Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-160-2012.pdf
PDF · 95.39 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/160/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Česká republika, s.r.o., so sídlom v Českej republike, Praha 4, Novodvorská 994, IČO 25 117 483, zastúpeného O. J. so sídlom v D., M. X proti odporkyni: S. D., bytom D. R., F.., H. č. XXX/X, o zaplatenie 1.270,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 30.januára 2012, č. k. 3C/156/2011-43, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 920,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 10.08.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 217,26 eur, ktoré sumy jej povolil splácať v splátkach vo výške 35 eur mesačne, splatných vždy do 20. dňa v mesiaci pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich, počnúc od právoplatnosti tohto rozhodnutia, do úplnej úhrady dlhu. Súd vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Vychádzal zo zistenia, spoločnosť Beneficial Finance (ďalej len postupca alebo aj veriteľ) a odporkyňa uzavreli dňa 13.11.2006 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 16573917. Na základe zmluvy poskytol veriteľ odporkyni úver vo výške 941,01 eur. Odporkyňa sa zaviazala splatiť úver v 50 mesačných splátkach vo výške 32,03 eur. Súčasťou zmluvy boli aj obchodné podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odporkyňa neuhradila veriteľovi ani jednu splátku, preto tento od zmluvy listom zo dňa 01.06.2007 odstúpil a určil splatnosť celej dlžnej sumy k 05.06.2007. V dobe od 07.12.2009 do 09.08.2011 odporkyňa uhradila veriteľovi sumu 21 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.08.2008 postúpil veriteľ svoju pohľadávku zo zmluvy o úvere navrhovateľovi vo výške 1.291,41 eur. Súd dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania na základe Zmluvy o úvere, uzavretej dňa 13.11.2006, je vzťahom občianskoprávnym, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 13.11.2006 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, pričom zmluvné povinnosti, ku plneniu ktorých sa odporkyňa uvedenou zmluvou zaviazala, si nesplnila. Navrhovateľ sa z dôvodov, uvedených v čl. 4 Obchodných podmienok (porušenia zmluvných podmienok odporkyňou), rozhodol odstúpiť od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy ako jednostranný právny úkon adresoval odporkyni, pričom ju zároveň vyzval, aby uhradila dlžnú čiastku v lehote do 05.06.2007. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o občianskoprávny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, je potom potrebné vyvodiť v súlade s § 48 Občianskeho zákonníka záver, že zmluva sa doručením odstúpenia od zmluvy od počiatku zrušila,
a jej zrušením zanikajú práva a povinnosti strán z nich plynúce. Strany si v takomto prípade musia vydať vzájomne poskytnuté plnenia, resp. nahradiť škodu, ak niektorej zo strán ich konaním vznikla. Keďže zmluva bola odstúpením od začiatku zrušená, navrhovateľ nemá podľa nej nárok na žiadne poplatky, zmluvné pokuty, iné sankcie a príslušenstvo, a nemôže na základe zrušenej zmluvy započítavať úhrady odporkyne na úroky, poplatky, zmluvné pokuty a iné príslušenstvo. Uvedené vyplýva z ust. § 48, § 451 a § 457 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade z obchodných podmienok vyplýva, že odstúpením od zmluvy nezanikajú nároky navrhovateľa na príslušenstvo pohľadávky a zmluvné pokuty. Takéto zmluvné dojednanie však považoval súd za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, a tým aj za neplatnú podmienku pre jej rozpor so zákonom, konkrétne s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože takáto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré napriek odstúpeniu od zmluvy zachováva právo veriteľa na úrok, poplatky a zmluvné pokuty a iné sankcie z titulu porušenia zmluvy, zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec povinnosti, vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Vo všeobecnosti platí, že akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa, vrátane sankcií a príslušenstva popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa uvedenej zmluvnej podmienky, dohodnutej medzi účastníkmi konania, sú nevýhodnejšie, ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku. Zároveň uvedené obchodné podmienky boli koncipované v rámci štandardnej (tzv. formulárovej alebo aj typovej) zmluvy a neboli individuálne dojednané, teda odporkyňa ani nemala možnosť akokoľvek ovplyvniť ich obsah. Súd záverom poznamenal, že nič nebránilo navrhovateľovi využiť pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu s odporkyňou iné inštitúty súkromného práva, smerujúce k ukončeniu zmluvy, pri ktorých ich účinky nevyvolávajú ukončenie, resp. zrušenie zmluvy s účinkami ex tunc (od počiatku), aby tak zostali po zániku zmluvy v platnosti práva a povinnosti z nej plynúce zmluvným stranám. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa (spoločnosťou Beneficial Finance) a odporkyňou bola dňa 13.11.2006 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 941,01 eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala splatiť v 50 mesačných splátkach. Keďže odporkyňa stanovené splátky nesplácala riadne a včas, veriteľ od zmluvy odstúpil listom zo dňa 01.06.2007. Po odstúpení od zmluvy bola pohľadávka postúpená navrhovateľovi. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušila, a odpadol tak právny dôvod, na základe ktorého odporkyňa prijala finančné prostriedky ako úver, a tieto bola povinná vrátiť z titulu bezdôvodného obohatenia. Odporkyni bola poskytnutá suma úveru 941,01 eur a navrhovateľovi (resp. jeho právnemu predchodcovi) doposiaľ uhradila 21 eur. Z uvedených dôvodov potom súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie sumy vo výške 920,01 eur (ako rozdiel výšky poskytnutého úveru a zaplatených splátok - 941,01 eur - 21 eur = 920,01 eur) a vo zvyšku návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Keďže sa odporkyňa dostala do omeškania s platením svojho peňažného záväzku, vzniklo navrhovateľovi právo popri istine i na úhradu úroku z omeškania. Keďže uvedený vzťah medzi účastníkmi konania bol posúdený ako občianskoprávny vzťah, i dojednanie ohľadne úroku z omeškania sa musí spravovať občianskoprávnymi ustanoveniami. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania v čase, keď sa dlžník dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku, predstavovala výšku 9 %. Odporkyňa bola povinná v zmysle odstúpenia od zmluvy povinná uhradiť dlžnú sumu do 05.06.2007. Navrhovateľ si uplatňoval zákonný úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne a od dátumu 10.08.2011, teda v nižšej, než zákonnej výške a za kratšie obdobie, ako má nárok. Keďže však je súd návrhom viazaný a nemôže prekročiť rámec návrhu účastníka konania, priznal mu úrok z omeškania v navrhovateľom uplatnenej výške. Odporkyňa na pojednávaní požiadala súd o povolenie splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 35 eur vzhľadom k tomu, že je od septembra 2011 práceneschopná, a jej súčasný príjem dosahuje sumu 150 eur, preto súd vyhovel žiadosti odporkyne podľa § 160 O.s.p. vzhľadom k tomu, že zohľadnil jej snahu o zaplatenie žalovanej sumy, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Návrh bol podaný dôvodne v časti istiny 920,01 eur a nedôvodne v časti istiny 21 eur, pričom v tejto časti súd návrh zamietol. Navrhovateľ tak mal úspech v časti podaného návrhu o zaplatenie sumy 920,01 eur. Čistý úspech navrhovateľa je 95,54 % (úspech navrhovateľa 97,77 % - úspech odporkyne 2,23 %), pričom súd má za to, že ide o neúspech v pomerne nepatrnej časti. Vzhľadom na uvedené priznal súd navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 217,26 eur, ktorá suma predstavuje navrhovateľom za zaplatený súdny
poplatok za návrh vo výške 76 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 141,26 eur - za dva úkony právnej služby po 51,45 eur (z priznanej sumy 920,01 eur) a k tomu prislúchajúci režijný paušál 2 x 7,41 eur + 20 % DPH, t.j. 23,54 eur, spolu vo výške 141,26 eur.
Proti tomuto rozsudku, a to jeho zamietajúcej časti, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal, že súd prvého stupňa na daný právny vzťah nesprávne aplikoval úpravu Občianskeho zákonníka namiesto Obchodného zákonníka, a tým posudzoval aj otázku účinkov odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, a nie podľa Obchodného zákonníka. Zastával názor, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a podľa zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť v prospech odporcu sumu úveru za účelom zaplatenia kúpnej ceny tovaru a odporca sa zaviazal platiť pravidelné mesačné splátky. Odporca podpisom zmluvy o úvere potvrdil, že si podmienky, vzťahujúce sa k predmetnej zmluve prečítal, porozumel im a pokladá ich ustanovenia za záväzné. Ustanovenie o odstúpení od zmluvy nie sú ustanoveniami, ktoré by smerovali k ochrane spotrebiteľa, a preto nie je možné vyvodiť použitie ustanovení Občianskeho zákonníka. Nakoľko odporca porušil svoju povinnosť uhrádzať splátky včas, navrhovateľ uplatnil svoje právo odstúpiť od zmluvy a požiadať o zaplatenie celej sumy, ktoré mu vyplýva z platnej uzavretej zmluvy, súčasťou ktorej sú obchodné podmienky. K odstúpenie od zmluvy by nedošlo v prípade, ak by odporca riadne plnil svoje povinnosti, vyplývajúce z predmetnej zmluvy. Domnieval sa, že spôsob odstúpenia od zmluvy, uvedený v čl. 4 obchodných podmienok, bol dohodnutý riadne v súlade s § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý II. výrok - zamietajúcu časť rozsudku v zmysle § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrhu navrhovateľa vyhovie v celom rozsahu a navrhovateľovi prizná náhradu trov prvostupňového konania, resp. II. výrok rozsudku zruší a konanie v tejto časti vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si zároveň náhradu trov odvolacieho konania.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu /v zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Predmetom preskúmania odvolacím súdom sa stala napadnutá výroková časť rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorej súd zamietol návrh navrhovateľa v časti nepriznania zmluvnej pokuty a súvisiaci výrok o náhrade trov konania.
Navrhovateľ ako odvolací dôvod uvádza nesprávne právne posúdenie veci, keď súd prvého stupňa posudzoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere z 13.11.2006 podľa Občianskeho zákonníka, pričom zmluvné strany si dohodli režim podľa Obchodného zákonníka.
Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania /resp. právny predchodca navrhovateľa/ uzatvorili 13.10. 2006 zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a podľa zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení, a to odporkyňa ako dlžníčka a navrhovateľ /právny predchodca/ ako veriteľ, ktorý je oprávnený vykonávať podnikateľskú činnosť v predmete “poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom“. Úver bol poskytnutý na kúpu tovaru - notebook u dodávateľa D. vo výške 28.349,- Sk, účastníci si dohodli ročnú úrokovú sadzbu 27,96 %, ročnú percentuálnu mieru nákladov 31,77%, počet mesačných splátok 50 a mesačné splátky vo výške 965,- Sk. Obchodné podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa stali neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Podľa Obchodných podmienok článku 1 /a/ „veriteľ súhlasil s tým, že poskytne v prospech odporkyne sumu úveru za účelom zaplatenia kúpnej ceny tovaru /ako je vymedzené v časti Rozpisu/ dodávateľovi a odporkyňa s týmto poskytnutím sumy úveru súhlasí“. Podľa článku 4 / a/ obchodných podmienok „dôjde k ukončeniu zmluvy zo strany veriteľa, ak sa dostane dlžník so splatením dvoch po sebe nasledujúcich mesačných splátok alebo jednej mesačnej splátky dlhšie ako tri mesiace, a to odstúpením od tejto zmluvy na základe písomného oznámenia doručeného dlžníkovi. V takomto prípade táto zmluva skončí a celková dlžná suma a zmluvná pokuta vo výške, vypočítanej
rovnakým spôsobom ako administratívny poplatok, ktorý by bol splatný podľa článku 3 /a/ v prípade predčasného splatenia úveru, budú okamžite splatné k dátumu uvedenému v takomto oznámení“. Podľa článku 3 /a/ „sumu úveru možno predčasne splatiť, pokiaľ predčasné splatenie úveru oznámi dlžník veriteľovi najmenej 30 dní vopred a dlžník zaplatí celkovú sumu a administratívny poplatok, ktorý v súlade s veriteľovým postupom a zásadami odráža jeho náklady na predčasné splatenie úveru, pričom platba celkovej dlžnej sumy a administratívneho poplatku musí byť uskutočnená k dátumu splatnosti pravidelnej mesačnej splátky bezprostredne nasledujúcej po uplynutí vyššie uvedenej oznamovacej lehoty. Výška administratívneho poplatku bude závisieť na dohodnutom trvaní tejto zmluvy a na okamihu, ku ktorému sa dlžník rozhodne pre predčasné zaplatenie. Táto zmluva potom skončí k dátumu, kedy budú plne splatené sumy tak, ako sú uvedené v tomto článku vyššie. Pri predčasnom splatení úveru je dlžník povinný uhradiť úroky len za časové obdobie od poskytnutia úveru až do jeho skutočného splatenia“.
V preskúmavanej veci zmluva o spotrebiteľskom úvere bola medzi účastníkmi uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, a preto možno dať navrhovateľovi za pravdu, že nároky z nej vyplývajúce bolo treba posudzovať aj podľa Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka zaraďuje medzi obchodné záväzkové vzťahy aj vzťahy zo zmluvy o úvere /§ 497/, ktoré sa spravujú, bez ohľadu na povahu účastníkov, Obchodným zákonníkom /tzv. absolútny obchod/. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná v danom prípade o zmluvu spotrebiteľskú, uzavretú aj podľa zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nemožno vylúčiť aj aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka /§ 52 až § 54/, dotýkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. To, či určitá zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy, sa posudzuje podľa iných kritérií, než ktoré uvádza Obchodný zákonník. Pre spotrebiteľskú zmluva ma Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy stanovené osobitné podmienky a náležitosti, ktoré musí obsahovať, a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Preto uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka nie je prekážkou aj na aplikáciu ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka v piatej hlave - spotrebiteľské zmluvy.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku okrem iného uviedol aj to, že Obchodné podmienky k zmluve o spotrebiteľskom úvere boli koncipované v rámci štandardnej, tzv. formulárovej zmluvy a neboli individuálne dojednané. Navyše odvolací súd poukazuje na to, že obchodné podmienky boli napísané veľmi drobným písmom a formulované tak /viď hore citovaný článok 3/, že len ťažko predpokladať, že im dlžník jednoznačne porozumie. Najmä dohodnutá zmluvná pokuta za odstúpenie zmluvy je formulovaná tak, že aj dlžník s právnickým alebo ekonomickým vzdelaním by mal problém zistiť výšku zmluvnej pokuty v prípade odstúpenia od zmluvy zo strany veriteľa. Preto podľa názoru odvolacieho súdu aj z tohto dôvodu ide o neprijateľnú podmienku spotrebiteľského úveru, ktorá je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Rovnako, pokiaľ ide aj o ďalšiu zmluvnú pokutu za omeškané splátky ku dňu odstúpenia od zmluvy, je odvolací súd toho názoru, že ich výška 250,- Sk /článok 2 /f/ obchodných podmienok/ za každú omeškanú splátku je neprimeraná, už aj vzhľadom k ďalšiemu postihu odporkyne
- odstúpenie od zmluvy a následne splatnosť celého dlhu. Veriteľ z titulu tejto zmluvnej pokuty uplatňoval sumu 49,79 eur /1 500,- Sk/, čo predstavuje omeškanie splátok za mesiac december 2006, mesiac január až jún 2006, teda za 7 splátok v omeškaní. Pritom odstúpenie od zmluvy podľa článku 4 /a/ obchodných podmienok, bolo dojednané tak, že dôjde k odstúpeniu od zmluvy zo strany veriteľa, ak sa dostane dlžník do omeškania so splatením dvoch po sebe nasledujúcich mesačných splátok alebo jednej mesačnej splátky dlhšie, ako tri mesiace. V danom prípade sa však odporkyňa dostala do omeškania so splácaním splátok už v decembri 2006, avšak k odstúpeniu od zmluvy došlo až listom zo dňa 01.06.2007. Z tohto vyplýva, že veriteľ pristúpil k odstúpeniu od zmluvy oveľa neskôr, ako to vyplýva z bodu 4 /a/ obchodných podmienok, čím si uplatnil nárok na vyššiu sankciu z titulu zmluvnej pokuty - omeškania splátok. Aj takto dojednaná zmluvná pokuta poškodzuje odporkyňu ako spotrebiteľa, je nevyvážená, a preto aj neplatná. Záverom teda odvolací súd konštatuje, že Obchodné podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere neboli individuálne dojednané, boli koncipované v rámci formulárovej zmluvy, boli napísané drobným písmom, pomerne ťažko zrozumiteľné, a odporkyňa nemala možnosť ovplyvniť ich obsah. Zmluva o spotrebiteľskom úvere spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch zmluvných strán v neprospech odporkyne ako spotrebiteľa, teda obsahuje neprijateľné podmienky /§ 54 Občianskeho zákonníka/.
Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Úspešnej odporkyni nepriznal právo na náhradu trov konania v zmysle § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p., nakoľko odporkyňa si náhradu týchto trov neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.