Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Cob-55-2023.pdf
PDF · 96.52 KB
Case nature
Subarea
41Cob/55/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Mariána Blahu, v právnej veci navrhovateľa DjEcstasy s.r.o. so sídlom Stará Huta 131, 962 25 Stará Huta, IČO: 52 294 854, zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Vlkolinským, so sídlom advokátskej kancelárie Námestie SNP 87/8, 96 01 Zvolen, IČO: 37 955 365, proti odporcovi MiJa accounting s.r.o., so sídlom Novozámocká 2477/1, 960 01 Zvolen, IČO: 47 479 566, o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen, č.k. 15Cb/7/2023-18 zo dňa 23. mája 2023 takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen, č.k. 15Cb/7/2023-18 zo dňa 23. mája 2023, potvrdzuje.
II. Odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči navrhovateľovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením výrokom I. zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia. Výrokom II. rozhodol, že odporcovi náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznáva.
2. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že navrhovateľ návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by odporcovi uložil povinnosť vydať navrhovateľovi účtovné záznamy, a to účtovné doklady, účtovné zápisy, účtovné knihy, odpisové plány, inventúrne súpisy, účtovné rozvrhy, účtovné závierky za účtovné obdobie 2019 až 2022.
3. Navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňoval tým, že navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou, ktorá je povinná účtovať v systéme podvojného účtovníctva a tiež je povinná predložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku na schválenie príslušnému orgánu tak, aby ju tento orgán schválil do 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa riadna individuálna účtovná závierka a mimoriadna individuálna účtovná závierka zostavuje. Navrhovateľ citoval zákonné ustanovenia zákona o účtovníctve, ktoré upravujú vedenie účtovníctva. V zmysle týchto ustanovení môže účtovná jednotka poveriť na vedenie účtovníctva aj inú právnickú alebo fyzickú osobu, avšak takéto poverenie účtovnú jednotku nezbavuje zodpovednosti za vedenie účtovníctva, zostavenie a predloženie účtovnej závierky a za preukázateľnosť účtovníctva v rozsahu tohto zákona. Navrhovateľ tvrdil, že na vedenie účtovníctva poveril odporcu, ktorý vykonával vedenie účtovníctva pre navrhovateľa od roku 2019 až po 31.12.2022, kedy navrhovateľ poverenie pre odporcu odvolal a vyzval ho na vrátenie účtovnej dokumentácie. Odporca však ani po opakovaných výzvach navrhovateľa účtovnú dokumentáciu nevydal a daňové priznanie za navrhovateľa za rok 2022 do 31. marca 2023 nepodal, na základe čoho musel navrhovateľ prostredníctvom novej osoby poverenej vedením účtovníctva žiadať o odklad podania daňového priznania za rok 2022. Navrhovateľ poukázal na e-mail právneho zástupcu, ktorým žiadal odporcu o navrátenie účtovnej dokumentácie, na ktorý podľa navrhovateľa odporca nereagoval. Navrhovateľ žiadal o nariadenie neodkladného opatrenia najmä z dôvodu, aby si mohol plniť povinnosti vyplývajúce mu z Obchodného zákonníka, ako aj zo zákona o účtovníctve a ďalších predpisov, ktoré keď nesplní môže byť sankcionovaný a aby tiež mohol schváliť účtovnú závierku za rok 2022 a túto uložiť do Zbierky listín, ktorá je navrhovateľovi potrebná aj na preukázanie bonity v prípade žiadosti o úver.
4. Súd prvej inštancie preskúmaním predložených listín, a to návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, plnej moci pre právneho zástupcu navrhovateľa a scanom e-mailu zo dňa 17.04.2023 pre adresáta „<m910990111>“ dospel k názoru, že navrhovateľ neosvedčil naliehavú potrebu úpravy pomerov, a ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy v čase rozhodovania súdu o nariadení neodkladného opatrenia, nakoľko navrhovateľ neosvedčil také konkrétne správanie odporcu, ktoré by toho času viedlo k dôvodnej potrebe úpravy pomerov strán sporu nariadením neodkladného opatrenia. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že návrh nie je dôvodný.
5. Okresný súd mal za to, že navrhovateľ sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia len na základe domnienky o predpokladanej možnej obave v zmysle, že príslušnými štátnymi orgánmi bude sankcionovaný za nesplnenie svojich zákonných edičných povinností s ohľadom na jeho povinnosť voči zákonu a orgánom finančnej správy, prípadne iným orgánom štátnej a verejnej správy. Podľa okresného súdu navrhovateľ nepreukázal, že by odporca mal u seba listiny (účtovnú dokumentáciu), vydania ktorých sa domáhal a z predložených dôkazov navrhovateľa nie je osvedčená ani skutočnosť, že navrhovateľovi hrozí priama ujma.
6. Zároveň súd uviedol, že po zvážení zásahov do postavenia oboch sporových strán nariadením neodkladného opatrenia usúdil, že je väčšie riziko vzniku ujmy na strane odporcu nariadením neodkladného opatrenia ako u navrhovateľa, ak nedôjde k nariadeniu neodkladného opatrenia. Súd poukázal na to, že odporca sa v konaní o nariadení neodkladného opatrenia nedokáže brániť, a preto súd musí uvážlivo zhodnotiť, či prípadný zásah nariadením neodkladného opatrenia nezhorší právne postavenie odporcu. Súd vyhodnotil, že nariadením neodkladného opatrenia by došlo k zhoršeniu postavenia odporcu. Zároveň súd konštatoval, že navrhovateľ má možnosť brániť sa podľa úspechu vo veci a konštatoval, že nakoľko mal odporca plný úspech, súd by mu priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu, avšak keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.
7. Proti uzneseniu v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že uloží odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi účtovné záznamy, a to účtovné doklady, účtovné zápisy, účtovné knihy, odpisové plány, inventúrne súpisy, účtovné rozvrhy, účtovné závierky za účtovné obdobie 2019 až 2020, a to v lehote troch dní od doručenia uznesenia. Zároveň žiadal, aby odvolací súd rozhodol, že navrhovateľ má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
8. Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, teda konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
9. Navrhovateľ zopakoval, že je obchodnou spoločnosťou založenou podľa ustanovení Obchodného zákonníka, ktorá má podľa ustanovení tohto zákona povinnosť účtovať v sústave podvojného účtovníctva (§ 35 a § 36 Obchodného zákonníka). Ďalej navrhovateľ poukázal na § 40 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 písm.a) bod 1, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, 2 zákona č. 431/2002 o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
10. Navrhovateľ konštatoval, že poveril vedením účtovníctva odporcu, ktorý vedenie účtovníctva vykonával od založenia spoločnosti v roku 2019 až do 31.12.2022.
11. Navrhovateľ zopakoval, že poveril odporcu vedením účtovníctva, následne poverenie odvolal a vyzval ho na vrátenie vydania účtovných záznamov, avšak odporca napriek opakovaným výzvam navrhovateľa účtovné záznamy navrhovateľovi nevydal a daňové priznanie k dani z príjmu právnickej osoby za rok 2022 do 31. marca 2023 nepodal, na základe čoho musel navrhovateľ prostredníctvom novej poverenej osoby vedením účtovníctva žiadať o odklad podania daňového priznania za rok 2022.
12. Navrhovateľ poukázal na to, že prostredníctvom právneho zástupcu e-mailami zo dňa 17.04.2023 a 02.05.2023 vyzval odporcu na vydanie účtovných dokladov, avšak odporca ani na jednu výzvu neodpovedal a účtovné doklady nevydal.
13. Navrhovateľ ďalej poukázal na § 15 ods. 1 zákona o správe daní, ako aj na § 154 ods. 1 písm. a) bod 1, § 155 ods. 1 písm. a) a § 156 ods. 1 písm. a) a ods. 2 tohto zákona.
14. Ďalej navrhovateľ poukázal na zásadnú zmenu inštitútu neodkladných opatrení v porovnaní s inštitútom predbežných opatrení, ktoré bolo možné nariadiť do 30.06.2016. Podľa právnej úpravy účinnej od 01.07.2016, pôvodné znenie § 74 ods. 1 O.s.p. hovorí o dočasnej úprave pomerov účastníkov a bolo nahradené ustanovením § 325 ods. 1 CSP, ktoré hovorí o bezodkladnej potrebe upraviť pomery. Navrhovateľ tvrdí, že inštitút neodkladného opatrenia už nemusí nevyhnutne znamenať iba úpravu pomerov provizórneho charakteru, ale má miesto aj tam, kde možno jeho prostredníctvom dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov, keď je táto potrebná bezodkladne. Zároveň navrhovateľ poukázal na § 336 ods. 1 CSP a tvrdí, že za predpokladu, keď nariadené neodkladné opatrenie procesne konzumuje vec samú a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd povinnosť na podanie žaloby navrhovateľovi neuloží.
15. Navrhovateľ zopakoval dôvody, ktoré ho viedli k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zdôraznil, že odklad povinnosti podať daňové priznanie za rok 2022 končí dňa 30. júna 2023 a v tento deň musí byť daňové priznanie nielen podané, ale prípadná daň z príjmu právnickej osoby aj zaplatená. Odporca priebežne neinformoval a ani neinformuje navrhovateľa o výsledku, teda či vznikla povinnosť daň z príjmu právnickej osoby zaplatiť alebo nie. Pokiaľ v tomto termíne daňové priznanie k dani z príjmu právnickej osoby podané nebude, správca dane za nepodanie daňového priznania uloží navrhovateľovi pokutu od 30,-Eur do 16.000,-Eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) prvého a druhého bodu a vyrúbi úrok z omeškania z dlžnej sumy, pričom pri výpočte úroku použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená, t.j. 12 %.
16. Nepodanie daňového priznania a následné sankcie budú mať za následok ohrozenie podnikateľskej činnosti navrhovateľa, ktorému banky od začiatku apríla 2023 až doposiaľ odmietajú poskytnúť úver na ďalšiu podnikateľskú činnosť s odôvodnením, že k žiadosti nepredložil účtovnú závierku s prílohami a daňové priznanie za rok 2023 (správne má byť 2022).
17. Podľa navrhovateľa je nariadenie neodkladného opatrenia plne opodstatnené, keď navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, a to pokuta od 30,-Eur do 16.000,-Eur za nepodanie daňového priznania spolu s úrokom z omeškania, že dochádza k porušeniu jeho práv a oprávnených záujmov nekonaním odporcu, nepodaním daňového priznania a neodovzdaním účtovných záznamov, čo v konečnom dôsledku bude viesť k ukončeniu podnikateľskej činnosti navrhovateľa, prepusteniu zamestnancov, nezaplateniu faktúr od dodávateľov, respektíve odvodov do zdravotných poisťovní a sociálnej poisťovne.
18. Podľa navrhovateľa je zrejmé, že osvedčil ako naliehavú potrebu úpravy pomerov medzi stranami, tak aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
19. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP a odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
20. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia tak, ako to uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie, z ktorého dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.
21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
22. Podľa 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
23. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
24. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
25. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
26. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
27. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
28. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
29. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
30. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
31. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany, ktoré súd môže nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, pre ktorý je tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného odôvodnenia. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu dokazovania v zmysle ustanovenia § 185 a nasl. CSP.
32. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorázový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia uvedených podmienok v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodov a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
33. K samotným odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd uvádza, že z ustanovenia § 326 ods. 1 CSP vyplýva, aké náležitosti musí obsahovať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom z ustanovenia § 326 ods. 2 CSP vyplýva navrhovateľovi povinnosť pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listiny, na ktoré sa odvoláva. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, na akom skutkovom základe sa navrhovateľ nariadenia neodkladného opatrenia domáha. K svojmu návrhu na osvedčenie pravdivosti tvrdených skutočností predložil len e-mail právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Michala Vlkolinského zo dňa 17. apríla 2023 (č.l. 6 spisu), ktorým mal právny zástupca navrhovateľa vyzvať odporcu na vydanie účtovných dokladov. Žiadne ďalšie listinné dôkazy však k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložil, následkom čoho neosvedčil pravdivosť ním tvrdených skutočností. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva, akým spôsobom navrhovateľ poveril odporcu na vedenie účtovníctva a ani akým spôsobom toto poverenie odvolal a nepriložil k samotnému návrhu doklady preukazujúce tieto tvrdenia navrhovateľa. Samotné tvrdenie skutočností bez akéhokoľvek relevantného dôkazu preukazujúceho pravdivosť týchto tvrdení, nemôže pre navrhovateľa privodiť úspech v spore, nakoľko len relevantným spôsobom osvedčeným skutočnostiam môže súd priznať právnu ochranu navrhovateľovi nariadením neodkladného opatrenia.
34. Odvolací súd nespochybňuje tvrdenia navrhovateľa o jeho povinnosti podať daňové priznanie, ani povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o účtovníctva, aby však súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť aj v konaní o nariadení neodkladného opatrenia splnená podmienka tvrdenia a predloženia dôkazov preukazujúcich tieto tvrdenia.
35. Keďže navrhovateľ k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako správne uviedol aj súd prvej inštancie nepredložil listinné dôkazy preukazujúce tieto tvrdenia, súd nemôže považovať takýto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný.
36. Súd prvej inštancie teda postupoval správne, keď dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že by odporca mal u seba listiny, účtovnú dokumentáciu, vydania ktorých sa domáha. Na základe uvedeného nie je osvedčená skutočnosť, že navrhovateľovi naozaj hrozí priama ujma.
37. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považoval námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní za nedôvodné.
38. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, a preto uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
39. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 , v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto by mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, avšak podľa obsahu spisu vyplýva, že odporcovi v konaní nevznikli žiadne trovy, preto odvolací súd v súlade s článkom 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu nárok na náhradu trov konania odporcovi nepriznal (viď uznesenie NS SR, sp.zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018).
40. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).