Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6Csp-62-2023.pdf
PDF · 75.27 KB
No categories available
6Csp/62/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno v právnej veci žalobcu E. N., nar. XX.XX.XXXX, X. S. XXX/XX, J. - O., proti žalovanému DPS financial consulting, s.r.o., IČO: 46 713 930, Tomaškovičova 17, Trnava, o určenie neexistencie záložného práva na nehnuteľnostiach, o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 26.06.2023, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 26.06.2023 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.06.2023, domáha určenia neexistencie záložného práva na nehnuteľnostiach vedených na LV č. XXX pre k.ú. J., a zároveň nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým má súd uložiť protistrane zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou na týchto nehnuteľnostiach (v návrhu označené ako rodinný dom so súpisným číslom XXX, na parcele XXXX a parcely číslo XXXX/X-XXX m2 a č. XXXX-XXX m2), ktorá pozostáva z prevodu nehnuteľností, vypratania nehnuteľností a zasahovania do užívacích práv žalobkyne.
2. Žalobkyňa svoju žalobu, ktorá obsahovala aj predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, odôvodnila tým, že je vlastníčkou hore uvedených nehnuteľností. Dňa XX.XX.XXXX uzavreli S. N. a M. N. ako dlžníci, s právnym predchodcom žalovaného SLSP a.s., zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Súčasťou zmluvy bol aj návrh na vklad záložného práva na predmetné nehnuteľnosti zo dňa 15.06.2009, ktorý za záložcu podpísala žalobkyňa a za záložného veriteľa F.. L. X., osobný poradca, a Y. K., supervízor obchodnej skupiny. V období rokov 2009 až 2017 dlžníci splátkový úver platili poriadne a včas, v roku 2017 sa nie vlastnou vinou dostali do finančných problémov, snažili sa to s veriteľom riešiť, nie však úspešne. Právny predchodca žalovaného následne listom dňa 19.06.2018, oznámil dlžníkom, že pristúpil k výkonu záložného práva, po postúpení pohľadávky vyzval už žalobca ako nový veriteľ žalobkyňu (výzvou zo dňa 17.10.2022) na poskytnutie súčinnosti a umožnenie ohodnotenia predmetu dražby. Následne bolo dňa 30.03.2023 vykonané prvé kolo dobrovoľnej dražby, ktoré bolo neúspešné. Žalovaný potom doručil žalobcovi oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe, ktorá sa má konať 11.07.2023 o 10:00 hod. Žalobkyňa tvrdí, že má dôvodné obavy, že predmetné nehnuteľnosti žalovaný predá v dražbe skôr, ako súd rozhodne o neplatnosti záložného práva a bude aj voči žalobcovi a rodinným príslušníkom postupovať nezákonne a bude sa snažiť všetkých násilne dostať z nehnuteľnosti. Platnosť právneho úkonu, a to návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, na základe ktorého bolo zapísané do katastra záložné právo v prospech právneho predchodcu žalovaného namieta z toho dôvodu, že uvedený návrh za záložného veriteľa podpísali zamestnanci banky, ktorí však nie sú konateľmi spoločnosti, preto tento návrh na vklad je absolútne neplatným právnym úkonom, keďže ho mohli podpísať len konatelia spoločnosti. V tomto prípade je výkonom záložného práva zasahované do obydlia žalobkyne a ďalších osôb, výška vymáhanej pohľadávky zo strany žalovaného nepodlieha súdnej kontrole, ústavné práva žalobkyne sú ohrozené. Aj v zmysle súdnej praxe všeobecných súdov SR, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva, na ktorú žalobkyňa poukázala,
3. Podľa § 324 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d), CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
6. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha
7. Ako vyplýva z citovaných ustanovení zákona, neodkladné opatrenie je inštitútom civilného procesu, ktorého funkciou je zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli nastať pred začatím konania, v už začatom konaní alebo po jeho skončení. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je v prvom rade osvedčenie existencie nároku, ktorému je potrebné poskytnúť ochranu, v druhom rade potom osvedčenie toho, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov strán by mohlo dôjsť k nepriaznivému zásahu do práv a oprávnených záujmov strany, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie základných skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k nej nepristúpil, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi. Ide teda o rozhodnutie dočasnej povahy, ktoré neprejudikuje práva a povinnosti strán a spravidla nenahrádza konečné rozhodnutie vo veci samej (výnimkou je len situácia, predpokladaná v ustanovení § 336 ods. 1 CSP). Súd preto neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery, inak takýto návrh zamietne.
8. Žalobkyňa pri opise skutkových okolností tvrdí, že návrh na vklad (záložného práva) do katastra nehnuteľností za záložného veriteľa podpísali zamestnanci banky. Z právneho hľadiska z toho vyvodzuje, že keďže návrh mohli ako právny úkon podpísať len konatelia spoločnosti, tento je absolútne neplatným právnym úkonom. Žalobca má za to, že tento návrh na vklad mali podpísať len konatelia spoločnosti. Na základe toho sa vo veci samej domáha určenia, že záložné právo na nehnuteľnostiach neviazne. Súd sa s uvedenou argumentáciou nestotožnil, považuje ju za nesprávnu z viacerých dôvodov, preto bez ohľadu na listiny, ktoré k svojmu návrhu a žalobe žalobkyňa predložila, konštatoval nesplnenie základnej podmienky podľa hore citovaných ustanovení zákona a vyhodnotil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný. Žalobkyňa totiž touto jednoduchou právnou úvahou, ktorá ale bola jediným zdôvodnením, neosvedčila existenciu základného práva, ktorému žiada poskytnúť ochranu. Jednou z chybných úvah je, že za pôvodného veriteľa, banku, mali právne úkony vo vzťahu k úveru podpisovať štatutári, inak by boli bývali neplatné. Jednak štatutármi banky nemôžu byť konatelia, keďže banka je vždy akciovou spoločnosťou, okrem toho však za právnickú osobu všeobecne môžu v právnych vzťahoch konať rôzne osoby, nie len štatutári. Tí konajú v jej mene na základe základného dokumentu (zmluva o zriadení právnickej osoby, zakladacia listina), prípadne priamo zo zákona, iné osoby na základe plnomocenstva (osoby mimo právnickej osoby), prípadne poverenia (osoby vo vnútri právnickej osoby). Členovia alebo zamestnanci dokonca môžu konať za právnickú osobu aj len na základe zadelenia na určitú pracovnú pozíciu, prípadne za ňu konajú, aj keď prekročia svoje právomoci
- za určitých podmienok takto zaväzujú spoločnosť a nie seba osobne (§20 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobkyňa nezdôvodnila, prečo by úkon banky v jej prípade, adresovaný katastrálnemu úradu, nemal vyvolávať želané účinky, okrem toho, že ho v listinnej podobe podpísali zamestnanci banky. Možno predpokladať, že svojou pracovnou pozíciou boli interne určení práve na takéto úkony banky, opačný záver by musel vyplývať z nejakého tvrdenia a zdôvodnenia vo vzťahu k zákonným podmienkam podľa § 20 Občianskeho zákonníka.
9. Okrem toho základným právnym úkonom pre vznik záložného práva nebol návrh na jeho vklad do katastra nehnuteľností, ale zmluva o zriadení záložného práva. Vklad vykonal následne úrad v mene štátu, preto platnosť návrhu v prvom rade vyhodnocoval tento správny orgán. Akonáhle vydal rozhodnutie o povolení vkladu, vyhodnotil dané úkony ako platné, preto by pre negáciu vkladu ako úkonu v správnom konaní bolo nevyhnutné napadnúť toto rozhodnutie, prípadne sa domáhať neexistencie záložného práva na základe neplatnosti samotnej zmluvy, tj. právneho úkonu v súkromnoprávnej sfére.
10. Vo vzťahu k neodkladnému opatreniu následne žalobkyňa tvrdí, že má dôvodnú obavu, že predmetné nehnuteľnosti žalovaný predá v dražbe skôr, ako súd rozhodne o neplatnosti záložného práva určením vlastníckych pomerov k nehnuteľnosti a bude aj voči žalobcovi a rodinným príslušníkom postupovať nezákonne a bude sa snažiť všetkých násilne dostať z nehnuteľnosti. Tu možno dodať, k dôvodom, ktoré súd uviedol k veci samej, že ak je pohľadávka žalovaného zabezpečená záložným právom (a dosiaľ z ničoho, čo je v žalobe uvedené, nesvedčí pre opak), môže tento realizovať svoje oprávnenia z toho plynúce, až v prípade nesprávneho postupu, ktorým by porušil zákon, mohla by sa žalobkyňa domáhať neplatnosti dražby. Inak musí žalobkyňa strpieť aj takýto zásah do svojho vlastníctva.
11. Súd na základe uvedeného konštatoval, že žalobkyňa neosvedčila existenciu základného práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ani dôvody, pre ktoré by bolo potrebné dočasne upraviť pomery strán až do času, kým nebude meritórne o tomto práve rozhodnuté. Preto neodkladné opatrenie nariadiť nemohol a návrh zamietol.
12. O náhrade trov tejto fázy konania bude rozhodnuté v rozsudku alebo inom rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v jednom vyhotovení, na Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno (§ 357 písm. a) a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.