Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/67/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na neverejnom zasadnutí dňa 12. júna 2013, prejednal odvolania okresného prokurátora a obžalovanej D. X., proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 15.04.2013, sp.zn. a takto

rozhodol:

Podľa , , z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu.

Podľa vec v r a c i a okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bola obžalovaná D. X. uznaná za vinnú zrejme z pokračovacieho prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

- od 29.04.2012 do 03.08.2013 neoprávnene užívala byt č. XX na siedmom poschodí bytového domu č. XXX/XX na ul. Q. vo T. X., svojim konaním bránila vlastníkovi bytu Stavebnému bytovému družstvu Veľký Krtíš, Železničná 18, IČO: 00175901 v jeho užívaní, a to aj napriek rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 24.08.2010, sp.zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.2010, v zmysle citovaného rozsudku je povinná vypratať uvedený byt a vysťahovať sa z neho bez nároku na bytovú náhradu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, vlastník bytu vyzval obžalovanú písomne dňa 31.08.2011 a 10.10.2011 na vypratanie bytu,

- od 04.08.2012 do 07.11.2012 neoprávnene užívala byt č. XX na siedmom poschodí bytového domu č. XXX/XX na ul. Q. vo T. X., svojim konaním bránila vlastníkovi bytu Stavebnému bytovému družstvu Veľký Krtíš, Železničná18, IČO: 00175901 v jeho užívaní, a to aj napriek rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 24.08.2010, sp.zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.2010, v zmysle citovaného rozsudku je povinná vypratať uvedený byt a vysťahovať sa z neho bez nároku na bytovú náhradu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, vlastník bytu vyzval obžalovanú písomne dňa 31.08.2011 a 10.10.2011 na vypratanie bytu.

Za to bola odsúdená podľa § 218 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 54 Tr. zák. na trest povinnej práce vo výmere 100 hodín, spolu s povinnosťami uloženými podľa § 55 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor už do zápisnice o hlavnom pojednávaní, čiže v zákonnej lehote, ktoré dodatočne písomne odôvodnil. Obžalovaná podala odvolanie v zákonnej lehote, v písomnej forme prostredníctvom svojho obhajcu.

Okresný prokurátor sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku v celom rozsahu a vrátenia veci súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V dôvodoch odvolania vyslovil názor, že súd prvého stupňa sa dopustil viacerých pochybení, v prvom rade ide o pochybenie v zmysle právneho posúdenia obidvoch skutkov ako jediného skutku a potom pokračovacieho trestného činu, zrejme v zmysle § 122 ods. 10 Tr. zák., hoci podľa jeho názoru predmetné dva čiastkové skutky mali byť kvalifikované každý zvlášť ako samostatný trestný čin v zmysle dôvodov ust. § 122 ods. 13 Tr. zák., pretože, ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok.

Súd prvého stupňa teda nepostupoval v zmysle citovaných ustanovení , pritom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v trestnej veci, vedenej pod sp.zn. vyplýva, že trestné stíhanie bolo začaté podľa a vznesené obvinenie podľa z 11.07.2012 za prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa Tr. zák., ktoré bolo doručené D. X. 03.08.2012. V nasledujúcom skutku alebo veci, vedenej na okresnom súde pod sp.zn. bolo vydané uznesenie o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia tejto páchateľke predmetného skutku 22.10.2012 za prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa Tr. zák. Toto uznesenie bolo doručené páchateľke X. 07.11.2012. Pokiaľ D. X. pokračovala v protiprávnom konaní aj po doručení uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia vo veci vedenej na okresnom súde pod sp.zn. , teda po 03.08.2012, dopustila sa rovnorodej recidívy. Pri právnej kvalifikácii uvedenej v napadnutom rozsudku nie je možné ani zistiť, prečo súd konanie neposudzoval podľa , Tr. zák. s prihliadnutím na ust. Tr. zák.

Okrem toho v odôvodnení napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, akými právnymi úvahami sa súd riadil, keď oba prečiny kvalifikoval ako jeden prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa Tr. zák. Inak v skutkovej vete rozsudku je pisárska chyba, pretože skutok je ohraničený od 29.04.2012 do 03.08.2013, hoci ide o dátum do 03.08.2012. Tento postup je v rozpore s ust. , tieto súd pri vyhotovení a odôvodnení rozsudku nerešpektoval.

Pokiaľ ide o odvolanie obžalovanej, táto sa domáhala zrušenia napadnutého rozsudku a v tom zmysle ust. a trestné stíhanie voči obžalovane zastavil, pretože nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. V trestnej veci poukazuje na princíp trestného práva Ultima ratio, tiež na porušenie ust. , na nález Ústavného súdu, sp.zn. , ďalej na uznesenia Ústavného súdu a Najvyššieho súdu Českej republiky, uznesenie krajskej prokuratúry. Výpovede z nájmu bytu nebola doručená jej manželovi tak, ako to vyžaduje na platné doručenie výpovede zákon, aj ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR , v zmysle ktorej nedielna povaha spoločného nájmu bytu sa v prípade spoločného nájmu bytu manželovi prejavuje aj v obmedzenej možnosti zániku nájmu len jednému z manželov. Na základe prejavu vôle (výpovede), prenajímateľa nemôže spoločný nájom bytu manželovi zaniknúť len jedného z nich, pritom poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu z 27.01.2010. V ďalšom poukazuje na doručovania výpovede uvedené v stanovách bytového družstva, nemôže mať prednosť pred úpravou doručovania, ako to vyžaduje zákon a ustálená judikatúra súdov SR ( ) jednak preto, že s doručovaním písomností do vlastných rúk je spájaný úplne iný režim poštového prepravcu, ako aj preto, že keby zákonodarca chcel dať možnosť prenajímateľovi doručovať podľa svojvôle (úprava doručovania napríklad v stanovách), túto možnosť by uviedol priamo v zákone.

V ďalšom súd vykonané dokazovanie nesprávne posúdil a nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie, a to najmä nebral do úvahy základný princíp Trestného práva Ultima ratio. V tomto prípade poškodený mal k dispozícii právoplatný rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši z 24.08.2010, sp.zn. , na základe ktorého mohol (a mal) postupovať v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku a vykonať exekúcie vyprataním bytu. Poškodený takto nepostupoval, teda nevyužil všetky prostriedky civilného práva, ale predčasne a bez zdôvodnenia predstúpil k využitiu inštitútov Trestného práva. Súd prvého stupňa nebral v úvahu, že spor medzi obžalovanou a poškodeným je spor súkromnoprávnym, pričom tieto spory prejednávajú civilné súdy. Obžalovaná priznala, že nájomné platené nebolo, resp. nevedela, v akej výške ho má platiť, ale trvá na tom, že takéto konanie je sporom občianskoprávnym, čo predstavuje aj existencia rozsudku

z 24.08.2010. Tento argument opiera o nález Ústavného súdu SR z 01.04.2009, sp.zn. -39, podľa ktorého trestný čin s trestnoprávnou kvalifikáciou určitého konania, ktoré má súkromnoprávny základ, je potrebné považovať za Ultima ratio, teda za krajný právny prostriedok, ktorý má význam predovšetkým celospoločenský, t.j. z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt. V zásade však nemôže slúži ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite jednotlivca, aby strážil svoje práva, ktorými má súdna vec poskytovať ochranu. Považuje však za neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní, ktorých úlohou je ochrana predovšetkým celospoločenských hodnôt, nie priamo konkrétnych subjektívnych práv jednotlivca, ktoré svojou povahou spočívajú v súkromnoprávnej sfére. Ústavný súd ďalej dodáva, že v právnom štáte je neprípustné, aby prostriedky trestnej represie slúžili k uspokojovaniu subjektívnych práv súkromnoprávnej povahy, ak nie sú okrem toho splnené všetky predpoklady vzniku trestnoprávnej zodpovednosti, resp., ak nie sú tieto predpoklady nespochybniteľne zistené.

Krajský súd na základe odvolaní odvolateľov preskúmal v zmysle ust. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, s prihliadnutím i na chyby, ktoré odvolaniami neboli vytýkané a zistil, že odvolania odvolateľov sú dôvodné.

V prvom rade treba konštatovať, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní v zúženej nedostatočnej miere, nevykonal všetky dôkazy, ktoré by mohli prispieť k ustáleniu skutočného stavu veci, a to v rozpore s ust. , podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Následne aj pri hodnotení vykonaných dôkazov, či už v prípravnom konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní, ktoré bral pri rozhodovaní v úvahu, nehodnotil v súlade s ust. , podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Je tiež nesporné, že dôvodne obaja odvolatelia namietajú nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, okresný prokurátor zvlášť v časti zmeny právneho posúdenia, resp. následne potom s vplyvom aj na výrok v treste, v rozpore s obžalobou, pri nezmenenej dôkaznej situácii oproti prípravnému konaniu, keď súd nevysvetlil, prečo konanie obidvoch čiastkových skutkov obžalovanej kvalifikoval ako jeden skutok, hoci zjavne z hľadiska princípu ust. § 122 ods. 13 Tr. zák. s poukazom aj na ust. § 122 ods. 10 Tr. zák., nejde o pokračovací trestný čin, spáchaný dvomi skutkami, ale dva samostatné trestné činy, teda rovnorodej recidívy dvomi samostatnými skutkami. Nemožno poprieť aj vo vzťahu k samotnému obžalovanému a jeho obhajoby v priebehu dokazovania, že s touto obhajobou sa súd prvého stupňa v písomnom vyhotovení rozsudku v odôvodnení vysporiadal iba okrajovo, nevysvetlil námietky a tvrdenia, ktoré svedčili v prospech obžalovanej, prečo tieto neboli vzaté v úvahu a resp., pokiaľ boli brané v úvahu, malo byť z rozsudku zrejmé, ako prispeli k ustáleniu skutočného stavu veci, ako ich hodnotil jednotlivo i v ich súhrne, rovnako ako ostatné dôkazy, ktoré svedčili alebo svedčia v prospech alebo v neprospech samotnej obžalovanej.

Za týchto okolností je rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný tak vo výroku vo vine a treste, tak aj z pohľadu náležitostí odôvodnenia rozsudku v zmysle , podľa ktorého ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.

Nemožno prehliadnuť tiež zásadné pochybenie, ktoré čiastočne spomína v odvolaní okresný prokurátor, že pri skutku od 29.04.2012 do 03.08.2012 v písomnom vyhotovení rozsudku sa uvádza ukončenie skutku rokom 2013 a nie 2012, čo je v rozpore s ináč zisteným skutkovým stavom, vrátane obžaloby a dokazovania na hlavnom pojednávaní a tiež s vyhlásením rozsudku na hlavnom pojednávaní. K tomu však odvolací súd musí dodať, že ani samotná zápisnica o hlavnom pojednávaní z hľadiska porovnania s písomným vyhotovením rozsudku je nepreskúmateľná a v zásade nie je možné z obsahu zápisnice zistiť, ako v skutočnosti rozsudok bol vyhlásený, s prihliadnutím aj na chybu vytýkanú v dátume okresným prokurátorom, ale aj z pohľadu celkového znenia obidvoch čiastkových skutkov, keď v tejto zápisnici o hlavnom pojednávaní vôbec nie sú uvedené, či už aspoň s poukazom na ich znenie v obžalobe, hoci aj to by nepostačovalo, keďže okresný súd zastával iný názor z pohľadu výroku o vine, ale samotného znenia výroku o vine, pretože zo zápisnice sa dá vyčítať, že ,,obžalovaná D. X. sa uznáva vinnou z prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Tr. zák., pritom v zátvorke sa uvádza skutok od 29.04.2012 do 07.11.2012 a potom odsudzuje sa.

Takýto výrok v zápisnici o hlavnom pojednávaní je nezákonný a v rozpore s ust. , podľa ktorého každý rozsudok treba vyhotoviť písomne. Vyhotovenie rozsudku musí byť v zhode s obsahom rozsudku tak, ako bol vyhlásený.

Takýto výrok z hľadiska jeho protokolácii zápisnice o hlavnom pojednávaní nezodpovedá výrokovej časti písomného vyhotovenia rozsudku a nie je z neho možné zistiť, ako z hľadiska obsahu bol vyhlásený rozsudok a či bol vyhlásený v súlade s ust. a teda písomným vyhotovením rozsudku, pokiaľ by tomu tak bolo, aj tak bol potom rozsudok súdu prvého stupňa nesprávne vyhlásený s vyhlásením a uznaním viny z pohľadu vykonaného dokazovania a následného časového ohraničenia ukončenia skutku v nesprávnom určení roku 2013, miesto roku 2012.

Vzhľadom na rozsah a zásadnosť procesnoprávnych i hmotnoprávnych pochybení súdom prvého stupňa je tento z pohľadu právomoci odvolacieho súdu nenapraviteľný, v tejto konštrukcii je pritom neudržateľný a nepreskúmateľný a jediným východiskom v zmysle zákona je potom postup v zmysle výrokovej časti tohto uznesenia. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude dôsledne sa vysporiadať hlavne s obhajobou obžalovanej, z pohľadu preverenia tvrdení v zmysle doterajšej obhajoby ako aj v rozsahu dôvodov podaného odvolania, vrátane doplnenia dokazovania v nevyhnutnom smere, potrebnom na overenie obhajoby obžalovanej, vrátane vysporiadania sa s pochybeniami uvádzanými v dôvodoch odvolania okresného prokurátora, s ktorými sa pre prípad uznania viny podľa obžaloby z hľadiska skutkových zistení nebude možné vyhnúť rešpektovaniu citovaných ustanovení k pokračovaciemu, resp. k trvaciemu trestnému činu, prípadne recidívy, čo by následne muselo nájsť svoj výraz aj vo výroku o treste, s prihliadnutím však na všetky okolnosti prípadu, nielen trestné sadzby príslušného ustanovenia , ale i na okolnosti, významné z pohľadu , Tr. zák. V každom prípade však musí byť rozsudok preskúmateľný aj z pohľadu jeho vyhlásenia na hlavnom pojednávaní a zhodný potom s písomným vyhotovením rozsudku a samozrejme každý výrok musí byť dôsledne odôvodnený v súlade s ust. s prihliadnutím na ust. , kde bude potrebné dôsledne s vysporiadať s obhajobou obžalovaného, resp. tvrdeniami obžaloby a v súhrne s dôkazmi svedčiacimi v prospech i neprospech obžalovaného a aj s myšlienkovými pochodmi, z ktorých bude zrejmé, ako sa súd prvého stupňa dopracoval k tomu - ktorému výroku predmetného rozhodnutia.

Až po odstránení predmetných nedostatkov z hľadiska porušenia zákona či už hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych pochybení, bude môcť súd prvého stupňa vo veci zákonne rozhodnúť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.