Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-14C/11/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci navrhovateľa: M. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom Č., I. XXX/XX, zast. JUDr. Jánom Tajtákom, advokátom AK Košice, Ondavská č.17 proti odporcom: 1. Ľ. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom Č., I. XXX/XX, 2. J. R., M..N., nar. XX.X.XXXX, bytom Č., N. XX, zast. advokátom JUDr. Ľubošom Petrovským, AK Košice, Štúrova 20 v konaní o neplatnosť darovacej zmluvy takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni v 2.rade trovy konania vo výške 266,84 eur na účet právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V právnom vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou v 1.rade sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že darovacia zmluva uzavretá medzi odporkyňami zo dňa 4.7.2009, predmetom ktorej bolo darovanie polovice nehnuteľnosti zapísanej na LV č.XX, Správy katastra Košice, okres Košice-okolie, Obec Č., kat.úz. Č. - budovy pre obchod a služby, súp.č. 1306, nachádzajúcej sa na parc. č.907/39. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporkyňa v 1.rade nadobudla predmetnú nehnuteľnosť počas manželstva, a teda predmetná nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Keďže nedal súhlas na uzatvorenie darovacej zmluvy, je táto zmluva neplatná, keďže nejde o bežnú vec týkajúcu sa spoločných veci, ktorú by mohol vybavovať každý z manželov.

Odporkyňa v 1.rade s návrhom súhlasila a žiadala, aby súd určil vyššie uvedenú darovaciu zmluvu za neplatnú.

Odporkyňa v 2.rade s podaným návrhom nesúhlasila a žiadala ho v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s darovacou zmluvou, výpisom z LV č.XXXX, znaleckým posudkom ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Dňa 4.7.2009 bola uzavretá zmluva o prevode nehnuteľnosti zapísanej na LV č.XX Správy katastra Košice, okres Košice-okolie, Obec Č., kat.úz. Č. - budova pre obchod a služby, súp.č. 1306, nachádzajúcej sa na parc.č. 907/39, a to medzi odporkyňou v 1.rade a odporkyňou v 2.rade.

Navrhovateľ uviedol vo svojej výpovedi, že predmetnú nehnuteľnosť odkúpil spolu so svojou manželkou- odporkyňou v 1.rade po roku 2000 od Obce Čaňa a išlo o pozemok. Predmetný pozemok bol zakúpený zo spoločných peňazí a niekedy v roku 2006 alebo 2007 spolu s manželkou-odporkyňou v 1.rade

začali stavať tzv. obchodné centrum, kde bola kaviareň, predajňa a na poschodí kancelárske priestory. Táto výstavba bola niekedy v roku 2007 alebo 2008 dokončená. Do tejto výstavby investoval spolu so svojou manželkou spoločné peniaze a nevedel uviesť, z akého dôvodu na LV bola uvedená ako výlučná vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti iba jeho manželka - odporkyňa v 1.rade. Ďalej uviedol, že neskôr sa dozvedel, že manželka-odporkyňa v 1.rade previedla darovacou zmluvou na svoju sestru - odporkyňu v 2.rade predmetnú nehnuteľnosť v podiele 1/2. Keď sa dotazoval u svojej manželky, z akého dôvodu previedla túto nehnuteľnosť na svoju sestru, táto odôvodnila túto skutočnosť tým, že otec na ňu tlačil, ako aj jej sestra, odporkyňa v 2.rade. Následne sa s manželkou - odporkyňou v 1.rade, dohodli, že podá návrh na neplatnosť tejto darovacej zmluvy. Odporkyňa v 2.rade túto záležitosť mimosúdne vysporiadať nechcela. Navrhovateľ ďalej uviedol, že na predmetnej nehnuteľnosti pracoval a nemal z toho nič. Skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť bola zapísaná iba na jeho manželku mu nevadilo, pretože s manželkou nemá žiadny problém. Teraz však chce, aby táto nehnuteľnosť bola zapísaná aj naňho, a to z toho dôvodu, aby sa nestalo opäť niečo podobné, že manželka to prevedie na niekoho iného.

Odporkyňa v 1.rade uviedla, že pozemok, ktorý stojí pod stavbou, zakúpila spoločne so svojou sestrou, teda odporkyňou v 2.rade, avšak stavbu, ktorá je na tomto pozemku, vystavala výlučne so svojím manželom, a to aj napriek tomu, že na LV bola zapísaná ako výlučná vlastníčka tejto stavby. Podľa nej predmetná stavba-budova patrí do BSM, pretože s navrhovateľom BSM nikdy nemali zrušené a stavali to spoločne. Ďalej uviedla, že pod tlakom svojho otca polovicu predmetnej nehnuteľnosti previedla darovacou zmluvou na svoju sestru - odporkyňu v 2.rade, a to asi pred dvoma rokmi. Uviedla, že odporkyňa v 2.rade sa bez vedomia navrhovateľa a odporkyne v 1.rade nasťahovala do tejto budovy, a to do kancelárskych priestorov, kde býva doteraz. Ďalej uviedla, že nemá vedomosť o žiadnej listine, ktorou by navrhovateľ dával súhlas na prevod nehnuteľnosti a že ona žiadny takýto list manželovi-navrhovateľovi na podpis nedávala. Tvrdila, že celá stavba-budova patrí do bezpodielového spoluvlastníctva jej a navrhovateľa a že iba pod tlakom otca previedla polovicu nehnuteľnosti na odporkyňu v 2.rade. O tejto skutočnosti neinformovala svojho manžela, až následne, keď sa do tejto budovy jej sestra nasťahovala a vtedy jej manžel zistil, že na túto budovu nemá žiadne právo, keďže ju vlastní iba odporkyňa v 1.rade a odporkyňa v 2.rade.

Odporkyňa v 2.rade vo svojej výpovedi uviedla, že spolu s odporkyňou v 1.rade v roku 2004 zakúpila pozemok, ktorý majú v podielovom spoluvlastníctve. Stavba, ktorá je na tomto pozemku, bola vystavaná spoločne, a to s odporkyňou v 1.rade a navrhovateľom. Pri tejto výstavbe pomáhal aj ich otec. Do predmetnej nehnuteľnosti investovala svoje peniaze, a preto aj požiadala sestru-odporkyňu v 1.rade, aby polovicu podielu previedla na ňu. Navrhovateľ aj odporkyňa v 1.rade s týmto súhlasili a nemali s tým žiadny problém. V septembri v roku 2011 sa zhoršili rodinné vzťahy a odišla aj z firmy a ani navrhovateľ ani odporkyňa v 1.rade nežiadali od nej vrátiť polovicu darovanej nehnuteľnosti. Rozhodne nesúhlasila s určením neplatnosti darovacej zmluvy, a to z toho dôvodu, že pracovala poctivo 18 rokov a podľa jej uvedenia si to zaslúži.

Navrhovateľ poprel, že by podpísal súhlas s prevodom podielu na nehnuteľnosti dňa 4.7.2009, ktorý sa nachádza v spise na č.l.13. Z toho dôvodu odporkyňa v 2.rade prostredníctvom právneho zástupcu navrhla, aby súd vykonal znalecké dokazovanie znalcom z odboru grafológie na pravosť podpisu na tejto listine.

Súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo a uložil mu, aby určil, či podpis uvedený na listine - súhlas s prevodom nehnuteľnosti zo dňa 4.7.2009 patrí navrhovateľovi M. Č..

Znalec v závere svojho znaleckého posudku uviedol, že v štvorstupňovej škále hodnotenia (1. jednoznačnosť, 2. vysoká pravdepodobnosť, 3. pravdepodobnosť, 4. nemožnosť vylúčenia z identifikácie) vyslovuje stupeň 1- jednoznačnosť, a teda pisateľom sporného podpisu je M. Č..

Navrhovateľ zotrval na svojom podanom návrhu a uviedol, že znalec nemohol jednoznačne z kópie listiny určiť, že ide o podpis navrhovateľa, pričom poukázal na to, že súhlas manžela je relevantným prejavom vôle účastníka právneho úkonu, bez ktorého nie je možný platný prevod nehnuteľnosti. Z toho dôvodu žiadal, aby súd určil, že ide o neplatný právny úkon.

Odporkyňa v 2.rade prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že znalec pri vyhotovení znaleckého posudku vychádzal z originálu potvrdenia, ktoré mu bolo zaslané a že pokiaľ ide o namietaný súhlas, ktorý mal byť súčasťou zmluvy, tak podľa právnej úpravy na uzavretie zmluvy stačí písomný návrh a písomné prijatie tohto návrhu pri prevode nehnuteľnosti, kde majú byť prejavy účastníkov na tej istej listine. Vzhľadom k tomu, že v katastri nehnuteľnosti bola zapísaná iba odporkyňa v 1.rade,nemohol byť účastníkom zmluvy aj navrhovateľ, pretože v takom prípade by kataster vklad vlastníckeho práva nepovolil. Z toho dôvodu prejav navrhovateľa na listine nebol potrebný.

Odporkyňa v 2.rade prostredníctvom právneho zástupcu po upresnení petitu na pojednávaní dňa 12.6.2013, ktorým navrhovateľ žiadal, aby súd určil, že darovacia zmluva zo dňa 4.7.2009 uzatvorená medzi odporkyňou v 1.rade a odporkyňou v 2.rade, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť, a to budova so súp.č.1306 ako aj pozemok parc.č.907/39, obe zapísané na LV č.XXXX kat.úz. Č. za neplatnú, namietala neexistenciu naliehavého právneho záujmu na určenie platnosti darovacej zmluvy na strane navrhovateľa, nakoľko v prípade, ak by súd aj vyslovil, že táto darovacia zmluva je neplatná, právne postavenie navrhovateľa sa nijakým spôsobom nezmení, pretože nebol v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník a došlo by len k obnoveniu právneho stavu, ktorý bol predtým. To znamená, že v katastri nehnuteľnosti by bola zapísaná odporkyňa v 1.rade ako vlastník. Z toho dôvodu neexistuje na strane navrhovateľa naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy.

V zmysle ust. , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo, najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Predmetom tohto konania je návrh, pri ktorom je nutné, aby navrhovateľ preukázal svoj naliehavý právny záujem. Podľa ustálenej judikatúry súdov, naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým (R 17/1972). Určovacia žaloba má preventívnu povahu a má svoje miesto tam, kde pomocou nej možno eliminovať stav ohrozenia, práva či neistoty v právnom vzťahu a nápravu nemožno dosiahnuť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a prostredníctvom nej možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je prevenciou budúcich sporov účastníkov konania. Ak nemožno očakávať, že určovacia žaloba bude tieto funkcie plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení.

Žaloba o určení v zmysle ust. nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Stav ohrozenia práva navrhovateľa alebo neistota v jeho právnom postavení sa v takom prípade neodstráni len tým, že bude vyriešená predbežná otázka, z ktorej bez ďalšej právny vzťah významný pre právny pomer účastníkov ešte nevyplýva ale až určením, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je.

Súd je toho názoru, že ak otázka určenia neplatnosti darovacej zmluvy má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k existencií práva alebo právneho vzťahu nie je podľa ustálenej judikatúry súdov daný naliehavý právny záujem na určenie takejto predbežnej otázky.

Navrhovateľ tvrdil, že predmetná nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V danom prípade určovacej žaloby nejde o poskytnutie preventívnej ochrany, požadovaným určením sa právne postavenie navrhovateľa nezmení, podaný návrh nie je prevenciou budúcich sporov. Navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a to je primárny prvoradý dôvod na zamietnutie návrhu bez toho, aby sa súd ďalej zaoberal meritom veci.

Treba jednoznačne konštatovať, že určovacou žalobou ako sa navrhovateľ domáha, nebude vytvorený pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a nepredíjde sa prípadným ďalším žalobám. Takto podaná určovacia žaloba nerieši obsah a dosah sporného právneho vzťahu a neodstráni stav právnej neistoty medzi účastníkmi konania.

Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplne vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva alebo ak požadované určenie

má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo (záver rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. ).

Na základe vyššie uvedeného rozhodol súd tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a ďalšie dôkazy, ktoré navrhoval navrhovateľ (kontrolný znalecký posudok) už vzhľadom na vyššie uvedené nevykonal.

O trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou v 2.rade rozhodol podľa ust. a úspešnej odporkyni v 2.rade priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia podľa vyhl. MS SR č. za úkony (prevzatie a príprava á 58,69 eur, vyjadrenie vo veci á 58,69 eur, zastupovanie na pojednávaní dňa 27.6.2012 á 58,69 eur, zastupovanie na pojednávaní dňa 12.6.2013 á 60,07 eur, 3 x režijný paušál á 7,63 eur, t.j. 22,89 eur a 1 x režijný paušál á 7,81 eur, t.j. spolu 266,84 eur. Súd nepriznal odmenu za právne úkony, a to porada s klientom dňa 26.6.2012 a dňa 11.6.2013 vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca odporkyne v 2.rade nepreukázal ani v zákonom stanovenej lehote spolu s vyúčtovaním trov nepredložil súdu žiadny záznam o vykonanej porade s klientom, preto súd považoval tieto úkony za nehospodárne a neúčelné. Vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou v 1.rade súd vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva, keďže odporkyňa v 1.rade nežiadala od navrhovateľa trovy konania, keďže jej žiadne nevznikli ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice - okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.