Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34P/387/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého J. R., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, pracovisko Ilava, dieťa rodičov: matky C. R., rod. F., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom J. - R. XX a otca E. H., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom E. XXX/XX, t.č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

Z v y š u j e s a vyživovacia povinnosť otca k maloletému J. R., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 800,- Sk (26,56 Eur) mesačne na sumu 40,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2012, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Dlh otca na zameškanom zvýšenom výživnom pre maloletého J. za obdobie od 01.10.2012 do 31.05.2013 vo výške 107,52 Eur s a otcovi p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 5,- Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Týmto sa vo výrokovej časti o úprave vyživovacej povinnosti z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 17.07.2003 č.k. -57.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania sa matka maloletého domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému J. z doterajšej sumy 800,- Sk (26,56 Eur) mesačne na sumu 50,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2012. Uviedla, že maloletý pochádza z jej priateľského vzťahu s otcom dieťaťa a rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 17.07.2003, č.k. -57 bol mal. J. zverený do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný platiť výživné 800,- Sk mesačne. Odvtedy na strane maloletého nastala výrazná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného. Poukázala na to, že v čase posledného rozhodnutia mal J. 4 roky a t.č. je už v 7. ročníku ZŠ, jeho cestovné výdavky predstavujú 20,- Eur mesačne a v súvislosti so vstupom do vyššieho ročníka mala matka zvýšené výdavky na školské pomôcky a pod. Matka uviedla, že v čase posledného rozhodovania ona bola napojená na sociálny systém štátu. T.č. je evidovaná nezamestnaná a odbudli jej 2 vyživovacie povinnosti. Otec maloletého v čase posledného rozhodovania poberal dávky v hmotnej núdzi a t.č. je vo výkone trestu a tiež mu odbudli 2 vyživovacie povinnosti. Matka maloletého sa pojednávania opakovane nezúčastnila, na pojednávania bola riadne a včas predvolaná, svoju neprítomnosť neospravedlnila, nežiadala odročiť pojednávanie.

Otec maloletého sa pojednávania tiež nezúčastnil, vo veci bol vypočutý pred dožiadaným súdom v ÚVTOS a k návrhu sa aj písomne vyjadril Uviedol, že súhlasí so zvýšením výživného na 40,- Eur mesačne, že ak by hneď po prepustení nezohnal prácu, bude schopný platiť 40,- Eur, inak nevyžije. Ak by mal prácu, tak by potom súhlasil s výživným 50,- Eur mesačne. Uviedol, že vo výkone trestu je od júna 2012 a má tam byť do augusta 2013, odsúdený bol za trestný čin neplatenia výživného. Vo výkone trestu je pracovne zaradený. Uviedol, že má vyživovaciu povinnosť len k mal. J., ostatné vyživovacie povinnosti mu už odpadli. Kolízny opatrovník odporučil zvýšiť výživné od 01.10.2012 na sumu 40,- Eur mesačne, s ktorou sumou otec maloletého súhlasil. Vzhľadom k tomu, že rodičia maloletého, predovšetkým matka dieťaťa, sa opakovane nedostavili na pojednávania, na ktoré boli riadne a včas predvolaní a nepožiadali o odročenie pojednávania, v súlade s súd vec prejednal v ich neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca maloletého, oboznámil návrh na začatie konania, potvrdenie o PnD a dávkach v hmotnej núdzi matky, správu SP, potvrdenie SP o nemocenských dávkach, potvrdenie o príjme matky u bývalého zamestnávateľa, oznámenie ÚP z čl. 32, potvrdenie o príjme otca v ÚVTOS, vyjadrenie otca, potvrdenie ÚP o evidencii matky, správu SP z čl. 40, správu ÚP z čl. 42, obsah pripojeného spisu tunajšieho súdu a zistil nasledovný skutkový stav: Maloletý J. pochádza z mimomanželského vzťahu jeho rodičov, rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 17.07.2003, č.k. -57, bol zverený do výchovy matke a otec maloletého bol zaviazaný prispievať na jeho výživu po 800,- Sk mesačne. V tom čase poslednej úpravy výživného mal. J. 4 roky. Matka maloletého poberala sociálne dávky 2.773,- Sk mesačne a okrem mal. J. mala vyživovaciu povinnosť k jej deťom pochádzajúcim z jej manželského vzťahu: k G., nar. v r. XXXX a k C., nar. v r. XXXX. Otec maloletého bol síce nezamestnaný a poberal sociálne dávky 1.450,- Eur mesačne, ale pri určení výživného súd vychádzal z jeho príjmu, ktorý dosahoval u jeho posledného zamestnávateľa v sume 7.468,- Eur mesačne. V čase poslednej úpravy výživného mal otec ešte vyživovaciu povinnosť k ďalším jeho dvom deťom: k X., nar. v r.XXXX v sume 700,- Sk mesačne a k E., nar. v r. XXXX v sume 800,- Sk mesačne. Maloletý J. býva s matkou, ktorá sa o neho osobne stará. V súčasnosti má mal. J. 14 rokov a je žiakom 7. ročníka ZŠ. Má veku primerané potreby, matka neuviedla žiadne jeho špecifické potreby. Matka maloletého býva so synom v rodinnom dome, ktorý nie je v jej vlastníctve. Na náklady bývania platí 70,- Eur mesačne za elektriku, plynovú bombu 14,- Eur mesačne, kúri tuhým palivom cca 1000,- Eur ročne. Okrem maloletého J. už matka nemá iné vyživovacie povinnosti. Od 14.07.2011 do 07.10.2011 bola zamestnaná ako výrobný pracovník u T. M. R., s.r.o. s čistým mesačným príjmom cca 330,- Eur, jej pracovný pomer bol skončený v skúšobnej dobe. Od 10/2011 do 07/2012 poberala nemocenské dávky v priemere 183,72 Eur mesačne a od 27.08.2012 doposiaľ je evidovaná na ÚPSVaR ako uchádzačka o zamestnanie, s úradom spolupracuje. Matka maloletého od 10/2012 poberá dávky v hmotnej núdzi v sume 109,74 Eur mesačne a prídavky na dieťa 23,10 Eur mesačne. Otec maloletého je od 15.06.2012 vo výkone trestu odňatia slobody, predpokladaný koniec trestu má 14.08.2013. Bol odsúdený pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. Vo výkone trestu je pracovne zaradený s priemernou čistou mesačnou mzdou 102,70 Eur, zo mzdy sú mu vykonávané zrážky voči štátu na náklady výkonu trestu a na výživné. Pred výkonom trestu bol od r. 2003 do r. 2010 vedený ako živnostník a od r. 2010 bol nezamestnaný, nebol evidovaný na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie, nepoberal dávky v nezamestnanosti, podľa oznámenia ÚPSVaR Dunajská Streda nie je poberateľom ani dávok v hmotnej núdzi. Okrem mal. J. nemá otec iné vyživovacie povinnosti. Nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Pred výkonom trestu býval v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá je poberateľkou starobného dôchodku. Podľa -5 Zákona o rodine (z.č. ) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. V zmysle § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. V danej veci bolo preukázané, že od poslednej úpravy výživného pred takmer 10 rokmi došlo k zmene pomerov ako na strane účastníkov konania, tak i objektívne rastom životných nákladov. K podstatnej zmene pomerov došlo na strane maloletého, ktorý je vekovo podstatne starší a vzrástli náklady na jeho výživu. Zatiaľ čo pri predchádzajúcej úprave výživného mal len 4 roky, v súčasnosti už má 14 rokov a je žiakom 7. ročníka ZŠ. K čiastočnej zmene pomerov došlo i na strane matky. Jej príjmové pomery sa síce nezlepšili, pretože ako občianka v hmotnej núdzi a poberateľka dávok v hmotnej núdzi je stále napojená na sociálny systém štátu, ale oproti predchádzajúcej úprave výživného jej ubudli dve vyživovacie povinnosti k jej t.č. plnoletým deťom. K čiastočnej zmene pomerov došlo i na strane otca maloletého. Ubudli mu dve vyživovacie povinnosti k jeho t.č. už plnoletým deťom a v súčasnosti je otec vo výkone trestu odňatia slobody, kde je pracovne zaradený s minimálnymi príjmami a pred nástupom do výkonu trestu bol dobrovoľne nezamestnaný. V súvislosti s odstupom času od poslednej úpravy výživného bolo zvýšenie výživného dôvodné a s prihliadnutím na zistené zmeny pomerov, sociálnu situáciu rodičov a ich schopnosti a možnosti, rozhodol súd o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k mal. J. na sumu 40,- Eur mesačne, ktorú sumu považoval za zodpovedajúcu zisteným zmenám pomerov a súčasne za zodpovedajúcu objektívnym schopnostiam a možnostiam otca, ktorý je síce aktuálne vo výkone trestu s minimálnymi príjmami, ale so zvýšením vyživovacej povinnosti na uvedenú sumu súhlasil. S prihliadnutím na to, že vyživovaciu povinnosť k dieťaťu majú obaja jeho rodičia, má súd za to, že vzhľadom na sociálnu situáciu otca vo výkone trestu, ale aj pred nástupom do výkonu trestu, by vyššie výživné už nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach, preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Pri rozhodovaní súd zobral do úvahy i to, že matka je poberateľkou dávok v hmotnej núdzi, pričom výška výživného má vplyv na výšku týchto sociálnych dávok. Vyživovaciu povinnosť otca k maloletému súd zvýšil s účinnosťou od 01.10.2012 v zmysle návrhu matky, v ktorom mesiaci aj bolo začaté súdne konanie. Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými. V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti otca k maloletému J. v zmysle rozsudku, vznikol otcovi dlh na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.10.2012 do 31.05.2013 vo výške 107,52 Eur (8 mesiacov á 13,44 Eur). V súlade s súd povolil otcovi splácať tento zameškaný dlh v splátkach po 5,-Eur mesačne spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol súd podľa , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne /trojmo/.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu. Toto rozhodnutie je v časti o výživnom predbežne vykonateľné.