Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_14P-9-2023.pdf
PDF · 102.66 KB
Case nature
Subarea
14P/9/2023
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci maloletého dieťaťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, dieťa rodičov: matka C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, F. a otec G. H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. X, I., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 22.06.2023 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky, ktorým sa domáha, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým sa dočasne upraví jej styk so synom a to v rozsahu uvedenom v petite jej návrhu, po dobu do ukončenia odvolacieho konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn.: 8CoP/39/2023.
2. Matka podaný návrh odôvodnila s poukázaním na skutočnosť, že naposledy o úprave práv a povinností rodičov vo vzťahu k ich maloletému synovi A. rozhodol tunajší súd rozsudkom sp. zn.: 6P/83/2022 – 86 zo dňa 23.09.2022, v ktorom súd vo výroku IV rozhodol tak, že styk matky s maloletým synom neupravil. Predmetný rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, nakoľko aj proti tomuto výroku matka podala odvolanie. Matka ďalej uviedla, že od vyhlásenia rozhodnutia ju jej maloletý syn vôbec nenavštevuje, úplne s ňou stratil kontakt ako matkou, ale aj so svojou 6 ročnou sestrou J.. Syn ju mal do 06.12.2022 navštevovať sporadicky aspoň v jej práci, avšak od rozhodnutia súdu, t.j. od 23.09.2022 maloletý podľa matky nebol v jej domácnosti ani raz, ani počas víkendov, alebo iných dňoch sviatočného pokoja, spolu s jej dcérou, t.j. jeho súrodencom ani jednu noc.
V rozpore s predchádzajúcim tvrdením matka uvádza, že dňa 06.12.2022 v čase o 17:30 hod. prišla pre maloletého Polícia SR priamo do budovy ZUŠ Spišská Nová Ves, a to na podnet otca dieťaťa. Maloletý A. totiž týždeň predtým – v čase keď bol jeho otec hospitalizovaný v nemocnici v Bratislave – strávil celý jeden týždeň u nej, v jej domácnosti – na adrese jej trvalého pobytu. Počas tohto týždňa bol A. v domácnosti matky uvoľnený, správal sa prirodzene, nepotreboval komunikovať s otcom. Matka tiež opisuje, že komunikácia s otcom v tejto otázke je problematická, otec jej dobrovoľne nepriviezol syna do jej domácnosti, ani raz jej nenavrhol, aby A. čo i len jeden víkend strávil v jej domácnosti. Podľa matky otec stále vytvára dôvody, prečo nemôže ísť A. na víkend k nej a sestre. Na maloletého má byť zo strany otca a jeho rodičov vytváraný nátlak, čo matku utvrdzuje v tom, že stretávanie nezávisí na vôli maloletého, ale že sa A. podriaďuje otcovej autorite a príkazom. Od rozhodnutia súdu matka s maloletým netrávila žiadne sviatky, maloletý má tráviť viac času s partnerkou otca ako s ňou. Cez víkendy má maloletý vždy nejaké vystúpenie spojené s hraním na husliach v ľudovej hudbe „Oriešok“, alebo iné aktivity, ktoré mu otec s jeho partnerkou organizujú. Matka má mať o aktivitách syna informácie len sprostredkovane, najmä z verejného profilu otca na sociálnej sieti. Matka tiež poukázala na sedenia u psychológa sprostredkované úradom práce, sociálnych vecí a rodiny na základe odporúčania. Matka
v závere návrhu poukazuje na skutočnosť, že odkedy je maloletý zverený do výchovy otca, v dôsledku jeho autority a zdravotného stavu, má maloletý spochybňovať jej domácnosť a rodinné prostredie. Matka má za to, že neodkladnou úpravou styku maloletého s ňou, sa u maloletého bude rozvíjať prirodzená schopnosť rodinného prostredia oboch rodičov, maloletý nebude vystavený ovplyvňovaniu len jedného z rodičov. Matka je presvedčená, že neodkladná súdna úprava styku maloletého s ňou vo výraznej miere podporí jeho citový vzťah k nej, zabráni nežiaducemu a nechcenému sa odcudzeniu k jej rodinnému prostrediu a jej domácnosti. Podľa matky maloletý nemá problém s tým, aby u nej býval už počas prázdnin, ale aj počas budúceho školského roka striedavo v dvojtýždňových intervaloch, akurát sa vraj nevie vyjadriť, lebo nevie dopredu, aké má naplánované aktivity.
3. Spolu s podaním matka nepredložila súdu žiadne písomné listiny preukazujúce jej tvrdenia uvedené v jej návrhu.
4. Za účelom zistenia aktuálnych pomerov v rodine maloletého súd dožiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves na realizáciu sociálneho zisťovania, pričom na základe podanej správy zo dňa 03.07.2023 súd oboznámil ako s výpoveďou matky, tak aj s názorom samotného maloletého a hodnotením úradu práce so situáciou v rodine. Matka dňa 29.06.2023 na úrade uviedla, že naposledy bol maloletý v jej domácnosti v novembri 2022, ináč bol pri nej iba pár krát v práci. Matka tiež uviedla, že dňa 20.06.2023 sa mal. A. zúčastnil záverečného vystúpenia svojej sestry v škôlke, pričom po tomto vystúpení šli spolu s matkinou sestrou K. ešte všetci na pizzu. Matka opísala priebeh tohto stretnutia. Podľa nej sa situácia nezlepšuje, toto nie je Jakubova vôľa. Matka je pyšná na syna, ktorý sa venuje hre na husle, ale je podľa nej veľmi zaneprázdnený a predimenzovaný. Matka je šťastná, že má jej syn takú podporu po muzikantskej stránke aj zo strany otca a ako aj jeho partnerky, avšak je presvedčená, že jej zobrali syna a chcú ho mať iba pre seba. V závere matka na úrade uviedla, že v čase, keď sa syn rozhodoval o tom, že chce byť u otca vnímala, že urobila zopár nesprávnych rozhodnutí. Napriek tomu, že doposiaľ nie je stotožnená s tým, že syn žije v domácnosti otca domnievala sa, že to bolo spôsobené aj tým, že na syna neúmerne tlačila. Nikdy jej však nenapadlo, že žiadnym spôsobom nebude a v žiadnom smere nebude súčasťou Jakubovho života. Maloletý A. v rámci zisťovania názoru poukázal na svoje aktivity a vyťaženosť. Z jeho vyjadrení súd zistil, že s matkou sa chce stretávať, naposledy sa stretli niekoľko dní pred zisťovaním jeho názoru na vystúpení jeho sestry. Maloletý sa vyjadril, že v domácnosti matky nechce prespať, nechce tam bývať. Úrad práce v závere podanej správy uviedol, že počas pohovoru a gestikulácie pochopil, že maloletý hľadá atraktívnejší program a v domácnosti matky a maloletej sestry nie sú jeho predstavy naplnené a taktiež sa nudí. Maloletý A. je aktuálne viac citovo naviazaný na otca a je zrejmé, že je jeho veľkým vzorom. Zároveň má citový vzťah s mladšou sestrou, s ktorou vyrastal, pričom je potrebné aby naďalej bola zachovaná súrodenecká väzba, ktorá je veľmi dôležitá pre obe maloleté deti. Maloletý aj keď si to aktuálne neuvedomuje potrebuje pre svoj vývoj oboch rodičov a potrebuje mať s oboma pozitívny vzťah. Podľa názoru úradu práce je v tomto prípade potrebné bezodkladne upraviť rodičovské práva a povinnosti nariadením neodkladného opatrenia v znení ako navrhuje matka vo svojom návrhu na neodkladné opatrenie.
5. Spolu s podanou správou bolo súdu doručené aj odporúčanie úradu práce pre Centrum pre deti a rodiny na vykonávanie opatrení ambulantnou a terénnou formou zo dňa 27.01.2023, z obsahu ktorého súd zistil, že zvereniu maloletého do osobnej starostlivosti otca rozsudkom sp. zn.: 6P/83/2022 – 86 zo dňa 23.09.2022 predchádzala dlhodobá nespokojnosť maloletého A. s výchovným prístupom matky a taktiež s trávením voľného času. Dožadoval sa čoraz častejšie pobytu u otca s ktorým si rozumie a cíti sa v jeho domácnosti bezpečne a spokojne. S maloletým bolo opakovane zrealizované aj zisťovanie jeho názoru na zmenu výchovného prostredia a maloletý sa jasne a rozhodne vyjadril, že chce byť zverený do starostlivosti otca. Z uvedenej listiny tiež vyplýva, že matka sa s vydaným rozsudkom nestotožnila a ako alternatívu vníma striedavú osobnú starostlivosť. Uviedla, že situácia sa zhoršuje, Jakub nechodí do jej domácnosti a ani často nereaguje na jej telefonáty. Zaznamenala, že je voči nej odmeraný, mĺkvy, viac je znudený a obáva sa, že si vytvára priestor, ktorý predovšetkým vyhovuje jemu čo sa odzrkadlilo aj na jeho prospechu v škole. Matka taktiež vníma, že sa u neho už prejavuje puberta.
6. Z odôvodnenia rozsudku sp. zn.: 6P/83/2022 – 86 zo dňa 23.09.2022 súd zistil, že otec, matka ani kolízny opatrovník nenavrhli upraviť styk matky s maloletým, pričom samotný maloletý výslovne uviedol, že by nechcel mať súdom určené kedy sa má so svojou matkou stretávať, pričom bolo preukázané, že otec v stýkaní sa syna so svojou matkou podporuje a tento styk sa aj riadne uskutočňuje. Súd tiež zistil, že matka už v tomto konaní navrhovala zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov, pričom súd tento jej návrh zamietol s tým, že súd pri svojom rozhodovaní prihliadal hlavne na záujem maloletého A., ktorý pri svojom výsluchu možnosť striedavej osobnej starostlivosti odmietal. Súd ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že najmä na strane matky nevyhnutné, aby dôvody, ktoré viedli maloletého A. pre tak vážne rozhodnutie ku ktorému dospel, postupnými výchovnými krokmi a zmenami v doterajšom spôsobe správania sa v jej domácnosti dokázala syna presvedčiť, aby bol opäť z radosťou ochotný v jej domácnosti prespať a stráviť tam aj dlhšie časové obdobie. 7. Podľa § 360 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
10. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
14. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 (t.j. neodmietol návrh pre vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
15. Podľa § 328 ods. 2 prvá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
16. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
17. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
18. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
19. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
20. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.
21. Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
22. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
23. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
24. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
25. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
26. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
27. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
28. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
29. Nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy je možné len vtedy, ak navrhovateľ v podanom návrhu tvrdí a súdu zároveň svojim návrhom a priloženými dôkazmi osvedčí, že právne vzťahy medzi účastníkmi si vyžadujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo všeobecného právneho predpisu, ktorým je v tomto prípade Civilný sporový poriadok, ktorý v § 325 ods. 2 uvádza demonštratívne niektoré príklady neodkladných opatrení, ktoré možno nariadiť a z Civilného mimosporového poriadku ako osobitného právneho predpisu, ktorý v § 360 a nasl. obsahuje len niektoré ustanovenia o neodkladných opatreniach (a to vo veciach ochrany maloletého, vo veciach výživného, vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého a o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých). Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnuté, aby v návrhu na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
30. Súd po vykonaní dokazovania a zistenia skutočného stavu vo veci uvádza nasledovné:
31. Súd pri svojom rozhodovaní v právnej veci maloletého A. poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že ich vykonávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého dieťaťa. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v určitých špecifických
situáciách rieši osobitne, čo nielen umožňuje čl. 51 ods. 1 ústavy, ale to aj predpokladá. Pritom zákon o rodine preferuje predovšetkým dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 35, § 36, § 25 ods. 1, § 24 ods. 2 zákona o rodine). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa (IV. ÚS 367/08).
32. Súd v tomto prípade uvádza, že vzhľadom na nezhody medzi rodičmi a najmä na ich nedostatočnú vzájomnú komunikáciu v zhode s rozhodovaním v konaní vedenom pod sp. zn.: 6P/83/2022 prihliadal na prejavený názor maloletého. Súd názoru maloletého venoval patričnú pozornosť a rešpektuje ho, pričom zistil, že maloletý sa so svojou matkou neodmieta stretávať, realizáciu styku s matkou akceptuje, avšak maloletý odmieta prespávať v jej domácnosti, resp. tráviť v domácnosti matky svoj voľný čas podľa jej predstáv. Súd má za preukázané, že táto vôľa maloletého je dlhodobá, a bol to práve maloletý, ktorý sa prejavovaním svojej nespokojnosti domáhal zmeny výchovného prostredia. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že lásku ani pozitívny citový vzťah si matka nemôže vynútiť, pričom nie je vinou súdu, ak k realizácii styku matky s maloletým nedochádza v takom rozsahu, v akom si matka vymienila. Skutočnosť, že matka sa s posledným rozhodnutím súdu vo veci úpravy rodičovských práv a povinností nestotožnila a ako alternatívu vníma striedavú osobnú starostlivosť tak vytvára stav, kedy vo veci starostlivosti o mal. A. dochádza k viacerým súdnym konaniam, pričom v rámci realizácie procesných úkonov sa opakovane prostredníctvom štátnych orgánov zisťuje názor maloletého, čo podľa názoru súdu môže na neho negatívne vplývať a dokonca zväčšovať jeho odpor. Zo sociálneho šetrenia vyplýva, že výchova zo strany otca je štandardná, maloletý A. je dostatočne zodpovedný za svoje správanie vo vzťahu k školským, ako aj osobným povinnostiam. Súd má zato, že maloletý si svoj vzťah k obom rodičom uvedomuje, a preto nie je možné na túto skutočnosť neprihliadať.
33. Súd na základe výpovede maloletého vykonanej na úrade práce dňa 29.06.2023 nepovažuje existujúce narušenie citových väzieb medzi synom a matkou za trvalé. Postoj, ktorý maloletý voči matke zaujal súd považuje za určitý vzdor vzhľadom na jeho súčasný vek, ako aj na to, že matka sa snaží v čo najširšej miere tráviť čas so svojím synom, pričom zrejme nedokáže vypočuť a chápať jeho aktuálne potreby, požiadavky a postoje. Súd má zato, že maloletý dospel do fázy, kedy na základe svojej rozumovej vyspelosti a inteligencie chce rozhodovať o svojom voľnom čase a spôsobe jeho trávenia sám a preto súd považuje za dôležité rešpektovať jeho názor, a to aj na spôsob a rozsah trávenia času so svojou matkou, prípadne sestrou.
34. Vzhľadom na vykonané dokazovanie (vykonané najmä v konaní vedenom pod sp. zn.: 6P/83/2022) súd nepochybuje o tom, že obaja rodičia sú v plnej miere spôsobilí vychovávať mal. A., t.j. majú na to vytvorené všetky podmienky, či už bytové, ekonomické, zdravotné, morálne alebo osobnostné, obaja rodičia majú maloletého veľmi radi, majú k nemu vyvinutý veľmi pozitívny vzťah, avšak v súlade s dohovorom o právach dieťaťa, s poukazom na najlepší záujem mal. A., rešpektujúc jeho názor, je podľa súdu v súčasnom období najvhodnejšie, aby k stretávaniam medzi matkou a maloletým dochádzalo na základe vzájomnej komunikácie a vzájomnej dohody medzi nimi, pričom súd má na základe správy úradu práce za preukázané, že otec tomuto styku nebráni, tvrdenia matky o nemožnosti sa otcovi, či maloletému dovolať, resp. ich akokoľvek kontaktovať neboli súdu matkou v tomto konaní preukázané žiadnym predloženým dôkazom. Súd sa pri svojom rozhodovaní nestotožnil s názorom úradu práce vyjadreným v podanej správe o potrebe bezodkladne upraviť rodičovské práva a povinnosti nariadením neodkladného opatrenia v znení ako navrhuje matka vo svojom návrhu, práve naopak, podľa názoru súdu neupravenie rozsahu styku matky s maloletým nezasahuje do jej práv podieľať sa na výchove maloletého, nakoľko práve pri súčasnej časovo neobmedzenej možnosti stretávania sa môže matka v plnej miere uplatňovať svoje rodičovské práva vo vzťahu k maloletému, pretože práve pokiaľ si maloletý A. sám určí a dohodne stretnutie s matkou, bude toto stretnutie prežívať oveľa plnohodnotnejšie, pretože toto stretávanie nebude časovo obmedzené a bude reflektovať na jeho školské a najmä mimoškolské aktivity a záujmy.
35. Súd sa tiež nestotožňuje s tvrdením matky, že neodkladná súdna úprava styku maloletého s ňou vo výraznej miere podporí jeho citový vzťah k nej, zabráni nežiaducemu a nechcenému sa odcudzeniu k jej rodinnému prostrediu a jej domácnosti, nakoľko k tomuto odcudzeniu už došlo, a nie v čase po rozhodnutí súdu o zverení maloleté do osobnej starostlivosti otca ako tvrdí matka, ale ešte pred začatím takéhoto konania pred súdom, pretože práve postoj maloletého a jeho dlhodobá nespokojnosť s výchovným prístupom matky a taktiež s trávením voľného času viedli súd k rozhodnutiu o jeho zverení
do starostlivosti otca, s ktorým si podľa vykonaného dokazovania rozumie a cíti sa v jeho domácnosti bezpečne a spokojne.
36. Pre úplnosť súd uvádza, že z podaného návrhu matky sa súd síce niekoľko krát dozvedel o tom, že otec, jeho partnerka a jeho rodičia majú maloletého manipulovať, vytvárať na neho nátlak a brániť tak v styku syna s matkou – čo matka nijako v tomto konaní nepreukázala, avšak súd sa z podaného návrhu nedozvedel to najpodstatnejšie, a to, ako sa matka od posledného rozhodnutia súdu, ktorým bol maloletý zverený do starostlivosti otca snažila postupnými výchovnými krokmi syna presvedčiť, aby bol opäť s radosťou ochotný v jej domácnosti prespať a stráviť tam aj dlhšie časové obdobie.
37. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že návrhu matky nie je v tomto prípade možné vyhovieť, nakoľko matka podaným návrhom nepreukázala, že bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, príp. aj zdravie alebo život maloletého A. vážne ohrozené s poukázaním na to, že účelom neodkladného opatrenia je rýchlo a pružne riešiť situáciu v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov konania, s cieľom ochrany jeho práv v prípade určitého konkrétneho ohrozenia.
38. Z uvedených dôvodov preto súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
39. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
40. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
41. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. O trovách konania súd rozhodol tak, že náhradu trov nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko súd nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015,
Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/ v spojení s § 59 ods. 1 CMP).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 CMP)