Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-63-2013.pdf
PDF · 92.33 KB
Case nature
Area
Subarea
20P/63/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudkyňou Mgr. Evou Marčekovou v právnej veci navrhovateľky L. Š., rod. G., nar.XX.X.XXXX, bytom Č. Q. XXXX/XX, E. proti odporcovi Z. Š., nar.XX.X.XXXX, trvale bytom Obec E., v súčasnosti Ď.. L. XX, A., za účasti maloletého P. Š., nar.XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin v konaní o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému na čas po rozvode takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľky L. Š., rod. G., nar.XX.X.XXXX a odporcu Z. Š., nar.XX.X.XXXX, posledne spoločne trvale bytom Č. Q. XXXX/XX, E., uzavreté dňa XX.X.XXXX a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Obce A. vo zväzku X, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX s a r o z v á d z a.
Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode v tomto znení:
Maloletý P. Š., nar.XX.X.XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Odporca s a z a v ä z u j e platiť na maloletého P. Š., nar.XX.X.XXXX výživné vo výške 80,- Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
Styk odporcu s maloletým súd n e u p r a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom osobne podaným tunajšiemu súdu dňa 14.2.2013 žiadala o rozvod manželstva, syna P. zveriť do jej osobnej starostlivosti, nakoľko manžel nemá vhodné prostredie ani prostriedky pre výchovu, výživné určiť 100,- Eur. Uviedla, že manželstvo je trvalo rozvrátené a neplní funkciu manželstva, ani rodiny ako takej. P. je ich spoločné dieťa, ktoré vychováva ona, má ešte jedno dieťa z prvého vzťahu, C. A.. V spoločnej domácnosti žije ešte so svojou mamou a synovcom L. C., ktorého má zvereného do pestúnskej starostlivosti. S manželom nežijú v spoločnej domácnosti od 9.6.2010, kedy mu bol zrušený trvalý pobyt. Tento mu bol zrušený na základe jeho neustáleho života pod vplyvom alkoholu, väčšinu dňa bol opitý, po práci išiel rovno do krčmy. Keď prišiel domov, po všetkých ziapal a psychicky týral, hlavne mamu a staršieho syna. Veľa krát bol v škôlke po syna opitý. Keď sa to už nedalo vydržať, požiadali o pomoc obecný úrad, ktorý mu zrušil trvalý pobyt, osobné veci mu odviezli k jeho rodičom do A.Č.. Bola nútená podať na neho trestné oznámenie z dôvodu vyhrážania sa, že zoberie syna zo škôlky a zhodí ho zo železničného mosta a potom skočí sám. Všade na nich nadával, očierňoval ich, žili v stálom strachu. Prvý krát žiadosť o rozvod podala 10.6.2010, no neuhradila poplatok, manžel sa pomaly menil. V priebehu dvoch rokov bol vo výkone trestu za výživné z predošlého manželstva, k tomu sa pridala podmienka za vyhrážanie. Chodila ho navštevovať do väznice, keď sa vrátil, bolo všetko v poriadku. Časom začal znovu požívať alkoholické nápoje, no už si nedovolil žiadne vyhrážky, ani nič iné, len nadával a používal vulgárne výrazy. Je nezamestnaný, platí jej 30,- Eur a 30,- Eur splátku za počítačovú zostavu.
Odporca sa k návrhu na výzvu súdu písomne nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu, oboznámil sa s návrhom, s príjmovými, zárobkovými a majetkovými pomermi účastníkov, s listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a vyžiadanými súdom.
Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na návrhu, nič sa od jeho podania nezmenilo. Otcovi nebude brániť v stretávaní so synom, ale len ak bude triezvy a triezvy ho aj vrátil, v sobotu boli spoločne na opekačke a syn bol spokojný, otec mu telefonuje. Odporca s návrhom na rozvod súhlasil, rovnako so zverením syna do starostlivosti matke, nesúhlasil s navrhovaným výživným. Uznal, že požíval alkohol, aj sa manželke vyhrážal, bol odsúdený a trest si odsedel. Teraz alkohol požíva v menšom rozsahu.
Kolízny opatrovník sa pojednávania nezúčastnil, neprítomnosť ospravedlnil, súhlasil s pojednávaním bez ich prítomnosti.
Takto vykonaným dokazovaním mal súd zistený a preukázaný nasledovný skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa 27.8.2005, obaja sú slovenskej národnosti a slovenskej štátnej príslušnosti, u navrhovateľky ide o prvé manželstvo, u odporcu o druhé, z manželstva pochádza syn P., nar.XX.X.XXXX, posledné spoločné trvalé bydlisko mali v E., Č. Q. XXXX/XX. Navrhovateľka je od 12.11.2012 zamestnaná V Ecco Slovakia, a.s., Martin, za obdobie december 2012 až apríl 2013 mala priemernú čistú mesačnú mzdu 497,23 Eur, poberá daňový bonus 21,03 Eur. Býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou a synovcom, má vyživovaciu povinnosť k mal. C. A., nar.X.XX.XXXX.
Odporca je od 27.12.2012 v evidencii uchádzačov o zamestnanie, predtým to bolo od 5.1.2012 do 23.2.2012. Od 24.2.2012 do 18.12.2012 pracoval v ŽOS, a.s., Vrútky, pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú do 28.2.2013, k skončeniu došlo dohodou podľa § 60 Zákonníka práce na jeho podnet, keď porušil pracovnú disciplínu a bola mu zistená hmotnostná koncentrácia 1,00 mg/l alkoholu vo vydychovanom vzduchu a v dňoch 13.12. a 14.12.2012 vytvoril neospravedlnenú neprítomnosť v práci. Brigádami si zarobí cca 100,- Eur mesačne, nemá nárok na dávku a príspevky v hmotnej núdzi, lebo je ženatý. Býva u svojich rodičov, prispieva im podľa možností. Má vyživovaciu povinnosť k mal. G. Š., nar.XX.X.XXXX vo výške 70,- Eur mesačne od 1.1.2010.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas p rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho nude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd
dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.
Podľa § 32 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd po zhodnotení dokazovania a dôslednom zvážení vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, zisteného a preukázaného skutkového stavu rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, manželstvo L. Š. a Z. Š. rozviedol, schválil dohodu rodičov o úprave práv a povinností k mal. P. na čas po rozvode, v rámci ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľke - matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, odporca - otec sa zaviazal platiť výživné 80,- Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode s tým, že styk upravený nebude, lebo matka nebude otcovi brániť v stretávaní. Dohodu o maloletom bolo možné schváliť, pretože táto zodpovedá jeho záujmom a neodporuje zákonu, výživné zodpovedá jeho odôvodneným potrebám a jeho platenie je v možnostiach a schopnostiach odporcu, ktorý prišiel o zamestnanie pre svoje nezodpovedné správanie. Manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené, absentuje u nich vôľa obnoviť manželské spolužitie, každý vedie svoj vlastný život, obidvaja s rozvodom súhlasili. Manželstvo účastníkov, v stave v akom sa nachádza, nie je na ich prospech, ale ani na prospech ich syna a je v záujme všetkých, aby bolo ukončené rozvodom.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. V priebehu konania súd nezistil také okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, ktoré by umožňovali priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov, navrhovatelka si žiadne trovy neuplatnila, nežiadala zaplatenie súdneho poplatku a odporcovi žiadne trovy nevznikli. Preto rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Po vyhlásení rozsudku, jeho stručnom odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa navrhovateľka, jej právna zástupkyňa a odporca vzdali práva na podanie odvolania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, trojmo (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).