Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-42-2023.pdf
PDF · 180.67 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/42/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu Mäspoma spol. s r.o., so sídlom ul. T.G. Masaryka 8, 960 01 Zvolen, IČO: 00 650 803, zast. JUDr. Radko Petruňo, advokát, so sídlom AK ABELOVSKÝ - PETRUŇO, Tehelná č. 189, 960 01 Zvolen proti žalovanému HASI-HÁZ Kft., so sídlom Dózsa György út 60, 4090 Polgár, Maďarská republika, daňové číslo spoločnosti: 12 837 007, zast. JUDr. Andrej Molnár, advokát, so sídlom ul. Majlátha 2518/14, 077 01 Kráľovský Chlmec o zaplatenie 22.566,15 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17Cb/25/2021-1135 zo dňa 4. októbra 2022 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17Cb/25/2021-1211 zo dňa 22. marca 2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/58/2023-1247 zo dňa 22. júna 2023 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17Cb/25/2021-1135 zo dňa 4. októbra 2022 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17Cb/25/2021-1211 zo dňa 22. marca 2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/58/2023-1247 zo dňa 22. júna 2023 p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 15.248,- EUR spolu s 14,25 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.900,- EUR od 13.06.2008 do 26.10.2008 vrátane, zo sumy 4.860,80 EUR od 27.10.2008 do zaplatenia, zo sumy 875,- EUR od 20.01.2008 do zaplatenia, zo sumy 1.750,- EUR od 11.04.2008 do zaplatenia, zo sumy 3.900,- EUR od 19.06.2008 do zaplatenia, zo sumy 3.000,- EUR od 27.06.2008 do zaplatenia, zo sumy 700,- EUR od 12.01.2008 do zaplatenia, s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 113,80 EUR od 30.11.2008 do zaplatenia, zo sumy 48,36 EUR od 30.11.2008 do zaplatenia do troch dní od jeho právoplatnosti.
2. V druhej výrokovej vete priznal žalobcovi právo na náhradu trov prvostupňového, odvolacieho ako aj dovolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 65 %.
3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 2Obdo/97/2010-1010 zo dňa 30.11.2021(ďalej aj „dovolacie rozhodnutie“), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.01.2022, zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 07.02.2019 č.k. 43Cob/94/2018-855 (ďalej aj „pôvodné rozhodnutie odvolacieho súdu“), rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 09.03.2018 č. k. 16Cb/8/2011-801 (ďalej aj „pôvodné rozhodnutie okresného súdu“) a vec vrátil Okresnému súdu Zvolen na ďalšie konanie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný
súd poukázal na odôvodnenie dovolacieho rozhodnutia, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že z rozhodnutí súdov oboch inštancií je zrejmé, že tieto síce skúmali a následne kladne vyhodnotili existenciu príčinnej súvislosti medzi vadným plnením zo strany žalobcu a vznikom škody na strane žalovaného, avšak neskúmali pre rozhodnutie vo veci podstatnú otázku príčinnej súvislosti medzi vznikom škody v dôsledku vadného plnenia žalobcu a zaplatením správnej pokuty žalovaným. Uvedené bude úlohou súdu, a to najmä s akcentom na tvrdenú absenciu výslovnej dohody zmluvných strán o kvalite a akosti tovaru, nakoľko ak táto nebola stranami vymienená, uvedené signalizuje práve nedostatok v existencii kauzálneho nexu. Preto ak konajúce súdy dospeli k opačným právnym záverom, aké sú uvedené vyššie, došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci pre nevyriešenie významných a kľúčových právnych otázok, ktoré mali vplyv na rozhodnutie prejednávaného sporu.
4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalobca na pojednávaní dňa 04.10.2022 trval na zaplatení istiny 15.248,- EUR spolu s 14,25 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.900,- EUR od 13.06.2008 do 26.10.2008 vrátane, zo sumy 4.860,80 EUR od 27.10.2008 do zaplatenia, zo sumy 875,- EUR od 20.01.2008 do zaplatenia, zo sumy 1.750,- EUR od 11.04.2008 do zaplatenia, zo sumy 3.900,- EUR od 19.06.2008 do zaplatenia, zo sumy 3.000,- EUR od 27.06.2008 do zaplatenia, zo sumy 700,- EUR od 12.01.2008 do zaplatenia, s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 113,80 EUR od 30.11.2008 do zaplatenia, zo sumy 48,36 EUR od 30.11.2008 do zaplatenia.
5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd poukázal na :
- f. č. 507 330 0069 zo dňa 28.02.2008 vystavenú na sumu 24.875,00 EUR, z ktorej suma vo výške 24.000,00 EUR bola zaplatená dňa 14.12.2007, faktúra zostala neuhradená vo výške dlhu 875,00 EUR a bola uplatnená dňa 22.03.2011,
- f.č. 508 330 0008 zo dňa 21.05.2008 na sumu 1.750,00 EUR, ktorá zostala neuhradená vo výške dlhu 1.750,00 EUR a bola uplatnená dňa 22.03.2011,
- f.č. 508 330 0019 zo dňa 22.07.2008 na sumu 4.900,00 EUR, z ktorej sumy bola čiastka vo výške 39,20 EUR započítaná dňa 27.10.2008 zápočtom číslo 501/10, ktorá zostala neuhradená vo výške dlhu 4.860,80 EUR a bola uplatnená dňa 22.09.2010,
- f.č. 508 330 0021 zo dňa 29.07.2008 na sumu 3.900,00 EUR, ktorá zostala neuhradená vo výške dlhu 3.900,00 EUR a bola uplatnená dňa 22.03.2011,
- f.č. 508 330 0024 zo dňa 06.08.2008 na sumu 3.000,00 EUR, ktorá zostala neuhradená vo výške dlhu 3.000,00 EUR a bola uplatnená dňa 22.03.2011,
- f.č. 508 330 0026 zo dňa 21.08.2008 na sumu 700,00 EUR, ktorá zostala neuhradená vo výške dlhu 700,00 EUR a bola uplatnená dňa 22.03.2011,
- f.č. 508 391 1142 zo dňa 09.01.2008 na sumu 48,40 EUR, ktorá zostala neuhradená vo výške dlhu 48,40 EUR a bola uplatnená dňa 22.09.2010,
- f.č. 508 391 1139 zo dňa 09.01.2008 na sumu 113,80 EUR, ktorá zostala neuhradená vo výške dlhu 113,80 EUR a bola uplatnená dňa 22.09.2010.
6. Okresný súd uviedol, že žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
7. V napadnutom rozhodnutí okresný súd odkázal na konštatovanie dovolacieho súdu s poukázaním na tvrdenia žalobcu, podľa ktorých pohľadávka žalovaného na zápočet voči žalobcovi nie je dôvodná. Okresný súd zopakoval tvrdenia žalobcu, ktoré boli uvedené v dovolacom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, o neexistencii príčinnej súvislosti medzi konaním žalobcu a škodou, ktorá nastala na strane žalovaného v podobe zaplatenia správnej pokuty, čo bolo dôsledkom konania žalovaného, ktorý dodal na trh tovar nesplňujúci limity stanovené maďarskými právnymi predpismi. Uloženie sankcií žalovaného, bolo dôsledkom jeho vlastného konania a nie žalobcu. Žalobca poukazoval na absenciu dohody o kvalite a akosti tovaru, ktorý mal byť predmetom dodávky žalovanému. Dohoda o akosti tovaru uzavretá nebola a preto dodávaný tovar mal spĺňať požiadavky na akosť tovaru stanoveného slovenskými právnymi predpismi. V konaní nebol predložený žiaden dôkaz, že by medzi účastníkmi došlo k uzavretiu dohody o akosti dodávaného tovaru, predávajúci nemal povinnosť dodať tovar konkrétnej akosti, s konkrétnymi hodnotami ochratoxínu A. Dodaním tovaru s hodnotami ochratoxínu vyššími ako zodpovedali predstavám žalovaného, neporušil žalobca zmluvu, nedopustil sa protiprávneho konania a nemal takúto povinnosť, teda nemal čo porušiť. Základný predpoklad protiprávneho konania vzniku nároku na náhradu škody absentuje a neexistuje žiaden dôkaz o dohode o akosti tovaru, ktorý bol predmetom dodávky. Okresný súd uviedol, že žalovaný nevykonal ani nenavrhol ďalšie dôkazy napriek tomu, že mal na to dostatočný časový priestor.
8. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd poukázal na pôvodné rozhodnutie krajského súdu (zrušené vyššie uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR), v ktorom odvolací súd konštatoval neexistenciu dohody o kvalite a akosti tovaru, pričom Najvyšší súd SR jednoznačne konštatoval, že pokiaľ nebola kvalita a akosť tovaru kupujúcim voči predávajúcim vymienená, signalizuje to nedostatok kauzálneho nexusu. Podľa okresného súdu preto žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, preukázanie všetkých predpokladov nárokov na náhradu škody a jeho pohľadávka, ktorá bola predmetom započítania voči žalovanému nie je dôvodná. Okresný súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 15.248,- EUR a úrokov z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“). Okresný súd poukázal na ustanovenie § 455 CSP, v zmysle ktorého je viazaný názorom dovolacieho súdu.
9. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania priznal žalobcovi právo na ich náhradu voči žalovanému v rozsahu 65 %, keď pomer úspechu a neúspechu prepočítaval vo vzťahu k sume, v ktorej bolo konanie zastavené. Z celkovej istiny 22.566,15 EUR bol žalobca úspešný vo výške 15.248,- EUR a neúspešný v časti 7.318,15 EUR. Pomer úspechu a neúspechu preto vychádza podľa okresného súdu na 65 %.
10. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne, aby bol zrušený napadnutý rozsudok vo všetkých výrokoch a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci. Podľa žalovaného absentujú v napadnutom rozhodnutí náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP, nakoľko napadnuté rozhodnutie je stručné, odkazuje len na rozhodnutie dovolacieho súdu bez náležitého odôvodnenia, čo je porušením práv žalovaného. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo základných súčastí práva na spravodlivý proces, pričom zákon stanovuje konkrétne zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery pri uplatňovaní opravných prostriedkov. Podľa žalovaného napadnuté rozhodnutie nemá zákonom stanovené náležitosti, čím došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.
11. Žalovaný ďalej namietal, že okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že v priebehu konania žalovaný výpoveďou obidvoch štatutárnych zástupcov preukázal, že dohodol so žalobcom dodanie papriky, ktorú bude žalovaný umiestňovať na trhu v Maďarsku a žalobcom bol žalovaný ubezpečený, že dlhodobo dodáva tovar aj inému obchodnému partnerovi v Maďarsku a v rámci tejto spolupráce bolo žalovanému dodané veľké množstvo papriky, ktorej akosť žalobca deklaroval certifikátmi s konkrétnym dátumom dodania tovaru, ktorý certifikát deklaroval kvalitu tohto tovaru. Podľa žalovaného bolo v konaní preukázané, že žalobca vedome uviedol žalovaného do omylu, keď na certifikátoch deklaroval kvalitu tovaru tak, že na každom z nich bolo uvedené rovnaké množstvo ochratoxínu A 0,0014mg/kg, pričom v skutočnosti pri kontrolnom vyšetrení správneho orgánu v Maďarsku bola zistená hodnota 27,67, čo je niekoľkonásobné prekročenie platného limitu papriky na území Maďarska. Žalovaný zopakoval, že kupoval papriku za účelom balenia a umiestnenia na trhu Maďarska a ak by dodaný tovar mal kvalitatívne vlastnosti deklarované certifikátmi predloženými žalobcom, tovar by zodpovedal platným predpisom Maďarska a nedošlo by k uloženiu pokuty v správnom konaní pre žalovaného v Maďarsku. K uloženiu pokuty došlo práve preto, že tovar bol vadný, žalobca vedome uviedol žalovaného do omylu, keď deklaroval kvalitu papriky vrátane množstva ochratoxínu A, čo bolo v skutočnosti niekoľkonásobne vyššie v porovnaní s údajmi v certifikácii a ku škode v podobe zaplatenia pokuty došlo práve z dôvodu, že tovar bol vadný, žalobca vedome uviedol žalovaného do omylu, že dodáva tovar, ktorý mal mať určitú kvalitu a množstvo ochratoxínu A. Ku škode nedošlo preto, že žalovaný tovar umiestnil na trhu, ale z dôvodu, že tovar bol vadný. Žalobca deklaroval určitú kvalitatívnu hodnotu a keď dodal tovar vadný, nemajúci takú kvalitu deklarovanú žalobcom, porušil svoju povinnosť a konal vedome, keď certifikát s tou istou hodnotou len antidatoval s dátumom dodania konkrétnej dodávky bez toho, aby sa presvedčil, či tovar má kvalitatívne vlastnosti deklarované v certifikáte. Jednalo sa o dodanie tovaru zo strany žalobcu s niekoľkonásobne prekročením hodnoty ochratoxínu A v porovnaní s množstvom podľa certifikátu a žalobca porušením svojich povinností dodať tovar, ktorý nemá vady, zapríčinil vznik škody zaťažujúcej žalovaného. Je v rozpore so zásadami dobrých mravov, že by mal žalovaný zaplatiť za vadný tovar, za ktorý nemal zaplatené, pretože kontrolnými
orgánmi bol tovar zhabaný a zničený, keď navyše bol nútený zaplatiť aj pokutu ustálenú rozhodnutím Najvyššieho súdu Maďarska.
12. Žalovaný v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom NS SR v dovolacom rozhodnutí sp. zn. 2Obdo/97/2020 zo dňa 30.11.2022, podľa ktorého škoda vznikla umiestnením zakúpeného tovaru žalovaným na trhu. Podľa žalovaného je jednoznačné, že žalovaný kúpil tovar za účelom umiestnenia na trhu a škoda vznikla z toho dôvodu, že žalobca dodal tovar vadný, ktorý niekoľkonásobne prevyšoval certifikátom deklarovaný limit množstva ochratoxínu A. Poukázal aj na to, že Najvyšší súd SR sa v dovolaní nevysporiadal so žalovaným namietanými skutočnosťami a ani s jeho tvrdeniami, že žalobca úmyselne uviedol žalovaného do omylu, keď v certifikáte deklaroval kvalitatívne vlastnosti tovaru, ktorý tento tovar nemal, čomu sa dovolací súd nevenoval a s touto skutočnosťou sa nevysporiadal. Tvrdil, že sa jedná o rozhodnutie konkrétneho senátu Najvyššieho súdu SR, pričom častým javom je, že právne posúdenia obdobných vecí sú v jednotlivých senátoch odlišné. Preto s uvedeným názorom dovolacieho súdu v konkrétnej veci žalovaný nesúhlasil. Tvrdil, že uniesol dôkazné bremeno ohľadne náležitostí vzniku škody a nejedná sa o neexistenciu kauzálneho nexu, ako to uviedol dovolací súd ako aj okresný súd v napadnutom rozhodnutí. Záver okresného súdu v napadnutom rozhodnutí o nedostatku kauzálneho nexu preto žalovaný považuje za nesprávne právne posúdenie veci.
13. V odvolaní žalovaní poukázal na to, že v konaní bola uplatnená istina 15.248,- EUR napriek tomu, že po právoplatnosti pôvodného rozsudku okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 29.03.2019, žalovaný uhradil žalobcovi sumu 48,- EUR s príslušenstvom. Napriek tomuto plneniu žalobca v tejto časti žalobu nezobral späť a napadnuté rozhodnutie trpí z tohto dôvodu vadou, pričom však celý napadnutý rozsudok považuje žalovaný za nespravodlivý a nezákonný.
14. Podľa žalovaného priznané úroky z omeškania so 14 % ročným úrokom od roku 2008 sú v rozpore s predpismi a obvyklými úrokmi z omeškania v rámci Európskej únie a je tu rozpor s právnym poriadkom Európskej únie a súdom priznaný úrok z omeškania vysoko prekračuje obvyklý úrok z omeškania v rámci EÚ. Žalovaný uviedol, že jeho odvolanie preto smeruje aj proti tejto časti napadnutého rozsudku, t. j. do výšky a rozsahu úroku z omeškania.
15. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 07.12.2022, v ktorom podané odvolanie považoval za nedôvodné a napadnutý rozsudok za vecne správny a zákonný. Podľa žalobcu žalovaný založil odvolacie dôvody len na konštatovaní, že okresný súd zdôvodnil napadnuté rozhodnutie stroho, odvolávajúc sa na závery dovolacieho rozhodnutia, ktoré žalovaný nepovažuje za správne v otázke neexistencie atribútov náhrady škody, keď žalovaný namieta nesprávnosť právneho záveru dovolacieho súdu, podľa ktorého škoda vznikla vlastným konaním žalovaného tým, že umiestnil na maďarský trh tovar zakúpený v SR, ktorý na rozdiel od regulovaného trhu z hľadiska hodnôt ochratoxínu A v Maďarsku, na území SR a EÚ nebol v rozhodnom čase regulovaný z hľadiska týchto hodnôt. Žalobca odkázal na ustanovenie § 455 CSP, podľa ktorého sú súdy nižšej inštancie viazané právnym názorom dovolacieho súdu a napadnuté rozhodnutie preto považoval žalobca za správne a dostatočne argumentačne podložené.
16. Z odôvodnenia dovolacieho rozhodnutia jednoznačne vyplýva (bod 44.1 a 44.3), že žalovaným konštatovaná a proti žalovanému nároku započítaná pohľadávka na náhradu škody žalovaného nie je dôvodná. Dovolací súd poukázal na správnosť argumentácie žalobcu v dovolaní o nesplnení všetkých atribútov vzniku nároku žalovaného na náhradu škody voči žalobcovi. Dovolací súd konštatoval neexistenciu príčinnej súvislosti medzi konaním žalobcu a škodou, ktorá mala žalovanému vzniknúť v podobe zaplatenej správnej sankcie, keď uloženie správnej sankcie nastalo až v dôsledku konania žalovaného, ktorý uviedol na regulovaný trh tovar nespĺňajúci limity stanovené maďarskými právnymi predpismi, a teda uloženie sankcie žalovanému je dôsledkom jeho vlastného konania a nie konania žalobcu.V bode 44.3 dovolacieho rozhodnutia dovolací súd zvýrazňuje absenciu výslovnej dohody o kvalite a akosti tovaru, ktorá mala byť predmetom dodávky žalovaného. Keďže dohoda o akosti medzi účastníkmi kúpnej zmluvy uzavretá nebola, potom platí, že dodávaný tovar mal spĺňať požiadavky kladené na akosť dodávaného tovaru slovenskými právnymi predpismi a keďže tieto predpisy ani predpisy Európskej únie v rozhodnom čase nelimitovali hodnoty ochratoxínu A, potom platí, že z pohľadu slovenského právneho poriadku bol tovar akostne a kvalitatívne bez vád. Znamená to, že ak by žalovaný distribuoval tovar na území SR a EÚ, okrem maďarského trhu, nedošlo by k vzniku škody, keďže takto distribuovaný tovar vadný nebol.
17. Žalovaný nespochybnil tvrdenia žalobcu, že žalobca nemal v čase uzavretia kúpnej zmluvy vedomosť, na aký spotrebiteľský trh mieni žalovaný predmetný tovar umiestniť. Žalovaný neprodukoval žiaden takýto dôkaz potvrdzujúci vedomosť žalobcu o tom, na trh ktorej krajiny má žalovaný tovar v úmysle umiestniť. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uviedol, že preukázal výsluchom štatutárnych zástupcov vedomosť žalobcu o umiestnení papriky na trh v Maďarsku, takéto tvrdenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
18. Žalobca zopakoval, že samotný žalovaný nemal vedomosť o existencii limitov stanovených maďarskými predpismi o hladine ochratoxínu A v mletej paprike, čo vyplýva zo samotnej obrany žalovaného pred maďarskými kontrolnými orgánmi (strana 7 rozhodnutia Najvyššieho súdu Maďarskej republiky). Práve táto skutočnosť bola dôvodom, na základe ktorej si žalovaný nevymienil voči žalobcovi žiadne kvalitatívne vlastnosti týkajúce sa hodnôt ochratoxínu A. Žalovaný nepreukazoval a ani nepreukázal, že by obsahom kúpnych zmlúv bola táto špecifická požiadavka na kvalitu tovaru. Práve nevedomosť žalovaného o úprave prípustných hodnôt ochratoxínu A podľa maďarských predpisov, bola podľa žalobcu dôvodom, prečo žalovaný ani jedenkrát tovar dodávaný žalobcom nepodrobil ani len námatkovej kontrole. Keďže žalovaný nemal vedomosť o limitných hodnotách ochratoxínu, logicky si nemohol vymieniť ani špecifické vlastnosti dodávaného tovaru a nemohol preto uplatniť ani notifikačnú povinnosť voči žalobcovi včas. V konaní nebol produkovaný žalovaným ani jediný dôkaz o dohode medzi stranami sporu o akosti dodávaného tovaru. Bez existencie takejto dohody aj dodaním tovaru s hodnotami ochratoxínu A vyššími ako boli predstavy žalovaného, nemohlo dôjsť zo strany žalobcu k porušeniu zmluvy. Ak teda žalobca určitú povinnosť nemal, nemohol ju ani porušiť a teda absentuje atribút protiprávneho konania ako predpoklad vzniku nároku na náhradu škody. Napriek tomu, že v konaní boli vypočuté všetky osoby, ktoré mohli mať vedomosť o obsahu kúpnej zmluvy, žiaden dôkaz preukazujúci dohodu o akosti tovaru predložený a ani navrhnutý zo strany žalovaného nebol. Absenciu dohody o akosti tovaru konštatoval aj odvolací súd v bode 60. rozhodnutia sp. zn. 43Cob/94/2018 zo dňa 07.02.2019. Z dôvodu nepreukázania existencie dohody o kvalite a akosti tovaru potom platí názor dovolacieho súdu v zmysle bodu 44.4 podľa ktorého, ak nebola kvalita a akosť tovaru kupujúcim voči predávajúcemu vymienená, signalizuje to nedostatok atribútu kauzálneho nexu medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Žalovaný preto neuniesol dôkazné bremeno preukázania existencie všetkých atribútov náhrady škody a uplatnená pohľadávka na započítanie nie je dôvodná. Pretože žalobca nerozporoval existenciu a dôvodnosť žalobcom uplatnenej pohľadávky, okrem zániku z dôvodu zápočtu, okresný súd postupoval správne, ak žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy a náhrady trov konania. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
19. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 09.01.2023. V ňom uviedol, že trvá na dôvodoch odvolania a vyjadrenie žalobcu k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti. Zopakoval absenciu náležitostí rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a poukázal opätovne na jeho nepreskúmateľnosť. Zopakoval, že na základe dokazovania bolo preukázané reklamovanie dodaného tovaru, ktorým bola vytknutá akosť dodanej papriky, žalobca vedel o tom, že žalovaný umiestňuje papriku na maďarskom trhu, žalobca poznal miestne predpisy, keďže dlhodobo dodával tovar do Maďarska. Nie je možné odhliadnuť ani od toho, že žalobca ku každej dodávke vyhotovoval certifikáty deklarujúce kvalitu tovaru, ktorá však nezodpovedala skutočnosti. Zopakoval, že k uloženiu pokuty došlo z dôvodu vadného tovaru, keď žalovaný bol presvedčený, že žalobcom zaručená kvalita zodpovedá právnym predpisom na území Maďarska. Týmito certifikátmi žalobca zaručoval kvalitatívne vlastnosti papriky, ktoré táto nemala a preto došlo k vzniku škody zapríčinením žalobcu a nie tým, že žalovaný tovar umiestnil na trh v Maďarsku. Názor dovolacieho súdu nie je podľa žalovaného ústavne komfortným výkladom danej problematiky, pretože ak žalobca certifikátom zaručoval určitú kvalitu, keď tovar túto kvalitu nemal, v rozpore s logicky myšlienkovým pochodom je potom túto skutočnosť vyhodnotiť tak, že škoda nevznikla zapríčinením žalobcu, ale zapríčinením žalovaného, ktorý tovar umiestnil na trh. Dovolací súd sa nevysporiadal s úmyselným konaním žalobcu, ktorý žalovaného uviedol do omylu, keď v certifikátoch deklaroval určitú vlastnosť, ktorú tovar reálne nemal. Kauzálny nexus bol preukázaný a pôvodcom vzniku škody bol žalobca, ktorý dodal tovar v kvalite nezodpovedajúcej certifikátu. Nie je ani logický záver, že nedošlo k dohode o kvalite papriky, keď samotný certifikát dodaný žalobcom určoval kvalitu tovaru, ktorá však nebola zachovaná. Odvolanie je preto dôvodné.
20. Žalobca sa k týmto tvrdeniam vyjadril v podaní zo dňa 24.02.2023. Uviedol, že žalovaný fakticky udáva, že malo byť potvrdené vytknutie akosti dodanej papriky a žalobca mal vedomosť, že papriku žalovaný umiestňuje na vnútornom trhu v Maďarsku a žalobca pozná miestne predpisy. Žalovaný ďalej poukazoval na vyhotovenie certifikátu ku každej dodávke tovaru, v ktorom bola deklarovaná kvalita tovaru nezodpovedajúca skutočnosti. Podľa žalobcu tieto tvrdenia žalovaného nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Tvrdenie žalovaného, že sankcia bola uložená z dôvodu tovaru dodaného žalobcom, preukázané nebolo. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Maďarskej republiky nevyplýva, že by sa malo jednať o tovar dodaný žalobcom, keď v rozhodnutí Štátnej služby verejného zdravotníctva zo dňa 14.11.2006 je uvedené, že v čase vykonanej kontroly žalovaný sám tvrdil, že nakupuje mletú papriku od dvoch subjektov, a to od žalobcu, ako aj od talianskeho subjektu. Z rozhodnutia však nevyplýva, že by kontrolný orgán podrobil rozboru práve tovar dodaný žalobcom. Poukázal aj na to, že z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že balenie mletej papriky, o ktorej sa žalovaný zmieňoval ako o dodávke od žalobcu, nebolo nájdené. Žalovaný teda nedokázal určiť, aká paprika bola podrobená kontrolným orgánom. Ani kontrolný orgán v napadnutých rozhodnutiach neurčil žalobcu za dodávateľa kontrolovanej papriky.
21. K tvrdeniam žalovaného o reklamácii kvality dodanej papriky poukázal žalobca na list zo dňa 05.01.2007, z ktorého však nevyplýva, že by žalobca uznával nekvalitu tovaru, nevyplýva z neho, že reklamácia sa týka tovaru, zaplatenia kúpnej ceny ktorého sa žalobca žalobou domáha, alebo že by sa mala týkať tovaru, ktorý bol dôvodom uloženia pokuty. Navyše namiesto reklamovanej papriky, ktorá bola žalobcovi vrátená, bol dodaný náhradný tovar. Uvedený list preto nesúvisí s predmetom konania. Podľa žalobcu žalovaný nesplnil povinnosť včasného prezretia a kontroly dodaného tovaru a preto mu nemohol byť priznaný ani nárok na náhradu škody. Pokiaľ by bol postupoval podľa § 427 a § 428 ObZ mohol svoje uspokojenie dosiahnuť uplatnením niektorých nárokov z vád tovaru. Keďže tak nepostupoval, nárok na náhradu škody súd nemôže priznať podľa § 440 ods. 2ObZ.
22. Podľa žalobcu žalovaný nepreukázal, že sankcia uložená žalovanému kontrolným orgánom bola uložená práve v dôsledku nekvality tovaru dodaného žalovanému žalobcom. Žalovaný nepreukázal porušenie právnej povinnosti zo strany žalobcu a pokuta bola žalovanému uložená v dôsledku uvedenia na trh papriky, ktorá nespĺňala normy platné na území Maďarskej republiky. Žalovanému preto vznikla škoda v dôsledku jeho vlastného konania a nie v dôsledku konania žalobcu. Samo dodanie papriky žalovanému aj keby bola dodaná vadná, nemalo za následok uloženie sankcie. Uloženie sankcie bolo dôsledkom konania žalovaného, ktorý uviedol na trh papriku nespĺňajúcu limity podľa maďarských právnych predpisov. Ak by ju nebol uviedol na trh s obsahom ochratoxínu A nad povolené limity, alebo by uviedol na iný ako maďarský trh, sankcia by uložená nebola. Je na ťarchu žalovaného, že neskontroloval, či paprika ním uvádzaná na trh, spĺňa limity podľa predpisov platných na území Maďarska. Príčinná súvislosť medzi dodaním tovaru žalovanému zo strany žalobcu a uložením sankcie žalovanému preto neexistuje. Chýba preto aj druhý zo základných atribútov na náhradu škody. Žalobca zopakoval nepreukázanie dohody o akosti tovaru a nepreukázanie vedomosti žalobcu o tom, že žalovaný mieni tovar dodávať na maďarský trh. Samotný žalovaný nemal vedomosť o limitoch pre ochratoxín A na území Maďarskej republiky, čomu zodpovedá obrana žalovaného v konaní pred správnymi orgánmi.
23. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len“ CSP“) v senáte bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
24. Zo žaloby podanej žalobcom vyplýva, že tento si uplatnil voči žalovanému žalobou zo dňa 22.09.2010 nárok na zaplatenie sumy 5.022,96 Eur so 14,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.900,- Eur od 13.06.2008 do 26.10.2008, so 14,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.860,80 Eur od 27.10.2008 do zaplatenia, s 9 %úrokom z omeškania ročne zo sumy 113,80 Eur od 28.11.2008 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 48,36 Eur od 30.11.2008 do zaplatenia z dôvodu neuhradených faktúr č. 5083300019 na sumu 4.900,- Eur, č. 5083911139 na sumu 113,80 Eur, č. 5083911142 na sumu 48,36 Eur. Podľa žalobcu žalovaný uhradil z dlhu na základe dohody o vzájomnom započítaní záväzkov sumu 39,20 Eur a neuhradený zostatok z f. č. 5083300019 predstavuje sumu 4.860,80,- Eur.
25. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podaním zo dňa 22.03.2011 žiadal zmeniť petit žaloby a domáhal sa zaplatenia sumy 22.566,15 Eur. Okresný súd uznesením č.k. 16Cb/8/2011-66 zo dňa 18.05.2011 pripustil zmenu petitu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 22.566,15 Eur titulom istiny, spolu s 14,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.900 Eur od 13.6.2008 do 26.10.2008, zo sumy 4.860,80 Eur od 27.10.2008 do zaplatenia, zo sumy 24.875 Eur od 19.1.2008 do 14.5.2008, zo sumy 21.779,19 Eur od 16.5.2008 do 25.5.2008, zo sumy 18.799,19 Eur od 27.5.2008 do 28.5.2008, zo sumy 15.779,19 Eur od 30.5.2008 do 11.8.2008, zo sumy 13.193,19 Eur od 13.8.2008 do 17.12.2008, zo sumy 8.193,19 Eur od 19.12.2008 do zaplatenia, zo sumy 1.750 Eur od 11.4.2008 do zaplatenia, zo sumy 3.900 Eur od 19.6.2008 do zaplatenia, zo sumy 3.000 Eur od 27.6.2008 do zaplatenia, zo sumy 700 Eur od 12.7.2008 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 113,80 Eur od 28.11.2008 do zaplatenia, zo sumy 48,36 Eur od 30.11.2008 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
26. Po rozšírení žaloby vzal žalobca žalobu podaním zo dňa 24.08.2012 späť v časti sumy istiny 20,16 Eur a úrokov z omeškania vo výške 14,25 % ročne z jednotlivých žalobcom špecifikovaných súm od ich splatnosti až do zaplatenia tak, že zotrval na žalobe v časti zaplatenia sumy 22.545,99 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.022,96 Eur od 22.09.2010 do zaplatenia a zo sumy 17.523,03 Eur od 22.03.2011 do zaplatenia. Následne podaním zo dňa 03.09.2017 žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 7.297,99 Eur. Predmetom žaloby zostalo zaplatenie sumy 15.248,00 Eur spolu s 14,25 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.900,00 Eur od 13.06.2008 do 26.10.2008 (vrátane), zo sumy 4.860,80 Eur od 27.10.2008 do zaplatenia, zo sumy 875,00 Eur od 20.01.2008 do zaplatenia, zo sumy 1.750,00 Eur od 11.04.2008 do zaplatenia, zo sumy 3.900,00 Eur od 19.06.2008 do zaplatenia, zo sumy 3.000,00 Eur od 27.06.2008 do zaplatenia, zo sumy 700,00 Eur od 12.07.2008 do zaplatenia a s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 113,80 Eur od 30.11.2008 do zaplatenia a zo sumy 48,36 Eur od 30.11.2008 do zaplatenia.
27. Z uvedeného vyplýva, že pôvodne žalobca po pripustení rozšírenia petitu uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 22.566,15 EUR s prísl., z ktorej zobral svoju žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 20,16 EUR dňa 24.08.2012 a v časti o zaplatenie sumy 7.297,99 EUR v podaní zo dňa 03.09.2017. Predmetom konania preto ostal z pôvodne uplatnenej sumy 22.566,15 EUR nárok na zaplatenie sumy 15.248,- EUR, keď uvedenými dvoma späťvzatiami žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 7.318,15 EUR. Po týchto čiastočných späťvzatiach predmetom konania ostal nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie 15.248,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne a vo výške 9% ročne ako je uvedené vyššie.
28. Z obsahu spisu vyplýva, že v priebehu konania žalovaný uplatnil voči pohľadávke žalobcu kompenzačnú námietku v sume 15.200,- EUR z titulu náhrady škody vzniknutej žalovanému zaplatením pokuty vo výške 4.092.372,00 HUF, ako aj poplatku vo výške 42.552,00 HUF, vrátane trov konania vo výške 26.500,00 HUF v súvislosti s mletou paprikou, u ktorej boli prekročené hodnoty ochratoxínu A, ktorá bola žalovanému uložená na základe rozsudku Krajského súdu Hajducko-Bihárskej župy 7K.30.381/2007-6 zo dňa 25.10.2007, ktorým bola v správnom konaní zamietnutá žaloba žalovaného o zrušenie rozhodnutia správneho orgánu štátnej služby verejného zdravotníctva a lekárskej služby č. 1782-8/2006 zo dňa 14.11.2006, ktoré rozhodnutia boli potvrdené rozsudkom Najvyššieho súdu Maďarskej republiky KFVII.37.492/2007/4 pod sp.zn. 7K.30.381/2007. Žalovaný zaplatil pokutu za nedodržanie kvalitatívnych vlastností mletej papriky, ktorú distribuoval po prebalení do obchodnej siete v Maďarsku v 100 g balení. Mletá paprika uvádzaná žalovaným na trh v Maďarsku nespĺňala kvalitatívne limity hodnôt ochratoxínu A platné v Maďarsku, čo zistili kontrolné orgány Maďarskej republiky, keď namiesto povolenej hodnoty 10 nanogramov/kg obsahovala kontrolovaná mletá paprika hodnotu ochratoxínu A 27,67mg/kg.
29. Z obsahu spisu teda vyplýva, že žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar po čiastočných späťvzatiach vo výške 15.248,- EUR, voči ktorému nároku žalobca uplatnil započítaciu námietku z titulu vzniknutej škody, a to z dôvodu zaplatenej správnej sankcie uloženej orgánmi Maďarskej republiky z dôvodu prekročenia limitu ochratoxínu A nad limity povolené na území Maďarskej republiky. Podľa žalovaného sa jednalo o zistenie nadlimitnej hodnoty tejto látky práve v paprike dodanej žalobcom pre žalovaného. Tedaz dôvodu dodania vadného tovaru zo strany žalobcu došlo k uloženiu sankcie vo výške, ktorú si uplatnil žalovaný na započítanie v čiastke 15.200,- EUR voči nároku žalobcu.
30. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd pôvodne rozhodol o uplatnenom nároku rozhodnutím sp. zn. 16Cb/8/2011-801 zo dňa 09.03.2018 tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 48,- EUR s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 48,36 EUR od 30.11.2008 do zaplatenia, v časti o zaplatenie 15.200,- EUR žalobu zamietol a v časti o zaplatenie 7.297,99 EUR konanie z dôvodu späťvzatia zastavil. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že okresný súd prihliadol na tvrdenia žalovaného o dodaní vadnej papriky od žalobcu pre žalovaného, keď mal preukázaný vznik škody, konanie žalobcu, ktorý dodal žalovanému vadnú papriku, ako aj príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a konaním žalobcu. Uznal preto započítaciu námietku žalovaného vo výške 15.200,- EUR voči pohľadávke žalobcu.
31. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že na odvolanie žalobcu voči pôvodnému rozsudku okresného súdu odvolací súd rozhodnutím sp. zn. 43Cob/94/2018-855 zo dňa 07.02.2019 opravil prvý výrok pôvodného rozhodnutia okresného súdu tak, že žalovaný bol zaviazaný na zaplatenie úroku z omeškania z čiastky 48,- Eur namiesto z čiastky 48,36 EUR, pričom v druhej a štvrtej výrokovej vete napadnuté rozhodnutie potvrdil, t. j. v časti, v ktorej bola žaloba o zaplatenie 15.200,- EUR zamietnutá a v časti o náhrade trov konania. V tomto rozhodnutí odvolací súd uviedol, že na daný prípad sa podľa Nariadenia EP a Rady ES č. 593/2008 zo dňa 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím. I) aplikuje rozhodné právo Slovenskej republiky, keďže zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom obvyklého pobytu predajcu, ktorým je v danom prípade žalobca so sídlom na území Slovenskej republiky. Právomoc príslušného slovenského súdu bola založená podľa článku 5 Nariadenia Rady č. 44/2001 o právomoci a o uznaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého sa právomoc súdu zakladá podľa zmluvného plnenia, ktorým sa rozumie miesto dodania tovaru, ktoré sa nachádzalo na území Slovenskej republiky. Odvolací súd v tomto pôvodnom rozhodnutí pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia konštatoval preukázanie dodania tovaru od žalobcu pre žalovaného na základ ústnych objednávok podľa predmetných faktúr za celkovú cenu 15.248,- EUR, ktorá uhradená žalovaným nebola. Odvolací súd vo vzťahu ku kompenzačnej námietke žalovaného poukázal na to, že kvalita a akosť žalobcom dodávanej mletej červenej papriky nebola medzi zmluvnými stranami výslovne dohodnutá (bod 60. odôvodnenia tohto rozhodnutia), pričom žalobca, ktorý vedel, že tovar je určený odberateľovi iného zmluvného štátu EÚ so sídlom v Maďarsku, mu bol povinný dodať tovar v deklarovanej kvalite zo strany žalobcu. Odvolací súd ďalej konštatoval, že je irelevantné tvrdenie žalobcu, že uvedená paprika v prípade prekročenia hodnoty ochratoxínu A je vadná len z pohľadu maďarskej legislatívy, keď hodnoty ochratoxínu A neboli v certifikátoch k dodávkam kontrolovanými maďarskými úradmi uvedené správne a reálne nezodpovedali skutočnosti. V tomto rozhodnutí dospel odvolací súd k záveru, že je daná zodpovednosť žalobcu za škodu spôsobenú žalovanému a protiprávnosť spočíva v porušení povinností žalobcu dodať mletú papriku s takými hodnotami ochratoxínu A, aké deklaroval v predložených certifikátoch (bod 76. odôvodnenia), ktoré ak by boli dodržané, nebola by uložená žalovanému pokuta. Porušenie povinnosti žalobcom mal teda odvolací súd preukázané tým, že dodal vadnú papriku s prekročenými hodnotami ochratoxínu A, v dôsledku čoho uplatňovaná škoda vznikla a teda žalovaný preukázal nielen vznik, ale aj výšku škody, ako aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalobcu, t. j. dodaním vadnej mletej papriky s nadmernými hodnotami ochratoxínu A a udelením pokuty (bod 82. uvedeného rozhodnutia pôvodného rozhodnutia odvolacieho súdu).
32. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že na základe dovolania podaného žalobcom Najvyšší súd SR ako súd dovolací v rozhodnutí sp. zn. 2Obdo/97/2020 zo dňa 30.11.2021 v celom rozsahu zrušil pôvodné rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj vyššie uvedené odvolacie rozhodnutie a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V tomto rozhodnutí Najvyšší súd SR uviedol: „44.1. Je nevyhnutné skonštatovať, že v predmetnej veci ide o uplatnenie nároku z vadného dodania tovaru, kde súdy oboch inštancií dospeli k záveru, že škoda spôsobená dodávkou vadného plnenia predstavuje zaplatenú správnu pokutu, a to bez toho, aby bola v konaní preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody titulom vadného plnenia zo strany žalobcu a zaplatením správnej pokuty zo strany žalovaného. Uvedené namietal žalobca už vo svojom odvolaní (na č. l. 844 spisu), kde zdôraznil práve neexistenciu kauzálneho nexu medzi konaním jeho spoločnosti a zaplatením pokuty argumentujúc, že ak by aj dodal žalovanému vadnú papriku, jej dodanie by samo o sebe nemalo za následok uloženie a zaplatenie správnej sankcie, resp. toto nastalo až dôsledkom konania samotného žalovaného, ktorý uviedol na trh tovar, ktorý nespĺňal limity stanovené maďarskými právnymi predpismi, a teda uloženie sankcie si privodil sám tým, že uviedol na trh tovar, nepoznajúc alebo ignorujúc právne predpisy vzťahujúce sa na územie, na ktorého trh žalovaný tovar uviedol.
33. V súvislosti s uvedeným dovolací súd uvádza, že posudzovanie otázky náhrady škody zaplatením správnej pokuty je obchádzaním zákona, nakoľko v konaní pred okresným ako aj odvolacím súdom neboli zisťované všetky zákonné atribúty inštitútu náhrady škody, keďže súdy sa vôbec nezaoberali posudzovaním obsahu kúpnej zmluvy, bez ohľadu na jej formu, konkrétne v časti dohody strán o akosti, resp. kvalite dodávaného tovaru, resp. iba stroho skonštatovali, že táto nebola medzi stranami výslovne dohodnutá (bod 60. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu). Na uvedené upozornil žalobca už vo svojom odvolaní, kde tvrdí, že pri absencii výslovnej dohody o akosti tovaru, má tento podľa žalobcu zodpovedať len požiadavkám kladeným slovenskými právnymi predpismi a teda žalovanému vznikla škoda v podobe uloženej sankcie v dôsledku jeho vlastného konania (uvedenie tovaru na maďarský trh) a nie v dôsledku konania spoločnosti žalobcu (dodanie tovaru). Uvedené je o to podstatnejšie i vzhľadom k tvrdeniu žalovaného, že žalobca vedel, že žalovaný obvykle distribuuje tovar na maďarský trh, čo však podľa dovolacieho súdu neznamená, že je a bude tomu tak vždy, a teda i v tomto konkrétnom prípade, ergo takýto predpoklad žalobcu nemôže automaticky determinovať vlastnosti ním dodaného tovaru a s tým súvisiacich, na tovar sa vzťahujúcich limitov.
34. Z rozhodnutí súdov oboch inštancií je zrejmé, že tieto síce skúmali a následne kladne vyhodnotili existenciu príčinnej súvislosti medzi vadným plnením zo strany žalobcu a vznikom škody na strane žalovaného, avšak neskúmali pre rozhodnutie vo veci podstatnú otázku príčinnej súvislosti medzi vznikom škody v dôsledku vadného plnenia žalobcu a zaplatením správnej pokuty žalovaným. Uvedené bude úlohou súdu, a to najmä s akcentom na tvrdenú absenciu výslovnej dohody zmluvných strán o kvalite a akosti tovaru, nakoľko ak táto nebola stranami vymienená, uvedené signalizuje práve nedostatok v existencii kauzálneho nexu. Preto ak konajúce súdy dospeli k opačným právnym záverom, aké sú uvedené vyššie, došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci pre nevyriešenie významných a kľúčových právnych otázok, ktoré mali vplyv na rozhodnutie prejednávaného sporu.“
35. Z obsahu spisu vyplýva, že na základe takéhoto právneho posúdenia dovolacím súdom vydal okresný súd napadnuté rozhodnutie, ktorým žalobe v časti o zaplatenie 15.248,- EUR s prísl. vyhovel po predchádzajúcich čiastočných späťvzatiach žaloby. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že vzhľadom na rozhodnutie dovolacieho súdu, ktorý zrušil v celom rozsahu pôvodné rozhodnutie okresného súdu, vrátane rozhodnutia odvolacieho súdu, t. j. aj výrok okresného súdu o zastavení konania v časti o zaplatenie 7.297.99,-EUR, následne okresný súd vydal samostatné uznesenie dňa 19.10.2022, ktorým zastavil konanie v časti o zaplatenie 7.318,15 EUR, na základe čiastočného späťvzatia vo výške 20,16 EUR a 7.297,99 EUR.
36. Okresný súd následne dňa 22.03.2023 vydal opravné uznesenie č.k. 17Cb/25/2021-1211, ktorým opravil prvý výrok napadnutého rozhodnutia tak, že pri úroku z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 700,-EUR opravil dátum jeho priznania z 12.01.2008 na 12.07.2008. Na odvolanie žalovaného odvolací súd potvrdil opravné uznesenie rozhodnutím sp. zn. 43Cob/58/2023-1247 zo dňa 22.06.2023.
37. Podľa § 470 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
38. Podľa § 98 zák. č. 99/1963 Zb Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.20016 (ďalej „OSP“) vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.
39. Podľa § 358 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej „ObZ“) na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
40. Podľa § 373 ObZ v znení účinnom do 31.12.2008 kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
41. Podľa § 369 ods. 1 ObZ v znení účinnom do 31.12.2008, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
42. Podľa § 409 ods. 1 ObZ kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
43. Podľa § 440 ods. 2 ObZ uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.
44. Podľa § 447 ObZ kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
45. Podľa § 580 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
46. V predmetnej veci pri rozhodovaní o aplikácii rozhodného práva, vzhľadom na vznik právneho vzťahu medzi stranami sporu pred účinnosťou Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej len Rím I), t.j. pred 17.12.2009, sa právny vzťah riadi Dohovorom o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky 80/934/EHS (ďalej Rímsky dohovor) podľa ktorého, ak strany výslovne neurčili rozhodné právo, zmluva sa spravuje právom krajiny, ktoré má najužšiu väzbu s vecou, napríklad podľa miesta obvyklého pobytu alebo miesta ústredia strany plniacej zmluvu, prípadne podľa miesta podnikateľskej činnosti strany, ktorá plní zmluvu (čl. 4 bod 1,2). Pretože žalobca ako strana plniaca zmluvu má sídlo na území Slovenskej republiky, potom sa v prejednávanej veci aplikuje slovenský právny poriadok. Právomoc miestne príslušného slovenského súdu bola založená v zmysle čl. 5 Nariadenia Rady č. 44/2001 o právomoci a o uznaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého sa právomoc súdu zakladá podľa zmluvného plnenia, ktorým sa rozumie miesto dodania tovaru, ktoré sa nachádzalo na území Slovenskej republiky (rovnako bod 31.1 odôvodnenia dovolacieho rozhodnutia).
47. Ako bolo uvedené vyššie, po čiastočných späťvzatiach zo strany žalobcu predstavoval nárok uplatnený žalobcom sumu 15.248,- EUR s príslušenstvom, o ktorej sume rozhodol okresný súd napadnutým rozhodnutím tak, že na zaplatenie tejto sumy s príslušenstvom zaviazal žalovaného. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobe (po čiastočnom späťvzatí) v časti o zaplatenie 15.248,- EUR s prísl. vyhovel.
48. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie výhradne z dôvodov uvedených žalovaným v podanom odvolaní.
49. Po čiastočnom späťvzatí ostal predmetom konania nárok na zaplatenie sumy 15.248,- EUR s prísl., ktorá suma predstavuje neuhradenú kúpnu cenu za dodaný tovar. Žalovaný uplatnil voči uvedenej pohľadávke kompenzačnú námietku a žiadal započítať voči nároku žalobcu ním tvrdený nárok na náhradu škody do výšky 15.200,- EUR z dôvodu, že túto sumu na základe právoplatných rozhodnutí orgánov Maďarskej republiky musel uhradiť z dôvodu vadného dodania tovaru žalobcom pre prekročenie limitu látky ochratoxín A.
50. Vzhľadom na odvolacie dôvody odvolací súd zdôrazňuje, že predmetné konanie je potrebné posudzovať ako celok, vrátanie predchádzajúcich vyššie uvedených rozhodnutí súdu prvej inštancie, odvolacieho súdu ako aj dovolacieho súdu, ktoré dovolacie rozhodnutie pôvodne vydané dve rozhodnutia nižších stupňov zrušilo. Vyššie uvedené rozhodnutia obsahujú podrobné skutkové ako aj
právne odôvodnenie uplatneného nároku žalobcom, vrátane posúdenia kompenzačnej námietky zo strany žalovaného.
51. Tým, že v priebehu konania žalovaný uplatnil kompenzačnú námietku, t. j. v rámci procesnej obrany sa domáhal započítania svojho nároku na náhradu škody voči uplatnenému nároku žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny, takto uplatnená procesná obrana vo forme kompenzačnej námietky vychádzala z dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny. V priebehu celého konania tento nárok žalobcu sporný nebol (okrem jeho spochybnenia z dôvodu uplatnenia kompenzačnej námietky), čo konštatoval aj odvolací súd v pôvodnom rozhodnutí (následne zrušenom dovolacím súdom), keď mal preukázané dodanie tovaru žalobcom pre žalovaného na základe kúpnych zmlúv za sumu 15.248,- EUR (bod 59. odôvodnenia tohto rozhodnutia). Uvedená skutočnosť sporná medzi stranami sporu teda nebola, keď v prvostupňovom konaní, v odvolacom ako aj dovolacom konaní ostal sporný rozdielny názor strán sporu na započítací prejav žalovaného a existenciu základných atribútov nároku na náhradu škody vzniknutej na ťarchu žalovaného, a to porušenie právnej povinnosti žalobcu pri dodaní tovaru pre žalovaného a príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody.
52. Vzhľadom na skutkový vývoj, vykonané dokazovanie a rozhodnutie dovolacieho súdu s vysloveným právnym záverom, odvolací súd s prihliadnutím na všetky tieto okolnosti posudzoval na prvom mieste žalovaným uplatnený odvolací dôvod, a to nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keď podľa žalovaného je napadnuté rozhodnutie stručné, neobsahuje náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP, teda je nedostatočne odôvodnené, čo je v rozpore so zásadou spravodlivého procesu.
53. Na prvom mieste odvolací súd musí konštatovať, že aj keď v danom prípade začalo konanie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol s účinnosťou od 01.06.2015 nahradený Civilným sporovým poriadkom, v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a ods. 2 CSP sa aj v danej veci uplatní pre odvolací súd záväzná zásada podľa § 390 písm. a) CSP, t. j. tzv. zásada jedenkrát a dosť. Aj keď pôvodné rozhodnutie okresného súdu bolo zrušené dovolacím súdom, podľa odvolacieho súdu tým, že už došlo jedenkrát dovolacím súdom k zrušeniu pôvodného rozhodnutia okresného súdu, je povinnosťou odvolacieho súdu, v prípade podania ďalšieho odvolania voči novému rozhodnutiu okresného súdu, rozhodnúť vo veci samej. Znamená to toľko, že aj v prípade, pokiaľ by odvolací súd konštatoval porušenie práva na spravodlivý proces, neumožňuje mu táto skutočnosť v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť napadnuté rozhodnutie okresného súdu, keďže sa už jedná o ďalšie rozhodnutie okresného súdu vo veci, čo by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, ktorá je pre účely odvolacieho konania upravená práve tým spôsobom, že odvolací súd vo veci samej musí rozhodnúť maximálne druhým rozhodnutím podľa § 390 písm. a) CSP.
54. Znamená to, že aj pokiaľ by v konaní bolo zistené porušenie práva na spravodlivý proces, odvolaciemu súdu nie je umožnené z tohto dôvodu zrušiť napadnuté rozhodnutie a vrátiť vec späť okresnému súdu na ďalšie konanie.
55. Odvolací súd ďalej pripomína, že pokiaľ napadnuté rozhodnutie neobsahuje vysporiadanie sa s podstatnými vyjadreniami strán sporu, môže odvolací súd tento prípadný nedostatok napadnutého rozhodnutia okresného súdu odstrániť v zmysle § 378 ods. 3 CSP aj tak, že sa sám vysporiada s podstatnými vyjadreniami strán sporu, ktorým sa okresný súd nevenoval (§ 387 ods. 3 CSP).
56. Žalovaný vytýkal napadnutému rozhodnutiu jeho stručnosť, absenciu náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP (neuviedol konkrétne ktorých) a tým porušenie práva na spravodlivý proces a práva na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa s týmto odvolacím dôvodom nestotožnil.
57. Aj keď musí odvolací súd konštatovať, že napadnuté rozhodnutie je skutočne stručné, nie je možné podľa odvolacieho súdu neprihliadnuť na predchádzajúci priebeh konania a rozhodnutia v ňom vydané, ktoré boli zástupcom strán doručené. Uvedené konanie je potrebné posudzovať ako celok. Žalobca uplatnil po čiastočnom späťvzatí nárok na zaplatenie sumy 15.248,- EUR ako neuhradenej kúpnej ceny za dodaný tovar, čo sporné nebolo, pričom okresný súd v napadnutom rozhodnutí určil, z ktorých pohľadávok sa skladá takto uplatnený nárok, keď v bode 3. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne identifikoval faktúry, sumy istiny a úroky, ktoré ostali predmetom konania po čiastočnom späťvzatí. Tým, že samotný nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny sporný nebol, vzhľadom na
uplatnenú kompenzačnú námietku zo strany žalovaného z titulu vzniku nároku na náhradu škody, sa okresný súd zaoberal práve touto kompenzačnou námietkou.
58. Okresný súd odkázal na odôvodnenie rozhodnutia dovolacieho súdu, ktorého právnymi závermi je okresný súd viazaný podľa § 455 CSP, v ktorom najvyšší súd poukázal na absenciu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti žalobcu a vznikom škody spôsobenej žalovanému zaplatením sankcie uloženej príslušnými orgánmi Maďarskej republiky. Uvedený záver Najvyššieho súdu SR vychádzal z predpokladu aplikácie hmotného práva Slovenskej republiky a nepreukázania osobitnej zmluvnej dohody medzi stranami sporu o vymienenej vlastnosti tovaru (papriky) vo vzťahu k limitným hodnotám ochratoxínu A. Za takého stavu je potom relevantná právna úprava Slovenskej republiky, ktorá nevyžadovala v čase dodania tovaru konkrétny limit tejto látky a preto nie je daná zodpovednosť žalobcu za prípadné nadlimitné hodnoty tejto látky pri uvedení tovaru na trh v Maďarsku.
59. Odvolací súd zdôrazňuje, že od doručenia rozhodnutia dovolacieho súdu s uvedeným právnym záverom, nedošlo k žiadnej zmene skutkových okolností ani tvrdení strán sporu. Pokiaľ preto namietal žalovaný v odvolaní nedostatočné odôvodnenie, hoci je napadnuté rozhodnutie stručné, je z neho zrejmé, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie kúpnej ceny, voči ktorému žalovaný uplatnil započítaciu námietku, o ktorej Najvyšší súd SR v dovolacom rozhodnutí, ktorým právnym záverom je okresný súd viazaný, rozhodol tak, že z dovtedy zisteného skutkového stavu nevyplýva existencia príčinnej súvislosti medzi vznikom škody v dôsledku vadného plnenia a zaplatením správnej pokuty zo strany žalovaného (bod 44.1., bod 44.4. dovolacieho rozhodnutia). Podľa odvolacieho súdu aj keď stručne, ale jednoznačne okresný súd definoval uplatnený nárok žalobcu, zaoberal sa procesnou obranou žalovaného (kompenzačná námietka z titulu uplatneného nároku na náhradu škody), s odkazom na záväzný právny názor dovolacieho súdu nemal preukázanú príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a konaním žalobcu dodaním vadného tovaru, dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena žalovaným a preto ním uplatnenú pohľadávku, ktorá bola predmetom započítania, nepovažoval za dôvodnú. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie a zostali sporné (napr. Nález ústavného súdu SR II. ÚS 78/05 zo 16.03.2005). Uvedené kritéria podľa rozhodnutia ústavného súdu napadnuté rozhodnutie spĺňa, keď okresný súd posudzoval spornú otázku vzniku nároku na náhradu škody v rámci procesnej obrany žalovaného pri uplatnení kompenzačnej námietky vychádzajúc pritom zo záväzného právneho názoru dovolacieho súdu, ktorým je okresný súd viazaný podľa § 455 CSP. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd na odvolací dôvod o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia neprihliadol a nestotožnil sa s ním.
60. V odvolaní ďalej žalovaný namietal vedomosť žalobcu o umiestnení dodávaného tovaru v Maďarsku a ubezpečovanie žalobcom na základe predložených certifikátov, že dodaná paprika má konkrétnu kvalitu, a to vlastnosti týkajúce sa neprekročenia hodnôt látky ochratoxínu A, pričom tvrdil, že žalobca zodpovedá za vadnosť tovaru, ktorého vlastnosť deklaroval predloženými certifikátmi, ktoré obsahujú takú hodnotu ochratoxínu A, ktorá neprekračovala limity uvedené na území Maďarska, avšak tieto limity nezodpovedali skutočnosti. Odvolací súd sa s týmito odvolacími dôvodmi nestotožnil.
61. Z dovolacieho rozhodnutia, ktorý právny záver je záväzný ako pre okresný, tak aj pre odvolací súd v zmysle § 455 CSP, teda jednoznačne vyplýva konštatovanie dovolacieho súdu o nepreukázaní príčinnej súvislosti medzi vznikom škody titulom vadného plnenia zo strany žalobcu a zaplatením správnej pokuty zo strany žalovaného (bod 44.1), čo odôvodnil dovolací súd tým, že v prípade absencie výslovnej dohody o kvalite a akosti tovaru zahŕňajúc aj konkrétne množstvo ochratoxínu A, táto skutočnosť signalizuje nedostatok kauzálneho nexu. K tomuto záveru dospel dovolací súd z dôvodu, že v prípade aplikácie slovenského rozhodného práva sú podstatné podmienky predávajúceho, t. j. podľa sídla žalobcu ako predávajúceho, ktoré v tom čase nevymedzovali limitné hodnoty ochratoxínu A. K zmene skutkového stavu od rozhodnutia dovolacieho súdu ku dňu vydania (druhého v poradí) napadnutého rozhodnutia okresného súdu nedošlo. Aj v pôvodnom rozhodnutí odvolací súd (bod 60.) konštatoval absenciu výslovne vymienenej dohodnutej vlastnosti papriky ohľadne jej akosti zahrňujúc aj hodnotu ochratoxínu A. Keďže k žiadnej zmene skutkových okolností od dovolacieho rozhodnutia nedošlo, potom je záväzný právny záver dovolacieho súdu o absencii príčinnej súvislosti, keď bez výslovnej dohody a vymienení o akosti papriky nemal žalobca povinnosť dodať túto papriku s hodnotami ochratoxínu A podľa požiadaviek maďarskej právnej úpravy, ale podľa požiadaviek slovenskej úpravy, ktorá žiadny limit neupravovala. Z uvedeného potom vyplýva, že nepreukázanie dohody o konkrétnych vlastnostiach tovaru, vrátane
hodnoty ochratoxínu A, znamená nemožnosť porušenia právnej povinnosti. Absencia porušenia právnej povinnosti má za následok nesplnenie jedného z predpokladov nároku na náhradu škody, čím nemôže dôjsť k splneniu ani príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody.
62. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že žalobca vedel o tom, že tovar bude umiestnený na trhu Maďarskej republiky a teda mal vedomosť o požadovaných vlastnostiach, aj na túto výhradu žalovaného už dal odpoveď dovolací súd v bode 44.3., keď uviedol: „Uvedené je o to podstatnejšie (tvrdenie žalobcu o vzniku škody v dôsledku konania žalovaného a nie v dôsledku konania žalobcu o dodaní vadného tovaru) i vzhľadom k tvrdeniu žalovaného, že žalobca vedel, že žalovaný obvykle distribuuje tovar na maďarský trh, čo však podľa dovolacieho súdu neznamená, že je a bude tomu tak vždy, a teda i v tomto konkrétnom prípade, ergo takýto predpoklad žalobcu nemôže automaticky determinovať vlastnosti ním dodaného tovaru a s tým súvisiacich, na tovar sa vzťahujúcich limitov“.
63. Znamená to, že už v dovolacom rozhodnutí sa vysporiadal dovolací súd aj so skutkovými tvrdeniami žalovaného o vedomosti žalobcu o dodávke tovaru na trh v Maďarskej republike. Ani takáto vedomosť sama o sebe podľa záverov dovolacieho súdu neznamená vymienenie vlastností v konkrétnom prípade dodávaného tovaru vo vzťahu k hodnote ochratoxínu A. Odvolací súd nemá dôvod sa odchýliť od takéhoto zhodnotenia dovolacím súdom, keďže k žiadnej zmene skutkových okolností od rozhodnutia dovolacieho súdu po vydanie nového napadnutého rozhodnutia okresného súdu nedošlo.
64. Znamená to, že samotné tvrdenie žalovaného (navyše popreté zo strany žalobcu) o vedomosti žalobcu o dodávke tovaru do Maďarska a o jeho distribúcii v Maďarsku nepreukazuje vymienenie konkrétnych vlastností týkajúcich sa ochratoxínu A, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalovaného.
65. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca zodpovedá za škodu, keďže k dodávanému tovaru predkladal opakovane certifikáty, kde hodnota ochratoxínu A síce spĺňala požiadavky predpisov platných na území Maďarskej republiky, avšak v skutočnosti na základe reálneho odberu vzorky tieto hodnoty ďaleko prevyšovala. Podľa odvolacieho súdu tieto výhrady nepreukazujú tvrdenie žalobcu o existencii dohody o kvalite a akosti konkrétnych vlastností tovaru ako nevyhnutného predpokladu existencie príčinnej súvislosti, ako na to poukázal dovolací súd. Samotné prikladanie certifikátov s konkrétnymi hodnotami ochratoxínu A ešte neznamená, že došlo zmluvne medzi stranami sporu k dohode, resp. k vymieneniu si konkrétnej vlastnosti týkajúcej sa hodnoty ochratoxínu A. Pôvodné rozhodnutie odvolacieho súdu sp. zn. 43Cob/94/2018 v bode 60. odôvodnenia vychádzalo z predpokladu, že síce kvalita a akosť tovaru nebola medzi zmluvnými stranami výslovne dohodnutá, avšak žalobca, ktorý vedel, že tovar bude určený odberateľovi iného zmluvného štátu EÚ so sídlom v Maďarsku bol povinný dodať mu tovar v ním deklarovanej kvalite.
66. Ako už bolo uvedené, dovolací súd dospel k inému záveru, t. j. pokiaľ sa v danom prípade malo aplikovať právo Slovenskej republiky a nedošlo k preukázaniu dohody o vymienenej vlastnosti, t.j. hodnoty ochratoxínu A, potom bol žalobca zodpovedný za tú akosť tovaru, ktorá bola vyžadovaná slovenskými právnymi predpismi (bod 44.3). Ako už bolo uvedené vyššie, samotné predkladanie certifikátov o konkrétnych hodnotách (a to nielen ochratoxínu A) nepreukazuje tvrdenie žalovaného o dohode o vymienenej akosti tovaru, keď kúpna zmluva je dvojstranný právny úkon a jednostranné listiny vzťahujúce sa na tovar ešte nepreukazujú obsah dohody, v danom prípade o konkrétne vymienenej vlastnosti. Z uvedeného dôvodu odvolací súd neprihliadol ani na túto námietku žalovaného v odvolaní.
67. Pokiaľ žalovaný vytýkal dovolaciemu rozhodnutiu, že sa nezaoberalo predloženými certifikátmi pri jeho závere o absencii príčinnej súvislosti, k tomu je potrebné uviesť, že v štádiu rozhodovania dovolacieho súdu bol skutkový stav ustálený. Dovolaciemu súdu bol zrejmý skutkový stav, vrátane tvrdení žalovaného o predkladaných certifikátoch s hodnotami nezodpovedajúcimi skutočnosti a aj v rámci vyjadrenia k dovolaniu odkazoval žalovaný na žalobcom predkladané certifikáty, ktoré mali zaručiť kvalitu tovaru podľa údajov v nich uvedených. Napriek uvedenému skutkovému stavu dovolací súd tieto skutkové tvrdenia nevyhodnotil ako tvrdenia zakladajúce príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na bod 41. odôvodnenia dovolacieho súdu, podľa ktorého: „Uvedenému musí zodpovedať aj argumentácia dovolateľa, pokiaľ ide o vymedzenie prípadnej nesprávnosti právneho posúdenia odvolacím súdom a pokiaľ ide o uvedenie právnej argumentácie, ako mal podľa jeho názoru odvolací súd vec správne posúdiť. Táto povinnosť sa vzťahuje nielen na samotné vymedzenie právnej otázky - ktorá musí byť pre rozhodnutie vo veci
rozhodujúca - ale aj na to, aby právna otázka (a dovolateľom predložené právne posúdenie veci) mala oporu v skutkovom stave zistenom súdmi nižšej inštancie, nakoľko - ako už bolo uvedené - dovolací súd je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil odvolací súd (rovnako aj pri 3Obdo/1/2019).“
68. Znamená to, že záver dovolacieho súdu o absencii príčinnej súvislosti v prípade nepreukázania osobitnej dohody o vymienení konkrétnej vlastnosti tovaru vychádzal v danom prípade zo zisteného skutkového stavu, keď bolo nesporné (čo žalovaný uviedol aj v rámci dovolacieho konania), že žalobca predkladal aj certifikáty s konkrétnymi hodnotami.
69. Tieto skutkové tvrdenia žalovaného však pre dovolací súd neboli dôvodom na odlišné právne posúdenie, keď výslovne na existenciu príčinnej súvislosti je podľa dovolacieho súdu nevyhnutná dohoda o osobitne vymienenej vlastnosti tovaru vo vzťahu k limitom ochratoxínu A. Odvolací súd preto ani na tieto výhrady žalovaného neprihliadol.
70. Tvrdenie žalovaného v odvolaní, že nesúhlasí s právnym záverom dovolacieho súdu o absencii príčinnej súvislosti vzhľadom na nepreukázanie osobitnej dohody o vlastnosti tovaru je irelevantné. Podľa § 455 CSP ako okresný, tak aj odvolací súd sú právnym záverom dovolacieho súdu viazané. Na túto výhradu opätovne odvolací súd neprihliadol.
71. V odvolaní žalovaný namietal, že bol zaviazaný na zaplatenie celej sumy 15.248,- Eur napriek tomu, že po vydaní pôvodného rozhodnutia okresného súdu a následného rozhodnutia odvolacieho súdu uhradil žalobcovi sumu 48,- Eur a žalobca nezobral v tejto časti žalobu späť. Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ k tejto skutkovej okolnosti o čiastočnom zániku dlhu z dôvodu plnenia zo strany žalovaného došlo pred druhým, t. j. napadnutým rozhodnutím, bolo povinnosťou žalovaného na túto skutočnosť poukázať, pričom sa jedná o hmotnoprávnu námietku, t. j. o prostriedok procesnej obrany podľa § 149 a § 152 CSP. Žiadne takéto tvrdenie do vydania napadnutého rozhodnutia žalovaný neurobil a v zmysle zákonnej koncentrácie podľa § 154 CSP do vydania uznesenia súdu prvej inštancie o skončení dokazovania túto hmotnoprávnu námietku o čiastočnom zániku dlhu z dôvodu jeho splnenia neuplatnil. Keďže v danom prípade neboli splnené predpoklady novoty podľa § 366 CSP, odvolací súd na toto skutkové tvrdenie prihliadnuť nemohol.
72. Žalovaný v odvolaní namietal napadnuté rozhodnutie v časti priznaných 14% úrokov z omeškania ročne od roku 2008, ktoré sú podľa neho v rozpore s predpismi a obvyklými úrokmi z omeškania v rámci EÚ a je tu aj rozpor s právnym poriadkom EÚ, priznaný úrok prekračuje obvyklý úrok. Žalovaný teda namietal výšku a rozsah úroku z omeškania.
73. Odvolací súd konštatuje, že je povinnosťou odvolateľa vymedziť odvolacie dôvody tak, aby boli spôsobilé na prieskum správnosti napadnutého rozhodnutia. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí uviedol konkrétnu výšku úroku z omeškania z konkrétnych súm od konkrétnych dátumov. Žalovaný v odvolaní nenamietal dátumy, odkedy boli priznané jednotlivé úroky, namietal rozsah úrokov z omeškania (od roku 2008), ako aj ich výšku.
74. Pokiaľ sa týka rozsahu priznaných úrokov z omeškania od roku 2008, žalovaný jednoznačne nedefinoval odvolací dôvod, t.j. neuviedol konkrétnu nesprávnosť v tejto časti. Úroky z omeškania boli priznané vzhľadom na porušenie povinnosti žalovaného zaplatiť kúpnu cenu včas. Odvolací súd sa iba domnieva, že pod namietaným „rozsahom“ úrokov z omeškania mienil žalovaný poukázať na obdobie odkedy boli priznané, t.j. na dĺžku omeškania. V priebehu konania v tejto časti žalovaný žiadnu námietku neuplatnil a konkrétny odvolací dôvod neuviedol ani v odvolaní. Pokiaľ preto žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný neuhradil konkrétne kúpne ceny a domáhal sa zaplatenia úroku z omeškania, práve omeškanie žalovaného so včasnou úhradou kúpnej ceny bolo dôvodom, na základe ktorého boli žalobcovi priznané úroky z omeškania od roku 2008, pričom rozsah priznaných úrokov z omeškania je priamo závislý od dĺžky omeškania. Všeobecne formulované odvolanie o namietaní rozsahu úrokov z omeškania od roku 2008, keď žiadne konkrétne skutkové a právne dôvody voči takto priznaným úrokom (splatnosť faktúr, výška súm, z ktorých boli priznané) neboli uplatnené, neumožňuje odvolaciemu súdu prieskum správnosti napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k rozsahu priznaných úrokov z omeškania. Na tieto výhrady preto odvolací súd neprihliadol.
75. Vo vzťahu k výške úrokov z omeškania z predložených listinných dokladov vyplýva, že žalobcom uplatnené kúpne ceny vyúčtované v jednotlivých faktúrach boli splatné všetky v priebehu roku 2008. V tomto období platila právna úprava § 369 ods. 1 a 2 ObZ v znení účinnom do 31.12. 2008, v zmysle ktorej je výška úroku z omeškania, ak nie je dohodnuté inak, určená ako základná úroková sadzba NBS zvýšená o 10%. Z verejne prístupných údajov Národnej banky Slovenska o výške základnej úrokovej sadzby NBS v roku 2008 vyplýva, že k 01.01.2008 a k 01.07.2008 predstavovala základná úroková sadzba NCB 4,25%. Pri zvýšení tejto úrokovej sadzby o 10% potom predstavuje úrok z omeškania pri kúpnych cenách splatných v priebehu roku 2008 výšku 14,25%. Pokiaľ sa z dvoch faktúr domáhal žalobca úroku z omeškania 9% ročne, jedná sa o úrokovú sadzbu nižšiu ako upravuje v tom čase platné znenie § 369 ods. 1 ObZ. 76. Žalovaný ani v tejto časti namietajúc výšku úrokov z omeškania neuviedol konkrétny odvolací dôvod a všeobecná argumentácia o rozpore takto priznaných úrokov z omeškania s platným právom EÚ a obvyklou výškou úrokov nezodpovedá v tom čase platnej právnej úprave, podľa ktorej sa úroky z omeškania určovali podľa § 369 ods. 1 ObZ, pričom kritérium ich výšky bola základná úroková sadzba NBS zvýšená o 10%, čo súdom prvej inštancie priznané úroky z omeškania rešpektovali. Ani na túto výhradu vo vzťahu k výške a rozsahu úrokov z omeškania odvolací súd preto neprihliadol.
77. Žalovaný podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t. j. aj voči jeho druhej výrokovej vete o náhrade trov konania. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne odvolacie dôvody, skutkové ani právne voči druhej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia o práve žalobcu na náhradu trov prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 65%. Nie je úlohou odvolacieho súdu domnievať sa, čo mienil odvolateľ napadnúť a z akých dôvodov voči výroku o náhrade trov konania a nie je ani úlohou odvolacieho súdu dotvárať skutkový a právny stav a nahrádzať procesnú aktivitu a odvolacie dôvody namiesto žalovaného. Žiadnu nesprávnosť napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania žalovaný v odvolaní neuviedol, čím opätovne neumožnil odvolaciemu súdu prieskum správnosti druhej výrokovej vety napadnutého rozhodnutia. Ani na všeobecne formulované odvolanie proti druhej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia preto odvolací súd neprihliadol.
78. Na základe uvedeného preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu ako vecne správne v obidvoch výrokoch potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
79. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania sa odvolací súd riadil ustanovením § 396 s použitím § 255 ods. 1 CSP. Pretože bol žalobca v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%, zahŕňajúci aj trovy odvolacieho konania v súvislosti s podaním odvolania voči opravnému uzneseniu okresného súdu týkajúceho sa napadnutého rozhodnutia.
80. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).