Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Er/274/2004

Uznesenie

Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: INVESTA CREDIT SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Rozmarínova č.26, Komárno, IČO: 36 539 244 proti povinnej: neb. S. N., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom J. č.XXXX/XX, I. R. C., o vymoženie 392,55 Eur (11.826,- Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie

rozhodol:

Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Róberta Rychtarčíka, Exekútorský úrad so sídlom v Poprade, 1. mája č.223/25, pod sp. zn. (EX 31/2004) z a s t a v u j e.

Súd exekútorovi n e p r i z n á v a trovy exekúcie.

odôvodnenie:

Tunajší súd vydal dňa 25.05.2004 poverenie na vykonanie exekúcie č.5401*001444 pre súdneho exekútora Mgr. Róberta Rychtarčíka (EX 31/2004). Exekučné konanie sa začalo dňa 30.04.2004.

Dňa 01.10.2008 bol na tunajší súd doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nezloženia preddavku na trovy exekúcie v zmysle §31 Exekučného poriadku.

Podľa §-u 238 ods.1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa §-u 238 ods.2 Exekučného poriadku ustanovenia §34 ods.1 až 3, §37 ods.4 a 5, §46 ods.3, §47 ods. 3, §58 ods.5, §134 ods.2, §136 ods.3 a 4, §145 ods.1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 31 Exekučného poriadku ak oprávnený nezloží preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov (§197 ods. 2 a 3) v lehote určenej exekútorom, súd mu môže na návrh exekútora exekúciu zastaviť (§57 ods.2).

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Súd zisťovaním podmienok konania tiež zistil, že povinná zomrela dňa XX.X.XXXX v T. a následne bolo uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. zo dňa 30.11.2006 dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť povinnej.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

Predpokladom občiansko-procesnej spôsobilosti účastníka (spôsobilosti samostatne, osobne či prostredníctvom zástupcu, vykonávať procesné práva a plniť procesné povinnosti) podľa ustanovenia je občiansko-procesná subjektivita upravená v .

Podľa spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Citované ustanovenie upravuje jednu z hlavných procesných podmienok, a to občiansko-procesnú subjektivitu účastníkov, t.j. spôsobilosť byť účastníkom občianskeho procesu. Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva. rieši otázku právnej subjektivity fyzických osôb v .

Podľa prvej vety spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.

Podľa prvej vety smrťou táto spôsobilosť zanikne.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti a z nej aj vyplývajúca spôsobilosť fyzickej osoby byť účastníkom konania, zanikajú smrťou. Na základe toho, povinný stratil procesnú subjektivitu aj procesnú spôsobilosť a nemôže ďalej vystupovať v exekučnom konaní ako jeho účastník.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Keďže povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, ako aj spôsobilosť vykonávať procesné práva a plniť procesné povinnosti, ide o dôvod, pre ktorý nemožno v exekúcii voči nemu pokračovať.

Ak v priebehu exekučného konania vznikne viacero dôvodov na zastavenie exekúcie, exekučný súd zváži po preskúmaní skutkového stavu veci, podľa ktorého zákonného dôvodu exekúciu zastaví, pretože v jednotlivých prípadoch má každý samostatný „zastavovací“ dôvod rôznu intenzitu a vplyv na zastavenie exekúcie v porovnaní s ostatnými dôvodmi. Nie je sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku. Podľa exekučného súdu iný dôvod zastavenia exekúcie tu však nie je ani v prípade, že absencia majetku postačujúceho aspoň na úhradu trov exekúcie sa zistí až po smrti zomrelého povinného; z hľadiska ďalšieho postupu v exekúcii stále ide o nedostatok tých istých materiálnych hodnôt bez ohľadu na to, či povinný žije

alebo zomrel. Zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekučný súd ju vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý ju nemožno vykonať, preto neprichádza do úvahy. V prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel [smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie (§37 ods.2 Exekučného poriadku), a nie je dôvodom zastavenia exekúcie], ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. K ustanoveniu §57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku súd poznamenáva, že inými dôvodmi, pre ktoré exekúciu nemožno vykonať, a pre ktoré exekučný súd vyhlási exekúciu za neprípustnú a zastaví ju, súd teda dôvody neuvedené v predchádzajúcich ustanoveniach § 57 ods.1 Exekučného poriadku (Rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 29.2.2012).

Vychádzajúc z uvedeného exekučný súd uzatvára, že ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty ( ), za prvotný a skutočný dôvod jej zastavenia je potrebné považovať nemajetnosť povinného, nakoľko majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie v zmysle Exekučného poriadku.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vychádzajúc z citovaných ustanovení exekučného poriadku súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 200 ods. 1 druhej vety Exekučného poriadku oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Súd výpisom z Obchodného registra tiež zistil, že oprávnený, obchodná spoločnosť INVESTA CREDIT SLOVAKIA, s.r.o., bola uznesením Okresného súdu Nitra č.k. -33 zo dňa 24.09.2012 zrušená bez likvidácie a dňom 09.11.2012 bola vymazaná z obchodného registra.

V dôsledku zániku oprávneného ako aj povinného, t.j. straty spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania, súd exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, pretože táto povinnosť nemôže byť uložená neexistujúcemu subjektu. Tento záver v žiadnom prípade nemožno považovať za arbitrárny, či zjavne neodôvodnený.

Z ustanovení Exekučného poriadku možno vyvodiť, že súdnych exekútorov treba považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej predpísané predpoklady, že sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť vykonávajú súdni exekútori za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. Na preklenutie prípadných ťažkostí spojených s financovaním exekučnej činnosti môžu požadovať od oprávneného zloženie preddavku, čo súdny exekútor v tomto prípade aj využil. Neposkytnutie preddavku je dôvodom na zastavenie exekúcie. Možno preto ustáliť, že súdny exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou postavenia podnikateľa je sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie.

Možno konštatovať, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na náhradu trov exekúcie, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (mutatis mutandis Van der Mussele v. Belgicko z 23. novembra 1983).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vychádzajúc z citovaných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokoch tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.