo výške 3,96 Eur (6 x 0,66 Eur za každú začatú polhodinu).
Za takejto situácie odvolací súd z hore uvedených dôvodov postupom podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Štefanovi Barilikovi trovy exekúcie vo výške 87,50 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
O trovách odvolacieho konania súd nerozhodoval, pretože čiastočne úspešný oprávnený návrh na náhradu trov odvolacieho konania nedal, pričom o trovách súd rozhoduje len na návrh (§ 142 a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.