Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/12/2012

Potvrdené rozhodnutím 9Co/292/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a sudkýň JUDr. Márie Klepancovej a JUDr. Evy Behranovej, v právnej veci žalobcu: C. G., nar.XX.XX.XXXX, bytom H., T. XX, proti žalovanej: G. G., nar.XX.XX.XXXX, bytom F., E. XX, o zaplatenie 3.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 9C/12/2012-48 zo dňa 12. júna 2013 takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Trnave samosudkyňou JUDr. Martinou Valentovou v právnej veci navrhovateľa: C. G., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX, H. proti odporkyni: G. G., bytom E. XX, XXX XX F. o zaplatenie sumy 3.000 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom súdu doručeným dňa 11.9.2012 v spojení s podaním zo dňa 12.9.2012 a upresneným na pojednávaní dňa 12.6.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 3.000 eur spolu s 5 %-ným ročným úrokom od 8.11.2007 do 21.4.2010 z dôvodu uzatvorenia tvrdenej zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi konania, ktorej predmetom malo byť prenechanie sumy 2.000 eur, ktoré doposiaľ odporkyňa navrhovateľovi spolu so sumou 1.000 eur predstavujúcu úroky zaplatené odporcom banke, keďže poskytnuté finančné prostriedky odporkyni si sám čerpal z pôžičky, ktorú mu poskyla Slovenská sporiteľňa, a.s., nevrátila.

Odporkyňa s podaným návrhom nesúhlasila, tento ako nedôvodný žiadala zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dokladmi ako aj celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľ v konaní uviedol, že .žiada zaviazať odporkyňu zaplatiť mu sumu 3.000 eur spolu s 5 %-ným ročným úrokom za obdobie od 8.11.2007 do 21.4.2010. Podaný návrh odôvodňuje tým, že odporkyňa je jeho bývala priateľka, žil s ňou v spoločnej domácnosti od roku 2004 do roku 2010, v tomto období táto bola dlhodobo nezamestnaná a vzhľadom na to v období rokov 2005 do roku 2007 neplatila nájomné za byt v jej nájme, ktorý spolu užívali, platila len elektriku a vodu. Vzhľadom na to, že za toto obdobie jej vznikol nedoplatok na nájomnom za užívanie bytu na E. Z., zobral si pôžičku na vyrovnanie jej dlhu, aby si mohla byt odkúpiť. Bolo to tak, že spolu s odporkyňou išli do banky a keď sa poradca v banke pýtal, na čo chce pôžičku, sama odporkyňa, ktorá bola s ním uviedla, že na opravu domu jeho mamy. Pôžička mu bola poskytnutá vo výške 60.000 Sk, keď ako jej účel na žiadosť odporkyne uviedol opravu domu jeho mamy, ale v skutočnosti to bolo využité na vyplatenie dlžoby odporkyne. Peniaze mu boli vyplatené bankou rovno do rúk a on ich následne odovzdal odporkyni a tá si vyplatila svoj dlh. Pri tomto odovzdávaní medzi nimi nebola nijaká dohoda, odporkyňa len tvrdila, že keď jej peniaze poskytol, syn mu peniaze v budúcnosti vráti. V čase, keď jej peniaze odovzdával, poskytol jej ich ako priateľ,

avšak predpokladal, že peniaze mu budú vrátené. Tak to vnímala aj odporkyňa, pretože mu sľúbila, že jej syn mu peniaze vráti. Medzi nimi bola pred poskytnutím peňazí taká dohoda, že on jej peniaze poskytne za účelom vyrovnania dlhu a jej syn mu peniaze vráti, pri tejto dohode bol prítomný aj syn. Išlo o ústnu dohodu, došlo k nej takýmto neformálnym spôsobom doma za prítomnosti odporkyne a jej syna. Presný dátum vrátenia určený nebol, bolo uvedené len neurčito do budúcnosti, že mu budú peniaze vrátené, keď bude mať odporkyňa peniaze. Pri odovzdávaní peňazí odporkyni bol prítomný len on a ona, nikto iný, avšak pri dohovore predchádzajúcom odovzdaniu peňazí o tom, že má odporkyni poskytnúť finančnú hotovosť, ktorá mu má byť v budúcnosti vrátená a za akým účelom bol prítomný syn odporkyne G. E.. Tento syn odporkyne nežil s nimi v spoločnej domácnosti, domácnosť len sporadicky navštevoval, je ženatý. S odporkyňou býval v spoločnej domácnosti len on sám. O tom, že peniaze potrebuje odporkyňa na vyplatenie dlžného nájomného viem od nej, to že nájomné neplatila vie, veď s ňou žil v spoločnej domácnosti a dokonca sám syn odporkyne, keď ho žiadali na vyplatenie peňazí z pôžičky mu sám uviedol, že pokiaľ sa peniaze nezoženú, príde exekútor a odporkyňa príde o byt. O tom, že mal prísť exekútor vie len od odporkyne a jej syna. Keď s odporkyňou žil v spoločnej domácnosti, na chod domácnosti jej dával 5.000 Sk mesačne a ešte aj keď potrebovala, nie stále, len keď potrebovala. Doposiaľ mu suma 60.000 Sk od odporkyne vrátená nebola, pričom čerpaný úver splácal, už ho má aj splatený. Nakoľko musel splatiť banke sumu 90.000 Sk, žiada od odporkyne vrátiť celkovú sumu, teda aj to, čo musel banke zaplatiť, navyše aj spolu s 5 %-ným ročným úrokom, ktorý chce priznať preto, lebo peniaze banke musel vrátiť, je to sankcia za to, že mu odporkyňa peniaze nevrátila a to za obdobie od poskytnutia peňazí až do 21.4.2010, teda do vyplatenia jeho pôžičky banke. Peniaze odporkyni poskytol dňa 8.11.2007, teda v deň čerpania jeho pôžičky v banke.

Odporkyňa v konaní uviedla, že s podaným návrhom nesúhlasí, tvrdenia navrhovateľa sa vôbec nezakladajú na pravde, žiadnu dohodu o pôžičke s ním neuzatvorila, ani ho nežiadala o žiadne peniaze, ani nevedela, že jeho matka chce opravovať dom. Žiadne peniaze jej na žiadosť neposkytol, v období, na ktoré navrhovateľ poukazuje, nemala žiadnu dlžobu, ani žiadne peniaze navyše nepotrebovala, nájomné platila riadne, súdu predložila potvrdenie od prenajímateľa. Nikdy nebola nikomu dlžná, ani exekúciou nemala prísť o byt. V rozhodnom období s navrhovateľom žila v spoločnej domácnosti, to je pravda. Jediné, čo potvrdzuje je skutočnosť, že jej sumou 5.000 Sk prispieval mesačne na chod domácnosti a na náklady s bývaním, inú finančnú hotovosť od neho nežiadala, žiadnu zmluvu s ním písomne ani ústne neuzatvárala, peniaze od neho nezobrala. O pôžičke navrhovateľa vie, povedal jej to, chcel si kúpiť auto, ukradli mu babetu. V banke s ním bola, zavolal ju, či ide s ním, keď chcel čerpať úver, ale tvrdil, že to chce na kúpu motorového vozidla, že mu babetu ukradli, že má auto staré, tvrdil, že si chce auto opraviť. Stála pri ňom, on sa dohadoval s pracovníkom banky. Nevie, že mal uviesť ako účel pôžičky opravu domu jeho matky. Následne išiel k pokladni, vie, že nejaké peniaze mu dali, ale nevie, v akej výške ho čerpal, ani približne a keď peniaze v banke dostal, schoval si ich, jej ich nedával. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že bola nezamestnaná v rozhodnom období, je to pravda, ale pracovala v rámci verejnoprospešných prác, kde zarobila okolo 5.000 Sk. Syn bol v tomto období ženatý, k ním chodil na návštevu sporadicky. Ani syn ho nežiadal na vyrovnanie ním tvrdeného dlhu, ktorý v rozhodnom období neexistoval.

Podľa ustanovenia , zmluvou o pôžičke prenechá veriteľ dlžníkovi veci podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ustanovenia , veta prvá a druhá, , , , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie () najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v .

Predmetom konania je uplatnená pohľadávka navrhovateľa voči odporkyni titulom vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov, ktoré mal navrhovateľ prenechať odporkyni, ktoré sa táto mala zaviazať vrátiť v budúcnosti, keď ich bude mať. Doposiaľ mu ich nevrátila.

Zmluva o pôžičke je zmluva, ktorou veriteľ prenecháva dlžníkovi vec určenú podľa druhu a dlžník sa zaväzuje vrátiť vec rovnakého druhu. Predmetom zmluvy sú najčastejšie peniaze. Pre uzatvorenie zmluvy sa nevyžaduje písomná forma - ide o neformálnu zmluvu, takže táto zmluva môže byť uzatvorená aj ústne alebo konkludentne (v danom prípade však spôsobom, kde s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu nemôže dôjsť k pochybnostiam, že tu vôbec bola vôľa na uzatvorenie takejto zmluvy). Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je predpokladom uzatvorenia zmluvy o pôžičke (ide o reálny kontrakt). Teda podstatnou náležitosťou obsahu takejto zmluvy je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky a z obsahu musí ďalej vyplývať aj povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peniaze) a skutočné odovzdanie predmetu pôžičke veriteľom dlžníkovi.

Vykonaným dokazovaním, predovšetkým vychádzajúc z dokazovania výsluchom účastníkov konania, dospel súd k záveru, že navrhovateľ neuniesol v konaní dôkazné bremeno. Z vykonaného dokazovania nemohol súd jednoznačne prijať záver o pravdivosti tvrdení navrhovateľa.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v rámci konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať) zásadne určuje hmotno-právna norma, ktorá má byť na sporný vzťah aplikovaná. Ak sa teda navrhovateľ domáha vrátenia určitej sumy s tvrdením, že túto sumu odporkyni poukázal - odovzdal titulom, nesie on dôkazné bremeno o tomto tvrdení, teda že došlo vôbec k odovzdaniu peňazí, ktoré žiada vrátiť. Teda je na navrhovateľovi, aby v konaní preukázal reálne odovzdanie poskytnutých finančných prostriedkov a až následne je možné preniesť dôkazné bremeno na protistranu o možnom zániku pohľadávky, resp. jej neexistencie ako takej. Teda pokiaľ sa navrhovateľ domáha splnenia pohľadávky voči odporcovi, je na ňom, aby preukázal jej platný vznik a nakoniec aj splatnosť.

Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť účastníka, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. zo dňa 28.2.2002). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.

Súd v súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje najmä na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

Dokazovaním v prejednávanej veci súd nemohol ustáliť prevzatie navrhovateľom tvrdenej finančnej hotovosti odporkyňou, ktorá takéto prevzatie jednoznačne poprela, nesporným zostalo len tvrdenie navrhovateľa, že v ňom uvádzanom období žili s odporkyňou v spoločnej domácnosti ako priatelia a spoločne sa podielali na úhradách na chod domácnosti a na úhradách v súvislosti s užívaním bytu v jej nájme. Odporkyňa tvrdenia navrhovateľa o potrebe finančných prostriedkov na vyplatenie údajného nedoplatku na nájomnom v rozhodnom období, na vyplatenie ktorého mala prevziať tvrdenú finančnú hotovosť od navrhovateľa, ktorú tento v konaní žiada vrátiť spochybnila, keď predložila súdu potvrdenie o tom, že v rozhodnom období nemala žiaden takýto tvrdený nedoplatok a rovnako doklad preukazujúci platenie nájomného (č.l. 35 až 37 spisu). Nakoľko navrhovateľ nepreukázal súdu svoje

tvrdenia ohľadne poskytnutia finančnej hotovosti odporkyni, od čoho odvíja svoj nárok na ich vrátenie spolu s ďalšími odvodenými nárokmi, neuniesol tak dôkazné bremeno a preto súd návrh zamietol, bez potreby zaoberania sa ďalším, teda aj bez potreby zaoberania sa akým právnym titulom žiada odporkyňu zaviazať na žiadané plnenie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého úspešnej odporkyni vznikol nárok na náhradu trov konania, nakoľko si odporkyňa ich náhradu výslovne neuplatnila, rozhodol súd tak, že jej ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.