Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_3To-57-2013.pdf
PDF · 71.44 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/57/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 12. júna 2013, prejednal odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši z 27.02.2013, sp.zn. 8T 122/2012 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovaného Y. B. podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok kvalifikovaný ako zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1,2 písm. d) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
ako konateľ spoločnosti CUSTOM CREATIONS s.r.o., Nemocničná 14, Veľký Krtíš, ako štvrťročný platca dane z pridanej hodnoty podal v dňoch 27.04.2009, 27.07.2009, 26.10.2009 a 25.01.2010 správcovi dane Daňovému úradu vo Veľkom Krtíši štvrťročné daňové priznania k dani z pridanej hodnoty, za tieto zdaňovacie obdobia roku 2009 nepriznal daň z pridanej hodnoty tak, že v týchto daňových priznaniach nepriznal dodávateľské faktúry o nadobudnutí tovaru od iného členského štátu Európskej únie, a to od maďarských daňových subjektov EUROJET HUNGARIA Kft. 1135 Budapešť a TUPLEX Kft. 1106 Budapešť, čím štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky v zastúpení Daňovým úradom Veľký Krtíš spôsobil škodu vo výške 4.434,87 Eur.
Hoci v rozsudku súd nie je dôsledný a necituje ust. § 285 písm. b) Tr. por., je zrejmé a treba doplniť, že teda bol oslobodený spod obžaloby preto, lebo predmetný skutok podľa obžaloby nie je trestným činom.
Súd prvého stupňa v konečnom dôsledku oslobodil obžalovaného spod obžaloby na podklade hodnotenia dôkazov, z ktorého usúdil a konštatoval, že konanie obžalovaného nie je možné jednoznačne z pohľadu subjektívnej stránky hodnotiť ako úmyselné konanie, hoci žalovaný trestný čin, resp. zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1,2 písm. d) Tr. zák. vyžaduje úmyselné konanie a pre tento nedostatok z pohľadu subjektívnej stránky konania obžalovaného nemohla byť potom naplnená skutková podstata predmetného trestného činu.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor, ktorý sa odvolaním domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Vyslovil názor, že súd prvého stupňa rozhodol nezákonne, pokiaľ obžalovaného spod obžaloby oslobodil, poukazujúc predovšetkým na dôkazy, ktoré boli vo veci vykonané a spochybňujúc argumenty súdu prvého stupňa o tom, že trestná činnosť a naplnenie skutkovej podstaty žalovaného zločinu, nebola preukázaná. Súd prvého stupňa vyhodnotil vykonané dôkazy jednoznačne v prospech obžalovaného a nebral v úvahu dôkazy, ktoré svedčili v jeho neprospech. Poukázal pritom hlavne s prihliadnutím na fakt, že ku koncu ukončenia daňovej kontroly
vo firme obžalovaného došlo k jej odpredaju, teda, k zmene majiteľa, ktorým sa stal občan Rumunska I. L. a dlhovaná čiastka bola uhradená až za éry tohto nového konateľa. Tvrdenia obžalovaného, že na tieto faktúry zabudol, resp., že sa nedostali na správne miesto a došlo tak k administratívnemu pochybeniu, považuje za účelové, s cieľom vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, a to bez ďalšieho rozboru tohto záveru okresného prokurátora, ako sa k nemu dopracoval. Tiež spochybnil výpovede svedka R.. C. I. B., ktorý potvrdil, že omylom založil účtovné dokumenty do obalu inej spoločnosti a malo ísť teda o jeho nedôslednosť a potvrdzoval tak obhajobu obžalovaného, je táto výpoveď pochybná a nevieryhodná, pretože tento svedok je otcom obžalovaného a zrejme sa snažil synovi pomôcť zbaviť sa zodpovednosti za spáchanie prejednávaného trestného činu.
Krajský súd na základe odvolania okresného prokurátora preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pritom prihliadol i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, nakoľko by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Obžalovaný bol nedôvodné a nezákonne postavený pred súd, z pohľadu výkladu príslušných ustanovení Trestného zákona odvolacím súdom a v konečnom dôsledku obžaloba okresného prokurátora súdom nemala byť prijatá, resp. je zarážajúce, že už okresný prokurátor neprišiel na právny problém, z ktorého považuje odvolací súd napadnutý rozsudok za zákonný.
Odvolací súd v rámci preskúmania veci okrem iného zistil, že v predmetnej veci po daňovej kontroly vo firme, pôvodne obžalovaného, bolo podané 08.02.2011, trestné stíhanie vo veci bolo začaté 17.03.2011 a voči konkrétnej osobe, teda vznesením obvinenia Y. B., je datované dňom 10.10.2011. Z vykonaného dokazovania je však zrejmé, že údajná škoda, ktorá vznikla Slovenskej republike, bola obžalovaným, resp. inou osobou v jeho prospech na tento účel, uhradená poškodenej strane, a to Daňovému úradu Veľký Krtíš v dvoch splátkach, 24.06.2010 a 08.09.2010, aj so sankčnými poplatkami.
Je teda zrejmé, že k nahradeniu údajnej škody v zmysle obžaloby došlo ešte pred oznámením trestnej činnosti, resp. začatím trestného stíhania v predmetnej veci, v podstate o rok skôr ako bolo začaté trestné stíhanie vo veci, resp. voči konkrétnej osobe. Pritom z výpovedí svedkov a zástupcov poškodenej strany vyplýva, že došlo po ústnom pojednávaní k uznaniu tohto pochybenia obžalovaným, uznanie jeho pochybenia a následného nahradenia škody bez akýchkoľvek výhrad, vrátane uhradenia škody skôr, ako bola táto vec oznámená orgánom činným v trestnom konaní ako údajné podozrenie zo spáchania žalovaného trestného činu, resp. zločinu.
V pozornosti orgánov činných v trestnom konaní od samotného vznesenia obvinenia obžalovanému, cez vyšetrovateľa, okresného prokurátora a súdu prvého stupňa ušlo pozornosti ust. § 85 Tr. zák. o účinnej ľútosti (všeobecná účinná ľútosť), podľa ktorého ustanovenia okrem iných trestných činov aj pre trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 Tr. zák., ak páchateľ dobrovoľne škodlivý následok trestného činu zamedzil alebo napravil, v zásade zaniká.
Podľa súdneho výkladu a tiež nadradených ústavných ustanovení Ústavy SR, vrátane medzinárodných právnych dokumentov, dôvodov existencie inštitútu účinnej ľútosti je ochrana dôležitý spoločenský záujem pred škodlivými následkami, ktorým je možné i po dokonaní trestného činu zamedziť alebo ktoré možno napraviť. Ustanovenie má prinútiť alebo povzbudiť páchateľa splniť konkrétne povinnosti, resp. záväzky, ktoré svojím konaním alebo opomenutím skôr, ako vo veci bude voči nemu vedené trestné konanie. V ust. § 85 Tr. zák. sú vymenované trestné činy, na ktoré sa vzťahujú podmienky účinnej ľútosti, pritom jednou z podmienok akceptovania účinnej ľútosti je aj skutočnosť, že trestný čin je dokonaný, čo v tomto prípade zrejme bol a páchateľ v rámci účinnej ľútosti, teda zamedzil alebo napravil následok, konal tak dobrovoľne. Je zrejmé, že v tomto prípade boli splnené tieto podmienky účinnej ľútosti, ide pritom o prekážku, pokiaľ obžalovaný z hľadiska ľútosti a dobrovoľnosti konal v skutočnosti pod nátlakom alebo tlakom už začatého trestného stíhania. V tomto prípade nešlo o takúto prekážku, pretože obžalovaný zjavne konal v účinnej ľútosti skôr, ako bolo vlastne jeho konanie oznámené orgánu činnému v trestnom konaní pre podozrenie zo spáchania trestného činu.
Podľa názoru odvolacieho súdu teda prvoradým problémom prekážky § 85 Tr. zák. začatého alebo hroziaceho trestného stíhania. Pre prípad, že by neboli splnené zákonné podmienky o účinnej ľútosti, i tak by považoval odvolací súd napadnutý rozsudok za zákonný, pretože skutočne vykonaným
dokazovaním z pohľadu naplnenia subjektívnej stránky žalovaného trestného činu, resp. zločinu, neboli naplnené znaky tohto zločinu v zmysle požadovaného úmyslu, možno s kľudným svedomím akceptovať obhajobu obžalovaného o nedbanlivostnom konaní, žiadne dôkazy, ani samotné argumenty okresného prokurátora v zmysle odvolania túto teóriu nemôžu vyvrátiť.
Z uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je to konštatované vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.