Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21P-227-2012.pdf
PDF · 76.03 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/227/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I, sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou, v právnej veci navrhovateľa: K. X., N.. XX.X.XXXX, A. Y. XX, K., zast. JUDr. Jozef Mižák, advokátom so sídlom Škultétyho 1, Košice, proti odporcovi: K. X., N.. X.X.XXXX, A. Y.B. XX, K., zast. JUDr. Vladimír Janočko, advokát so sídlom Mlynská 1, Košice, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
R o z v á d z a manželstvo navrhovateľky K. X. K., T.. K., N.. XX.X.XXXX s odporcom B. X., N.. X.X.XXXX, uzavreté dňa 17.2.1997 v Košiciach - Staré mesto, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Košice - Staré mesto , vo zväzku 127, ročníka 2007, na strane 81, pod por. č. 38.
Na čas po rozvode z v e r u j e maloletého B. X., N.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky a zo strany odporcu u r č u j e pre dieťa výživné vo výške 100,- Eur mesačne, ktoré je odporca p o v i n n ý posielať navrhovateľke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka dňa 17.12.2012 doručila tunajšiemu súdu podanie v ktorom sa domáhala, aby bolo jej manželstvo s odporcom rozvedené, aby súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, určil vyživovaciu povinnosť a upravil styk.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, pripojenými listinnými dôkazmi, výsluchom svedkov a zistil nasledovný skutkový stav:
Manželstvo bolo uzatvorené dňa 17.2.2007. Po narodení syna nastali v manželstve problémy. Manželia sa spolu počas tehotenstva intímne nestýkali a po pôrode sa začali starať hlavne o dieťa a manželstvo postupne prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu. Problémy mohol spôsobovať aj fakt, že manželia pracujú na jednom pracovisku. Posledné 3 roky spolu manželia žili v domácnosti ako spolubývajúci. Od februára 2013 manželia nežijú v spoločnej domácnosti. Rodičia sa dohodli na styku s maloletým tak, že otec si ho bude brať každý druhý víkend v mesiaci a počas prázdnin bude maloletý u otca 2 týždne v júli a 2 týždne v auguste. Zároveň sa rodičia dohodli aj na výške výživného a to v sume 100 eur mesačne. Navrhovateľka je zamestnaná, s čistým mesačným príjmom vo výške 700 eur. Spláca hypotéku vo výške 170 eur mesačne, za nájom platí 180 eur mesačne, za elektrinu plyn a koncesionárske poplatky platí 40 eur mesačne a za škôlku maloletého platí 56 eur mesačne. Okrem toho si uhrádza životnú poistku vo výške 33 eur. Na stravu a hygienu má mesačné výdavky v sume 100 eur. Celkové výdavky bez stravy a cestovného sú vo výške 504 eur mesačne. Okrem toho matka študuje na vysokej škole, s čím má spojené ročné náklady vo výške 750 eur.
Odporca súhlasil s výpoveďou navrhovateľky a trval na rozvode. So synom má dobrý vzťah a chce sa s ním stretávať aj naďalej. Je zamestnaný s čistým mesačným príjmom vo výške 600 eur. Súhlasil s výškou výživného v sume 100 eur mesačne a na úprave styku netrval.
Kolízny opatrovník odporučil na čas po rozvode zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určiť výživné podľa dohody rodičov.
Podľa ustanovenia § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (Zákon o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ustanovenia § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Súd rozhodol o rozvode manželstva účastníkov konania podľa ustanovenia § 23 ods. 1 a nasl. Zákona o rodine.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 Zákona o rodine, Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1,2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ustanovenia § 144 O.s.p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 144 O.s.p. - Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd
však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v manželstve účastníkov pretrváva vážny rozvrat. Manželia spoločne nehospodária a intímne sa nestýkajú už dlhšiu dobu. Manželstvo účastníkov konania je teda trvale a nenapraviteľne rozvrátené, pričom obaja manželia vylučujú možnosť jeho obnovenia. Z toho dôvodu súd toto manželstvo rozviedol. Maloleté dieťa na čas po rozvode rodičov súd zveril do osobnej starostlivosti matky - navrhovateľky, najmä s ohľadom na odporúčanie kolízneho opatrovníka ako aj na fakt, že otec - odporca s týmto stavom súhlasil. Styk otca s maloletým súd s ohľadom na vôľu strán neurčil, nakoľko sa na tomto rodičia vedia dohodnúť. Vyživovaciu povinnosť otca pre maloletého súd určil vo výške 100,- Eur mesačne nakoľko s takouto výškou súhlasil odporca, navrhovateľka aj kolízny opatrovník. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).
Proti tomu rozsudku však nie možné podať odvolanie, nakoľko sa účastníci tohto práva na pojednávaní po riadnom poučení vzdali.
Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.