Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21C-156-2013.pdf
PDF · 107.79 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/156/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom Mgr.Petrom Sivákom, v právnej veci žalobcu : CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35 787 783, so sídlom Panenská 7, Bratislava, právne zastúpený JUDr. Marekom Czompolym
- advokátom, so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, proti žalovanému: D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX T., v konaní o zaplatenie 878,79 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 28.03.2013 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia 878,79 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že dňa 14.07.2004 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ na jednej strane s odporcom ako dlžníkom na strane druhej Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa § 497 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Na základe písomnej žiadosti obsiahnutej v časti C) vyššie uvedenej úverovej zmluvy vydal navrhovateľ odporcovi úverovú kartu a poskytol mu úverový rámec vo výške 663,88 Eur /20.000,- Sk. Odporca na základe Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere z14.07.2004 vyčerpal z úverového rámca prostredníctvom kreditnej karty peňažné prostriedky v celkovej výške 2.026,86 Eur. Pri uzatváraní úverovej zmluvy odporca bez výhrad súhlasil so Všeobecnými úverovými podmienkami pre poskytnutie spotrebiteľského úveru VUP. Odporca svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil odporca navrhovateľovi do dnešného dňa len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 3.022,41eur do vypovedania úverovej zmluvy navrhovateľom výpoveďou z 22.11.2012 s účinnosťou k 31.01.2013, danou podľa bodu V.-5 VUP. Podľa bodu V.-3 VUP je nesplatená úverová istina ďalej úročená podľa platnej úrokovej sadzby. Keďže je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu uplatňujú si aj úroky z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 ods.2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vl. č.87/1995 Z.z.
Cetelem je tiež oprávnený požadovať od klienta úhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške stanovenej aktuálnym sadzobníkom poplatkov a platným právnym poriadkom, najmä požadovať zaplatenie poplatku za vyhotovenie a zaslanie upomienky a za vstup pohľadávky do vymáhania. Cetelem si podľa VUP vyhradzuje právo účtovať ním určené poplatky ako súčasť úverovej istiny.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má odporca voči navrhovateľovi neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 878,79 eur (735,27 eur z titulu dlžnej úverovej istinych, 132,72 eur
dlžné úroky z úveru, 10,80 eur náklady spojené s uplatnením pohľadávky). Dlžná suma je vyčíslená k 16.11.2012 a uplatňujú si aj úroky z dlžnej istiny vo výške 26,28 % ročne z 735,27 eur od 17.11.2012 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne z 878,79 eur od 01.02.2013 do zaplatenia.
Navrhovateľ na výzvu súdu uviedol vo svojom podaní z 5.6.2013 (čl.20), že odporca vyčerpal z úverového rámca reálne sumu 1.883,93 eur (čl.23 potvrdenie a čl.54 a nasl.) ku ktorej navrhovateľ v súlade so zmluvou a VUP pripočítal sumu 142,93 eur ( poplatky spojené s vedením kreditnej karty) a teda podľa žalobcu vyčerpal dlžník sumu 2.026,86 eur. Odporca doteraz uhradil sumu 3.035,37 eur ( čl.25 potvrdenie a čl.54 a nasl.). Doložil aj sadzobník poplatkov (čl.57-67). Zároveň sa navrhovateľ ospravedlnil z pojednávania.
Súd vo veci nevydal platobný rozkaz hoci to navrhovateľ požadoval a to vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu a už existujúce rozhodnutie NS SR, sp.zn.3Cdo/282/2012 v obdobnej právnej veci a vo veci nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ, ktorý neúčasť ospravedlnil a žiadal vec prejednať v jeho neprítomnosti, odporca bol prítomný.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením vyššie uvedených listinných dôkazov, vyjadreniami navrhovateľa a výpoveďou odporcu a zistil tento skutkový stav.
V zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 14.7.204, ktorým navrhovateľ poskytol odporcovi spotrebiteľský úver prostredníctvom debetnej karty vo výške 1.883,93 eur (čl.20,23) na financovanie obstarania práčky a vysávača. Zaplatenie tohto úveru nebolo predmetom tohto konania. Navrhovateľ svoj nárok odvíjal od ustanovení žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, kde v časti C/ je predtlačeným písmom uvedené „Ďalej žiadam, aby ma spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s., zaradila do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytla mi úverový rámec vo výške 20.000,- Sk a vydala úverovú kartu na moje meno. Beriem na vedomie, že moja žiadosť o vydanie úverovej karty bude posudzovaná na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania, a že v prípade, že po hodnotení aktuálnej situácie nebude možné vyhovieť tejto žiadosti v plnom rozsahu, môže CETELEM SLOVENSKO a.s. zmeniť navrhovanú výšku úverového rámca na ním stanovenú nižšiu výšku. Zaväzujem sa splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5% mne poskytnutého aktuálneho úverového rámca. Termín splatnosti je 10. deň v mesiaci a spôsob splácania je zhodný zo zvolenou možnosťou v časti D/. Aktuálna výška poplatku za výpis z úverového účtu je stanovená v sadzobníku poplatkov CETELEM SLOVENSKO a.s.“
Podľa tvrdení navrhovateľa, právny vzťah medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom mal vzniknúť práve na základe uvedenej „žiadosti“ podľa ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi kontokorentný úver, ktorý čerpal prostredníctvom platobnej karty. Nakoľko žiadosť o nový produkt bola formulovaná v zmluve, ktorá sa uzatvárala na obstaranie iného produktu, teda poskytnutie úveru na kúpu veci, súd sa zaoberal ďalej legitímnosťou, resp. prijateľnosťou tejto zmluvnej podmienky ako aj tým, či takýto úkon mohol spôsobiť vznik zamýšľaného právneho úkonu.
Podľa § 6 ods. 1 druhá veta zák. č. 634/1992 Zb. predávajúci najmä nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobky, ktoré má vystavené alebo inak pripravené na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktoré je v jeho prevádzkových možnostiach; nesmie takisto viazať predaj výrobkov alebo poskytnutie služieb na predaj iných výrobkov alebo poskytnutie iných služieb, pokiaľ nejde o obmedzenie rovnaké pre všetky prípady a v obchodnom styku obvyklé.
Podľa § 4 ods. 3 tretia veta zák. č. 250/2007 Z.z., ktorým bol zrušený zákon č. 634/1992 Zb., predajca nesmie viazať predaj výrobku alebo poskytnutie služby (ďalej len "viazanie predaja") na predaj iného výrobku alebo na poskytnutie inej služby. To neplatí, ak spotrebiteľ nespĺňa podmienky na kúpu podľa osobitných predpisov. Za viazanie predaja sa nepovažuje, ak
a) predávajúci predáva tieto výrobky alebo poskytuje tieto služby aj samostatne,
b) viazanie predaja je podmienené technickou nemožnosťou samostatného predaja výrobkov alebo poskytovania služieb.
Súd s poukazom na nižšie uvedené odôvodnenie je názoru, že uvedeným zmluvným ustanovením spotrebiteľovi, ktorý žiadal o poskytnutie spotrebiteľského úveru na obstaranie kúpy tovaru bolo vnútené aj poskytnutie kontokorentného úveru o ktorý nežiadal a nemal možnosť vylúčiť žiadosť o jeho poskytnutie (obdobne ako napr. pri vylúčení poistenia úveru v časti D zmluvy), pričom prípadný kontokorentný úver o ktorý mal žiadať v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru nebol špecifikovaný ust. podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., teda odporcovi ako spotrebiteľovi bol vnútený produkt - úver o ktorý nežiadal v čase žiadosti nemal o podmienkach poskytnutia úveru zodpovedajúce informácie. Najmä zodpovedajúcim návrhom na uzatvorenie zmluvy mu nebol predložený taký návrh, ktorý by obsahoval základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere s uvedeným všetkých podmienok poskytnutia úveru, pričom nemožno ani odhliadnuť od skutočnosti, že nemal ako vylúčiť svoje zradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, vydanie platobnej karty. Súdom skúmaná predtlačená žiadosť kontextovo začlenená ako osobitné zmluvné ustanovenie v inej úverovej zmluve neobsahovala podstatné náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z...
V súlade už s inými právoplatnými rozsudkami v obdobných veciach, vrátane právneho
názoru NS SR sp.zn.3Cdo/282/2012 aj tento súd má právny názor, že zmluvné ustanovenie - resp. zmluvná podmienka, ktorou automaticky podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere na obstaranie veci spotrebiteľ žiada aj o poskytnutie kontokorentného úveru (ak chce získať úver na kúpu tovaru je donútený fakticky žiadať aj o zaradenie do zoznamu žiadateľov), je v rozpore s ust. § 6 ods. 1 druhá veta zák. č. 634/1992 Zb., nakoľko nepriamo je viazané poskytnutie spotrebiteľského úveru na obstaranie veci (úhradu kúpnej ceny) na žiadosť o poskytnutie kontokorentného úveru, o ktorý žiada spotrebiteľ v danej zmluve - návrhu automaticky bez možnosti odmietnutia. Uvedená zmluvná úprava spôsobuje následky, že pokiaľ by spotrebiteľ nechcel žiadať o uzatvorenie zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru, nemohol by uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože predtlačené ustanovenie zmluvy ktorou sa žiada o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie kontokorentného úveru nie je možné vylúčiť. Nie je pritom podstatné či bude alebo nebude aj kontokorentný úver poskytnutý, nakoľko poskytnutie závisí výslovne od rozhodnutia veriteľa. Zároveň nie je ani podstatné či aj dôjde k čerpaniu kontokorentného úveru a následnému vzniku povinnosti splácať úver a stým spojené úroky a poplatky a viazanosť zmluvných povinností spotrebiteľa na „prvé použitie karty“, pretože fakticky schválením „žiadosti“ a poskytnutím kreditnej karty je daný spotrebiteľovi k dispozícii úver (produkt, služba) o ktorý nežiadal. Popri tom spotrebiteľ aj pri malej nepozornosti ani nemusí mať vedomosť o tom, že o poskytnutie takéhoto úveru žiada, nemá ani prehľad o podmienkach poskytovania následného kontokorentného úveru, ktoré vôbec nie sú totožné s podmienkami úveru o ktorý bezprostredne klient žiada (okrem zvolenej možnosti splácania) a môže sa o nich len domnievať. Preto ak aj takýto spotrebiteľ použije platobný kartu alebo začne čerpať úver iným spôsobom, nemá prehľad o jeho povinnostiach, ktoré mu z takéhoto vzťahu môžu vyplynúť. Preto súd má za to, že samotná formulácia zmluvnej podmienky, ktorou sa v zmluve o poskytnutí jedného spotrebiteľského úveru vnúti aj poskytnutie iného úveru, rôzneho alebo rovnakého druhu nemá iné odôvodnenie ako snahu veriteľa zabezpečiť ďalšiu jeho obchodnú činnosť vnútením produktu, predstavuje výslovne zabezpečenie záujmov veriteľa - poskytovateľa služieb využívajúc neznalosť spotrebiteľa o podmienkach produktu ale hlavne skutočnosť, že jednoduché poskytnutie ďalšieho úveru doručením platobnej karty samo osebe nabáda k jej použitiu, hoci možno konštatovať, že bez takéhoto vnútenia by klient - spotrebiteľ o takýto produkt neprejavil záujem.
Takéto konanie veriteľa je aj v rozpore s obchodnými zvyklosťami a zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko spotrebiteľovi bol vnútený produkt a tým, aj v prípade neskoršieho záujmu o tento produkt je spotrebiteľ zbavený možnosti voľby medzi inými ponukami obdobných úverov iných poskytovateľov.
Podľa § 153 ods. 4 O.s.p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Zároveň však súd musí konštatovať, že samotné vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve v tomto súdnom prípade vzhľadom na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy, nemá vplyv na platnosť inej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá na základe takejto neprijateľnej podmienky vznikla mimo skutočnosti, že práve daná neprijateľná podmienka mala založiť právny vzťah.
Súd v danom prípade právny vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi však posúdil ako vzťah založený podľa zák. č. 258/2001 Z.z. ktorý vznikol nie podpisom právneho úkonu v ktorom žiadal odporca o poskytnutie spotrebiteľského úveru, ale až poskytnutím peňažných prostriedkov.
Totiž ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48 OZ, úpravu vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.
Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto zákonodarca pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti pre ktoré je potrebné aplikovať aj niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/ EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) ktorá bola transponovaná do nášho právneho poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré boli prijaté na jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice, teda tzv. euro konformným výkladom.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení do 30.6.2006 (do účinnosti zák. č. 264/2006 Z.z.) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení do 30.6.2006 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení do 30.6.2006 pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení do 30.6.2006 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 8a zák. č. 258/2001 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov.
Podľa ust. § 879f ods. 3/ a 4/ Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Súd bez ohľadu na to, či je alebo nie je neprijateľná zmluvná podmienka v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru, je názoru, že poskytnutie spotrebiteľského úveru len na základe žiadosti, ktorá neobsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere znamená poskytnutie úveru bezúročne a bez poplatkov a sankcií a vznik právneho vzťahu je daný jedine tým, že došlo k čerpaniu poskytnutých prostriedkov, hoci samotná zmluva neobsahovala základné náležitosti podľa zák. č. č. 258/2001 Z.z., dokonca nebola ani vyhotovená v predpísanej písomnej forme. V danom prípade súd prihliadal na ustálenú judikatúru odvolacieho súdu, kedy vo viacerých iných obdobných konaniach odvolací súd ustálil, že sa nejedná o neexistenciu právneho úkonu a len možné domáhanie sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale sa jedná o nárok na vrátenie bezúročného úveru.
Súd pritom opätovne poukazuje na skutočnosť, že návrh (žiadosť) uvedený v časti C „Úverová karta“ neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z.z., neobsahuje podmienky podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. ale najmä neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z.. Podľa znenia zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom do 30.6.2006 podľa § 4 ods. 5 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktoré však v danej žiadosti uvedené neboli. Navyše ak bol kontokorentný úver poskytnutý len na základe žiadosti, súd je názoru pri poskytnutí spotrebiteľského úveru na základe žiadosti nemožno hovoriť ani o dodržaní písomnej formy podľa § 46 Občianskeho zákonníka pre absenciu existencie písomného prijatia návrhu. Preto daný zmluvný vzťah je platný podľa ust. § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení do 30.6.2006 len z dôvodu započatia čerpania zo strany odporcu.
Z dôvodu, že platný úkon je len následkom skutočnosti, že odporca ako spotrebiteľ začal čerpať úver a navrhovateľ neuniesol bremeno dôkazu o platnej dohode o výške úrokov a sankcií, tak súd nepriznal navrhovateľovi s poukazom na ust. § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení do 30.6.2006 nárok na zaplatenie zmluvných úrokov, poplatkov ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a zároveň podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z. považoval spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.
Súd ďalej z tvrdení a potvrdenia navrhovateľa (čl.20, 23) zistil, že veriteľovi mali byť poskytnuté prostriedky vo výške 1.883,93 eur, čo sa zhoduje aj s údajmi čerpania uvedenými vo výpise z úverového účtu. Podľa tvrdení a potvrdenia (čl.20,24) navrhovateľa súd mal za preukázané, že odporca zaplatil navrhovateľovi z dôvodu čerpania úveru z účtu sumu 3.035,37 eur .
S poukazom na vyššie uvedené súd má za to, že navrhovateľ môže požadovať od odporcu len vrátenie istiny (pre poskytnutie úveru bezúročne a bez poplatkov) a odporca zaplatil výrazne viac ako mu navrhovateľ požičal, preto súd návrh zamietol.
Súd poukazuje na to, že takéto právne posúdenie veci je v súlade s aktuálnou judikatúrov súdov v Slovenskej republike.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nezistil vznik trov konania na jeho strane.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).