Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/29/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Renáty Deákovej, vo veci starostlivosti o malol. K. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny J. J., dieťa matky R. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., K.. C. D. X a otca P. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., J. E. X, o zníženie výživného, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -33 zo dňa 05. 03. 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh otca o zníženie výživného od 01. 03. 2013 (podaný na súde dňa 23. 08. 2012) zamietol opierajúc sa o § ods. l a 2, 78 ods. l a 3 v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) dôvodiac, že po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že posledná úprava vo veci výživného bola v roku 2011, kedy v rámci konania o rozvod manželstva rodičov malol. K. bol upravený aj výkon rodičovských práv k malol. K. tak, že tento bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu výživným vo výške 80 Eur mesačne. V tom čase malol. K. navštevoval X. triedu ZŠ, v súčasnej dobe navštevuje X. triedu ZŠ. Matka malol. K. bola na materskej dovolenke a v súčasnej dobe je na predĺženej neplatenej materskej dovolenke. Otec maloletého bol zamestnaný a dosahoval príjem vo výške 270,46 Eur. V súčasnej dobe je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie bez hmotného zabezpečenia a čaká na priznanie invalidného dôchodku. Otec malol. K. naposledy pracoval u firmy E. a k skončeniu pracovného pomeru došlo počas jeho práceneschopnosti dohodou, čo vyplýva z výpovede otca malol. dieťaťa. Otec malol. dieťaťa bol dlhodobo PN, a to od 13. 04. 2012 do 25. 01. 2013 a poberal len dávky nemocenského poistenia vo výške 120 Eur mesačne.

Okresný súd návrhu otca na zníženie výživného nevyhovel a zamietol ho aj napriek tomu, že je nezamestnaný, je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie bez akéhokoľvek príjmu a v súčasnej dobe očakáva rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku, pretože prihliadol predovšetkým na tú skutočnosť, že vyživovacia povinnosť k dieťaťu je prvoradou povinnosťou, ktorej splnenie má prednosť pred inými záväzkami a nie je možné sa jej zbaviť ani s poukazom na momentálnu majetkovú a sociálnu situáciu. Aj keď za obdobie od poslednej úpravy vo veci výživného síce neubehla dlhá doba, došlo k zmene pomerov aj na strane maloletého, ktoré povyrástlo, zmenou ekonomickej situácie došlo k zvýšeniu cien obuvi, šatstva, potravín, ako aj k zvýšeniu výdavkov súvisiacich so zabezpečením ostatných jeho potrieb. Otec o dieťa neprejavuje žiadny záujem, dlhodobo si neplní ani vyživovaciu povinnosť, pričom matka maloletého má ešte jednu vyživovaciu povinnosť a okrem osobnej starostlivosti dlhodobo zabezpečuje potreby maloletého sama a nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby všetky potreby zabezpečovala ona. Z uvedeného dôvodu okresný súd uzavrel, že je v možnostiach otca, aby

dosahoval príjem, ktorý by bol adekvátny jeho vzdelaniu, schopnostiam, skúsenostiam a doposiaľ vykonávanej práci a aj vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu matky, jeho návrh považoval za nedôvodný a zamietol ho.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nestotožnil sa so závermi prvostupňového súdu, zvýraznil, že má dlhodobé zdravotné ťažkosti s dg P., v dôsledku čoho bol aj hospitalizovaný vyše dvoch mesiacov vo E. Y., poukázal na doklad, lekársku správu, ktorú doložil do spisu aj jeho PN od 23. 04. 2012 do 25. 01. 2013 zapríčinenú týmto ochorením, v súčasnej dobe čaká na vyjadrenie posudkového lekára ohľadne jeho invalidity. Podľa jeho názoru súd mal počkať na konečné rozhodnutie ohľadne priznania invalidného dôchodku, o čom súd mal aj vedomosť, pretože výsledok takého rozhodnutia by mal výrazný vplyv na posúdenie jeho spôsobilosti (schopnosti) nájsť si prácu, bude aj zrejmá výška priznaného invalidného dôchodku. Namietal, že zo strany súdu je vnímaný ako zdravý človek, pričom v dôsledku choroby je mu znemožnené vykonávať prácu, ktorou sa živil (C.), každý zamestnávateľ ho odmietne, má skončené iba základné vzdelanie a môže tak vykonávať iba manuálnu (fyzickú) prácu, čo mu je však znemožnené v dôsledku choroby, preto v jeho schopnostiach a možnostiach je platiť výživné vo výške 40,- Eur mesačne. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť, nakoľko od poslednej úpravy výživného náklady na dieťa ešte vzrástli a zníženie výživného by nebolo v prospech maloletého dieťaťa.

Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec sa so synom nestýka X rokov, videl ho, keď mal X,X roka a na nijaké výdavky mu neprispieva, nič mu nekupuje a nedáva žiadne darčeky, od 01. 06. 2012 neplatí ani výživné, vôbec sa o syna nezaujíma. Žiada, aby súd návrh otca zamietol.

Krajský súd ako súd odvolací ( č. v znení neskorších predpisov, ďalej aj „“) prejednal odvolanie otca v rozsahu danom , bez nariadenia pojednávania podľa a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa ods. l, 2 .

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa oboznámil so spisom Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. a vychádzal zo zistenia, že predmetom konania je návrh otca na zníženie výživného vo veci starostlivosti o maloletého X-ročného K., ktorý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, pretože rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. -40 zo dňa 15. 11. 2011, podľa ktorého súd uložil otcovi povinnosť prispievať na maloletého mesačne sumou výživného vo výške 80,- Eur. Maloletý K. toho času navštevuje X. ročník základnej školy, otec žiadal zníženie sumy výživného na 40,- Eur, je nezamestnaný a matka je na predĺženej neplatenej materskej dovolenke. Okresný súd zisťoval zmenu pomerov v zmysle , ako aj zárobkové pomery rodičov, ich možnosti a schopnosti.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že otcom napadnuté rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, súd prvého stupňa venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre svoje rozhodnutie, dostatočne zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci. Postupoval správne a v súlade so zákonom, vec správne právne posúdil, keď návrh otca o zníženie výživného

zamietol, ktoré rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa ustanovenia , s ktorými dôvodmi sa v celom rozsahu odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (ust. ).

Odvolací súd navyše, ako aj k odvolacím dôvodom otca, dodáva, že jedným zo zákonných hľadísk pre určenie výšky výživného, resp. jeho zníženie, sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, v danom prípade povinného otca. Schopnosti a možnosti rodiča sa posudzujú hlavne z toho hľadiska, aký zárobok alebo iný príjem môže dosiahnuť. Schopnosti dosiahnuť takýto zárobok, či príjem, sú pritom dané okolnosťami rázu skôr subjektívneho, zatiaľ čo možnosti sú dané okolnosťami rázu objektívneho. Za schopnosti rodiča sa považujú hlavne jeho telesné a duševné vlastnosti, teda jeho zdravie, vlohy a nadanie, získanie vzdelania a skúsenosti. Otec v konaní síce poukazoval na dlhodobé zdravotné ťažkosti s dg P., v dôsledku ktorej bol aj hospitalizovaný, aj PN od 23. 04. 2012 do 25. 01. 2013, čo však nie sú skutočnosti, ktoré by ho zbavovali platiť výživné na svojho syna odkázaného výživou na svojich rodičov a mali by mať prednosť pred zákonnou vyživovacou povinnosťou rodičov voči svojim deťom, pretože uvedená povinnosť a jej plnenie je prvoradou povinnosťou rodičov voči svojim deťom a záujem maloletého v konaní je primárny a chránený SR, medzinárodnými zmluvami (najmä Dohovor o právach dieťaťa) a ostatnými zákonmi (najmä ). Z uvedeného dôvodu prvostupňový súd nepochybil ani tým, že o návrhu otca rozhodol a nečakal na rozhodnutie ohľadne priznania invalidného dôchodku otcovi, pretože takéto rozhodnutie síce môže otcovi finančne prilepšiť, ale nemôže ho zbaviť jeho zákonnej vyživovacej povinnosti, o to viac, keď so svojím synom nemá vôbec žiaden kontakt, neposkytuje mu ani žiadne vecné plnenie. Zo súdneho spisu nevyplýva, že by pracovný pomer s otcom bol ukončený pre zdravotné problémy otca, ale vyplýva len, že zamestnávateľ ho hodnotil pozitívne a ukončil s ním pracovný pomer dohodou ku dňu 30. 09. 2012. Aj z uvedeného dôvodu súd nemôže prihliadať na jeho odvolacie námietky, že v dôsledku choroby je mu znemožnené vykonávať prácu, ktorou sa živil (C.), každý zamestnávateľ ho odmietne a rozhodovať tak na úkor maloletého dieťaťa a v rozpore s jeho záujmom, navyše otec ním tvrdené skutočnosti ani nepreukázal. V tejto súvislosti odvolací súd akcentuje, že žiadny účinný zákon nezakotvuje povinnosť pracovať, ale výslovne zakotvuje povinnosť rodiča živiť svoje dieťa ( ods. l). Vyživovacia povinnosť môže byť plnená formou osobnej starostlivosti, príp. starostlivosti o domácnosť podľa , formou poskytovania vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania a formou platenia výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.). Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným podľa dohody, resp. určenia súdu. V danom prípade matka sa o maloletého osobne stará a otec je povinný platiť súdom určené výživné a nie podľa svojej ľubovôle poukazujúc na svoj zdravotný stav, pretože ten nie je vzhľadom na vyššie uvedené rozhodujúci. Odvolací súd zdôrazňuje, že otec je v produktívnom veku, má určité pracovné návyky a zručnosti a aj keď má zdravotné obmedzenie, má reálne možnosti uplatniť sa na trhu práce v rámci Slovenska, ale aj mimo neho, na základe čoho aj odvolací súd má za to, že nie je na mieste v tomto smere obmedzovať nároky dieťaťa a znižovať výživné na maloleté dieťa.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd môže len konštatovať, že nepokladá dôvody uvádzané v odvolaní za spôsobilé na zmenu správnosti a vecnosti rozhodnutia prvostupňového súdu a iné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, resp. jeho zrušenie, nezistil, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, že rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa , potvrdil.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.