Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_16CoE-118-2013.pdf
PDF · 69.69 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/118/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Prievidza, Matice slovenskej 10, IČO: 30 807 484, proti povinnému: DUHA INTERIER, s.r.o., so sídlom Námestie baníkov 18, Handlová, IČO: 36 006 751, t. č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 114,02 eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 0Er/1055/2001-16, zo dňa 25. januára 2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju v zmysle § 107 ods. 4 O.s.p. a § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože povinný ako právnická osoba zanikol výmazom z obchodného registra, čím stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda i spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. O trovách exekučného konania rozhodol tak, že ich súdnemu exekútorovi nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 196, 200 ods. 1, § 203 Exekučného poriadku (platných v čase začatia exekúcie) a § 251 ods. 4 O.s.p. V uznesení ďalej uviedol, že návrhom zo dňa 06.12.2000 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 114,02 eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Prievidza, č. k. 12C 73/00-27, zo dňa 14.08.2000. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi C.. H. L. udelené súdom dňa 23.04.2001. Súdny exekútor podaním doručeným tamojšiemu súdu dňa 29.10.2010 oznámil, že povinný bol vymazaný z obchodného registra, čo bolo súdu prvého stupňa preukázané aj výpisom z obchodného registra povinného, a zároveň si súdny exekútor vyúčtoval aj trovy vo výške 37,53 eur. Z výpisu z obchodného registra súdu prvého stupňa vyplynulo, že uznesením Okresného súdu Trenčín, č. k. 16CbR/17/2004-65, zo dňa 04.05.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.06.2010, súd zrušil bez likvidácie obchodnú spoločnosť DUHA INTERIER, s.r.o. Následne bol povinný dňa 10.07.2010 ex offo vymazaný z obchodného registra a nemá právneho nástupcu. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že súdnemu exekútorovi prináleží za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času v súlade s § 196 a § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom v čase začatia exekúcie. Súd prvého stupňa uviedol, že nebolo možné postihovať alebo hodnotiť správanie oprávneného v priebehu exekučného konania, pretože prípadná povinnosť oprávneného k náhrade trov exekúcie sa viaže výlučne len k procesnému hľadisku, a to je v tomto prípade ukončenie exekúcie zastavením z dôvodu zániku povinného. Samotnú skutočnosť, že došlo po viac ako 9 rokoch od začatia exekučného konania k výmazu povinného z obchodného registra, nie je možné považovať za zavinenie oprávneného a tvrdiť, že pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Výnimkou z tejto situácie, keď oprávnený nebol náležite opatrný a uvážlivý pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie, môže byť situácia, keď mal k dispozícii poznatky o takejto skutočnosti. Uvedené preto viedlo súd k záveru, že súdnemu exekútorovi v tejto výnimočnej situácii nepriznal náhradu trov exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie súdny exekútor. Namietal nesprávnosť postupu súdu prvého stupňa, ktorú videl v tom, že pri právnom posúdení síce vychádza zo skutkových zistení, ale nesprávne z nich vyvodzuje právne závery a nesprávne aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Ďalej namietal nesprávnosť právneho posúdenia veci, ktorá vyplýva z chybnej aplikácie práva na zistený skutkový stav, pričom k nej dochádza najmä preto, že exekučný súd nepoužíva správny (náležitý) právny predpis alebo ho nesprávne interpretuje, resp. zo správnych skutkových záverov vyvodzuje nesprávny právny záver. Súdny exekútor v odvolaní namietal, že v exekučných konaniach, ktoré začali do 01.02.2002 je súd prvého stupňa povinný vždy skúmať dôvod zastavenia exekúcie a ak zániku povinného predchádza dôvod zastavenia exekúcie - nemajetnosť povinného, je súd povinný exekúciu zastaviť podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Postup súdu prvého stupňa, kedy zastavil exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s ustanovením § 203 Exekučného poriadku v platnom znení do 31.01.2002 považoval súdny exekútor za nesprávny. Ďalej v odvolaní dôvodil, že prvotným dôvodom zastavenia exekúcie je nemajetnosť povinného, a preto mal súd prvého stupňa v prvom rade skúmať, či existujúci právny poriadok má výslovné ustanovenie plne zodpovedajúce tomuto skutkovému stavu alebo procesnej situácii. Exekučný poriadok v platnom znení do 31.01.2002 neupravoval výslovným ustanovením právnu situáciu, ako postupovať v prípade zastavenia exekúcie, ak majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, teda neobsahoval ustanovenie plne zodpovedajúce danému skutkovému stavu, čo podľa súdneho exekútora znamenalo, že bolo potrebné danú právnu skutočnosť podriadiť určitému ustanoveniu zákona za použitia analógie práva. Súdny exekútor svoje tvrdenia v odvolaní oprel o rozhodnutia NS SR, a to 3M Cdo/15/2011, 5M Cdo/21/2011, 6M Cdo/7/2002. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie alebo vo veci rozhodol.
Oprávnený sa k odvolaniu súdneho exekútora písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval, či odvolanie súdneho exekútora bolo podané v zákonom stanovej lehote.
Podľa § 204 ods. 1 veta prvá O.s.p. sa odvolanie podáva do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 45 ods. 2 O.s.p. údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka“) sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak.
Podľa § 57 ods. 1, 3 O.s.p do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene (t. j. po lehote ustanovenej zákonom na podanie odvolania).
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo súdnemu exekútorovi doručené v pondelok, dňa 18.02.2013, čo vyplýva z pripojenej doručenky. Vzhľadom k uvedenému, zákonná lehota na podanie odvolania súdnemu exekútorovi začala plynúť dňa 19.02.2013 (deň nasledujúci po doručení napadnutého uznesenia) a jej posledný deň pripadol na utorok, dňa 05.03.2013. Súdny exekútor podal odvolanie osobne v stredu, dňa 06.03.2013, teda po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie súdneho exekútora ako oneskorene podané odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p., pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.