Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25P/301/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Suchovou, v právnej veci navrhovateľky: G. G., bytom Z. 6, G., proti odporcovi: V. G., bytom Z. 6, G., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému Q. G., nar. XX.X.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, t a k t o

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov G. G., rodenej E., nar. XX.X.XXXX a V. G., nar. XX.X.XXXX uzavreté dňa 15.6.1996 v G. IV, zapísané v knihe manželstiev Matričného obvodu G. IV, vo zväzku 19, ročník 1996, na strane 203, pod poradovým číslom 103 r o z v á d z a .

Súd z v e r u j e maloletého Q. G., nar. 30.8.1995 na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti navrhovateľke.

Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.

Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého Q. G., nar. XX.X.XXXX výživným vo výške 150,- € mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám navrhovateľky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa 10.12.2012, doplneným písomne dňa 28.12.2012 domáhala rozvodu manželstva z dôvodu, že toto si neplní svoj spoločenský účel a vzťahy účastníkov ako manželov sú trvalo a vážne narušené. Uviedla, že medzi účastníkmi panuje dlhotrvajúce odcudzenie a i keď žijú v spoločnej domácnosti, už roky spolu nekomunikujú a nežijú manželským životom. Zotrvať v manželstve nechce aj z toho dôvodu, že odporca často užíva alkoholické nápoje a býva agresívny. Maloletého Q. žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že ho bude aj zastupovať a spravovať jeho majetok. Vyživovaciu povinnosť odporcu žiadala stanoviť vo výške 100,- eur mesačne.

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril. Na pojednávaní s návrhom na rozvod, ako aj s navrhovanou úpravou výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému X. súhlasil.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, sobášnym listom, rodným listom, potvrdeniami o príjme účastníkov, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise, vypočul účastníkov a zistil, že obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti. U navrhovateľky sa jedná o prvé manželstvo a u odporcu o manželstvo druhé. V manželstve sa narodilo jedno dieťa: maloletý Q., nar. XX.XX.XXXX. Účastníci nemajú ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletým deťom mimo manželstva.

Navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že problémy v manželstve pociťuje už dávno a tieto sú spôsobené najmä tým, že odporca vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje a je voči nej agresívny. Síce žijú v spoločnom byte, avšak už roky sa nemajú o čom rozprávať a všetky náklady súvisiace s bývaním hradí ona.

Odporca vo výpovedi poprel požívanie alkoholických nápojov vo zvýšenej miere. Uviedol, že normálne pracuje a problémy s alkoholom nikdy nemal. Ohľadom svojho agresívneho správania pripustil, že k určitému napadnutiu došlo, keď sa s navrhovateľkou pohašterili, ale toto bolo obojstranné. Zdôraznil, že o domácnosť sa staral on a taktiež do bytu investoval svoje peniaze. Z jeho pohľadu považuje manželstvo za nefunkčné, pretože navrhovateľka prestala mať záujem o jeho záchranu.

Svedkyňa M. E., ktorá je matkou navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že s oboma účastníkmi žije v spoločnej domácnosti. Potvrdila, že manželstvo účastníkov je nefunkčné, ako manželia spolu nežijú a už asi 3 roky vôbec nekomunikujú. Uviedla, že viackrát do mesiaca sa stáva, že odporca je opitý, alebo je z neho cítiť alkohol.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2, veta prvá Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú splnené. Súd mal preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené, neplní ani jednu spoločenskú funkciu a obnovenie spolužitia neprichádza do úvahy. Účastníci spoločne nehospodária, nekomunikujú, nepomáhajú si. Ich manželstvo je len formálnym zväzkom a na jeho trvaní nemá ani jeden z nich záujem. Tento stav nevytvára predpoklady pre zdravé rodinné prostredie. Nakoľko od manželov nemožno reálne očakávať obnovenie spolužitia a rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, súd manželstvo v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine rozviedol. Ako príčinu rozvratu manželstva súd zistil rozdielnosť pováh, názorov a vzájomné odcudzenie.

Podľa , s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Navrhovateľka žiadala, aby bol maloletý Q. na čas po rozvode manželstva zverený do jej osobnej starostlivosti s tým, že ho bude aj zastupovať a spravovať jeho majetok a odporcovi bude určená vyživovacia povinnosť vo výške 100,- eur mesačne. Neskôr výšku výživného ponechala na úvahu súdu, nakoľko sa jej pôvodne navrhnutá výška výživného javila vzhľadom na vek maloletého nízka. Styk odporcu s maloletým dieťaťom žiadala ponechať ako neobmedzený. Kolízny opatrovník odporučil

tomuto návrhu vyhovieť, pričom výživné navrhol určiť vo výške aspoň 180,- eur, ktorú sumu považuje za primeranú veku maloletého, prihliadnuc na tú skutočnosť, že matka je v súčasnosti nezamestnaná. Odporca žiadal výživné určiť vo výške 100,- eur, nakoľko takéto výživné sa mu zdá primerané k jeho príjmu.

Vzhľadom na preukázané skutočnosti rozhodol súd tak, že zveril maloletého Q. do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Zastupovať a spravovať majetok maloletého budú obaja rodičia. K tomuto sa priklonil aj kolízny opatrovník a voči tomuto návrhu nenamietal ani odporca. Výšku výživného súd určil podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine vo výške 150,- eur mesačne, keďže takto určené výživné je podľa názoru súdu primerané zárobku odporcu a tiež veku a potrebám dieťaťa, prihliadnuc aj na zdravotný stav matky, ktorá v súčasnosti nie je schopná zamestnať sa, ako aj k tomu, že odporca nemá inú vyživovaciu povinnosť.

Navrhovateľka je od 1.6.2013 nezamestnaná. Z potvrdenia o príjme súd zistil, že v roku 2012 mala priemerný mesačný príjem 514,22 eur netto. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne súd zistil, že navrhovateľka má priznaný invalidný dôchodok vo výške 151,80 eur mesačne.

Odporca je riadne zamestnaný a z potvrdenia o príjme súd zistil, že v roku 2012 mal priemerný mesačný príjem 672,22 eur netto a za obdobie 01/2013-03/2013 mal priemerný mesačný príjem 624,32 eur netto.

Maloletý Q. navštevuje 2. ročník strednej odbornej školy.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa veta prvá Súd nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania na okolnostiach prípadu ani pomeroch účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, pretože sa obaja

účastníci vzdali odvolania do zápisnice súdu po jeho vyhlásení.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako

spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia

o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje

predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.