Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (23)Rozsudok_1T-40-2013.pdf
PDF · 98.99 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/40/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudkyňa Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. 06. 2013 vo Zvolene, v trestnej veci obžalovanej X. R., nar. XX. XX. XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, takto
rozhodol:
obžalovaná X. R., nar. XX. XX. XXXX v Cerove, trvale bytom M., H.. R. XXXX/XX, dôchodkyňa,
j e v i n n á,
že
dňa 10. 05. 2012 v čase okolo 12.30 h v meste Zvolene, okres Zvolen pri vchode č. 45 na Ul. J. Poničana ako majiteľka psa rasy anglický cocker spaniel menom Buddy nevykonala opatrenia zabezpečujúce zabráneniu úteku jej psy, ktorý počas jej nepozornosti vytrhol jej vodítko z ruky, následkom čoho mu umožnila útek na lúku nachádzajúcu sa medzi ulicami Okružná a J. Poničana, kde sa v tom čase nachádzal N. R., nar. XX. XX. XXXX, ktorý bol na prechádzke so svojim psom zlatý retriever, kde pes X. R. napadol psa N. R., ktorý sa snažil svojho psa chrániť a preto sa pokúšal psov od seba rozdeliť, počas toho, ako psov rozdeľoval, tak ho pes X. R. niekoľkokrát pohrýzol, čím spôsobil N. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M., K. XXXX/XX početné hryzné rany na oboch lýtkach veľkosti 1,5 cm a hĺbky 1 cm, ktoré si vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 29 dní, pričom majiteľka X. R. porušila ustanovenia § 22 ods. 6 Zákona č. 39/ 2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti tým, že ako vlastník zvieraťa nezabezpečila opatrenia na zabránenie jeho úteku,
t e d a
inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona,
č í m s p á c h a l a
prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 158 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona, § 36 písm. j/,. d) Tr. zákona, § 46 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Ty. Poriadku súd obžalovanej ukladá povinnosť nahradiť poškodenému N. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M., K. XXXX/XX škodu vo výške 461,40 € z titulu bolestného a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Bratislava, Mamateyova č. 17, ICO: 35 937 874 škodu vo výške 172,79 € z titulu poskytnutých liečebných nákladov.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku súd poškodeného N. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M., K. XXXX/ XX so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkazuje na konanie o občiansko-právnych veciach.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala na tunajší súd pod sp. zn. 3Pv 381/2012 dňa 22. 02. 2013 obžalobu na obvinenú X. R. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaná na hlavnom pojednávaní poprela spáchanie skutku. Uviedla, že vlastní psa menom Bady, ktorý má 10 rokov a dňa 10. 05. 2012 tohto venčila na lúke pred jej panelákom - J. R. XX, M. a okolo 13.30 h sa z prechádzky vracala domov. Zastali pri záhradke pred domom, preložila si vodítko to ľavej ruky a pravou rukou chcela si odtrhnúť nejakú zeleninu. V tom sa jej pes rozbehol, tohto zarazila vodítkom, ktoré jej však z ruky vytrhol. Bežal smerom na lúku k psovi menom Apolo. Všimla si, že z poza kríkov vyšiel poškodený. Preto na neho zakričala, aby si svojho psa chytil na vodítko, keďže tento voľne pobehoval. Súčasne ona bežala k svojmu psovi. Poškodený si svojho psa chytil na vodítko. Ako to urobil, jej pes k nim pribehol a psy sa začali medzi sebou biť. Poukázala na to, že poškodený mal so sebou palicu asi 1 m dlhú, 4-5 cm širokú, takú z lesa a touto sa oháňal, bil jej psa hlava nehlava, strkal mu ju do papule, ako jej pes okolo neho obiehal. Svojho psa si držal za sebou. Takto sa poškodený zamotal do vodítka jej psa. Keď prišla k poškodenému, vodítko z neho odmotala, chytila svojho psa za nohy a ťahala ho preč. Vtedy poškodený poukázal na to, aký je krvavý. Od krvi bol aj jeho pes. Poškodený nadával a obaja odišli preč. Ona mala pocit, že krv mu tečie z toho omotaného vodítka, že ho toto spálilo, resp. porezalo. Neskôr prišiel poškodený k nej domov a oznámil jej, že je pohryzený psom a pýtal si očkovací preukaz od jej psa. Tento mu ona nedala s odôvodnením, že mu ho dá vo fotokópii dňa 14. 05. 2012, aby si preň v tento deň prišiel, čo napokon aj urobil. Poprela však, že by poškodeného bol pohrýzol práve jej pes, pretože s istotou nemôže vedieť, ktorý zo psov ho pohrýzol. Nikdy so svojím psom nemala takúto skúsenosť, nikdy na človeka nezaútočil. Na záver uviedla, že psa ona na vodítku mala, tento držala v ruke, toto považovala za dostačujúce. Na jej povely jej pes nereaguje. Ešte na hlavnom pojednávaní uviedla, že pes poškodeného v minulosti natrhol ucho jej psovi, preto sa radi nemajú.
Svedok - poškodený N. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 10. 05. 2012 sa vracal so svojím psom menom Apolo z prechádzky. Psa držal na vodítku a išiel po vychodenom chodníku po lúke nachádzajúcej sa medzi ulicami Okružná a J. Poničana. Videl, ako po jeho ľavej strane na konci tejto lúky asi 7 metrov od neho sedel pes obžalovanej a to pod prašiakom. Vedľa neho vo vzdialenosti asi 6 metrov bola obžalovaná. Niečo robila v záhradke pred jej panelákom. Poprel, že by držala v ruke vodítko svojho psa, pretože v jednej ruke mala motyčku a druhou niečo robila, rozosievala. Odrazu pes obžalovanej bol na krku jeho psa a to asi 2 metre pred poškodeným. Zostal v šoku, psy sa začali medzi sebou biť a on sa snažil svojho psa prostredníctvom vodítka k sebe pritiahnuť, aby ho ochránil. Videl, že pes obžalovanej mal na krku len obojok, bez vodítka. Snažil sa psy rozdeliť, svojmu psovi dal povel, aby zostal a ťahal ho za seba. V tom pribehla obžalovaná, v ruke nad hlavou držala vodítko a kričala na poškodeného, aby ich rozdelil. Toto sa aj snažil urobiť a oboch psov chytil za obojky a ťahal ich od seba. Obojok psa obžalovanej držal v ľavej ruke a svojho psa v pravej ruke. Počas tohto manévru ho pes obžalovanej niekoľkokrát pohrýzol a poudieral. Následne sa mu podarilo ich rozdeliť, obžalovaná si svojho psa vzala a odišla. Poukázal na to, že pes obžalovanej neustále brechal, doskakoval, že rany má najmä na ľavom lýtku, na pravom má len jednu. On prezrel svojho psa, nadával. Všimol si, že mu tečie krv. Snažil sa zastaviť si krvácanie vreckovkami. Tiež odišiel domov a privolal RZP, ktorá ho ošetrila a odviezla do nemocnice. Dokazoval, že v tento deň bol opäť v byte za obžalovanou z dôvodu, aby mu
poskytla doklad o zdravotnom stave psa, ktorý od neho vyžadoval lekár. Tento mu vydala ale neskôr. Poprel, že by bol mal v rukách palicu. Pokiaľ nosí palicu, tak len tú, ktorú mal na hlavnom pojednávaní a jednalo sa o francúzsku barlu. Jeho pes na povely počúva. V súčasnej dobe už tohto psa nemá, pretože keď sa situácia s jeho zdravotným stavom, tiež so psom nezlepšovala ani po 5 mesiacoch po skutku, psa dal priateľke. Nepripustil, že by ho bol dohrýzol práve jeho pes. Nikdy sa nestalo, že by jeho pes sa bol niekedy ako prvý pustil do bitky, len sa bráni. Na hlavnom pojednávaní si poškodený uplatnil škodu celkovo v sume 1.200,- € a to jednak z titulu bolestného a utrpenej aj inej ujmy na jeho zdraví s poukazom, že jeho celkový zdravotný stav sa po skutku zhoršil a to aj po psychickej stránke, pretože sa mu sníva so psom, berie lieky, jeho pes ho držal pri živote a tak je pre neho táto situácia nevyčísliteľná nejakou hodnotou, tiež z titulu, že si kúpil psa, ktorý bol v poriadku, ale po skutku je podráždený, neverí už nikomu, je neovládateľný.
Samosudca na hlavnom pojednávaní postupom v zmysle § 256 ods. 2 Tr. poriadku prečítal návrh splnomocnenca poškodeného a to VšZP, a.s. na náhradu škody, ktorú si tento poškodený z titulu poskytnutej zdravotnej starostlivosti a liečebných nákladov uplatnil vo výške 172,79,- € ( č.l. 111 ).
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutý ako svedok H. Š., ktorý vypovedal, že v čase skutku bol v mieste svojho bytu na 5. poschodí, pracoval na PC a popri tom sa prechádzal po izbe. Bolo teplo, preto mal otvorené okno. Počul ako štekali psy, preto išiel ku oknu a videl bitku dvoch psov, počul mužský hlas. Následne videl, ako obžalovaná, ktorú pozná z videnia, držala svojho psa za predné nohy a ťahala ho preč od poškodeného. Jeho pes bol za ním a poškodený mal tohto psa na vodítku. Videl, ako poškodenému tiekla z lýtka nohy krv a tiež počul, ako poškodený obžalovanej povedal, že jej pes ho pohrýzol. Obžalovaná nereagovala, išla preč. Následne aj poškodený so svojím psom odišiel. Poukázal na to, že celý incident od začiatku nevidel. Na hlavnom pojednávaní doplnil, že poškodenému nič iné v rukách nevidel a to ani palicu.
Svedkyňa P. S. na hlavnom pojednávaní dokazovala, že v čase skutku bola doma, t.j. miesto činu, sledovala televíziu a počula brechot psov. Sama je od malička psíčkarka, preto ju to zaujímalo a tak išla na okno. Videla celý predmetný konflikt od začiatku až do konca. Uviedla, že býva na prízemí. Pod oknami má cestu, potom je kopec a na tom sa incident odohral. Podľa svedkyne sa jedná o vzdialenosť okolo 30 metrov, pričom vo výhľade jej nič nezavadzalo. Do diaľky vidí dobre, nosí okuliare na pozeranie televízora, na šitie. V bežnom živote tieto nepoužíva. Má 68 rokov. Videla, ako pes obžalovanej vybehol z poza rohu paneláka na ul. J. Poničana, pričom zdalo sa jej, ako keby za sebou ťahal vodítko. Tento pes dobehol k psovi poškodeného a vrhol sa na neho, začali sa biť. Poškodený svojho psa držal na vodítku, snažil sa ich od seba rozdeliť za obojky, vošiel do tejto ich bitky. Videla, ako pes obžalovanej do poškodeného skákal. Videla, ako pes obžalovanej pohrýzol poškodeného do nôh. Tento mal oblečené krátke nohavice. Následne k nim prišla obžalovaná. Vzala svojho psa a odišla. Na poškodenom videla, že mu tečie krv z nôh, poškodený nadával a tiež išiel domov. Na hlavnom pojednávaní doplnila, že s obžalovanou sú susedy, nie sú však blízke priateľky. Aj poškodeného pozná, ale len ako osobu, ktorá má psa. Psa poškodeného pozná ako veľkého, tichého, kľudného. Pes obžalovanej je živší, behavejší. S určitosťou to uviesť na hlavnom pojednávaní nevedela, len si myslí že poškodený v tomto čase mal v rukách paličku, ktorú nosieva, ale keď oddeľoval psy za obojky, paličku v ruke nemal. S určitosťou uviedla, že pri tomto incidente poškodený ani jedného zo psov palicou nebil.
Na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil so znaleckým posudkom MUDr. J. G., znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvia chirurgia a zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že poškodený dňa 10. 05. 2012 utrpel povrchovú hryznú ranu na ľavom predkolení a povrchovú hryznú ranu na pravom predkolení, obe s predĺženým hojením vplyvom infekčných komplikácií. Znaky násilného konania boli zaznamenané na vnútornej strane pravého predkolenia a zadnej strane ľavého predkolenia. Pravdepodobne sa jednalo o jedno pohryznutie do každého predkolenia, pričom stisk čeľustí prekonal elasticitu kože a očný zub zvieraťa spôsobil hryznú ranu valcovitého tvaru zasahujúcu do podkožia. Zranenie nejaví známky ťažkej ujmy na zdraví. Dobu liečby stanovil na 29 dní a táto sa aj kryje s dobou pracovnej neschopnosti. Bolestné za utrpené zranenia stanovil na 30 bodov, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje sumu 461,40 €. Na záver uviedol, že poškodený počas liečby trpel výraznou bolestivosťou rán po dobu 10 až 14 dní, tiež bolesťou pri chôdzi, záťaži dolných končatín a to po dobu 3 až 4 týždňov. Mal hnisajúce rany a z toho komplikovanú osobnú hygienu. Počas liečby musel absolvovať 8 bolestivých preväzov na chirurgii.
Súd oboznámil aj s priestupkovým spisom obsiahnutým v trestnom spise, s lekárskymi správami, z ktorých vyplývajú poranenia poškodeného opísané vo výrokovej časti tohto rozsudku, s lekárskymi správami ohľadom psychického stavu poškodeného, predložené poškodeným na hlavnom pojednávaní, z ktorých vyplýva, že sa u psychiatria poškodený lieči od roku 2005 pre viacpočetné fóbie, pričom došlo u neho k zhoršeniu jeho zdravotného stavu ohľadom fóbie zo psov a to od 10. 05. 2012, ako aj s ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise.
Podľa § 158 Trestného zákona, kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že pruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Podľa § 22 ods. 6 zákona č. 39/ 2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, vlastník zvieraťa alebo držiteľ zvieraťa je povinný zabezpečiť opatrenia na zabránenie úteku zvieraťa, jeho neplánovaného rozmnožovania alebo nežiaduceho rozmnožovania.
Aj napriek popieraniu viny obžalovanou vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní mal súd za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a tento spáchala obžalovaná. Skutkový stav mal súd za preukázaný výpoveďami samotného poškodeného, ktorý tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní podrobne popísal priebeh napadnutia psom obžalovanej, výpoveďou svedkyne P. S., ktorá konflikt videla od počiatku až do konca ako priamy svedok a potvrdila tvrdenia poškodeného v tom, že pes obžalovanej vybehol, že ako prvý napadol psa poškodeného, že to bol práve pes obžalovanej, ktorý pohrýzol poškodeného, keď sa tento dostal medzi psy pri ich oddeľovaní za obojky a jej výpoveď je v zhode s výpoveďou poškodeného, rovnako uviedla, že poškodený nemal žiadnu palicu v ruke v čase, keď psy od seba oddeľoval za obojky, skutkový stav mal súd za preukázaný aj výpoveďou svedka H. Š., ktorý aj keď sa nevedel k priebehu celého incidentu vyjadriť, vypovedal, že poškodený mal svojho psa na vodítku, že nič v jeho rukách a to ani palicu nevidel a napokon súd poukazuje aj na lekárske správy a znalecký posudok, z ktorých vyplývajú utrpené zranenia poškodeného, ako aj mechanizmus ich vzniku, t.j. pohryzenie psom. Obhajobu obžalovanej v tom, že práve poškodený nemal svojho psa na vodítku, že jej pes poškodeného nepohrýzol, lebo sa tak nikdy ešte nestalo, na človeka doposiaľ nezaútočil, súd považoval za účelovú s cieľom zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Sama obžalovaná na hlavnom pojednávaní vypovedala, že sa zohla, že niečo robila v záhradke, ktorá skutočnosť korešponduje aj s výpoveďou poškodeného a teda podľa názoru súdu nezabezpečila svojím konaním opatrenie, aby zabránila jej psovi v úteku. Súd poukazuje na to, že v danom prípade sa jedná o nedbanlivostný delikt, t.j. jedná sa o tzv. vedomú nedbanlivosť, kedy obžalovaná vedela, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, v danom prípade zdravie človeka, ale spoliehala sa, že ho nespôsobí. Len okrajovo súd uvádza, že je nepravdepodobné, aby pes pohrýzol svojho pána, ktorý ho chráni.
S poukazom na vyššie uvedené, ako aj na závery znaleckého posudku ohľadne zranenia poškodeného, mal súd za preukázané, že obžalovaná svojím konaním po objektívnej aj subjektívnej stránke naplnila zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, keďže poškodenému z nedbanlivosti ublížila na zdraví - porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona, keď ako osoba zodpovedná za psa plemena anglický cocker spaniel menom Buddy, nezabezpečila opatrenie na zabránenie úteku zvieraťa a teda porušila povinnosť uloženú jej v ustanovení § 22 ods. 6 zákona č. 39/ 2007 Z. z. Je potrebné si uvedomiť, že obžalovanej sa kladie za vinu konanie z nedbanlivosti a za takéto bola aj odsúdená.
Zo zákonom ustanovených zásad pre ukladanie trestov vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a v takej výmere, ako ustanovuje Trestný zákon, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
Obžalovaná doposiaľ súdne trestaná nebola a nemá ani záznam v priestupkovej agende. Je dôchodkyňa a poberá starobný dôchodok v sume 286,- €.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následky, zavinenie a pohnútku obžalovanej, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona. Závažnosť prečinu obžalovanej spočíva v tom, že táto narušila záujem štátu a spoločnosti chránený Trestným zákonom, ktorým je ochrana pred trestnými činmi proti ľudskému zdraviu. Obžalovanej poľahčuje okolnosť, že pred spáchaním skutku viedla riadny život (§ 36 písm. j/) a že sa skutku dopustila ako osoba vo vyššom veku ( § 36 písm. d/ ). Nepriťažovalo jej nič. Nakoľko súdom nebola preukázaná žiadna priťažujúca okolnosť, naopak prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, súd vzhľadom na ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zákona znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a uložil obžalovanej trest v rámci takto upravenej trestnej sadzby v rozmedzí až na 8 mesiacov. V súlade s ustanovením § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona pri posudzovaní druhu trestu súd prihliadol na osobu obžalovanej, jej doterajší život a na okolnosti prípadu a má za to, že nepodmienečný trest odňatia slobody v prípade obžalovanej nie je nevyhnutný a na jej nápravu postačí aj podmienečný trest odňatia slobody. Preto súd uložil obžalovanej trest odňatia slobody na samej spodnej hranici zákonom upravenej trestnej sadzby vo výmere 1 mesiaca, výkon ktorého jej v zmysle § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov, čo je tiež skúšobná doba uložená na samej spodnej hranici. Obžalovaná bude musieť počas plynutia skúšobnej doby spôsobom svojho života preukázať, že výkon trestu odňatia slobody na jej nápravu a ochranu spoločnosti nie je nevyhnutný. Nesmie sa teda dopustiť žiadneho úmyselného protiprávneho konania, lebo v opačnom prípade by súd vyslovil, že podmienečný trest vykoná. Súd poukazuje na to, že sa v danom prípade zaoberal aj možnosťou uloženia alternatívneho trestu, kde však obžalovaná s prípadným uložením trestu povinnej práce nesúhlasila a vzhľadom na jej vek a fyzickú zdatnosť, by uloženie tohto druhu trestu ani neprichádzalo do úvahy. Rovnako sa zaoberal aj možnosťou uloženia peňažného trestu, pričom ani uloženie tohto trestu s poukazom na výšku dôchodku, ktorý obžalovaná poberá, by nebolo možné uložiť a podľa obžalovanej úspory, či iný majetok nevlastní. Preto ako druh trestu súd obžalovanej ukladal trest odňatia slobody.
Keďže súd obžalovanú uznal za vinnú v celom rozsahu zo spáchania skutku uvedeného vo výroku rozsudku, uložil jej zároveň povinnosť nahradiť poškodeným a to N. R. škodu z titulu bolestného na základe odborného vyjadrenia vo výške 461,40- Eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. škodu z titulu poskytnutej zdravotnej starostlivosti vo výške 172,79 Eur. Pokiaľ si poškodený uplatnil na hlavnom pojednávaní aj ďalšiu škodu, túto presne nešpecifikoval, ani jej výšku dostatočne do rozhodnutia súdu nepreukázal a dokazovanie ohľadom nej by už v danom prípade presiahlo potreby tohto trestného konania, preto vo zvyšku jeho nároku na náhradu škody z titulu jeho zhoršenia zdravotného stavu a to aj psychického a tiež aj z titulu škody za jeho psa, ktorú rovnako bližšie nešpecifikoval, nepreukázal, ho odkázal na konanie o veciach občiansko-právnych.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Banská Bystrica do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2 ). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.