Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/162/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudkýň JUDr. Heleny Škrinárovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, Bratislava, IČO: 35 919 001, proti žalovaným 1/ SITA Slovensko, a.s., Kukuričná 8, Bratislava, IČO: 36 046 221, zast. advokátom JUDr. Marekom Ďuranom, Boženy Němcovej 4, Nitra, 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o 2.774,05 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. -115 z 26. januára 2012, jednohlasne takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. -115 z 26. januára 2012 v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania v časti týkajúcej sa žalovaného 2/ potvrdzuje v časti týkajúcej sa žalovaného 1/ mení tak, že žalobu proti nemu zamieta.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2.638,05 EUR s 9 % úrokom z omeškania ročne od 24. februára 2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 166,- EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného a vo zvyšku žalobu zamietol. Rozhodol tak na základe výsledkov dokazovania, ktorými mal za preukázané, že dňa 4. marca 2009 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla EČV: Q. XXX E., príves Q. XXX X., prevádzkovateľom ktorého je žalovaný 1/, a to na komunikácii D1 km: XX,XXX; uvedenou dopravnom nehodou došlo k poškodeniu portálového dopravného značenia a jeho súčasti, ktorého správcom je žalobca a jeho povinnosťou v zmysle § 9 ods. 1 zák. č. 135/61 Zb. bolo zabezpečiť výmenu poškodeného dopravného značenia za nové, náklady výmeny predstavovali 9.711,63 EUR, ktoré boli v rozsahu 6.937,58 EUR kryté poistným plnením, ktoré žalobcovi vyplatil žalovaný 2/, ktorý bol poistiteľom žalovaného 1/, predmetná suma predstavuje sumu, o ktorú žalovaný 2/ znížil poistné plnenie s poukazom na § a 443 Obč. zák., a to s poukazom na 30 % amortizáciu, krátenie ktoré nepovažoval za dôvodné, a to s poukazom na zák. 135/61 Zb., ktorý považoval za lex specialis k a skutočnosť, že obnovenie pôvodného majetkového stavu v danom prípade nebolo možné inak, ako za použitia nových náhradných dielov, k oprave, výmene poškodeného dopravného značenia bol žalobca v podstate prinútený protiprávnym konaním, škodou nedošlo k žiadnemu majetkovému prínosu pre žalobcu a priznaný nárok považoval za zabezpečenie kompenzácie majetkovej ujmy žalobcovi. S poukazom na Obch. zák. uložil povinnosť plniť obidvom žalovaným a súčasne konštatoval, že povinnosť poskytnúť plnenie pre žalovaného 1/ a pre žalovaného 2/ vyplýva z Obč. zák. a zák. č. 135/61 Zb. , z . Čiastočné zamietnutie

žaloby odôvodnil tým, že žalobcovi bolo za poškodené dopravné označenie o hmotnosti 680 kg zberňou šrotu T. C. L & M vyplatených 136,- EUR. Výrok týkajúci sa príslušenstva pohľadávky odôvodnil Obč. zák., čl. I Nar. vl. č. 1 % základnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky v rozhodnom období a počiatok omeškania prvým dňom nasledujúcim po uplynutí 7 dňovej lehoty na plnenie určenej žalobou vo výzve doručenej žalovanému 1/ dňa 16. februára 2010. O náhrade trov rozhodol s poukazom na , nepatrný neúspech žalobcu a vznik trov na súdnom poplatku v sume 166,- EUR.

Proti vyhovujúcej časti tohto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný 2/ navrhujúc ho zmeniť a žalobu zamietnuť alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal z § 9 ods. 6 Cestného zákona, v ktorom však výraz „uviesť do pôvodného stavu“ nie je nikde bližšie špecifikovaný. Poukázal na to, že súdy výraz škoda vykladajú súhlasne so stanoviskom uvedeným pod č. XX/XX Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk, pritom pri určení výšky náhrady škody súdy vychádzajú z ceny v čase poškodenia a nie v čase rozhodovania. Ďalej namietal, že žalobcom nebol preukázaný vek poškodeného zariadenia, a konajúci súd sa touto otázkou nezaoberal. Namietal tiež, že poskytnuté plnenie v celom rozsahu škody je pre žalobcu výhodné aj z hľadiska účtovníctva a výhodou je tiež to, že po uplynutí doby životnosti stanovenej vyhláškou o hodnote majetku, nemusí žalobca kupovať nové značenie, nakoľko výmenou značenia za nové došlo k predĺženiu jeho doby používania v rámci vyhláškou stanovenej životnosti.

Žalovaný 1/ odvolací návrh nepodal. Z ustanovenia § 9 ods. 6 Cestného zákona jednoznačne vyplýva povinnosť žalobcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu ujmy bez akéhokoľvek obmedzenia. Na podporu správnosti svojho rozhodnutia poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. -175 z 8. apríla 2009 a Krajského súdu v Bratislave č.k. -173 zo 7. októbra 2010. Poukázal tiež na to, že pri oprave neboli použité diely kvalitnejšie, či nadštandardné a ani diely, ktoré neboli nevyhnutné a nezvýšili sa ani ich úžitkové vlastnosti, pritom uvedenie vozidiel do pôvodného stavu bolo možné len za použitia nových dielov zvodidiel zodpovedajúcich aktuálnym normám, nakoľko v zmysle vyhl. podliehajú povinnému preukazovaniu zhody, čo bráni pri výmene k použitiu starých alebo opotrebovaných zvodidiel, ktoré napokon žalobca nemusí mať k dispozícii.

Odvolací súd prejednal vec podľa aj vo vzťahu k žalovanému 1/, pretože podľa jeho názoru ide o závislý výrok a bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny len vo vzťahu k žalovanému 2/, keď vo vzťahu k žalovanému 1/ neposúdil súd prvého stupňa vec správne po právnej stránke.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa pokiaľ ide o rozhodnutie vo vzťahu k žalovanému 2/, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení prvostupňového rozsudku, a preto ho ako vecne správny podľa potvrdil. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na okolnosti prípadu zodpovedá priznaná výška náhrady škody ustanoveniu § a 443 Obč. zák.. Tak ako to uvádza žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu, v konaní nebolo preukázané, že by opravou týchto zvodidiel bolo došlo k zjavnému prínosu pre poškodeného, nakoľko nebolo preukázané, že by sa zvýšili ich úžitkové vlastnosti, neboli použité diely, ktoré by neboli nevyhnutné, prípadne že by použité diely boli kvalitnejšie či nadštandardné. V konaní teda nebolo preukázané, že by oprava nebola vykonaná účelne a nesmerovala výlučne k odstránenie následkov dopravnej nehody. Nakoľko navrátenie do pôvodného majetkového stavu bolo možné len za použitia nových náhradných dielov, zodpovedá podľa názoru odvolacieho súdu priznaný rozsah náhrady škody v danom prípade zákonu. Tak ako je to uvedené v predloženom Náleze Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 19. marca 2008, pri aplikácii zákona nemožno postupovať striktne tak, aby viedla k absurdným dôsledkom, ale je nutné sledovať racionálny a spravodlivý účel zákona inak by došlo k porušeniu základného práva účastníka na súdnu ochranu.

Súd prvého stupňa však nesprávne posúdil charakter záväzku žalovaných ako záväzkov spoločných v zmysle Obč. zák., nakoľko škodu nespôsobili spoločne obidvaja žalovaní v zmysle Obč. zák. ale ich záväzky sú samostatné, povinnosť plniť pre žalovaného 1) vyplývajúce z Obč. zák. a povinnosť žalovaného 2) z Nakoľko si žalobca úspešne uplatnil svoje práva na náhradu škody v zmysle zák. proti žalovanému 2) odvolací súd výrok súdu prvého stupňa vo vzťahu k žalovanému 1) podľa zmenil a rozhodol spôsobom vo výroku uvedeným.

Žalobca by mal podľa a právo na náhradu trov odvolacieho konania, súd však podľa o náhrade rozhoduje iba na návrh a keďže žalobca návrh nepodal odvolací súd rozhodol tak, že sa mu náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.