Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-256-2003.pdf
PDF · 76.7 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/256/2003
Uznesenie
Okresný súd Senica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, vo veci pobočky Senica, so sídlom Hollého 1219, 905 01 Senica proti povinnému: C. S., Y.. XX.X.XXXX, E. J. XXX/XX, XXX XX C., L..Č.. G. XX, P., Č., o vymoženie 1.645,25 €, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekučné konanie z a s t a v u j e .
Povinný je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Soni Majkútovej náhradu trov exekúcie v sume 40,55 € do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Senica zo dňa 1.8.2003 bol súdny exekútor JUDr. Soňa Majkútová poverený podľa § 45 ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku) vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky v Senici, č.k. XXX-XXX-XXXX/XXXX/Ba zo dňa 31.1.2002.
Dňa 30.11.2012 bol tunajšiemu súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručený podnet oprávneného na zastavenie exekúcie nakoľko rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, nie je možné z dôvodu uplynutia času vykonať. Avšak oprávnený zdôraznil, že nejde o návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.
Súd mal z obsahu spisu preukázané, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom nadobudlo právoplatnosť dňa 25.2.2002 a vykonateľnosť dňa 26.2.2002. Trojročná prekluzívna lehota v zmysle § 71 ods. 3 Správneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2003 uplynula dňa 26.2.2005. V danom prípade teda nastala skutočnosť odôvodňujúca zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, keďže rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo v dôsledku uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty neúčinným
Podľa § 71 ods. 1 Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok), ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú mu rozhodnutím, ktoré je vykonateľné (§ 52 ods. 2), alebo zmierom schváleným správnym orgánom alebo ním zostaveným výkazom nedoplatkov (ďalej len "rozhodnutie"), ich výkon sa uskutoční. Ak v rozhodnutí nebola určená lehota na plnenie, určí ju orgán, ktorý uskutočňuje výkon rozhodnutia; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný právny predpis.
Podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
O trovách konania súd rozhodoval v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 40,55 € pozostávajúcu zo sumy 19,92 € podľa § 14 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. za 3 hod. á 6,64 €, zo sumy 6,64 € podľa § 15 ods. 1 vyhlášky- a)- 1 úkon, c) - 1 úkon, t.j. 2 úkony á 3,32 €, poštovné vo výške 5,44 €, ďalšie hotové výdavky (overenie listín, obálky, spisový obal, atď.) vo výške 3,50 € + 19 % DPH 5,05 €.
Súd zaviazal náhradou trov exekučného konania povinného, nakoľko v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zastavenie exekúcie nezavinil oprávnený, ani nenastala žiadna zo situácií uvedených v § 203 ods. 2 a 203 ods. 3 Exekučného poriadku odôvodňujúca úhradu trov exekúcie oprávneným.
S poukazom na rozhodnutie NS SR č. 1M-Cdo 7/2006 zo dňa 28.5.2007, kde bolo konštatované, že z logického a gramatického výkladu ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Tomuto výkladu zodpovedá aj znenie § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky, ktoré odmenu určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (taxatívne vymenované v § 15 ods. 1 vyhlášky). Ak by zákonodarca vychádzal z toho, že základná hodinová sadzba 6,64 € (200,- SK) patrí za každú aj začatú hodinu úkonu exekučnej činnosti, bol by použil v § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky formuláciu ako v písm. b) tohto ustanovenia. Ak to však zákonodarca neučinil, potom nie je v rozpore s § 14 písm. a) sčítavanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti nepresahujúcich 1 hod. a na základe toho určenie odmeny vo výške podľa ust. § 14 ods. 2 prvej vety vyhlášky, vzhľadom k tomu súd priznal exekútorovi odmenu za 3 hod.
Najvyšší súd navyše konštatoval, že nemožno akceptovať námietku exekútorov o neprípustnosti skúmania účelnosti vynaloženého času na jednotlivé úkony exekučnej činnosti súdom. Práve účelnosť hodín vynaložených na exekúciu je predpokladom na priznanie odmeny exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky.
V zmysle § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2011 sa o daň z pridanej hodnoty zvyšuje iba odmena súdneho exekútora, vzhľadom k tomu priznal súd trovy konania vo výške ako je uvedená vo výroku rozhodnutia. Takéto odôvodnenie možno oprieť tiež o stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu SR sp.zn. Tpj 42/2007 zo dňa 20.5.2008, ako aj stanovisko občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Trnave zo dňa 1.12.2010.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Vzhľadom na to, že exekučný titul sa stal v čase po začatí exekúcie neúčinným, súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., pretože konanie bolo zastavené.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku).
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O. s. p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O. s. p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.