Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cpr/6/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II, v konaní pred samosudkyňou: JUDr. Alenou Roštárovou, v právnej veci navrhovateľa: H. S., bytom X. Č.. XX, zast. JUDr. Daniel Malik, advokát so sídlom Rázusova 4213/3, Martin, proti odporcovi: SPP - distribúcia, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, zast. MGA IURIS, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Pri starej prachárni 10, Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru rozhodol

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu odporcu vo výške 401,66 EUR v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na súde dňa 27. 03. 2012 sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou zo dňa 30. 01. 2012 a určenia, že pracovný pomer trvá.

Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej s právnym predchodcom odporcu navrhovateľ od 01. 07. 1980 pracoval u odporcu v pracovnej pozícii prevádzkový montér plynovodov. Pracovný pomer bol uzatvorený na neurčitú dobu. Dňa 30. 01. 2012 došlo medzi navrhovateľom ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom k podpísaniu Dohody o skončení pracovného pomeru (ďalej len "Dohoda") s tým, že pracovný pomer sa končí ku dňu 31. 01. 2012. Uviedol, že za navrhovateľom sa dňa 31. 01. 2012 do miesta jeho bydliska bez ohlásenia a oznámenia dôvodu návštevy dostavil L. L., vedúci LC údržby Žilina a za prítomnosti zamestnancov odporcu p. G., W. a manželky odporcu bol na navrhovateľa vyvíjaný intenzívny a neustály bezprávny nátlak, aby podpísal

už vopred vyhotovenú odporcom predloženú Dohodu o skončení pracovného pomeru. Vyhrážky zo strany odporcu smerovali k podmienke, že ak navrhovateľ nepodpíše Dohodu, bude naňho zo strany navrhovateľa podané trestné oznámenie na základe skutočností o ktorých sa navrhovateľ dozvedel v čase, keď odporca naňho vyvíjal nátlak a to, že na navrhovateľa a ďalších zamestnancov p. G. a p. W. bol podaný anonym, obsahom ktorého boli vraj údajné nekalé praktiky týchto zamestnancov. Násilné, psychicky stresujúce konanie odporcu voči navrhovateľovi pri podpísaní Dohody o skončení pracovného pomeru preukazuje aj existencia listu z 02. 02. 2012 napísaného p. L., ako aj interný list zaslaný mailovou komunikáciou. Z obsahu listu je zrejmé, čo bolo dôvodom a čo predchádzalo podpisu Dohody. Išlo o intenzívny nátlak odporcu, vychádzajúci z nepodložených skutočností o porušení pracovnej disciplíny, opierajúc sa o anonym, ktorý mu bol doručený. Z predmetného listu je tiež zrejmé, že k skončeniu prac. pomeru medzi navrhovateľom a odporcom došlo pod nátlakom, neslobodne a v rozpore s § 37 ods. 1

. Uviedol, že pre právne úkony podľa a nasl. a platí, že právne následky možno spájať len s takým úkonom, ktorý má určité zákonom požadované náležitosti. Medzi tieto náležitosti právnych úkonov v pracovnom práve patria náležitosti subjektu, vôle, prejavu vôle a právneho úkonu ako celku, pričom absencia čo i len jednej z nich znamená , že právny úkon je neplatný, a v danom prípade sa jedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. V predmetnej Dohode absentuje sloboda a vážnosť vôle ako náležitosti právneho úkonu. O slobode vôle možno uvažovať vtedy, ak konajúci subjekt (navrhovateľ) má možnosť sám sa slobodne rozhodnúť, t. j. vôľa je nepodmienená, a teda slobodná. Pri psychickom donútení z dôvodu bezprávnej vyhrážky, ktorá nastala zo strany odporcu voči navrhovateľovi pri uzatváraní Dohody, vôľa navrhovateľa nebola slobodná. Konaním navrhovateľa pri podpísaní Dohody nebola naplnená ani ďalšia dôležitá náležitosť vôle a to jej vážnosť. Vôľa, ktorá nie je vážna, nemôže vyvolať právne následky, v danom prípade zánik práv a povinnosť. Pri uzatváraní Dohody absentovali základné náležitosti právneho úkonu a to sloboda a vážnosť. Platné právo nespája existenciu právnych následkov t.j. zánik práv a povinností s právnym úkonom u ktorého absentujú jeho náležitosti. Z dôvodov neexistencie všeobecných náležitostí právnych úkonov, považuje skončenie pracovného pomeru dohodou medzi navrhovateľom a odporcom za neplatné. Žiadal, aby súd určil, že dohoda o skončení pracovného pomeru, uzatvorená dňa 30. 01. 2012 medzi navrhovateľom a odporcom je neplatná a pracovný pomer trvá.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že s návrhom navrhovateľa nesúhlasí, nakoľko je v celom rozsahu nedôvodný. Poukázal na to, že navrhovateľ uvádza, že Dohoda o skončení pracovného pomeru, ktorú ako zamestnanec uzatvoril s odporcom ako zamestnávateľom a na základe ktorej sa skončil jeho pracovný pomer u odporcu je neplatná. Neplatnosť predmetnej dohody navrhovateľ vidí v tom, že vôľa navrhovateľa nebola slobodná a vážna a táto absencia základných náležitostí právneho úkonu spôsobuje neplatnosť takéhoto právneho úkonu. Navrhovateľ uvádza, že jeho vôľa uzatvoriť Dohodu nebola vážna, avšak toto svoje tvrdenie ponecháva len vo všeobecnej rovine, bez toho, aby uviedol akúkoľvek skutočnosť a už vôbec nie dôkaz, z ktorých by ním tvrdený nedostatok vážnosti jeho vôle vyplýval. Poukázal na to, že zo správania navrhovateľa v čase uzatvorenia Dohody, ale ani v čase, ktorý uzatvoreniu dohody predchádzal ako aj v

čase po jej uzatvorení pritom ani nevyplývalo, žeby túto dohodu uzatvoril s absenciou vážnosti jeho vôle túto uzatvoriť. Uviedol, že odporca pritom v čase uzatvorenia Dohody dobromyseľne vychádzal z toho, že navrhovateľ túto uzatvára vážne, pričom vzhľadom na všetky okolnosti za akých bola uzatvorená, nemohol ani predpokladať v súčasnosti navrhovateľom tvrdený nedostatok vážnosti jeho vôle na jej uzatvorení. Preto považuje tvrdenia navrhovateľa o nedostatku vážnosti jeho vôle na uzatvorení dohody o skončení pracovného pomeru iba za účelové. Ďalej odporca uviedol, že považuje za nepravdivé tvrdenia navrhovateľa, že Dohodu uzatvoril neslobodne z dôvodu psychického donútenia a bezprávnej vyhrážky z jeho strany. Navrhovateľ cielený psychický nátlak - bezprávnu vyhrážku vidí v tom, že na stretnutí konanom dňa 30. 01. 2012 v mieste jeho bydliska bol naňho zo strany odporcu vyvíjaný intenzívny a bezprávny nátlak, aby túto Dohodu podpísal. Tento mal podľa neho spočívať v tom, že si odporca mal stanoviť podmienku, že ak dohodu neuzatvorí, odporca naňho podá trestné oznámenie ohľadne skutočností týkajúcich sa nekalých praktík navrhovateľa a iných zamestnancov. Tento intenzívny nátlak podľa navrhovateľa vychádzal z nepodložených skutočností o porušení pracovnej disciplíny navrhovateľom vyplývajúcich z anonymného udania. Odporca uviedol, že nepopiera že jeho vnútornou pohnútkou smerujúcou ku skončeniu pracovného pomeru s navrhovateľom bolo ním vykonanou predchádzajúcou kontrolou (nie anonymným udaním) zistenie opakovaného t.j. dlhšie trvajúceho porušovania pracovnej disciplíny navrhovateľom, ktoré odporca vyhodnotil ako porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom. So závermi kontroly bol navrhovateľ oboznámený. Odporca ďalej uviedol, že dňa 30.01.2012 sa uskutočnilo stretnutie odporcu, zástupcov spoločnosti, ktorá poskytuje odporcovi služby v oblasti ľudských zdrojov a zástupcu zamestnancov u odporcu a pracovníkov W. a G.. Na tomto stretnutí odporca prezentoval svoj záujem o skončenie pracovného pomeru s odporcom a podmienky tohto skončenia. Nakoľko sa navrhovateľ na tomto stretnutí nezúčastnil, tak zástupca odporcu Ing. L. prezentoval stanovisko odporcu navrhovateľovi v mieste jeho bydliska. Na tomto stretnutí však odporca nevyvíjal na navrhovateľa žiadny nátlak a už vôbec nie taký, ktorý by mal charakter bezprávnej vyhrážky. Odporca len vzhľadom na zistené porušenie pracovných povinností navrhovateľom, o ktorom už bol navrhovateľ informovaný, prezentoval na stretnutí svoj záujem o skončenie pracovného pomeru s tým, že uprednostňuje skončenie dohodou, ktorej uzatvorenie navrhol. Na tomto stretnutí navrhovateľ potvrdil, že si uvedomuje vytýkané porušenie

pracovnej disciplíny, čo potvrdil svojim podpisom na zázname o stretnutí z 30. 01. 2012. Zároveň odporca navrhovateľovi prezentoval, že ak nedôjde k skončeniu pracovného pomeru Dohodou, tak je odporca pripravený skončiť pracovný pomer s navrhovateľom výpoveďou pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, pričom mu opísal základný rozdiel medzi týmito spôsobmi vrátane ich následkov. Poukázal na to, že navrhovateľa žiadnym spôsobom neobmedzoval v jeho rozhodovaní o tom, či Dohodu podpíše, alebo nie. Toto ponechal na rozhodnutie navrhovateľa a uzatvorenie Dohody si odporca žiadnym spôsobom nevynucoval a to ani vyhrážkou, že inak podá na navrhovateľa trestné oznámenie. Uviedol, že navrhovateľ nepochybne až po dôkladnom zvážení všetkých okolností dobrovoľne a slobodne prijal návrh odporcu na skončenie pracovného pomeru dohodou a túto Dohodu uzatvoril, čím prejavil túto svoju slobodnú vôľu. Uviedol, že nevie z čoho navrhovateľ vychádza, keď uvádza, že dôkazom bezprávneho nátlaku a neslobody jeho vôle pri uzatváraní Dohody je list zamestnanca odporcu Ing. L. zo dňa 02.02.2012. Z predmetného listu vyplýva

iba pohnútka odporcu na základe ktorej pristúpil k skončeniu pracovného pomeru s navrhovateľom a ďalšími dvoma zamestnancami a snaha preventívne pôsobiť na zamestnancov spoločnosti v záujme predchádzania porušovania pracovnej disciplíny. Dodržiavanie pracovnej disciplíny je nielen jednou zo základných povinností každého zamestnanca, ale aj nespochybniteľným oprávneným záujmom zamestnávateľa. O spôsobe skončenia prac. pomeru navrhovateľa, o okolnostiach, za ktorých k nemu došlo a jeho podmienkach však neuvádza predmetný list žiadne skutočnosti. Ďalej uviedol, že nedostatkom slobody vôle spôsobujúcim neplatnosť právneho úkonu je konanie pod nedovoleným nátlakom vo forme priameho fyzického donútenia, alebo vo forme bezprávnej vyhrážky ako psychického donútenia, ktoré je adresované tomu, na kom sa určitý úkon vynucuje a ktoré je príčinou tohto úkonu. Bezprávna vyhrážka je pritom taká vyhrážka, ktorou sa vynucuje niečo, čo sa vynucovať nesmie, čo nie je prípad, ak sa druhému hrozí tým, čo je oprávnený urobiť. Na to aby bezprávna vyhrážka spôsobila neplatnosť právneho úkonu musí byť takého druhu a intenzity, aby podľa okolností a povahy konkrétnej veci u toho, voči komu sa použila vzbudila dôvodný strach. Neplatnosť úkonu by nespôsobila taká vyhrážka, ktorej by ten komu bola adresovaná podľahol iba pre svoju neprimeranú bojazlivosť resp. neospravedlniteľnú nevedomosť o následkoch, ktoré mu hrozia. Odporca si na stretnutí 30.01.2012, ale ani pred ním na navrhovateľovi nevynucoval uzatvorenie Dohody o skončení pracovného pomeru žiadnym spôsobom a už vôbec nie spôsobom, ktorý by bol bezprávnou vyhrážkou. Uviedol, že navrhovateľ nepreukázal to, že príčinou uzatvorenia Dohody o skončení jeho pracovného pomeru bola jemu adresovaná bezdôvodná vyhrážka zo strany odporcu alebo inej osoby, keď nepreukázal bezprávnosť vyhrážky a ani to, že takáto vyhrážka je objektívne spôsobilá vzbudiť dôvodný strach. Preto bola Dohoda o skončení pracovného pomeru zo strany navrhovateľa uzatvorená slobodne. Poukázal na to, že ak navrhovateľ popiera porušenie pracovnej disciplíny, tak akákoľvek prípadná vyhrážka spočívajúca v tom, že ak neuzatvorí Dohodu o skončení pracovného pomeru, tak bude naňho podané trestné oznámenie v súvislosti s porušením jeho povinností z pracovného pomer (čo odporca popiera), nemohla vzbudiť dôvodný strach z nepriaznivých trestnoprávnych následkov. Ak sa totiž navrhovateľ vytýkaného porušenia svojich povinností nedopustil, tak sa nedopustil ani protiprávneho konania, ktoré je predpokladom trestnej zodpovednosti. Na základe vyššie uvádzaných skutočností má odporca za to, že Dohoda o skončení pracovného pomeru uzatvorená s navrhovateľom je platná, keďže bola zo strany navrhovateľa uzatvorená slobodne a vážne. Žiadal návrh voči nemu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu navrhovateľa a odporcu, výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z Dohody o skončení pracovného pomeru medzi účastníkmi konania vyplýva, že k skončeniu pracovného pomeru medzi nimi došlo ku dňu 31. 01. 2012. Účastníci Dohody prehlásili, že túto uzavreli slobodne, vážne a bez omylu, jej prejav im je dostatočne zrozumiteľný a určitý, ich spôsobilosť na právne úkony nie je obmedzená, nekonali v duševnej poruche, dohodu si prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpisujú.

Z listu riaditeľa sekcie údržby a merania odporcu Ing. L. zo dňa 02. 02. 1012 vyplýva, že k 01. 02. 2012 ukončil odporca pracovný pomer s majstrom potrubných systémov a jeho dvomi podriadenými. Dôvodom bolo opakované organizovanie a vykonávanie prác v pracovnej dobe a s prostriedkami odporcu na zariadeniach, ktoré nie sú v jeho vlastníctve, Takéto správanie je neakceptovateľné a v rozpore so základnými povinnosťami a etickými hodnotami zamestnanca. Bolo zhodnotené ako závažné porušenie pracovnej disciplíny a nezlučiteľné s ďalším pokračovaním pracovného pomeru. Riaditeľ sekcie uviedol, aby bol tento prípad výstrahou a varovaním pred podobným konaním.

Zo zápisu z kontroly vykazovania prác, porovnanie GPS monitoring vozidiel a evidencie SAP + doklady zo dňa 26. 01. 2012 vyplýva, že dňa 24. - 26. 01. 2012 sa uskutočnila kontrola zamerá na vykazovanie prác pracovníkov údržby PS Martin, porovnanie GPS monitoring vozidiel a evidencie SAP + doklady. Kontrola sa zamerala na dátumy 28. 10, 04. 07, 23. 11. 2011 na vozidlo X Z vyhodnotenia kontroly vyplýva, že v dané dni bolo predmetné vozidlo s vodičom W. na nákupe v predajni na Pivovarskej v Martine (výpis z monitoringu, dni 28. 10 , 04. 07., 23. 11. 2011). Pričom za obdobie nebol daný žiadny pokladničný blok na preplatenie techničke LC. Podľa vyjadrenia majstra modrá dodávka patrí podnikateľovi, stretávali sa tam, nakladali mu materiál kúpený v predajni do auta. Jednali na základe príkazu majstra G.. Zo zistených nedostatkov vyplýva, že posádka vozidla W. a S. bola nakupovať v obchode s inštalačným materiálom a to v dňoch 28. 10 , 04. 07., 23. 11. 2011. Pomáhala tento materiál nakladať 04. a 07. 11. 2011 do súkromného vozidla. P. W. a p. S. na pokyn majstra p. G. sa 07. 11. 2011 zúčastnili na ul. Tehelnej pri vymiestňovaní plynomerov, bez objednávky a bez toho, aby sa práce fakturovali. Záznam z kontroly podpísal navrhovateľ, p. G. , p. W. a Ing. L., vedúci údržby LC Žilina.

Zo záznamu zo stretnutia zo dňa 30. 01. 2012 konaného v sídle odporcu vyplýva, že bolo zvolané odporcom za účelom oboznámenia p. G., p. W. a p. S. s pracovnoprávnymi dôsledkami výsledkov kontroly, ktorú zamestnávateľ vykonal v dňoch 24. - 26. 01. 2012. Kontrolou sa zistilo, že zamestnanci G., W. a S. porušili pracovnú disciplínu a to tým, že p. W. a p. S. v pracovnom čase na základe pokynu svojho priameho nadriadeného p. G. vykonávali iné práce ako vykázali zamestnávateľovi, tieto iné práce nesúviseli s planením pracovných povinností vyplývajúcich im z pracovnej zmluvy, t. j. nevykonávali ich pre zamestnávateľa, využívali služobný automobil na nákup materiálu, ktorý nebol použitý pri plnení pracovných úloh, t. j. materiál bol použitý pri vykonávaní iných ako vykázaných prác. Konanie týchto zamestnancov dosiahlo intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny najmä vzhľadom na skutočnosť, že konali vedome, opakovane, dlhodobo, s následkom možného vzniku škody zamestnávateľovi. Zamestnávateľ nemá záujem ďalej zamestnávať zamestnancov, ktorí porušili pracovnú disciplínu týmto spôsobom a v danej intenzite a z tohto dôvodu navrhol odporca prítomným zamestnancom skončenie prac. pomeru dohodou podľa . Zamestnanci súhlasili s navrhnutým spôsobom skončenia prac. pomeru uvedomujúc si, že svojím konaním porušili závažne pracovnú disciplínu. Záznam podpísal aj navrhovateľ, ktorý nebol na stretnutí prítomný. Ako vyplýva zo záznamu stretnutie s navrhovateľom sa uskutočnilo v mieste jeho bydliska dňa 30. 01. 2012 za prítomnosti p. L..

Z výpovede svedka Ing. L. L. vyplýva, že je u odporcu zamestnaný ako vedúci LC Žilina, Poprad, navrhovateľa pozná ako pracovníka. Doobeda dňa 30. 01. 2012 bolo v Bratislave stretnutie na ktorom sa zúčastnili p. G., W.. Navrhovateľ tam nebol, preto ho ešte ten deň navštívili. Požiadal p. G. ako jeho priameho nadriadeného, t. j. majstra a p. W., ktorý vedel kde býva, aby išli s ním k navrhovateľovi. Otvorila im manželka navrhovateľa, ktorej p. G. povedal, že ideme so zlou správou. Ona im povedala, že spí. Sadli si v kuchyni. Išla ho zobudiť, potom si prisadla k nim a pýtala sa ich čo sa stalo, keď sú tu v takejto zostave. Pán G. jej povedal, že v Bratislave sa rozhodli, že bude ukončený prac. pomer s jej manželom. Mal so sebou vypracované dve možnosti ukončenia prac. pomeru, ktoré vypracovalo osobné oddelenie a to Dohodu o skončení prac. pomeru a skončenie prac. pomeru pre porušenie prac. disciplíny s dvojmesačnou výpovednou lehotou podľa § 63. Manželka navrhovateľa povedala, že je to pre nich ťažká situácia, že nie je dobré že odíde z firmy manžel. Pán G. jej povedal, že si založí firmu a že tam jej manžela zamestná. Vysvetľoval jej, že došlo k porušeniu prac. disciplíny, že jej manžel robil tzv. fušky a v prac. čase využíval nato vozidlo. Prišiel navrhovateľ, vyzeral rozrušený, pýtal sa o čo ide, tak mu vysvetlil, že sú dve možnosti a že si môže vybrať, buď ukončí prac. pomer Dohodou, alebo mu bude daná výpoveď. Navrhovateľ sa pýtal manželky čo má urobiť, ona mu povedala, že nech podpíše Dohodu. Potom sa ešte radil s p. G. a pýtal sa ho čo urobil on. Pán G. mu povedal, že on podpísal

dohodu. Potom sa navrhovateľ rozhodol, že aj on podpíše dohodu a túto pred ním aj vlastnoručne podpísal. Nezdal sa mu stopercentne triezvy avšak nemal tak vypité, aby nevedel čo robí. Uviedol, že si je úplne istý, že navrhovateľ presne vedel o čo ide, aké sú možnosti, a aj po porade s manželkou a s p. G. sa rozhodol sám a dobrovoľne bez akéhokoľvek nátlaku a vyhrážania z jeho strany podpísať ukončenie prac. pomeru dohodou. V zásade mal na výber a hovorili o týchto dvoch možnostiach. Akýkoľvek psychický nátlak, vyhrážky alebo trestné oznámenie alebo čokoľvek iné tam nepadlo, nič také nepovedal, nemal nato žiadny dôvod. Pokiaľ sa tam rozprávali o týchto dvoch možnostiach, tak mu zrejme povedal, že je lepšie odísť z firmy dohodou, ako byť prepustený, žeby sa aj prípadne ďalší zamestnávateľ informoval o ňom prečo bol prepustený. Vylúčil akýkoľvek nátlak na navrhovateľa, aby podpísal dohodou o ukončení prac. pomeru. Podľa neho bol navrhovateľ uzrozumený s tým čo podpisuje, bolo mu to zrejme, opýtal sa aj manželky aj p. G. čo má urobiť, že čo je lepšie. Potom sa sám rozhodol podpísať Dohodu. Nie je pravda, že mu povedal, aby podpísal dohodou aby z toho nemal zle. Nikdy mu nepovedal , že musí podpísať dohodu, povedal mu, že má na výber a že podľa jeho názoru je pre neho lepšia dohoda. Navrhovateľ komunikoval málo, mal slzy v očiach, avšak keď komunikoval, tak nebol určite mimo a vedel v akej záležitosti prišli. Svedok vylúčil, žeby navrhovateľ nemohol rozpoznať následky svojho chovania resp. žeby nevedel čo podpisuje. Nebol k ničomu nútený, bolo to určite jeho slobodné rozhodnutie. Potom čo navrhovateľ podpísal dohodu o skončení prac. pomeru, on s p. G. a p. W. opustili bydlisko navrhovateľa a týchto vyložil vo firme. Odvtedy sa s navrhovateľom nestretol, ani s ním nehovoril. Uviedol, že dôvodom prečo riešil túto záležitosť v čase dovolenky navrhovateľa bolo, že na stretnutí v Bratislave sa s riaditeľom sekcie údržby dohodol, že bude najlepšie ak navrhovateľa navštívi ešte v ten deň. Na otázku PZ navrhovateľa, že akým spôsobom navrhovateľ prišiel do kuchyne, či sám, či potreboval pomoc nejakých iných ľudí, svedok uviedol, že navrhovateľ prišiel sám, bez pomoci, nepotreboval pomoc iných ľudí. Na otázku PZ navrhovateľa, či navrhovateľ, čítal tie listiny, ktoré

mal so sebou, svedok uviedol, že si presne nepamätá či ich čítal, mal ich pred sebou a pýtal sa čo je tam napísane, čo obsahujú, čo mu on aj p. G. vysvetľoval. Tieto listiny mu boli však dané, mal možnosť si ich prečítať, čítala ich aj jeho manželka, aj on si ich popozeral.

Z výpovede svedka T. W. vyplýva, že bol zamestnancom odporcu, navrhovateľa pozná, je to jeho dlhoročný kolega aj priateľ. Je v súdnom spore s odporcom kvôli neplatnosti Dohody o skončení prac. pomeru, ktorú podpísal v Bratislave dňa 30. 01. 2012. Keď išli z Bratislavy, tak p. L. im povedal, že musia isť za navrhovateľom. Keď sa ho pýtal kvôli čomu, tak mu povedal, že mu šéf v Bratislave povedal, že musí mať tú tretiu výpoveď ešte dnes. Prišli spolu s p. L. a p. G. tam kde býva navrhovateľ, kde zaklopali. Otvorila im jeho manželka, pýtali sa kde je O., ona povedala, že je nebohý, že od rána pije. Pán G. išiel s manželkou zobudiť navrhovateľa, potom prišiel navrhovateľ podopretý p. G. a manželkou do kuchyne, kde mu p. L. kázal podpísať výpoveď. On to ani nečítal, niekoľkokrát mu vypadlo pero, hlava mu spadla, to trvalo aj 10 minút kým to podpísal. Potom to nejako podpísal a keď to podpísal, tak p. L. zbalil papiere a odišli. Uviedol, že si nepamätá žiadne psychické ani fyzické násilie, vyhrážky a podobne pri podpise. Pamätá si, že p. L. mu hovoril, že bude lepšie keď to podpíše, že v Bratislave hovorili, že podajú trestné oznámenie, že keď to nepodpíše. To je všetko čo si pamätá. Nepamätá si, či hovoril p. G., nepamätá si ani či on niečo hovoril. Nepamätá si ani či hovorila niečo jeho manželka. Navrhovateľ sa s nikým nerozprával, nereagoval, kebyže sa ho spýtate, aký je deň, tak nevie.

Z výpovede svedka Mgr. T. G. vyplýva, že navrhovateľ je jeho bývalý kolega a odporca bol jeho zamestnávateľ. Pracoval ako majster. L. S. bol jeho podriadený a vykonával činnosti, ktoré mu nariadil. Na základe nejakého anonymu, ktorý prišiel zamestnávateľovi, ktorého obsahom malo byť, že vykonávajú práce, ktoré nesúvisia s ich pracovnou činnosti, bolo vykonané šetrenie ich priamym nadriadeným Ing. L.. Toto šetrenie malo byť na základe GPS záznamov. Na základe tohto bol spísaný záznam z 24. - 26. 01. 2012, ktorý nebol celom tak pravda, a v ktorom sa hovorilo, že mali byť na nejakej fuške. Tento záznam podpísali, lebo pán L. im hovoril, že by z tohto mal problém. Potom sa zistilo, že ani tie záznamy s GPS neboli správne. Spolu s p. W. a p. S. bol dňa 30. 01. 2012 predvolaný do Bratislavy ku generálnemu riaditeľovi. Toto mu volal p. L. s tým, že on tam pôjde tiež, nevedeli však o čo ide. Keď prišli do Bratislavy, bolo tam sedem ľudí, ktorých nepoznal. Boli tam už pripravené Dohody o skončení pracovného pomeru s tým, že Ing. L. im povedal, že ak to nepodpíšu, dajú na nich trestné oznámenia. Bol z toho prekvapený, ale nakoniec to podpísal. Pán W. sa rozplakal, ale podpísal to tiež. Celé toto trvalo asi 10 minút. Pán S. tam vtedy nebol, nakoľko mal dovolenku. Pán L. im potom povedal, že aby

išli na SPP do Žiliny, kde už majú pripravené všetky personálne záležitosti, ale že je potrebné sa zastaviť za pánom S. to doriešiť jeho podpis. Išiel s p. W. domov autom, v Martine sa zišli aj s p. L. a potom všetci spolu išli k pánovi S. domov jedným autom. Keď tam prišli, zazvonili, otvorila jeho manželka, ktorá povedala, že p. S. nie je v tom stave, aby mohol s nimi hovoriť. On však povedal, že musia s ním hovoriť, lebo potrebujú prejednať súrnu záležitosť. Tak ho išla zobudiť. Pán S. prišiel do kuchyne, kde mu p. L. v jeho prítomnosti a v prítomnosti p. W. povedal, že musí podpísať dohodu, lebo bude naňho podané

trestné oznámenie. Videl, že pán S. to ani nečítal a podpísal to. Podľa jeho názoru nebolo správne, aby to podpísal, lebo nebol v takom stave a aj jeho podpis nebol taký, ako inokedy. Jeho podpis pozná z toho, čo podpisoval v robote a je mu známy. Uviedol, že je s odporcom v súdnom spore, kde sa taktiež domáha určenia neplatnosti o Dohody o skončení prac. pomeru s odporcom.

Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa, ako na svedka pôsobil pán S. v čase podpisu dohody o skončení pracovného pomeru, svedok uviedol, že bol neschopný to podľa neho podpísať, bol neschopný sa postaviť, aj si sadnúť, musela mu pomáhať jeho vlastná žena.

Z výpovede svedkyne C. S., manželky navrhovateľa vyplýva, že bola doma, keď pri bránke zazvonili p. G. a p. W., ktorých poznala, tretieho nepoznala. Pán G. sa jej spýtal, či je doma manžel, ona povedala, že je, ale že spí, tak jej povedal aby ho išla zobudiť. Zaviedla ich do kuchyne, nakoľko manžel spal v obývačke a išla ho zobudiť. Oni zostali sedieť v kuchyni. Keďže sa jej nedalo zobudiť, zavolala p. G. a p. W., aby jej išli pomôcť. Keď manžela zobudili, prišiel do kuchyne. V kuchyni ten pán čo prišiel, povedal ohľadom čoho prišli, že ide o výpoveď, čo ju riadne šokovalo, nakoľko v tom čase dostala aj ona výpoveď. Ten pán jej vysvetľoval čo sa vlastne stalo a že aby to podpísal, tak povedala manželovi, "Tak to podpíš", načo to manžel podpísal. Ešte sa tam čosi rozprávali, nepamätá si o čom, lebo to nevnímala. Boli tam krátko, maximálne hodinu. Nevie, čo konkrétne manžel pil a aké množstvo vypil, vždy keď prišiel z pivnice bol opitejší. Šiel si ľahnúť asi tak 30 minút pred príchodom týchto ľudí. Ten pán, ktorého nepoznala, vysvetľoval čo sa deje a žeby mohli byť problémy a podané aj trestné oznámenie. Žiadne fyzické násilie ani vyhrážky tam neboli, len hovoril, aké by to mohlo mať dôsledky pre manžela.

V priebehu konania právny zástupca navrhovateľa a navrhovateľ zotrval na návrhu a uviedol, že okolnosti, ktoré predchádzali podpísaniu Dohody, ako aj samotné uzatvorenie dohody boli výsledkom psychického nátlaku odporcu na navrhovateľa a bezprávnej vyhrážky, ktorá nastala zo strany odporcu pri uzatváraní Dohody. Doplnil, že v čase, keď došlo k návšteve zástupcu odporcu u navrhovateľa, bol navrhovateľ značne pod vplyvom alkoholu, nakoľko mal dovolenku a len matne si pamätá určité veci, teda o čo šlo.

Navrhovateľ v priebehu konania uviedol, že dňa 30. 01. 2012 prišli za ním domov, avšak nevie ani kto, až manželka mu to na druhý deň povedala, lebo si to nepamätá, bol pod vplyvom alkoholu. Spal v obývačke, bolo to okolo štvrtej poobede, keď ho manželka zobudila. Prišiel do kuchyne, kde podpísal, ani nevedel čo. Až na druhý deň mu manželka povedala, kto tam bol prítomný. Taktiež si až na druhý deň prečítal, čo podpísal. O tom, v akom bol stave svedčí aj jeho podpis, ktorý nie je taký, akým sa podpisuje. Pokiaľ ide o zápis z kontroly zo dňa 24. - 26. 01. 2012, tento podpísal preto, lebo mu pán L. povedal, že aby z toho nemal zle, nech to podpíše. Uviedol, že nemali sklad a pokiaľ bolo niečo treba kúpiť, tak sa to kúpilo v obchode. Postupoval podľa pokynov pána G..

Právny zástupca odporcu v priebehu konania uviedol, že vyjadrenie navrhovateľa a jeho právneho zástupcu na pojednávaní dokazuje to, že navrhovateľ dohodu o skončení pracovného pomeru nepodpísal pod vplyvnom bezprávnej

vyhrážky, ale pod vplyvom alkoholu. Zotrval na tom, že na navrhovateľa nebola vyvíjaná žiadne bezprávna vyhrážka ani psychický nátlak pri podpísaní Dohody o skončení pracovného pomeru.

Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene, alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ustanovenie , právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa ustanovenia sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ustanovenia a neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa ustanovenia , a , ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien. Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.

Podľa ustanovenia neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie, keď súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ bol v pracovnom pomere s odporcom uzatvorenom na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01. 07. 1980 na dobu neurčitú, v pracovnej pozícii prevádzkového montéra plynovodov. Taktiež medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ podpísal dňa 30. 01. 2012 Dohodu o skončení pracovného pomeru u odporcu s tým, že pracovný pomer sa mal skončiť ku dňu 31. 01. 2012.

Navrhovateľ sa v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote obrátil na súd s návrhom na určenie neplatnosti predmetnej Dohody o skončení pracovného pomeru a tvrdil, že pri jej uzatváraní absentovali základné náležitosti právneho úkonu a to sloboda a vážnosť, nakoľko bol naňho vyvíjaný zo strany odporcu cielený psychický nátlak a bezprávna vyhrážka, aby podpísal už vopred odporcom vyhotovenú predloženú Dohodu o skončení pracovného pomeru. Vyhrážky zo strany odporcu

smerovali k podmienke, že ak navrhovateľ nepodpíše predloženú Dohodu, bude naňho odporcom podané trestné oznámenie. Išlo o intenzívny nátlak odporcu, vychádzajúci z nepodložených (na základe anonymného podania) skutočností o porušení pracovnej disciplíny navrhovateľom, ktorých sa nedopustil.

Dohoda o rozviazaní pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Návrh, aby pracovný pomer bol rozviazaný dohodou, podáva buď zamestnanec alebo zamestnávateľ. Dohodu upravuje ako vôľu oboch účastníkov pracovného pomeru ukončiť pracovný pomer, ak ich vôľa je zhodná, pričom pracovný pomer končí dňom, ktorý účastníci pracovného pomeru dohodli v dohode. Predmetná Dohoda preto spĺňa formálne náležitosti, ktoré pre jej platné uzatvorenie vyžaduje a v zmysle uvedeného by sa pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom skončil dohodnutým dňom, t. j. 31. 01. 2012.

Súd sa ďalej zaoberal posúdením skutočností, či predmetná Dohoda o skončení pracovného pomeru bola uzatvorená pod psychickým nátlakom zo strany zamestnávateľa a či došlo ku skončeniu pracovného pomeru pod tlakom bezprávnej vyhrážky. v súvislosti s úpravou všeobecných náležitostí právnych úkonov odkazuje na úpravu obsiahnutú v .

Právny úkon je platný, ak je urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na to, že uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru nebolo prejavom jeho slobodnej vôle (t.j. nepodpísal ju slobodne a vážne), potom jeho slobodu a vážnosť jeho vôle vylučuje iba priame fyzické donútenie, ktoré však odporca v konaní netvrdil, alebo bezprávna vyhrážka. Podľa ustálenej súdnej praxe o bezprávnu vyhrážku sa však jedná jedine vtedy, ak osoba vykonávajúca psychický nátlak hrozí niečím, čo nie je oprávnená urobiť (napr. hrozba ublíženia na zdraví, hrozba značnej škody a pod.), alebo sa vyhráža tým, čo by síce oprávnená urobiť bola, ale prostredníctvom vyhrážky si vynucuje niečo, k čomu vyhrážka použitá byť nemôže.

Súd nemal relevantne preukázané, že zo strany odporcu ako zamestnávateľa došlo k psychickému nátlaku a bezprávnej vyhrážke pri skončení pracovného pomeru smerom k navrhovateľovi. Túto skutočnosť nepreukázali ani výpovede svedkov. Výpovede svedkov ani nijako nespochybnili skutočnosť, že zástupca odporcu Ing. L. navrhovateľovi uviedol, aké má možnosti a čo je preňho lepšie, prípadne, aké môžu byť dôsledky, avšak nijako nepreukázali psychický nátlak naňho spočívajúci v bezprávnej vyhrážke.

Nejedná sa totiž o bezprávnu vyhrážku a zneužitím výkonu práva na ujmu zamestnanca nie je, ak zamestnávate pri rokovaní so zamestnancom (navrhovateľom) dôvodí tým, že podľa jeho názoru sú dané dôvody, pre ktoré by mohol so zamestnancom ukončiť pracovný pomer, alebo aj tým, že vytkne zamestnancovi zistené nedostatky v plnení pracovných povinností alebo porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko sa jedná o právo zamestnávateľa(odporcu) vyplývajúce mu zo . Oznámením svojej pohnútky odporca hrozí tým, čo je oprávnený urobiť. Zamestnanec má v prípade nesúhlasu s vytýkanými nedostatkami právo brániť sa spôsobom upraveným , a to aj v prípade výpovede

zo strany zamestnávateľa. Prípadnú obavu navrhovateľa z možnosti prípadnej výpovede zo strany zamestnávateľa nemožno považovať za bezprávnu vyhrážku odporcu, ani za okolnosť zakladajúcu neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru.

Pokiaľ sa jedná o údajnú hrozbu navrhovateľa zo strany odporcu možnosťou trestného stíhania navrhovateľa súd má za to, že v konaní k takejto vyhrážke zo strany zástupcu odporcu Ing. L. nedošlo. Sama manželka navrhovateľa v konaní uviedla, že p. L. (zástupca odporcu) vysvetľoval jej manželovi len možnosti postihu navrhovateľa, nijako sa mu nevyhrážal ani nepodmieňoval podpísanie resp. nepodpísanie Dohody o skončení pracovného pomeru podaním trestného oznámenia. Takúto skutočnosť netvrdili ani ostatní vypočutí svedkovia. Z uvedeného dôvodu súd preto nemal preukázanú existenciu bezprávnej vyhrážku odporcu voči navrhovateľovi spočívajúcu v hrozbe podania trestného oznámenia v prípade nepodpísania Dohody o skončení pracovného pomeru.

Právny zástupca navrhovateľa ďalej spochybnil platnosť dohody aj z toho dôvodu, že navrhovateľ bol údajne značne pod vplyvom alkoholu a zo stretnutia, na ktorom došlo k podpisu Dohody o skončení pracovného pomeru si navrhovateľ len matne pamätá o čo šlo. Navrhovateľ sám u tvrdil, že si vôbec nepamätá kto u neho bol, čo bolo predmetom stretnutia, čo podpísal a že mu to až na druhý deň povedala manželka.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že nebolo preukázané žeby navrhovateľ bol pod takým vplyvom alkoholu, žeby nemohol alebo nevedel rozpoznať následky svojho konania. Žiadny z vypočutých svedkov ani nevidel čo, kedy, a aké množstvo alkoholu navrhovateľ údajne vypil.

Súd poukazuje v tejto súvislosti na skutočnosť, že tvrdenia o nespôsobilosti navrhovateľa uzatvoriť Dohodu o skončení pracovného pomeru, nakoľko bol pod značným vplyvom alkoholu a nevedel čo robí, navrhovateľ ani právny zástupca neuviedli už v návrhu, ale až na pojednávaní, z čoho je taktiež možné vyvodiť účelovosť tohto tvrdenia, nakoľko táto skutočnosť im mala byť známa už v čase pred podaním návrhu na súd. Ďalej súd vzal do úvahy skutočnosť, že svedkovia G. a W. sú sami v súdnom spore s odporcom pre určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru. Preto tak ich výpovede, ako aj výpoveď manželky navrhovateľa (osoby jemu blízkej) sú nielen vo svojich tvrdeniach rozporné, ale aj účelové a súd ich vyhodnotil ako nedôveryhodné. Preto sú tvrdenia navrhovateľa o jeho nespôsobilosti uzatvoriť predmetnú Dohodu o skončení pracovného pomeru z tohto dôvodu nepreukázané.

Dôkazné bremeno v konaní spočíva na navrhovateľovi. Dôkazná povinnosť mu vyplýva z ust. 79 ods. 2 a Súd vo veci vykoná všetky dôkazy navrhnuté navrhovateľom (aj odporcom). Navrhovateľ súdu nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci, že by bol k podpisu dohody o skončení pracovného pomeru donútený zamestnávateľom (odporcom) alebo, žeby sa v čase uskutočnenia právneho úkonu výpovede nachádzal v duševnom stave, ktorý by spôsoboval neplatnosť tohto právneho úkonu ( Obč. zák.). Súd tvrdenia navrhovateľa

vyhodnotil ako účelové a nepreukázané. Navrhovateľ neuniesol v konaní dôkazné bremeno

V prejednávanej veci je podľa názoru súdu nesporné, že navrhovateľ svojím prejavom vôle dňa 30. 01. 2012 urobila platný právny úkon - Dohodu o skončení pracovného pomeru s odporcom, ktorá aj z hľadiska príslušných ustanovení a spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s a úspešnému odporcovi priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia , ktoré podľa Vyhlášky MS SR č. pozostávajú z:

1/ Tri úkony právnej služby pri hodnote úkonu 58,69 /bez DPH/ (§ 11 ods. 1 vyhlášky):

- prevzatie a príprava zastúpenia 17.04.2012 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky),

- písomné podanie na súd vo veci samej 19.04. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky),

- účasť na pojednávaní dňa 12.12.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),

2/ Dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 60,67 Eur /bez DPH/ (§ 11 ods. 1 vyhlášky):

- účasť na pojednávaní dňa 24.04.2013 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),

- účasť pojednávaní dňa 12.06. (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),

3/ Režijný paušál - 3 x 7,63 Eur + 2 x 7,81 Eur, t. j. spolu 38, 51 Eur + DPH vo výške 66,94 Eur.

Trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 401,66 Eur, ktorú sumu súd priznal právnemu zástupcovi odporcu, nakoľko trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené správne a v súlade s vyhláškou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.