Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34Er-1014-2003.pdf
PDF · 77.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-34Er/1014/2003
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného M. B., B. N., J. I. X, XXX XX N., R.: XX XXX XXX /. I. Ú. B. - Okresný Ú. B. N. R., Q. X, N. proti povinnému S., M..L..T.., V. G. XX, XXX XX N., R.: XX XXX XXX vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Kováča, PhD., Južná trieda 93, 040 01 Košice pod spis. zn. Ex 523/2003 o vymoženie pohľadávky vo výške 107,88 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Oprávnený /I. Ú. B. - Okresný Ú. B. N. R. M. M.ojím návrhom zo dňa 11.8.2003 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Kováča, PhD. vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie svojej pohľadávky vo výške 107,88 Eur s prísl., a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného Ú. B. N. R. spis. zn. 1771/2003/VPPN zo dňa 12.3.2003.
Dňa 18.8.2003 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/031654 zo dňa 4.9.2003.
Dňa 21.5.2013 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok") z dôvodu zrušenia obchodnej spoločnosti. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekučného konania vo výške 48,79 Eur.
Pretože súdny exekútor vo svojom podnete na zastavenie exekúcie označil ako oprávneného M. B. M. M. O. Z., B. N. I. I. Ú. B. - Okresného Ú. B. N. R., súd sa najskôr považoval za potrebné vysporiadať s právnym nástupníctvom po pôvodnom oprávnenom v tomto exekučnom konaní. Podľa ust. § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi exekučného konania sú predovšetkým oprávnený a povinný. Oprávneného a povinného pritom chápeme len procesne. Rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho oprávnený v tomto návrhu uvedie ako povinného bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie výslovne priznáva Exekučný poriadok. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor v rozsahu, v ktorom mu vzniká nárok na trovy exekúcie.
Vykonanie exekúcie teda prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný (pasívna exekučná legitimácia) v exekučnom titule, a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia). V praxi však nemožno vylúčiť prechod povinnosti alebo práva z exekučného titulu na inú fyzickú alebo právnickú osobu, prípadne aj na štát. K prechodu
dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom, predaj podniku) a singulárnou sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva alebo prevzatie povinnosti (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu, zmluva o prevode vlastníckeho práva k veci).
Výlučne prechádza len právo alebo povinnosť z exekučného titulu alebo sa prevádza právo či preberá povinnosť z exekučného titulu. To znamená, že k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti dochádza po vydaní exekučného titulu. Neakceptuje sa prechod alebo prevod, ku ktorému došlo pred vydaním exekučného titulu, napríklad rozsudku, pretože tento prechod sa mal prejaviť už v procesnom nástupníctve (zmena alebo zámena účastníka konania v základnom konaní) a v správnom vyriešení vecnej legitimácie v základnom (sporovom) konaní. Pochybenie v základnom konaní spočívajúce v tom, že nebol rešpektovaný prechod práva alebo povinnosti, nemožno naprávať v exekučnom konaní prostredníctvom zmeny alebo zámeny účastníkov tohto konania.
Podľa ust. § 291 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení s účinnosťou od 1.1.12004 vykonáva M. B. kontrolu a vymáhanie príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu za obdobie pred 1.1.2004, výplatu podpory v nezamestnanosti a peňažnej náhrady, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných do 31.12.2003 a na ktoré trvá nárok aj po 31.12.2003.
Exekučným titulom, ktorým je rozhodnutie Okresného Ú. B. N. R. spis. zn. 1771/2003/VPPN zo dňa 12.3.2003 bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému príspevok na poistenie v nezamestnanosti vo výške 107,88 Eur, pričom tento nárok vznikol oprávnenému pred 1.1.2004 a trval aj po 31.12.2003.
Z toho dôvodu súd v záhlaví tohto uznesenia označil ako oprávneného M. B. M. M. O. Z., B. N., pričom vzhľadom na prechod práv z exekučného titulu na M. B. zo zákona, nepovažoval za potrebné túto skutočnosť osvedčovať samostatným uznesením o zmene účastníka konania.
Pokiaľ ide o podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, súd vychádzal z toho, že rozhodnutím Okresného Ú. B. N. R. spis. zn. 1771/2003/VPPN zo dňa 12.3.2003 bola povinnému uložená povinnosť podľa § 126 ods. 1 zákona o zamestnanosti zaplatiť oprávnenému príspevok na poistenie v nezamestnanosti vo výške 107,88 Eur (3.250,-Sk.
Podľa § 20 ods. 2 písm. t/ bod 4) zákona o zamestnanosti do pôsobnosti okresného úradu práce patrí najmä rozhodovať o povinnosti zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa § 126 a penále podľa § 128.
Podľa ust. § 20 ods. 2 písm. t/ bod 6) zákona o zamestnanosti do pôsobnosti okresného úradu práce patrí najmä rozhodovať o povinnosti zaplatiť príspevok do garančného fondu a penále z omeškania, ak príspevok do garančného fondu nebol odvedený včas a v určenej výške.
Podľa ust. § 126 ods. 1 zákona o zamestnanosti Okresný úrad práce vymáha príspevok na poistenie v nezamestnanosti od zamestnávateľa alebo od samostatne zárobkovo činnej osoby, ak sa príspevok vôbec neodviedol alebo sa odviedol v nižšej sume.
Podľa § 131 ods. 1 zákona o zamestnanosti na konanie podľa § 16 ods. 2 písm. r), § 17 ods. 3 písm. d), § 18 ods. 2 písm. p) a § 20 ods. 2 písm. t) sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou § 60 až 66.
Podľa § 71 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok") ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú mu rozhodnutím, ktoré je vykonateľné (§ 52 ods. 2), alebo zmierom schváleným správnym orgánom alebo ním zostaveným výkazom nedoplatkov (ďalej len "rozhodnutie"), ich výkon sa uskutoční. Ak v rozhodnutí nebola určená lehota na plnenie, určí ju orgán, ktorý uskutočňuje výkon rozhodnutia; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný právny predpis.
Podľa § 71 ods. 3 správneho poriadku rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).
Lehota vymedzená v tomto ustanovení je lehotou prekluzívnou, čo znamená, že v tejto trojročnej lehote musí výkon rozhodnutia alebo exekúcia aj skončiť a po jej uplynutí nemožno vo výkone pokračovať. Na túto lehotu musí navyše súd prihliadať z úradnej povinnosti.
Rozhodnutie Okresného Ú. B. N. R. spis. z. 1771/2003/VPPN zo dňa 12.3.2003 (exekučný titul) nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.5.2003. Posledný deň trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie teda pripadol na deň 27.5.2006. Počnúc dňom 28.5.2006 došlo k zániku práva oprávneného na vymáhanie predmetnej pohľadávky.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, a to i napriek tomu, že súdny exekútor žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu výmazu povinného z Obchodného registra. Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Pokiaľ ide o súdnym exekútorom vyčíslené trovy exekúcie vo výške 48,79 Eur, súd vychádzal z toho, že podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Z citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že trovy exekučného konania znáša zásadne povinný. Oprávneného môže súd zaviazať na úhradu priznaných trov exekúcie len za predpokladu, že zastavenie exekúcie sám zavinil (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku), ak majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku), resp. ak došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného (§ 203 ods. 3 Exekučného poriadku).
V danom prípade súd exekúciu zastavil z dôvodu zániku práva oprávneného vyplývajúceho mu z exekučného titulu pre uplynutie prekluzívnej lehoty, na ktorú súd prihliada z úradnej povinnosti. Z obsahu spisu vyplýva, že prekluzívna lehota uplynula dňa 27.5.2006, pričom oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 11.8.2003, teda v dostatočnom časovom predstihu pred jej uplynutím. Oprávnený tak podľa názoru súdu nemohol predvídať, že nebude možné exekučné konanie dokončiť pred uplynutím prekluzívnej lehoty, a preto zastavenie exekúcie nezavinil (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Rovnako nedošlo k zastaveniu exekúcie ani z dôvodu nemajetnosti povinného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku), resp. z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného (§ 203 ods. 3 Exekučného poriadku).
Zároveň však súd nemohol opomenúť ani tú skutočnosť, že povinný bol dňa 18.8.2012 vymazaný z Obchodného registra, teda zanikol bez právneho nástupcu.
Z toho dôvodu nemohol súd na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazať ani povinného. Preto rozhodol tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.") proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.