Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Ek/3129/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: H. N., W.. XX.XX.XXXX, M. F. V.. W. XXX/A, XXX XX Q., proti povinnému: Mesto Lučenec, IČO 00 316 181, so sídlom Ulica novohradská 316/1, 984 01 Lučenec, právne zast.: JUDr. Daniel Přibyl, advokát, IČO 37 999 010, so sídlom AK Dr. Vodu 18, 984 01 Lučenec o vymoženie 5652,60 eur a trov exekúcie, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD., so sídlom exekútorského úradu Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota pod sp. zn. 45EX 1107/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD., so sídlom exekútorského úradu Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota pod sp. zn. 45EX 1107/22 v časti vymáhaného nároku titulom istiny vo výške 1699,37 Eur podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD., so sídlom exekútorského úradu Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota pod sp. zn. 45EX 1107/22 vo zvyšnej časti z a m i e t a.

III. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 22.11.2022 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 5652,60 eur na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. -265 zo dňa 10.08.2022.

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD. vydaním poverenia pod sp. zn. zo dňa 29.11.2022 s európskym spisovým identifikačným číslom: ECLI:SK:OSBB:2022:6122472066.1, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 45EX 1107/22.

3. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie, podaným prostredníctvom právneho zástupcu a doručeným súdnemu exekútorovi do elektronickej schránky dňa 22.12.2022, domáhal zastavenia exekúcie. Ako dôvod, pre ktorý by mala byť zastavená exekúcia uviedol, že exekučným titulom, na základe ktorého je vykonávaná exekúcia je výrok II. vykonateľný dňa 17.09.2022, rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. -265 cit.: “žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 5652,60 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“ Právny dôvod súdom priznaného nároku týmto výrokom exekučného titulu je podľa odôvodnenia rozsudku v bodoch 17., 18. a 19. ustanovenie a to náhrada mzdy zamestnancovi, ak s ním zamestnávateľ neplatne skončil pomer za obdobie, ktoré súd vymedzil v bode 23. odôvodnenia exekučného titulu od 08.03.2015 do 14.12.2016. Povinný ako žalovaný vykonal úhradu vymáhaného nároku, t.j. sumy 5652,60 Eur pri súčasnom splnení zákonných povinností,

nakoľko sa jednalo o právny dôvod zaplatenia uvedený v súdnom rozhodnutí (viď odôvodnenie v bode 17., 18., 19. a 23. exekučného titulu) a to uložených o dani z príjmov (), o sociálnom poistení (), o zdravotnom poistení a o zmene zákona o poisťovníctve () a iné; ktoré povinnosti povinnému ako vyplácajúcemu vznikli momentom zúčtovania nároku oprávneného (t.j. po vzniku exekučného titulu) uvedeného v exekučnom titule, o čom oprávnenému bola zaslaná výplatná páska (v prílohe), z ktorej je zrejmé vykonanie odvodov a zrážok v zmysle zákonnej povinnosti. Na základe uvedeného povinný považuje nárok oprávneného v celom rozsahu t.j. aj v rozsahu vykonania zákonných odvodov a zrážok spolu v sume 1699,23 Eur, aj v rozsahu uhradenej časti vo výške 3953,23 Eur za zaniknutý po vzniku exekučného titulu, predo dňom začatia exekučného konania. Na základe uvedeného povinný navrhuje exekúciu zastaviť. Zároveň si povinný uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania.

4. Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami uvedenými povinným v návrhu na zastavenie exekúcie. Oprávnený uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie bol doručený súdu dňa 22.11.2022, v ktorom sa domáha zaplatenia sumy 5652,60 Eur na základe výroku II. rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k.9Cpr/4/2017-265 zo dňa 10.08.2022. Povinný oprávnenému deň po začatí exekučného konania, t.j. dňa 23.11.2022 zaplatil na účet časť dlžnej sumy vo výške 3953,23 eur a ako uvádza, zrejme zaplatil odvody vo výške 1699,23 Eur. Ďalej oprávnený uviedol, že nie je pravdou, že by dané sumy boli uhradené pred dňom začatia exekučného konania, nakoľko exekučné konanie začalo dňa 22.11.2022 a sumu 3953,23 Eur oprávnenému zaplatil až dňa 23.11.2022 a ako uvádza aj odvody vo výške 1699,23 Eur. Z povinným citovaných bodov odôvodnenia exekučného titulu nevyplýva, že by suma 5652,60 Eur, ktorá je uvedená vo výroku II. exekučného titulu, mala byť vo vzťahu k osobe oprávneného nejako krátená, výrok exekučného titulu je jasný a uvádza sumu 5652,60 ako tú, ktorú má oprávnenému povinný zaplatiť a výrok rozsudku nehovorí nič o tom, že by malo ísť o sumu brutto, ani že sa má vo vzťahu k osobe oprávneného krátiť. Oprávnený má za to, že mu mala byť vyplatená celá suma uvedená v exekučnom titule. Poukazuje na to, že dane a odvody zamestnanca, ktoré sú zahrnuté do tzv. hrubej mzdy nepatria zamestnávateľovi no tieto zamestnávateľ zráža len počas trvania pracovného pomeru (uznesenie KS ZA, ). Povinný teda mal oprávnenému vyplatiť celú priznanú sumu a odvody by si oprávnený vykonal sám. Na záver oprávnený poukázal na to, že na účely posúdenia návrhu na zastavenie exekúcie povinným je rozhodujúce, že všetky úkony (platby) vykonal povinný až po začatí exekučného konania. Na základe uvedeného oprávnený žiada, aby súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyhovel.

5. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie dňa 27.01.2023. Súdny exekútor zároveň uviedol, že dňa 07.12.2022 vydal Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručované do dátovej schránky a ktoré prevzal dňa 07.12.2022. Dňa 22.12.2022 bol do dátovej schránky Exekútorskému úradu JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. - súdneho exekútora doručený Návrh povinného na zastavenie exekúcie 45EX 1107/22. Tento bol doručený v súlade s ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku v lehote do 15 dní od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

11. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.

12. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

13. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.

14. Podľa § 243p ods. 2 Exekučného poriadku, v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 31. marca 2023, okrem exekučného konania podľa § 243h, sa postupuje podľa doterajších predpisov. V konaní o návrhu na zastavenie exekúcie podanom od 1. apríla 2023, okrem exekučného konania podľa § 243h, sa použije tento zákon v znení účinnom od 1. apríla 2023.

15. Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončené právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac; , , až 12 a platí rovnako.

16. Podľa o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru (ďalej len „“) zamestnanca k zamestnávateľovi, zamestnávateľ vo výkaze podľa uvedie zamestnanca za obdobie neplatného skončenia pracovného pomeru; ustanovenia o minimálnej výške preddavku sa nepoužijú. je vymeriavacím základom zamestnanca v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola zúčtovaná. Na ročné zúčtovanie poistného z náhrady mzdy ustanovenia o ročnom zúčtovaní poistného platia rovnako. V prípade mimosúdneho vyrovnania sporu sa postupuje rovnako.

17. Podľa Z . z. o daní z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), príjmami zo závislej činnosti sú príjmy zo súčasného alebo z prechádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu a podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva.

18. Podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy z výnimkou uvedenou v odseku 8. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

19. Podľa § 35 ods. 3 zákona o dani z príjmov, preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonáva vyúčtovanie príjmov zo závislej činnosti mesačne, zrazí preddavok na daň pri vyúčtovaní zdaniteľnej mzdy za uplynulý kalendárny mesiac.

20. Podľa (ďalej len „“), ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

21. Podľa , zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

22. Podľa , na pracovnoprávne účely (ďalej len „“) zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzdy za prácu nadčas zúčtovaná podľa poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zaúčtovaná. Do zúčtovacej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku () a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

23. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je formálne a materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania.

24. umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu vo forme podania návrhu na zastavenie exekúcie, prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť domáhať sa zastavenia exekúcie z dôvodov, ktoré vymenúva taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.

25. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia alebo iného rozhodnutia, resp. inej verejnej listiny v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 Exekučného poriadku byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak povedané, na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí

určených procesnými predpismi na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, či rozhodnutie bolo riadne doručené, či uplynula lehota na plnenie, či bol podaný opravný prostriedok alebo to, či o opravnom prostriedku bolo rozhodnuté. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že márne uplynula lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu uloženej povinnosti.

26. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom a účinnom znení a konštatuje, že predmetný návrh je čiastočne dôvodný. Súd opätovne preskúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a dospel k záveru, že je potrebné dať povinnému za pravdu, keď v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že zo sumy 5652,60 Eur, ktorá bola oprávnenému priznaná exekučným titulom, bol povinný vykonať zrážky na poistné a preddavok na daň z príjmov. Z výroku exekučného titulu nie je jednoznačne zrejmé, na akom právnom základe súd priznal oprávnenému nárok na zaplatenie sumy vo výške 5652,60 Eur, avšak z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že sa jedná o nárok na náhradu mzdy, ktorú je zamestnávateľ povinný poskytnúť v prípade, ak bola zamestnancovi daná neplatná výpoveď.

27. Pod náhradou mzdy je potrebné rozumieť to, že sa nejedná o ekvivalent mzdy, ktorú si zamestnanec nemohol zarábať v dôsledku toho, že mu zamestnávateľ znemožnil konať prácu, ku ktorej sa zaviazal podľa pracovnej zmluvy a ku ktorej bol tiež schopný a ochotný, ale má povahu satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne aj sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne pristúpil k zrušeniu pracovného pomeru výpoveďou. Poskytnutie náhrady mzdy je teda dôsledkom nesplnenia povinnosti zo strany zamestnávateľa prideľovať zamestnancovi trvajúcemu na tom, aby ho zamestnával naďalej, prácu podľa pracovnej zmluvy. Zákon týmto spôsobom sleduje, aby zamestnancovi bola reparovaná ujma, ktorú utrpel následkom protiprávneho postupu zamestnávateľa. Vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a následne priznanie náhrady mzdy plynúcej z tohto neplatného skončenia súdom, je pre každého zamestnanca zadosťučinením a dovolaním sa spravodlivosti voči nezákonnému a nesprávnemu postupu zamestnávateľa. plynúca z neplatného skončenia pracovného pomeru má pre zamestnanca vždy kompenzačný a satisfakčný charakter, pretože mu nahrádza mzdu za obdobie, počas ktorého nemohol pre zamestnávateľa vykonávať prácu z dôvodu, že s ním zamestnávateľ neplatne skončil pracovný pomer. Predpokladom priznania náhrady mzdy plynúcej z neplatného skončenia pracovného pomeru je vždy rozhodnutie súdu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorým zamestnávateľ skončil pracovný pomer so zamestnancom. Na mieste je potrebné dodať, že , ktorá vyplýva z neplatne skončeného pracovného pomeru, okrem uvedených funkcií patrí medzi príjmy, ktoré sa považujú za vymeriavací základ na sociálne poistenie, zdravotné poistenie a na platenie preddavku na daň z príjmov podľa osobitných všeobecne záväzných právnych predpisov.

28. Ďalej je potrebné uviesť, že v súlade s ustálenou súdnou praxou sa pri priznávaní náhrady mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru vychádza z priemerného zárobku zamestnanca zisteného z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období, teda sa priznáva suma brutto, keď ani ust. neustanovuje, že pri náhrade mzdy sa vychádza z priemerného mesačného čistého zárobku. Uvedené vyplýva aj z odôvodnenia exekučného titulu, rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. -265 zo dňa 10.08.2022, v ktorom je v bode 23 uvedené, že: „Vo veci akým spôsobom súd vypočítal náhradu mzdy súd poukazuje na to, že žalobkyňa si uplatnila náhradu mzdy za jeden mesiac tak, ako sa na tom účastníci zhodli v sume 638,50 EUR čo vyplýva, jednak v rámci podanej žaloby, z ktorej si žalobkyňa vypočítala jednotlivé sumy ako aj v rámci záverečného vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného, kde ten taktiež poukázal na to, že súd má vychádzať z priemernej mzdy žalobkyne vo výške 638,50 EUR. Na základe vyššie uvedených skutočností, tak ako súd poukázal žalobkyni nepatrí za obdobie od 23. 09. 2014 do 07. 03. 2015, kedy žalobkyňa bola PN. Na základe uvedeného súd priznal náhradu mzdy čo sa týka časového obdobia žalobkyni od 08. 03. 2015 do 14. 12. 2016, čo predstavuje celkove 20 celých mesiacov a to celé mesiace od apríla 2015 do novembra 2016 s tým, že za 20 mesiacov predstavuje 638,50 krát 20 t. j. 12.770,- EUR a zároveň v mesiaci marec 2015 súd vypočítal, že žalobkyni prináleží za 17 pracovných dní s tým, že mesiac marec 2015 mal celkove 22 pracovných dní. Potom súd vydelil sumu 638,50 EUR delené 22 čo predstavuje na jeden deň sumu 29,02 EUR a predmetnú sumu vynásobil 17 dňami čo predstavuje sumu 493,39 EUR. Čo sa týka mesiaca december roku 2016, v tomto

mesiaci bolo 22 pracovných dní, pričom do 14. 12. bolo 9 pracovných dní, na základe uvedeného na jeden pracovný deň pripadala suma vo výške 29,02 EUR a po vynásobení 9 pracovnými dňami táto suma je 261,20 EUR. Na základe uvedeného teda celková suma, za ktorú žalobkyni prislúcha od 08. 03. 2015 do 14. 12. 2016 je 13.524,60 EUR. Na základe tej skutočnosti, že žalobca zobral návrh o zaplatenie sumy 7.872,- EUR späť po odpočítaní tejto sumy je žalovaný povinný zaplatiť sumu 5.652,60 EUR.“ Je úlohou zamestnávateľa v zmysle osobitných právnych predpisov uvedených vyššie vykonať povinné zrážky na poistnom a na preddavku na daň až po tom, ako súd právoplatne rozhodne o neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Preto ak súd v základnom konaní oprávnenému exekučným titulom priznal náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru bez odrátania povinných zrážok na poistnom a na preddavku na daň z príjmu, má povinný ako zamestnávateľ povinnosť vykonať zákonné zrážky podľa zákona o sociálnom poistení, zákona o zdravotnom poistení a zákona o dani z príjmov. Inými slovami povedané, vyššie uvedené osobitné všeobecné záväzné právne predpisy zaväzujú povinného ako zamestnávateľa, aby v prípade vyplatenia náhrady mzdy z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu vychádzal z týchto predpisov a vykonal povinné zrážky zamestnancovi na poistné a preddavok na daň z príjmu a až potom vyplatil čistú náhradu mzdy oprávnenému.

29. Povinného ako zamestnávateľa teda na základe vyššie uvedeného osobitné všeobecné záväzné právne predpisy zaväzujú, aby v prípade vyplatenia náhrady mzdy (brutto) z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu vychádzal z týchto predpisov a vykonal povinné zrážky zamestnancovi na poistné a preddavok na daň z príjmu a až potom vyplatil čistú náhradu mzdy oprávnenému. Z povinným predloženej výplatnej pásky za obdobie 11/2022 má súd za preukázané, že zamestnávateľ zúčtoval odvody zamestnanca z jeho hrubej náhrady mzdy priznanej exekučným titulom t. j. zo sumy 5652,60 Eur, na zdravotné poistenie vo výške 113,05 Eur, nemocenské poistenie vo výške 78,98 Eur, starobné poistenie vo výške 225,94 Eur, invalidné poistenie vo výške 169,40 Eur, poistenie v nezamestnanosti vo výške 51,28 Eur a mesačný preddavok dane vo výške 1060,72 Eur, a teda vyčíslil čistú náhradu mzdy vo výške 3953,23 Eur.

30. Vzhľadom na uvedené v prípade splnenia si odvodových povinností zamestnávateľa (povinného) voči zamestnancovi (oprávnenému) tak ide o splnenie časti vymáhaného nároku oprávnenému iným spôsobom (plnením príslušným orgánom). V zásade platí, že povinnou osobou, ktorá musí platiť za zamestnanca, je zamestnávateľ. Bolo by v rozpore so zákonom, keby povinný zaplatil oprávnenému celú sumu s tým, že by odvodové a daňové povinnosti prenechal na neho. Preto súd konštatuje, že postup povinného pri výplate náhrady mzdy bol správny, t. j. povinný správne postupoval, keď z exekučným titulom priznanej náhrady mzdy si splnil odvodové a daňové povinnosti a oprávnenému zaslal na účet náhradu čistej mzdy. Keďže povinný plnil za oprávneného aj zákonné zrážky, exekúcia je v tejto časti nedôvodná, pretože plnenie zákonných zrážok príslušným orgánom je inou skutočnosťou brániacou vymáhateľnosti exekučného titulu a preto súd rozhodol tak ako je uvedené v I. výroku tohto rozhodnutia a exekúciu v časti vymáhaného nároku titulom istiny vo výške 1699,37 Eur podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil.

31. Súd sa však musel ďalej vysporiadať s momentom, kedy povinný uhradil svoju pohľadávku voči oprávnenému a to vzhľadom na skutočnosť, že povinný žiadal zastavenie exekúcie v celosti, čo odôvodnil tým, že považuje nárok oprávneného za zaniknutý v celom rozsahu po vzniku exekučného titulu a pred začatím exekučného konania.

32. Pod okolnosťami, ktoré spôsobujú zánik vymáhaného nároku, je potrebné rozumieť rôzne právne skutočnosti upravené v hmotnoprávnych predpisoch, ktorých právnym následkom je zánik práva priznaného exekučným titulom. Najčastejšou právnou skutočnosťou je zánik práva jeho splnením. Musí však ísť o splnenie dlhu, ktoré nastalo až po vydaní exekučného titulu a mimo rámca vykonávania exekúcie, to znamená ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Ak dôjde k splneniu po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, návrh bol podaný dôvodne a teda nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.

33. V posudzovanej veci má súd za preukázané, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 22.11.2022, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Z predložených listinných dôkazov ako aj zo zhodného tvrdenia povinného a oprávneného súd zistil, že povinný vymáhaný nárok prislúchajúci povinnému, znížený o zrážky na poistné a preddavok na daň vo výške 3953,23 Eur splnil, keď túto sumu poukázal na účet oprávneného. Avšak vzhľadom na to, že povinný okrem výplatnej pásky

nepredložil žiadny ďalší relevantný dôkaz o zrealizovaní úhrady v prospech oprávneného, súd dospel k záveru, že povinný neuniesol bremeno tvrdenia a musel vychádzať zo skutočnosti tvrdenej oprávneným, že finančné prostriedky mu boli pripísané na účet až dňa 23.11.2022. Súd ďalej poukazuje na to, že s ohľadom na dátum začatia exekučného konania nemožno v exekučnom konaní na realizovanú platbu prihliadať, nakoľko k splneniu dlhu čo do uvedenej sumy došlo po začatí exekučného konania. V čase podania návrhu oprávnený týmito peňažnými prostriedkami nedisponoval, návrh na vykonanie exekúcie preto podal dôvodne a patrí mu aj náhrada trov exekúcie spojených s podaním návrhu celkom vo výške 36,30 Eur spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 16,50 Eur a trovách za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora vo výške 19,80 Eur. Vzhľadom na uvedené bude úlohou súdneho exekútora pokračovať vo výkone exekúcie na trovy exekúcie oprávneného vo výške 36,30 Eur a na trovy súdneho exekútora, pričom následne bude možné vydať upovedomenie o ukončení exekúcie.

34. Súd však poznamenáva, že v súlade s § 199c ods. 2 Exekučného poriadku nemá súdny exekútor voči povinnému nárok na trovy exekúcie v prípade úhrady vymáhaného dlhu pred začatím exekúcie, t.j. pred dňom kedy bolo poverenie na vykonanie exekúcie doručené súdnemu exekútorovi. Keďže bolo poverenie v danej veci doručené súdnemu exekútorovi dňa 29.11.2022 a úhrada dlhu bola pripísaná oprávnenému na účet dňa 23.11.2022, odmena ani náhrada hotových výdavkov zo sumy 3953,23 Eur súdnemu exekútorovi nepatrí.

35. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekučného konania si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil v celom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje vo zvyšnej časti za nedôvodný a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia (výrok II), a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku vo zvyšnej časti zamietol.

36. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

37. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

38. Úprava trov exekúcie oprávneného je osobitne vymedzená v ustanoveniach Exekučného poriadku, ktoré, okrem iného, ustanovujú, že oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré v exekučnom konaní uhradil, a to v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie, resp. i v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie v prípade ak ide o zastúpenie pri návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Z uvedeného je zrejmé, že predpokladá vznik trov najmä však na strane oprávneného. V rámci rozhodovania o trovách exekúcie je vcelku nevyhnutné zachovať a zohľadňovať zásady spravodlivosti súdneho konania.

39. Trovy účastníkov konania musia byť v konaní v príčinnej súvislosti s ich procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaloženie musí byť priamo úmerné povahe uplatňovaného nároku či procesnej ochrany. Účelnosť trov konania sa dá v zásade stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelné považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky nevyhnutne potrebné na obranu či uplatňovanie práv účastníka konania.

40. Exekučný súd v rámci rozhodovania o trovách exekúcie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie zohľadňoval predovšetkým mieru úspechu v konaní. Nakoľko povinný nepreukázal odôvodnenosť všetkých svojich tvrdení uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie, nakoľko pohľadávku vo výške 3953,23 Eur, priznanú oprávnenému exekučným titulom po odpočítaní daní a odvodov, ktorú bol oprávnenému povinný uhradiť, povinný uhradil až po začatí exekučného konania, súd dospel k záveru, že povinný mal v konaní len nepatrný úspech, a preto súd rozhodol tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia (výrok III.) a povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.