Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/71/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, v právnej veci navrhovateľa: P. G., bytom N., C. X, zastúpený JUDr. Štefanom Hecom, advokátom, Bratislava, Vajnorská 8/A proti odporcovi: I. G., bytom N., G.. F. XX, zastúpený JUDr. Tatianou Ježovou, advokátkou, AK Martinčekova ul. č. 6, Bratislava, o úpravu výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. -70 zo dňa 19.02.2013, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 19.02.2013 zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu zo sumy 645,- Sk na sumu 220,- eur mesačne od 26.10.2012, ktorú sumu je odporca povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Zročné výživné za obdobie od 26.10.2012 do 19.02.2013 v sume 672,58 eur odporcovi uložil zaplatiť k rukám navrhovateľa do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi súd uložil povinnosť nahradiť trovy konania navrhovateľovi v sume 190,20 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa. Súd rozhodol na základe podaného návrhu navrhovateľa dňa 26.10.2012, ktorým žiadal, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť z dôvodu zmeny pomerov od predchádzajúcej úpravy výživného, kedy bol ako maloletý zverený do pestúnskej starostlivosti starej matky a odporcovi, ako jeho otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné v sume 21,45 eur mesačne od 01.07.2005 na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v N.. Navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť platiť výživné v sume 362,13 eur mesačne vzhľadom na jeho odôvodnené mesačné výdavky, ktoré sú vo výške 489,46 eur mesačne. Navrhovateľ je študent, býva so starou matkou, ktorá zo svojho dôchodku nie je schopná platiť všetky mesačné výdavky. Stará matka má dôchodok vo výške 500,- eur mesačne. Odporca je ženatý, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť a na účet navrhovateľa platí mesačne 50,- eur od jeho plnoletosti. Odporca žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, obaja pracujú, otec má príjem 643,- eur mesačne a jeho manželka 640,- eur mesačne. Súd o vyživovacej povinnosti rozhodol s prihliadnutím na ustanovenie § 62 Zákona o rodine a § 78 Zákona o rodine. Súd zvýšil výživné na sumu 220,- eur mesačne s tým, že navrhovateľ poberá ešte mesačne sirotský dôchodok v sume 111,- eur mesačne a 22,- eur rodinné prídavky a táto suma spolu s výživným je postačujúca na pokrytie osobných mesačných výdavkov navrhovateľa. Pri rozhodnutí súd prihliadol na to, že odporca platí mesačne pôžičku 241,57 eur vo S.Ú. N., ďalšie pôžičky odporca platí v sume 16,60 eur mesačne v B., sumu 148,68 eur vo S., jeho manželka platí 50,- eur exekúciu, učiteľskú pôžičku v sume 53,11 eur, sumu 100,- eur pôžičku od sestry, sumu 50,- eur sporenie V., sumu 50,- eur stavebné sporenie. Súd v rozhodnutí poukázal na to, že výživné je prednostná pohľadávka, ktorej musí otec prispôsobiť všetky svoje osobné výdavky a svoje potreby. Od

26.10.2012 do 19.02.2013 vzniklo odporcovi zročné výživné v sume 672,58 eur, ktoré súd uložil otcovi zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol podľa vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov konania v danej veci.

Proti výroku rozsudku, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť podal odvolanie odporca, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a namietal, že súd prvého stupňa nesprávne zistil skutkový stav veci, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež namietal, že súd sa nezaoberal ďalšími skutočnosťami a dôkazmi v danej veci. Poukázal na to, že vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 26.11.2012 k návrhu navrhovateľa, ako i jeho doplnení, podrobne rozpísal a odôvodnil svoju zlú ekonomickú situáciu, na základe čoho muselo byť súdu zrejmé, že nie je v jeho schopnostiach, ani v možnostiach prispievať na výživu svojho syna sumou vyššou, ako 70,- eur mesačne. Vzhľadom na jeho možnosti a schopnosti a jeho vek nie je žiadny predpoklad, že by si do budúcna vedel zabezpečiť trvalú prácu vyšším stabilným príjmom, aby mohol uspokojovať vyživovacie potreby svojho syna a pokryť aj ostatné výdavky rodiny, prípadne sa zamestnať vo viacerých zamestnaniach. Odporca uviedol, že jedine vďaka manželke, ktorá nad ním, vzhľadom na jeho nesamostatnosť, drží ochrannú ruku a doslova ho vedie životom, odporca nie je bezdomovec, v opačnom prípade by mal odporca vzhľadom na jeho možnosti, ale najmä schopnosti veľké existenčné problémy a bol by bez vlastnej viny bez stáleho zamestnania, pravidelného príjmu, ale najmä bývania, keď v súčasnej dobe býva s manželkou, ktorá je učiteľka, v obecnom jednoizbovom byte, ktorý zabezpečila jeho manželka a dostal by sa ako bezdomovec na hranicu chudoby. Odporca preto vyššie výživné ako 70,- eur mesačne nemôže platiť a súdom určené výživné je pre neho likvidačné. Odporca spolu s mesačným príjmom jeho manželky, ako rodina nestačia pokrývať všetky náklady, vrátane úverov a exekúcii, ktoré splácajú. Podľa názoru odporcu, výživné na jeho syna nesmie byť na ťarchu jeho manželky. Odporca namietal, že napriek jeho námietkam, ktoré súdu v konaní predložil súd určil výživné v sume 220,- eur mesačne, čo je pre neho likvidačné, pretože určené výživné predstavuje skoro polovicu, v čase rozhodovania súdu, jeho aktuálneho príjmu. Odporca ďalej namietal, že napriek tomu, že spolu s manželkou sú dlhodobo v zlej ekonomickej situácii súd ho nepochopiteľne zaviazal v lehote 60 dní uhradiť v celosti zameškané výživné od 26.10.2012 do 19.02.2013 v sume 672,58 eur, čo je ďalšia likvidačná a pre odporcu nerealizovateľná položka. Odporcu rozhodnutie súdu stavia do neriešiteľnej situácie, pretože spolu s manželkou nemajú žiadne finančné rezervy a žiadne úspory, ktorými by mohli pokryť súdom určené výživné. Odporca uviedol, že po vydaní rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci nastali na strane odporcu skutočnosti, ktoré odôvodňujú rozhodnutie súdu a to, že zamestnávateľ znížil všetkým zamestnancom na rovnakej pozícii, ako je odporca (predák zberného dvora) mesačnú mzdu, čo znamená, že odporcovi sa znížila mzda skoro o 240,- eur, čo spôsobuje, že odporcov čistý mesačný príjem je v sume 450,- eur mesačne. Znížením platu sa odporca dostáva do sociálnej núdze, pretože nevie pokryť ani základné položky a nie ešte platiť výživné a nedoplatok výživného. Z uvedených dôvodov žiadal odporca rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alebo zmeniť a určiť výživné v sume 70,-. eur mesačne. Odporca spolu s odvolaním predložil potvrdenie o výške príjmu v obchodnej spoločnosti O. A., V..Z.., H., z ktorého vyplýva, že v januári 2013 bola čistá mzda odporcu v sume 687,01 eur, v mesiaci február 2013 v sume 453,08 eur a v mesiaci marec 2013 v sume 450,34 eur. Z tohto dokladu vyplýva, že čistý priemerný mesačný príjem odporcu za obdobie január až marec je vo výške 573,07 eur.

Odvolací súd prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodiča. Treba zdôrazniť, že žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakazuje povinnosť pracovať. Zákon o rodine však zakotvuje povinnosť rodiča živiť svoje dieťa. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec smerodajné koľko si rodič prácou (podnikaním alebo inou zárobkovou činnosťou) zarobí, alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojovania jeho potrieb. Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovne môže súd vziať do úvahy, je zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča. Cieľom ust. § 62 ods. 5, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojované až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Životné potreby si potom povinný rodič bude uspokojovať zo sumy príjmu, ktorá mu zostane po uhradení výživného.

Súd prvého stupňa preto správne dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný a odporca si musí plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi, ako k svojmu synovi. Navrhovateľ sa pripravuje štúdiom na budúce povolanie, ale v súčasnej dobe nemá žiaden príjem a nie je schopný sám sa živiť. Odporca doteraz neposkytoval navrhovateľovi žiadnu osobnú starostlivosť a navrhovateľ je odkázaný na pomoc iných ľudí. Odporca nemôže prenášať svoju vyživovaciu povinnosť na niekoho iného. Odporca je zdravý a schopný riadne pracovať a tak si musí svoju vyživovaciu povinnosť riadne plniť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného súd prihliadne na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Okolnosťou tvoriacou v súhrne celkové majetkové pomery povinného sú aj pasíva (úvery, pôžičky). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Zadĺženie povinného z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, z tohto hľadiska znamená, že na ne súd pri ustálení majetkových pomerov nebude prihliadať. V prípade kúpy takýchto vecí by sa majetkový stav nezmenil, povinnému by síce vznikli dlhy, majetok by sa však zhodnotil o zakúpenú vec.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je dôvodné tvrdenie odporcu, že spláca úvery a pôžičky a nie je schopný platiť výživné v súdom určenej sume. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Nie každý výdavok povinného rodiča je nevyhnutný do tej miery, že by nebolo možné od neho odôvodnene požadovať, aby prednostne plnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu. V danom prípade, keď odporca si zobral úver, tak v takom prípade sa nezhoršili jeho majetkové pomery, pretože mu síce vznikli dlhy, ale jeho majetok sa zhodnotil o nadobudnutú vec a teda nastala zmena jeho majetkových pomerov, ktorá bola odôvodnená tým, že odporcovi sa zlepšili majetkové pomery nadobudnutím predmetného veci. Preto pokiaľ odporca, ako otec tvrdí, že uhrádza mesačné splátky úveru, jeho prvoradou povinnosťou je zabezpečiť finančné prostriedky predovšetkým na úhradu výživného pre svoje dieťa, keďže výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Súd prvého stupňa správne v danej veci postupoval podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. V danom prípade z vykonaného dokazovania vyplýva, že výživné určené predchádzajúcim rozhodnutím súdu v sume 645,- Sk (21,41 eur) nezodpovedá vyčísleným nákladom navrhovateľa, pretože z uvedenej sumy navrhovateľ nemôže uhradiť ani svoje najzákladnejšie potreby a preto súd správne dospel k záveru, že nastala zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany odporcu v sume 220,- eur mesačne s tým, že vo zvyšnej časti súd návrh zamietol.

Zročné výživné za obdobie od 26.10.2012 do 19.02.2013 v sume 672,58 eur súd uložil odporcovi zaplatiť k rukám navrhovateľa do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa je možné určiť, že povinný môže zaplatiť dlžné výživné v splátkach. Právo na povolenie plnenia zročného výživného v splátkach by nemal súd uplatňovať automaticky. Ide o výhodu povinného oproti oprávnenému, ktorá musí byť odôvodnená, napr. postojom povinného k plneniu vyživovacej povinnosti, výškou priznaného nedoplatku, platobnou schopnosťou povinného, ale tiež pomermi oprávneného. Spôsob, akým súd určí zaplatiť zročné výživné nesmie byť s ohľadom na osobné pomery oprávneného príliš ťaživé. Spôsob zaplatenia zročného výživného a skutočnosti, na základe ktorých súd povolil splátky je súd povinný náležite odôvodniť v rozsudku. Preto aj táto časť výroku rozhodnutia súdu musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré presvedčivo zdôvodnia záver súdu, že je vzhľadom na povahu prejednávanej veci priznaného nároku a osobných pomerov účastníkov vhodné určiť, že peňažné plnenie sa môže zaplatiť v splátkach. Vzhľadom k tomu, že oprávnený v súčasnej dobe nemá možnosť zabezpečiť si príjem, z ktorého by mohol uhrádzať svoje osobné potreby, súd správne postupoval, že uložil odporcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné v lehote 60 dní jednorázovo. V prípade ak by súd zročné výživné povolil zaplatiť odporcovi v splátkach vzhľadom na osobné pomery oprávneného, dostal by sa oprávnený, teda navrhovateľ do nepriaznivej finančnej situácie, ktorú nedokáže vyriešiť jeho stará matka a on nemá prostriedky na zabezpečenie svojej výživy.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi odvolací súd trovy odvolacieho konania nepriznal, pretože neboli uplatnené na návrh podľa a navrhovateľovi v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.