Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Saz/2/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobcu: mal. Z. P., H.. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: K. B. republika, bez dokladov totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, zastúpeného opatrovníkom: K. D., K., H.. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Sýrska arabská republika, bez cestovného dokladu, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnkova 14, a právne zastúpeného: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, Bitúnková 8, Nové Zámky o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-2470-012/2023-AV zo dňa 16.06.2023 o zaistení žalobcu takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, Bitúnková 8, Nové Zámky, č. PPZ-HCP-BA12-2470-012/2023-AV zo dňa 16.06.2023, ktorým žalovaný zaistil žalobcu: mal. Z. P., H.. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: K. B. republika, bez dokladov totožnosti.

N a r i a ď u j e žalovanému, aby žalobcu: mal. Z. P., H.. XX.XX.XXXX bezodkladne prepustil zo zaistenia.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 29.06.2023 doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj súd) dňa 11.07.2023 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-2470-012/2023- AV zo dňa 16.06.2023 o zaistení žalobcu, zároveň žiadal nariadiť jeho bezodkladné prepustenie zo zaistenia a priznať plnú náhradu trov konania.

administratívne rozhodnutie

2. Žalovaný správny orgán rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA12-2470-012/2023-AV zo dňa 16.06.2023 (ďalej aj preskúmavané rozhodnutie alebo napadnuté rozhodnutie) zaistil žalobcu dňa 16.06.2023 podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj zákon o pobyte cudzincov), na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 zo dňa 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej aj nariadenie Dublin III) z dôvodu existencie značného rizika jeho úteku; v súlade s zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 16.08.2023 a žalobcu umiestnil do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce.

3. Žalovaný preskúmavané rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 16.06.2023 v čase o 14:40 hod. bol žalobca zadržaný hliadkou OO PZ Nitra na Golianovej ulici v Nitre. Nakoľko žalobca nevedel ani po poskytnutí potrebnej súčinnosti hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť, hliadka ho predviedla o 18.20 hod. na OCP PZ Nové Zámky k ďalším úkonom podľa zákona o pobyte cudzincov.

4. Vykonanými lustráciami v informačných systémoch PZ a Eurodac bolo zistené, že žalobca je žiadateľom o udelenie azylu v Rumunsku. Táto skutočnosť bola oznámená správnym orgánom Dublinskému stredisku Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj Dublinské stredisko), ktoré je príslušné na konania podľa nariadenia Dublin III. Z uvedeného dôvodu začal správny orgán dňa 16.06.2023 konanie vo veci zaistenia žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa nariadenia Dublin III z dôvodu, že existuje značné riziko jeho úteku.

5. Žalobcovi bola daná možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia o zaistení vyjadril k jeho podkladu i k spôsobu jeho zaistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie. Žalobca sa k uvedeným skutočnostiam nevyjadril.

6. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca bol žiadateľom o azyl v inom členskom štáte, čím naplnil dôvod zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov. To, že má záznam v informačnom systéme Policajného zboru Eurodac, t.j. ušiel z iného členského štátu, je chápané ako dôkaz značného rizika ďalšieho úteku podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. Žalobca nezostal v krajine, v ktorej mal povinnosť zotrvať, až do rozhodnutia o jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu. V zápisnici o podaní vyjadrenia uviedol, že v prípade prepustenia zo zaistenia by opustil územie Slovenska a išiel by do Nemecka, pretože nemá kam ísť. Na základe vyjadrenia žalobcu mal žalovaný za preukázané, že aj v prípade prepustenia zo zaistenia by nezotrval na našom území.

7. Žalovaný pokračoval, že žalobca ako štátny príslušník tretej krajiny má medzinárodnými dohovormi ako aj vnútroštátnymi právnymi predpismi na území členských štátov schengenského priestoru garantované právo na poskytnutie medzinárodnej ochrany pred nebezpečenstvom, ktoré mu v domovskej krajine hrozí. Členské štáty schengenského priestoru majú zároveň právo na ochranu pred protispoločenskou činnosťou štátnych príslušníkov tretej krajiny a prostriedky na zabránenie neoprávneným žiadostiam o poskytnutie medzinárodnej ochrany. Tieto prostriedky slúžia, okrem iného, na zabránenie ohrozenia záujmu spoločnosti, ochranu a ďalšieho ekonomického a hospodárskeho rastu členských štátov schengenského priestoru a verejného poriadku. Využívanie uvedených prostriedkov v aplikovanej praxi štátnymi orgánmi členských štátov schengenského priestoru je potrebné na zachovanie stabilnej a bezpečnostnej situácie na území schengenského priestoru či už z pohľadu ochrany zdravia a života ako aj ochrany životnej úrovne spoločnosti, ktorú si spoločnosť svojím svedomitým konaním dlhodobo buduje. Žalobca má poskytnuté právo na preskúmanie jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu členským štátom schengenského priestoru podľa nariadenia Dublin III. Napriek tejto skutočnosti žalobca nerešpektuje medzinárodné právne predpisy a zmluvy, ktoré upravujú pohyb štátnych príslušníkov tretej krajiny. V prípade ak sa zistia dôvody na udelenie medzinárodnej ochrany žalobcu, je potrebné mu takúto ochranu bezodkladne udeliť a tým mu umožniť zdržiavať sa na území zodpovedného členského štátu, prípadne iných území schengenského priestoru v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalobca nie je osobu, ktorá by požívala právo na voľný pohyb v súlade s právom Únie podľa čl. 2 ods. 5 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/399 z 09.03.2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (ďalej aj Kódex schengenských hraníc).

8. Žalovaný skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia, ktorým je oprávnený zabezpečiť prípravu a výkon prevozu žalobcu podľa nariadenia Dublin III, a konštatoval, že žalobca je žiadateľom o azyl v jednej z krajín Európy, a teda sa na neho nevzťahuje možnosť uloženia povinnosti podľa § 89 ods. 1 písm. a/ alebo b/ zákona o pobyte cudzincov.

9. Žalovaný zohľadňujúc osobitné lehoty určené nariadením Dublin III na zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je žiadateľom o azyl v inom členskom štáte, stanovil dĺžku doby zaistenia podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie do 16.08.2023, v súlade s čl. 28 ods. 3 nariadenia Dublin III. Počas tejto doby žalovaný vykoná všetky úkony potrebné na odovzdanie žalobcu na územie zodpovedného členského štátu. Realizácia ďalších úkonov je v gescii Dublinského strediska, ktoré komunikuje s dožiadaným členským štátom.

10. Do doby rozhodnutia Dublinského strediska považuje žalovaný zaistenie žalobcu za účelné, pričom presná dĺžka nutná k reálnemu výkonu prevozu žalobcu závisí od mnohých vyššie uvedených faktorov.

11. Žalovaný si je tiež vedomý svojej povinnosti podľa § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov, skúmať po celý čas účel zaistenia účastníka konania. V prípade, že Dublinské stredisko rozhodne o zamietnutí transferu na účel návratu, bude cudzinec zo zaistenia prepustený.

12. Po preskúmaní všetkých skutočnosti a dôkazov žalovaný skonštatoval, že zaistenie žalobcu je tiež plne v súlade s čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

súdne konanie

13. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP- BA12-2470-012/2023-AV zo dňa 16.06.2023 (ďalej aj preskúmavané rozhodnutie alebo napadnuté rozhodnutie) správnu žalobu zo dňa 29.06.2023. Žiadal toto rozhodnutie žalovaného zrušiť, žalovanému nariadiť, aby žalobcu bezodkladne zo zaistenia prepustil a priznať mu plnú náhradu trov konania.

14. Podľa názoru žalobcu je jeho zaistenie nezákonné, a preto žiada o prepustenie zo zaistenia. Žalobca má za to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezaujal žiadnu právnu úvahu k otázke prípustnosti zaistenia maloletej osoby z pohľadu dodržania medzinárodného princípu najlepšieho záujmu dieťaťa podľa konštantnej judikatúry všeobecných súdov a Európskeho súdu pre ľudské práva, a z pohľadu § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov či čl. 28 ods. 2 nariadenia Dublin III. Maloletý žalobca je zraniteľnou osobou a to bez ohľadu na to, že sa s ním v zaistení nachádza strýko. Preto ani nie je možné dávať' na ťarchu maloletej osoby a vytýkať jej riziko úteku, ktoré ona nemohla ovplyvniť, pretože iba nasledovala dospelú osobu. V súvislosti s uvedeným žalobca poukázal na rozhodovaciu prax všeobecných súdov, a Európskeho súdu pre ľudské práva, kde sa opakovane zdôrazňuje obozretné posudzovanie prípadov zaisťovania rodín cudzincov s maloletými deťmi, pričom poukázal na konkrétne rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Krajského súdu v Košiciach.

15. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nedostatočne odôvodnil zásah do základného práva na osobnú slobodu maloletej osoby, ktorá sa nachádza v zaistení, čím nesplnil základné podmienky pre jej zaistenie, a z uvedeného dôvodu považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné, a teda nezákonné. Zaistenie žalobcu nie je v jeho najlepšom záujme, a je v rozpore s čl. 3 bod 1. Dohovoru o právach dieťaťa.

16. V závere žalobca dodal, že v predmetnej veci mal žalovaný tiež možnosť' umiestniť žalobcu v azylovom zariadení špecializovanom pre zraniteľné osoby a rodiny s deťmi v Opatovskej Novej Vsi.

17 . Písomným podaním zo dňa 06.07.2023 sa k správnej žalobe vyjadril žalovaný, ktorý navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že rozhodnutie o zaistení žalobcu je plne v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, , zákonom o pobyte cudzincov, o správnom konaní, resp. medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a preto ho považuje za správne a zákonné.

18. Vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo žalobcovi doručené na vedomie dňa 12.07.2023.

19. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach zaistenia ( až ) preskúmal rozhodnutie žalovaného zo dňa 16.06.2023 o zaistení žalobcu podľa zákona o pobyte cudzincov, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu i administratívneho spisu žalovaného, a to tak v právnych medziach vznesených žalobných námietok (žalobné body podľa ), ako aj procesným postupom podľa a a a na pojednávaní konanom dňa 20.07.2023 dospel k záveru o potrebe zrušenia preskúmavaného administratívneho rozhodnutia žalovaného podľa a bezodkladného prepustenia žalobcu zo zaistenia.

20. Súd nariadil na prejednanie a rozhodnutie veci pojednávanie na deň 20.07.2023. Pojednávania sa nezúčastnil žalobca, opatrovník, ani jeho právny zástupca ako ani žalovaný, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti. Súd preto prejednal a rozhodol vec v súlade s a vzhľadom na neprítomnosť účastníkov konania a verejnosti vyhlásil rozsudok postupom podľa .

právny názor správneho súdu

21. V súlade s ustanovením a (ďalej aj ) správny súd posudzuje správnu žalobu vo veciach zaistenia neformálne, nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi a pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.

22. Súd z dôvodu prehľadnosti opakuje, že žalobca bol preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zaistený dňa 16.06.2023 z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa nariadenia Dublin III. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa § 88 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, najviac do 16.08.2023 a rozhodol o jeho umiestnení do ÚPZC Sečovce. Lustráciou v informačných systémoch bolo zistené, že žalobca je vedený ako žiadateľ o udelenie azylu v Rumunskej republike.

23. Podľa § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba so zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena, slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno za staršiu osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.

24. Podľa § 88 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu (nariadenie Dublin III), ak existuje značné riziko jeho úteku.

25. Podľa § 88 ods. 2 zákon o pobyte cudzincov, rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.

26. Podľa § 88 ods. 4 prvá a druhá veta zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov.

27. Podľa § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas.

28. Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a/ hlásenia pobytu alebo b/ zložiť peňažnú záruku.

29. Podľa § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

30. Podľa čl. 2 písm. n/ nariadenia Dublin III riziko úteku je existencia dôvodov v konkrétnom prípade, ktoré sa zakladajú na objektívnych kritériách vymedzených právom, pre ktoré sa možno domnievať, že žiadateľ alebo štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, na ktorých sa vzťahuje konanie o odovzdaní, môžu utiecť.

31. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade skonaním ustanoveným zákonom: zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

32. Podľa , nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

33. Podľa čl. 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

34. Podľa čl. 9 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom prípade, napríklad, ak ide o zneužívanie, alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi, alebo ak rodičia žijú oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.

35. Podľa čl. 22 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby dieťa žiadajúce o priznanie postavenia utečenca, alebo ktoré sa v súlade s platným medzinárodným, alebo vnútroštátnym právom a postupom považuje za utečenca, nech už je v sprievode svojich rodičov, iných osôb, alebo bez sprievodu, dostalo potrebnú ochranu a humanitárnu pomoc pri využívaní práv ustanovených týmto Dohovorom a inými dokumentmi v oblasti medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv, ktorého sú uvedené štáty zmluvnými stranami.

36. Podľa o správnom konaní (ďalej aj Správny poriadok), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

37. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

38. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

39. Podľa , rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

40. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

41. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

42. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa , rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. Vo výroku rozsudku správny súd uvedie meno a priezvisko žalobcu, číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti, číslo a deň vydania rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia a druh a podmienky miernejšieho donucovacieho opatrenia, ak rozhodol o jeho uložení.

43. Po detailnom oboznámení sa s prejednávanou vecou má správny súd za to, že námietka žalobcu týkajúca sa skutočnosti, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal tým, že žalobca ja maloletá osoba, a teda zraniteľná osoba, je dôvodná. A to tiež s poukazom na to, že najlepší záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí.

44. Správny súd tiež poukazuje na rozhodovaciu činnosť kasačného súdu, ktorý vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôrazňoval potrebu posudzovať v prípade zaistenia maloletých detí najlepší záujem dieťaťa podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Dieťa by pritom nemalo byť postihované obmedzením osobnej slobody pre imigračné postavenie jeho rodičov (v danom prípade za imigračný status jeho príbuzného, strýka, s ktorým bol zadržaný). V prípade maloletých cudzincov by týmto nemalo byť pričítané na ťarchu správanie ich príbuzných v súvislosti s rizikom ich úteku.

45. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že deti by nemali byť pozbavované osobnej slobody a to bez ohľadu na to, či majú zákonného zástupcu alebo sú bez sprievodu. Rovnako vo viacerých prípadoch rozhodol, že umiestnenie detí v zariadeniach, kde boli pozbavené osobnej slobody, bolo porušením čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa.

46. V tomto kontexte súd odkazuje aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovanú v rozsudku sp. zn. zo dňa 14.06.2016 (Judikát roka 2017), podľa ktorého správny orgán musí s poukazom na najlepší záujem dieťaťa (zakotvený v čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho alebo jej najlepších záujmov a ich prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú, tak vo verejnej, ako aj v súkromnej sfére), postupovať obozretne pri umiestňovaní detí spolu s rodičom v útvare policajného zaistenia a pri úvahe o ich umiestnení by nemal opomenúť, že najlepší záujem dieťaťa, ktorý je vyjadrením hodnôt, na ktorých je postavený systém ochrany práv dieťaťa nie je možné účinne dosiahnuť bez reflektovania na judikatúru ESĽP, ktorá ohľadne pozbavenia osobnej slobody dieťaťa a ochrany práv a najlepšieho záujmu dieťaťa vo veciach zaistenia maloletých cudzincov najmä tých, ktorí sú v sprievode rodičov opakovane konštatovala porušenie čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa ako aj čl. 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Kasačný súd považoval za dôležité tiež zdôrazniť, že deti by nemali byť postihované za imigračný status svojich rodičov (t.j. za to, že ich rodičia cestujú bez potrebných dokladov, resp. s pozmenenými dokonca falšovanými dokladmi), ani za ich predchádzajúce správanie, ktoré je vyhodnocované ako riziko úteku. Pritom poukazoval na rozhodovaciu prax ESĽP vyjadrenú v rozsudku zo dňa 19.01.2012, vo veci Popov proti Francúzsku sťažnosť č. 39472/07 a 39474/07, rozsudku zo dňa 12.10.2006 vo veci Z. Z. B. E. Z. v. Belgicko (sťažnosť č. 13178/03) a rozsudku zo dňa 19.01.2010 vo veci Z. i. v. Belgicko (č. 41442/07).

47. Správny súd z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ktorým bol žalobca zaistený podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov zistil, že žalovaný neposúdil pri zaistení maloletého cudzinca prípustnosť uvedeného zásahu do osobnej slobody maloletej osoby ako zraniteľnej osoby podľa § 88 ods. 8 a § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný ďalej neposúdil a ani neprihliadol na najlepší záujem dieťaťa podľa čl. 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa dikcie ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalovaný sa právnym postavením žalobcu ako maloletého cudzinca, ktorý bol zaistený, v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia vôbec nevysporiadal, čím pochybil a nedostatočne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie zaťažené nepreskúmateľnosťou.

48. Žalovaný ďalej v napadnutom rozhodnutí neidentifikoval intenzitu zásahu do súkromného a rodinného života maloletého žalobcu v dôsledku predmetného rozhodnutia o zaistení a intenzitu porušenia zákona, ktoré viedlo k jeho vydaniu. Zo samotnej podstaty princípu primeranosti totiž vyplýva, že sa hodnotí „niečo k niečomu“, v danom prípade to mal byť verejný záujem spočívajúci v ochrane verejného poriadku s právom na súkromný a rodinný život maloletého cudzinca. Správny súd má zato, že žalovaný neposúdil dostatočne v kontexte zaistenia žalobcu ako maloletého cudzinca zásah do jeho práva na rodinný a súkromný život (čl. 8 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa).

49. Pokiaľ ide o vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia zo strany súdu tieto nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením, respektíve doplňujúcim vyjadrením žalovaného a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, respektíve absentujúce argumenty žalovaného nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým má dospieť žalovaný, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom o pobyte cudzincov (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 06.02.2015).

50. S prihliadnutím na uvedené právne závery vedúce k zrušeniu napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd z dôvodu procesnej ekonómie ostatné žalobné dôvody uplatnené v podanej správnej žalobe už podrobnejšie nevyhodnocoval.

51. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a nariadil žalovanému, aby žalobcu bezodkladne zo zaistenia prepustil, pretože obmedzenie jeho osobnej slobody nie je zákonné.

52. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami a nasl. tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajský súd v Košiciach v lehote siedmich dní odo dňa doručenia rozsudku. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.