Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/21/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci navrhovateľky - plnoletého dieťaťa: M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., B. P. č. XXXX proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. časť J. G. XXX/XX o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, o odvolaní oprávnenej osoby M. K. proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 31. januára2023 č.k. -168, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í takto : Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné : G. F., narodený XX.XX.XXXX na oprávnenú osobu- navrhovateľku: M. K., nar. XX.XX.XXXX, a to zo sumy 120,- eur na sumu 250,- eur mesačne, počnúc od 19.07.2021 do 31.03. 2023 a od 1.4.2023 na sumu 320 euro mesačne, ktoré výživné je G. F., narodený XX.XX.XXXX povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej osoby-navrhovateľky. Zročné výživné na oprávnenú osobu- navrhovateľku za obdobie od 19.07.2021 do 31.07.2023 predstavuje sumu 1794,45 eura, ktorú súd povoľuje povinnej osobe platiť v splátkach vo výške 100,- euro mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia, k rukám navrhovateľky s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. -55 zo dňa 23.04.2015. Vo zvyšku súd návrh zamieta. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie potom čo uznesením pripustil zmenu petitu, zvýšil vyživovaciu povinnosť osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: G. F., nar. XX.X.XXXX na oprávnenú osobu: M. a to zo sumy 120,- eur na 230,- eur mesačne, počnúc od 19.07.2021 s tým, že výživné je splatné vždy do 25.dňa, toho ktorého mesiaca vopred do rúk navrhovateľky - oprávnenej osoby. Zaostalé splatné výživné na oprávnenú osobu za obdobie od 19.07.2021 do 31.01.2023 vyčíslil na sumu 1 316,02 eura, ktorú povolil osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné splácať v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania a to tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Návrh vo zvyšku zamietol. Uviedol, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 23.04.2015. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 1.2.V dôvodoch rozhodnutia poukázal na obsah návrhu, ktorým sa navrhovateľka domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca zo sumy 120,- eur na 250,- eur mesačne a to počnúc od 19.07.2021 t.j odo dňa podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 03.09.2021 nastúpila do 1. ročníka Lekárskej

fakulty na Univerzite Komenského v Bratislave a tým sa jej zvýšili výdavky v súvislosti so štúdiom. Dňa 31.01.2023 na pojednávaní žiadala o pripustenie zmeny petitu a žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 120,-eur na 380,-eur odo dňa podania návrh. Návrh na zmenu petitu odôvodnila tým, že opätovne došlo k nárastu cien za internátne ubytovanie ako aj za stravovanie. 1.3.Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 2 až 5 Zákona o rodine ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na zvýšenie vyživovacej povinnosti je dôvodný. Poukázal na to, že v súčasnej dobe je navrhovateľka študentka, ktorá študuje dennou formou štúdia na medicíne a nie je schopná sama sa živiť, keďže sa priebežne pripravuje na svoje budúce povolanie. Zdôraznil, že zákonnú vyživovaciu povinnosť majú rodičia, ktorá trvá, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Uviedol, že samotná skutočnosť, že navrhovateľka má príležitostný príjem, neovplyvňuje vyživovaciu povinnosť rodičov, nakoľko takýto príjem slúži na uspokojenie potrieb, ktoré nie je možné uspokojiť z výživného. Vzhľadom na zistené skutočnosti týkajúce sa denného štúdia navrhovateľky mal súd prvej inštancie preukázané, že došlo k podstatnej zmene pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu , pretože výška účelne vynakladaných výdavkov na oprávnenú osobu predstavuje cca 350,-eur až 360,-eur. Za odôvodnené výdavky považoval cestovné 27,- eur, internát 51,- eur, drogéria mesačne 30,-eur, oblečenie mesačne 30,-eur, mobil 24,-eur, strava vo výške 200,-eur. Súd prvej inštancie stravovanie v hodnote 300,- eur uvádzané navrhovateľkou považoval za neprimerane vysoké, preto pod položkou stravného akceptoval sumu 200,- eur. Poukázal na to, že na pojednávaní dňa 31.01.2023 z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že sa jej náklady zvýšili, nakoľko za ubytovanie platí v súčasnej dobe už 120,-eur mesačne a tiež sa jej zvýšili aj náklady na stravu. Súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zistených príjmov oboch rodičov a to z príjmu matky 1 200,- eur mesačne. Poukázal na to, že otec v priebehu konania uvádzal svoj príjem vo výške 300,eur, a výdavky minimálne 674,-Eur, z čoho podľa názoru súdu prvej inštancie vyplýva, že tvrdenia otca o výške svojho príjmu sú účelové. Zistil, že tvrdenia otca o tom, že si zamestnanie nevie nájsť z dôvodu, že nie sú dostatočné autobusové spoje z Pavlovho Dvora do Nových Zámkov alebo do Komárna sa nezakladá na pravdivé, pretože na internetovej stránke Cestovný poriadok autobusov sa nachádzajú ranné spoje, ktoré by umožnili otcovi cestovať tak do Komárna ako aj do Nových Zámkov. K obrane otca, ktorý argumentoval tým, že nemá vodičský preukaz a z toho dôvodu nedokáže zvýšiť svoj príjem uviedol, že otec o vodičský preukaz prišiel právoplatne dňa 27.05.2021 avšak z vyžiadaných daňových priznaní za rok 2019 a za rok 2020 vyplynulo, že výsledok hospodárenia sa v oboch rokoch nachádza v mínusových číslach. K ďalšej obrane otca, že cestovať za prácou v ranných hodinách nemôže aj z toho dôvodu, nakoľko musí nakŕmiť psa, mačku a ovce súd prvej inštancie neakceptoval, pretože podľa jeho názoru každý si musí dokázať, zariadiť starostlivosť o zvieratá tak, aby to nezasahovalo žiadnym spôsobom do výkonu práce. 1.4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že otec v prípade záujmu by bol schopný nájsť si nadštandardne platenú prácu avšak za týmto účelom nevykonáva žiadnu aktivitu. Uviedol tiež, že ak by otec nastúpil do akéhokoľvek paácovného pomeru mal by zabezpečenú aspoň minimálnu mzdu, ktorá by bola v súčasnej dobe vyššia ako je ním priznávaný príjem, nakoľko minimálna mesačná mzda v roku 2022 predstavuje 646,-eur pre prvý stupeň náročnosti práce. S ohľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že vzhľadom na výdavky a možnosti a schopnosti povinnej osoby bude primeranou výškou výživného suma 230,-eur mesačne a preto návrhu navrhovateľky do tejto sumy vyhovel. Zohľadnil, že doposiaľ určená výšky výživného vo výške 120,-eur nepokryje výdavky plnoletého dieťaťa a nie je primeraná jeho veku a potrebám. Zaostalé za obdobie od 19.07.2021 do 31.01.2023 vyčíslil na sumu 1 316,02 eura, ktorú povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania a to tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Návrh vo zvyšku zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. .

2.Proti tomuto rozsudku podala písomne v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zaviaže osobu povinnú platiť výživné navrhovateľke povinné mesačné výživné, ktoré zahŕňa jej životné náklady na stravu, ošatenie, cestovné náklady, lieky a lekárenské pomôcky, hygienické potreby, mobil, internet, tlač učebných pomôcok, výučbových materiálov, výdavky na výkon povolenia - študijná literatúra, záujmy v sume 380,- eur. Namietala, že sudkyňa dôkladne preskúmala možnosti otca navrhovateľky na prácu, ponúk je veľa, tak isto ako jeho výhovoriek. Počas konania preukázal, že jeho výdavky sú vyššie ako príjem, čo je podľa názoru navrhovateľky nereálne. Vytýkala súdu prvej inštancie, že vec nesprávne právne posúdil a rozhodol v prospech otca a nie v prospech navrhovateľky, pričom obaja rodičia by sa mali podieľať na jej výžive rovnakou mierou. Poukázala na to, že súd prvej inštancie na podklade dôkazov vykonaných

v konaní, mal dostatočne preukázané splnenie podmienok na zvýšenie výživného na sumu 380,- eur a tým vyhovenie jej návrhu.

3.Otec ako osoba povinná sa písomne k odvolaniu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( a ) po prejedaní veci na odvolacom pojednávaní ( 385 ) a doplnení dokazovania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa zmeniť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

5.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

6.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

7.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

8.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

9.Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom takejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu deťom, ako ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti. Uvedené právo dieťaťa na výživu vzniká jeho narodením. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Určenie, že dieťa je schopné samo sa živiť vždy závisí od okolností konkrétneho prípadu. Medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, či majetkové pomery dieťaťa. Na zánik vyživovacej povinnosti rodičov nemá vplyv skutočnosť, že majetkové pomery dieťaťa sú lepšie (dokonca výrazne lepšie) než majetkové pomery jeho rodičov ako osôb povinných výživou. Dieťa sa však v takomto prípade môže spolupodieľať na uspokojovaní svojich potrieb a v primeranom rozsahu aj na uspokojovaní potrieb rodiny výnosmi z majetku, ktoré boli získané pri jeho spravovaní. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Rozhodne však povinnosť rodičov živiť svoje dieťa netrvá, ak dieťa už ukončilo prípravu na povolanie, má primeraný zdravotný stav, existujú preň pracovné príležitosti, avšak dieťa o ne nemá záujem a z vlastnej vôle nepracuje. Na tieto prípady sa vyživovacia povinnosť rodičov nevzťahuje. (Pavelková, B. Zákon o rodine. Komentár. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, 383 - 414 s.) 10.Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom za predpokladu, ak sa zmenia pomery, na ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu. Táto zmena pomerov sa môže týkať potrieb oprávneného najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom dieťaťa, s jeho fyzickým vyspievaním, zdravotným stavom, prípravou na budúce povolanie. Obe kritériá uvedené v § 75 Zákona o rodine, t. j. odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú. Odôvodnené potreby dieťaťa do značnej miery závisia od schopností a možností rodičov, pričom pri určení výživného sa vychádza zo zásady, že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny. Schopnosti a možnosti rodiča posudzuje súd najmä z hľadiska toho, aký zárobok alebo iný príjem môže rodič dosiahnuť. Pre určenie výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, úrovňou vzdelania, pracovnými skúsenosťami a podobne), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí v príslušnom regióne a podobne.

11.Jedným z rozhodujúcich faktorov pre priznanie resp. zvýšenie výživného na plnoleté dieťa je sústavná príprava na povolanie zo strany plnoletého dieťaťa. V tejto veci bolo nesporným, že navrhovateľka

od 01.09. 2021 študovať na lekárskej fakulte a v štúdiu naďalej pokračuje. Rovnako ako súd prvej inštancie aj odvolací súd považuje túto skutočnosť za dôvod na zvýšenie vyživovacej povinnosti na strane navrhovateľky. Niet pochýb o tom, že nástupom navrhovateľky na vysokú školu sa zmenili náklady na jej výživu a to nielen s ohľadom na náklady spojené s cestovaním a s pobytom na internáte ale aj so stravovaním. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie správne vec právne posúdil, keď dospel k záveru, že na strane navrhovateľky došlo k výraznej zmene pomerov, v dôsledku ktorej podstatne vzrástli náklady na jej výživu.

12.Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne postupoval aj v tom, že zisťoval pravdepodobný zárobok otca a s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že otec nebol ochotný sa zamestnať aj napriek tomu, že jeho príjem z podnikateľskej činnosti bol minimálny. V tejto veci preto aj podľa názoru odvolacieho súdu boli splnené všetky podmienky na zvýšenie vyživovacej povinnosti povinnej osoby. Na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným výdavkom navrhovateľky a možnostiam a schopnostiam povinnej osoby lepšie zodpovedá výška výživného v sume 250 euro mesačne preto zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 120 eur na sumu 250 eur mesačne, počnúc od 19.07.2021 do 31.03. 2023. Odvolací súd zohľadnil skutočnosť, že otec je vyučený elektrikár, ktorý sa v blízkosti svojho bydliska mohol zamestnať a mohol tak dosahovať mesačne hrubú mzdu od 1100 euro, o čom svedčí správa ÚPSVaR Nové Zámky zo dňa 13.10.2022. Z takejto mzdy potom otec mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke v sume 250 euro mesačne bez ohrozenia vlastnej výživy. 13.Odvolací súd na odvolacom pojednávaní doplnil dokazovanie výsluchom strán sporu a správou o zárobku otca a zistil, že otec sa od 1.04.2023 zamestnal v spoločnosti R. a jeho čistá mzda za mesiac apríl 2023 predstavuje sumu 1393,79 eura, za mesiac máj 2023 -1460,97 eura, a za mesiac jún 2023- 1435,85 eura. Na základe týchto zistení odvolací súd potom od 01. apríla 2023 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 320 eur mesačne, pretože z vyššie uvedenej mzdy môže otec takúto sumu navrhovateľke bez ohrozenia vlastnej výživy platiť. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca od 01. apríla 2023 odvolací súd zohľadnil nielen návrh oboch účastníkov konania, ktorí na odvolacom pojednávaní konanom dňa 15. júna 2023 zhodne uviedli že súhlasia s výška vyživovacej povinnosti sume 320 eur mesačne, ale zohľadnil aj osobné a majetkové pomery otca, ktorý je povinný vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke plniť. Odvolací súd vzal do úvahy skutočnosť, že otec nevlastní žiadne hnuteľné a nehnuteľné veci vyššej hodnoty a býva u brata, ktorému prispieva na nájomné. Odvolací súd tiež vzal do úvahy, že vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke má aj matka, ktorá môže prispievať na jej výživu rovnako ako otec som mal 320 eur mesačne, pretože podľa zistenia súdu prvej inštancie dosahuje čistý mesačný príjem 1201,84 eura. Okrem výživného zo strany rodičov časť nákladov na výživu bude navrhovateľka pokrývať aj z rodinných prídavkov v sume 60 euro mesačne a budem mať tak k dispozícii mesačne sumu 700 euro, ktorá zodpovedá oprávneným výdavkom navrhovateľky ako aj zásade rovnakej životnej úrovne rodičov a detí .

14.Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zvýšil vyživovaciu povinnosť povinnej osoby - otca navrhovateľky na navrhovateľku zo sumy 120,- eur na sumu 250,- eur mesačne, počnúc od 19.07.2021 do 31.03. 2023 a od 1.4.2023 na sumu 320 euro mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej osoby-navrhovateľky a vo zvyšku návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

15.Odvolací súd zároveň vyčíslil zročné výživné na oprávnenú osobu- navrhovateľku za obdobie od 19.07.2021 do 31.07.2023 na sumu 1794,45 eura.

16.Pri vyčíslení zročného výživného odvolací súd vychádzal zo zhodných tvrdení účastníkov konania, že otec doposiaľ zaplatil výživné za mesiac júl 2021 vo výške 120 eur, za mesiac august 2021 vo výške 120 eur, od septembra 2021 do marca 2022 platil výživné vo výške 150,-eur mesačne a od apríla 2022 do januára 2023 platil výživné vo výške 180 euro mesačne ( 170,-eur bežné výživné + 10,-eur zročné výživné). Od februára 2023 do júna 2023 prispieval na výživu navrhovateľky sumou 250 euro mesačne a za mesiac júl 2023 zaplatil výživné vo výške 320 eura.

17.Spolu teda za obdobie od 1. 07. do 31.07.2023 otec na výživnom zaplatil 4660 euro /júl 2021 -120, august 2021 - 120 , september 2021- marec 2022 ( ) 1050 euro, od apríla 2022 do 31.1. 2023 ( 10x 180) 1800 euro, od februára 2023 až jún 2023 (5 x 250) 1250, júl 2023 - 320 euro/.

18.Keďže súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca od 19. 2021 mal otec do 31.07.2023 na výživnom navrhovateľke zaplatiť sumu 6.454,45, ktorú odvolací súd vyčíslil nasledovne : do 18. 7. 2021 otec mal platiť výživné v sume 120 euro mesačne, preto do 18.07. 2021 mal zaplatiť sumu 69,67 euro( 120:31= 3,87x 18 dní mesiaca júl 2021) . Od 19.7. do 31.7. 2021 - 13 dní mal otec povinnosť platiť výživné v sume 250 euro, preto od 19.07.2021 do 31.07.2021 mala zaplatiť sumu 104,78euro ( 250: 31= 8,06 x 13 dní ). Spolu za mesiac júl 2021 mal otec zaplatiť navrhovateľke výživné vo výške 174,45 euro (69,67+104,78) . V roku 2021 mal zaplatiť za 5 mesiacov 5 x 250 euro ( august až december 2021), v roku 2022 za 12 mesiacov 12 x 250 euro, v roku 2023 ( január až marec) 3x 250 euro , v roku 2023 od 01.04. -31.07.2023 mal zaplatiť 4x 320.

19.Spolu mal teda za 20 mesiacov x 250 euro zaplatiť sumu 5000 euro + za 4 mesiace po 320 euro 1280 euro ( 4x320) + júl 2021 174,45 euro = 6.454,45 .

20.Za obdobie od 1. 07. 2021 do 31.07.2023 otec mal zaplatiť sumu 6.454,45 euro, pričom na výživnom zaplatil 4660 euro. Nedoplatok na výživnom potom predstavuje sumu 1794,45 eura (6.454,45 euro - 4660 euro), ktorú odvolací súd povolil povinnej osobe platiť v splátkach vo výške 100,- euro mesačne, spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia, k rukám navrhovateľky s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Odvolací súd uložil otcovi zaplatiť zročné výživné v splátkach po 100 euro mesačne spolu s bežným výživným. Zohľadnil pri tom súčasný vyššie uvedený mesačný príjem otca, ktorý mu umožňuje splatiť zročné výživné v splátkach po 100 euro mesačne. Spolu s bežným výživným zaplatí otec zo svojho príjmu sumu 420 euro mesačne, pričom mu z jeho mesačnej zostane suma približne 1000,- euro, z ktorej môže hradiť svoje výdavky bez ohrozenia vlastnej výživy.

21.O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

22.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).