Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-12Ro/512/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v právnej veci žalobcu JUDr. N. S., nar. XX.X.XXXX, bytom v J., I. XX, proti žalovanému Ing. X. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom v J., R. 9, zast. Mgr. Štefanom Jakabom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Žižkova 6, v konaní o zaplatenie 1.467,14 eura s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.467,14 eura a nahradiť trovy konania vo výške 88 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 7.6.2011, doručeným tunajšiemu súdu dňa 1.7.2011, navrhol, aby súd platobným rozkazom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 1.467,14 eura a nahradiť trovy konania. Odôvodnil návrh tým, že on - žalobca ako podielový spoluvlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, okres Košice I, obec Košice - Staré mesto, kat. úz. Stredné Mesto, na parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 599 m2, bytový dom - súp. č. XXX na ul. H. č. XX, J., na parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 17 m2, na parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2 a na parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2, uzavrel so žalovaným a s ostatnými spoluvlastníkmi dohodu o spôsobe vyúčtovania spotreby vody na H. ul. č. XX v J. a to ústnou formou, pred uzavretím takejto dohody aj v písomnej forme dňa 11.5.2010. Uviedol, že sa dohodol s ostatnými spoluvlastníkmi nehnuteľností, že vyfakturovanú spotrebu vody bude uhrádzať v plnom rozsahu a ostatní spoluvlastníci mu uhradia časť zaplatenej sumy vypočítanej podľa výšky ich spoluvlastníckeho podielu. Uviedol, že jeho podiel na predmetných nehnuteľnostiach predstavuje 188/1000, podiel ďalšieho spoluvlastníka Dipl. tech. F. C. 288/1000 a podiel žalovaného 524/1000. Uviedol, že Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Komenského 50, Košice, IČO: 36 570 460, vyfakturovala ku dňu 13.8.2009 faktúrou č. 2112581641 vyhotovenou na jeho meno vodné a stočné za obdobie od 15.7.2008 do 9.7.2009 vo výške 3.394,24 eura vrátane DPH. On dňa 1.10.2009 uhradil sumu 1.000 eur a dňa 11.3.2010 sumu 2.082,80 eura. Dňa 1.10.2009 sumu 311,44 eura uhradil žalovaný a teda po odpočítaní sumy 311,44 eura dlh žalovaného predstavuje sumu 1.467,14 eura. Celková suma pripadajúca na žalovaného podľa výšky jeho spoluvlastníckeho podielu predstavuje sumu 1.778,58 eura. Žalobca citoval ust. § 136 ods. 1 a 2 Obč. zák., § 137 ods. 1 Obč. zák., § 511 ods. 1 a 3 Obč. zák., na základe citácie ktorých uviedol, že z nich vyplýva, že ak je viac dlžníkov, ktorí majú svoj dlh veriteľovi uhradiť spoločne a nerozdielne, veriteľ môže požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Uviedol, že v tomto prípade je veriteľom Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., ktorá v zmysle dohody uzavretej medzi spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností vyfakturovala vodné a stočné vo výške 3.394,24 eura na jeho meno ako odberateľa. Uviedol, že v zmysle dohody plnil veriteľovi v plnom rozsahu aj za ostatných spoludlžníkov, čím mu v zmysle ust. § 511 ods. 2 Obč. zák. vzniklo právo vymáhať si od nich poskytnuté plnenie a to do výšky ich spoluvlastníckych podielov, nakoľko v dome sa v uvedenom čase nenachádzali pomerové merače tepla pre jednotlivých spoluvlastníkov. Niekoľkokrát

vyzval žalovaného na úhradu uvedenej sumy, avšak bezvýsledne. Uviedol, že až dňa 11.5.2010 uzavrel s ďalšími spoluvlastníkmi Dipl. tech. F. C. a žalovaným Dohodu o spôsobe vyúčtovania spotreby vody v dome na H. XX v J., z ktorej vyplýva, že vyúčtovanie spotreby vody jednotlivým spoluvlastníkom sa vykoná na základe faktúry dodávateľa vody zachytávajúcej celkovú spotrebu vody v dome, t.j. stav hlavného merača, so súčasným použitím aktuálne uskutočnených odpočtov všetkých meračov v dome. Celková spotreba vody v dome sa rozúčtuje medzi spoluvlastníkov pomerne a to na základe odpočtu stavov ich pomerných meračov. Ak po odpočítaní stavov všetkých pomerných meračov vody od stavu na hlavnom merači vznikne rozdiel, tak ten sa rozúčtuje medzi spoluvlastníkov domu podľa veľkosti ich podielov. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný dodnes svoju časť plnenia žalobcovi neuhradil, navrhol, aby ho na splnenie tejto povinnosti zaviazal súd.

Žalovaný sa k žalobnému návrhu vyjadril písomným podaním zo dňa 15.11.2012, doručeným súdu dňa 23.11.2012. Uviedol, že nárok žalobcu uplatnený návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 7.6.2011 o zaplatenie 1.467,14 eura s prísl. v celom rozsahu neuznáva. Mal za to, že výpočet žalobcu pri určení výšky peňažnej pohľadávky voči nemu - žalovanému je nejasný, nie je zrejmé, prečo jeho výpočet vychádza zo spoluvlastníckeho podielu žalovaného a nie podľa jeho reálnej spotreby. Súčasne mal aj za to, že výpočet nemôže byť správny a to najmä z toho dôvodu, že ako uviedol sám žalobca, v dome, v ktorom má žalovaný spoluvlastnícky podiel, neboli namontované merače vody pre jednotlivých spoluvlastníkov a teda nedá sa určiť jeho spotreba vody, v dôsledku čoho nie je možné presne vyčísliť výšku faktúry za vodné a stočné a teda ani výšku pohľadávky, ktorú by mal mať žalovaný voči žalobcovi. Navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú.

Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného, výsluchom svedka Ing. T. R. a predloženým listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Podľa výpisu z katastra nehnuteľností vytvoreného cez katastrálny portál, LV č. XXX zo dňa 28.6.2011, sú podielovými spoluvlastníkmi zapísaných nehnuteľností v časti A. LV a to parc. č. XXX/X o výmere 599 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere 17 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere 18 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXX o výmere 16 m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavby súp. č. XXX na parc. č. XXX/X - bytový dom - H. č. XX, zapísanými v časti B. LV - žalovaný v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 230/1000 titulom nadobudnutia - Osvedčenie o dedičstve D 596/97, Z-2891/97, Z-2864/97 v.z. 936/1997, F. C. v spoluvlastníkom podiele 100/1000 titulom nadobudnutia - Kúpna zmluva - V 11443/05 zo dňa 16.12.2005 - pol. vz. 922/05, žalovaný v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 60/1000 titulom nadobudnutia - Kúpna zmluva V-13657/97 v.z. 1375/1997, žalovaný v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 100/1000 titulom nadobudnutia - Kúpna zmluva V-2019/06 zo dňa 10.4.2006 v.z. 263/06, F. C. v spoluvlastníckom podiele 188/1000 titulom nadobudnutia - Kúpna zmluva V-1997/05 zo dňa 5.4.2005 v.z. 226/05, žalobca a U. S., rod. D., v spoluvlastníckom podiele 188/1000 titulom nadobudnutia kúpna zmluva - V 1929/03 - pol. vz. 406/03 a žalovaný v spoluvlastníckom podiele 134/1000 titulom nadobudnutia kúpna zmluva - V 2474/99 - pol. vz. 1070/99, t.j. žalobca je podielovým spoluvlastníkom zapísaných nehnuteľností v rozsahu 188/1000, žalovaný je podielovým spoluvlastníkom v spoluvlastníckom podiele 524/1000 a ďalším podielovým spoluvlastníkom v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 288/1000 je zapísaný Dipl. tech. F. C..

Dňa 11.4.2007 bola uzavretá zmluva č. 02/240/2007 o dodávke vody a odvádzaní odpadových vôd medzi VVS, a.s. ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim, predmetom ktorej zmluvy podľa čl. 2. boli dodávky pitnej vody z verejného vodovodu pre domácnosti, odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie z domácností, odvádzanie vody z povrchového odtoku (voda z atmosferických zrážok odvádzaná verejnou kanalizáciou) podľa špecifikácie uvedenej v čl. 4 tejto zmluvy, t.j. jednalo sa o odberné miesto na H. ul. č. XX v J.. Podľa čl. 3.1.zmluvy, za odber vody z verejného vodovodu mal platiť žalobca ako kupujúci predávajúcej vodné a za odvádzanie vôd verejnou kanalizáciou mal platiť žalobca predávajúcej stočné. Cena za odber vody a odvádzanie odpadových vôd bola určená Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Podľa čl. 3.4. zmluvy, fakturácia vodného sa mala vykonávať na základe stavu zisteného meradlom, príp. ak by nebolo množstvo vody merané, malo sa stanoviť množstvo dodanej vody smernými číslami spotreby vody. Fakturácia stočného sa mala vykonávať na základe stavu zisteného meradlom a ak by nebolo množstvo odpadových vôd merané, malo sa za to,

že kupujúci, t.j. žalobca, ktorý odoberá vodu z verejného vodovodu, vypúšťa do verejnej kanalizácie také množstvo vody, ktoré podľa zistenia odobral z verejného vodovodu s pripočítaním množstva vody získanej z iných zdrojov. Podľa čl. 5.6. zmluvy, bola zmluva uzavretá na dobu neurčitú od 13.4.2007.

Faktúrou za vodné a stočné zo dňa 21.7.2009, splatnou dňa 6.8.2009, č. 2112492348, vyúčtovala Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Komenského 50, Košice, IČO: 36 570 460 (v ďalšom VVS, a.s.), žalobcovi ako kupujúcemu za obdobie od 15.7.2008 do 9.7.2009 za odberné miesto J., H. XX, sumu celkom na úhradu 213,56 eura.

Ťarchopisom k faktúre za vodné a stočné č. 2112581641 (č. pôvodnej faktúry: 211 2492348) zo dňa 13.8.2009 vyúčtovala VVS, a.s. ako predávajúca žalobcovi ako kupujúcemu za obdobie od 15.7.2008 do 9.7.2009 za odberné miesto v J., H. XX, celkom sumu 3.394,24 eura. Ťarchopis bol splatný dňa 31.8.2009.

Podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 1.10.2009 č. 950500001088, prijala VVS, a.s. od žalobcu, zákaznícke č. 1000024276, sumu 1.000 eur na úhradu faktúry pod č. VS 2112581641.

Podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 1.10.2009 č. 953700001150, prijala VVS, a.s. od žalobcu, zákaznícke č. 1000024276, na úhradu faktúry VS 2112581641 sumu 311,44 eura. Podľa poznámky na fotokópii tohto PPD uhradil túto sumu žalovaný Ing. X. D..

Podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 11.3.2010 č. 950500001273, prijala VVS, a.s. od žalobcu, zákaznícke č. 1000024276, na úhradu faktúry VS 2112581641 sumu 2.082,80 eura.

Dňa 11.5.2010 uzavreli žalovaný, žalobca a Dipl. tech. F. C. Dohodu o spôsobe vyúčtovania spotreby vody v dome na H. XX v J. a to ako jeho podieloví spoluvlastníci v spoluvlastníckych podieloch: žalovaný

- 524/1000, žalobca 188/1000 a Dipl. tech. F. C. - 288/1000. Podľa čl. III. tejto dohody, v zmluvnom vzťahu s dodávateľom vody - VVS, a.s. Košice bol ako odberateľ (zákazník) žalobca. Podľa čl. IV. dohody, vyúčtovanie spotreby vody jednotlivým spoluvlastníkom sa malo vykonať na základe faktúry dodávateľa vody zachytávajúcej celkovú spotrebu vody v dome (t.j. stav hlavného merača) so súčasným použitím aktuálne uskutočnených odpočtov všetkých meračov vody v dome. Celková spotreba vody v dome sa mala rozúčtovať medzi spoluvlastníkov pomerne, a to na základe odpočtu stavov ich pomerných meračov. Ak po odčítaní stavov všetkých pomerných meračov vody od stavu na hlavnom merači vznikne rozdiel, tak ten sa mal rozúčtovať medzi spoluvlastníkov domu podľa veľkosti ich podielov. Aj zrážky sa mali rozúčtovať podľa veľkosti podielov. Dohody nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu, t.j. dňom 11.5.2010.

Zo žalobcom predložených faktúr za vodné a stočné za minulé obdobia súd zistil, že VVS, a.s. ako predávajúca postupne vyúčtovala žalobcovi ako kupujúcemu za obdobie od 13.4.2007 do 11.7.2007 za vodné a stočné sumu 1.620,- Sk, za obdobie od 12.7.2007 do 14.7.2008 sumu 6.072,- Sk, za obdobie od 10.7.2009 do 10.3.2010 sumu 770,51 eura, za obdobie od 11.3.2010 do 16.6.2010 sumu 240,48 eura, za obdobie od 17.6.2010 do 9.7.2010 sumu 52,67 eura a za obdobie od 10.7.2010 do 16.1.2011 sumu 274,56 eura.

Písomným podaním zo dňa 25.3.2013 žalobca vyúčtoval za spotrebu vody za obdobie od 11.4.2005 do 14.7.2008 pre Dipl. tech. F. C., podielového spoluvlastníka od 5.4.2005 v rozsahu 188/1000 a od 16.12.2005 podielového spoluvlastníka v rozsahu 288/1000 sumu 178,47 eura a za spotrebu vody od 20.5.2003 do 14.7.2008 pre žalovaného ako podielového spoluvlastníka 524/1000 sumu 629,73 eura. Uviedol, že sa jedná o preukázanie spôsobu zaužívaného rozúčtovania vyúčtovanej spotreby vody za nehnuteľnosť v J. na H. XX medzi spoluvlastníkmi. Pre žalobcu ako podielového spoluvlastníka 188/1000 na nehnuteľnosti pripadla suma 223,79 euar. Uviedol, že za odber vody na H. XX v J. v období do 21.7.2009 bola faktúrami celkom vyúčtovaná suma 1.402,38 eura, z toho na žalovaného pripadajúca

suma podľa veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu bola 734,85 eura. Uviedol však žalobca, že žalovaný uhradil len sumu 663,56 eura.

Právny zástupca žalovaného dal za neho vyjadrenie k žalobnému návrhu na pojednávaní dňa 19.12.2012 kde uviedol, že žalovaný nevie, za čo by mal žalobcovi zaplatiť, a toto označil za hlavnú námietku žalovaného proti uplatnenému nároku žalobcu. Uviedol, že žalovaný sa domnieva, že došlo k poruche - úniku vody, za ktorú poruchu - únik vody on - žalovaný nenesie žiadnu zodpovednosť, nakoľko v zmluvnom vzťahu s VVS, a.s. bol žalobca, ktorý sa mal starať o to, aby merače boli prístupné vodárňam a pre prípad vzniku poruchy mal takúto poruchu zaevidovať a oznámiť. Podľa žalovaného k predmetnému vysokému vyúčtovaniu vodného a stočného došlo zavinením žalobcu, ktorý si nesplnil povinnosti odberateľa. Žalovaný poukázal na to, že vyúčtovaná suma spornou faktúrou bola rádovo niekoľkokrát vyššia ako boli vyúčtované sumy v predchádzajúcich obdobiach. Uviedol, že žalovaný užíval nehnuteľnosť len v časti zriadených obchodných priestorov, t.j. predajní v ktorých mal nájomcov predávajúcich kusový tovar, a v týchto priestoroch nemohlo dôjsť k žiadnej vysokej spotrebe vody.

Žalobca ako účastník konania vo svojej výpovedi uviedol, že v predmetnom obytnom dome na H. ul. č. XX v J. sa spotreba vody stále rozúčtovávala medzi podielovými spoluvlastníkmi podľa veľkosti ich podielov, nikdy nie podľa spotreby. Podľa spotreby začala sa rozúčtovávať až keď boli namontované merače vody do každého priestoru, v ktorom sa voda nachádzala, a to bolo 11.5.2009. Žalobca uviedol, že v spornom období, ktorého sa vyúčtovanie týka, on v predmetnom obytnom dome nebýval, nevyužíval v ňom žiadne priestory. Uzavrel zmluvu s vodárňami z toho dôvodu, že v čase, keď zmluvu uzatváral, bývala v obytnom dome jeho matka a nechcel, aby dom bol odstavený od vody. Za dodávky vody neplatili sa žiadne zálohové faktúry, ale predávajúca VVS, a.s. vyúčtovala vodné a stočné podľa reálnej spotreby za určité obdobie a to na základe odpočtu podľa meradla, ktoré bolo jedno pre celý obytný dom. Toto meradlo bolo umiestnené v pivničných priestoroch. Žalobca uviedol, že on ani prístup do týchto priestorov nemal a mal do nich prístup Ing. R. vykonávajúci funkciu správcu pre žalovaného. Faktúry za vodné a stočné zasielala mu VVS, a.s. na jeho domácu adresu. Uviedol, že najprv dostal za obdobie od 15.7.2008 do 9.7.2009 vyúčtovanie vodného a stočného v sume 213,56 eura. Túto sumu zaplatil a následne ju rozúčtoval medzi spoluvlastníkov. Tvrdil, že vždy všetky faktúry boli rozúčtované podielovým spoluvlastníkom a nimi hradené podľa výšky spoluvlastníckych podielov a nebol s tým nikdy problém. Problém vznikol, keď bol doručený ťarchopis - faktúra za vodné a stočné, ktorou bola vyúčtovaná za spotrebu vody od 15.7.2008 do 9.7.2009 suma 3.394,24 eura. Žalobca potvrdil, že sa jednalo oproti predchádzajúcim obdobiam o značne vysokú sumu. Uviedol, že on aj túto faktúru rozúčtoval podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov keďže nameraný stav spotreby vody tak, ako bol uvedený v ťarchopise, zodpovedal stavu meradla, ktorým sa spotreba vody v dome merala. Vyúčtované množstvo spotreby vody v ťarchopise a množstvo spotreby zaznamenané na vodomere osobne odkontroloval a žiaden rozdiel nezistil. Uviedol, že preto aj túto faktúru, ako zvyčajne, rozúčtoval medzi jednotlivých spoluvlastníkov. V predmetnom období uviedol, že boli traja spoluvlastníci a to Dipl. tech. F. C. v spoluvlastníckom podiele 288/1000, žalovaný v spoluvlastníckom podiele 524/1000 a na neho - žalobcu pripadal spoluvlastnícky podiel 188/1000. Žalovaný na požiadavku žalobcu, aby zaplatil na neho pripadajúcu rozúčtovanú sumu z faktúry reagoval e-mailovou správou, ktorou žalobcovi oznámil, že nesúhlasí s vyúčtovaním, ktoré žalobca vyhotovil, ale uviedol, že on trvá na reálnej spotrebe. V súvislosti s vysokou spotrebou vody v uvedenom období, ktorého sa vyúčtovanie vodného a stočného týkalo, t.j. v období od 15.7.2008 do 9.7.2009, žalobca uviedol, že ho vysoká spotreba vody zarazila a uvažoval, z čoho by mohla vyplývať. Pokiaľ sa týka nehnuteľnosti vypovedal, že sa jedná o nehnuteľnosť - stavbu pozostávajúcu z prízemia a troch podlaží, na prízemí sa nachádzajú priestory, ktoré sa využívajú ako obchodné jednotky a na každom poschodí sú dve bytové jednotky a v streche - treťom nadzemnom podlaží je jeden 1-izbový byt. Súčasne uviedol, že vo dvore sa nachádzajú ako súčasť stavby ďalšie priestory - 6 miestností, z ktorých posledné dve boli v určitom čase využívané ako domovnícky byt. Vypovedal, že v zadnej miestnosti domovníckeho bytu zrejme v uvedenom období došlo k úniku vody. Uviedol, že Ing. R. ako správca oznámil takúto skutočnosť jeho matke, ktorá v tom čase v nehnuteľnosti ešte bývala, a oznámil jej, že v zadnej miestnosti tečie voda. Žalobca vypovedal, že on spolu s Ing. R. potom tzv. zaklepávali olovené rúrky a snažili sa únik vody zastaviť a aj sa im to týmto spôsobom podarilo. Nie je však známe, ako dlho tento únik vody trval, pretože k úniku došlo v uzatvorenej bytovej jednotke, v ktorej nikto nebýval. Ing. R. zistil tento únik, keď prechádzal okolo predmetného bytu a započul nejaké syčanie. Žalobca mal za to, že k vysokému vyúčtovaniu vodného a stočného došlo v dôsledku práve tejto poruchy. Na otázku uviedol, že faktúru u predávajúcej - VVS, a.s. nereklamoval. Uviedol, že ani žalovaný ho nepožiadal o to,

aby faktúru reklamoval u predávajúcej VVS, a.s.. Na otázku právneho zástupcu žalovaného žalobca sa nevedel jednoznačne vyjadriť, či v období, ktorého sa vyúčtovanie týka, bývala v tejto nehnuteľnosti jeho mama, pretože táto sa z nehnuteľnosti odsťahovala, ale presný čas jej odsťahovania žalobca určiť nevedel. Uviedol však, že kľúče od podzemných priestorov, v ktorých bolo meradlo - vodomer, jeho mama nemala, a kľúč od nich mal Ing. R.. Uviedol, že jeho mama pôvodne disponovala zväzkom kľúčov od predmetnej nehnuteľnosti, pretože svojho času robila správkyňu domu. Postupne si kľúče od priestorov, ktoré využíval žalovaný, on od jeho matky vypýtal a tieto mal potom on k dispozícii. Žalobca uviedol, že on v nehnuteľnosti priestory ani neprenajímal, ani tam nebývali žiadni jeho iní príbuzní. Uviedol, že dve bytové jednotky na 1. poschodí patrili Ing. C., ktorý ich prenajímal a komerčné priestory žalobca uviedol, že tieto využíval žalovaný.

Svedok Ing. T. R. o charaktere predmetnej nehnuteľnosti uviedol, že sa jedná o nehnuteľnosť na H. XX v J. - trojpodlažný dom, v ktorom na prízemí nachádzajú sa predajne a na 1., 2. a 3. poschodí sú byty. Nehnuteľnosť je priechodná, pokračuje do nádvoria, ktoré sa končí východom na Zvonársku ul. a to vrátami. Hlavný vstup do nehnuteľnosti je však z H. ul. č. XX. Uviedol, že bol zamestnancom žalovaného v realitnej kancelárii, ktorú žalovaný prevádzkoval ako fyzická osoba. Pokiaľ sa týka úloh svedka v predmetnej nehnuteľnosti uviedol, že sporadicky žalovaný ho do tejto nehnuteľnosti vyslal z dôvodu, že v nej využíval dve predajné jednotky. V týchto predajných jednotkách bol samostatný odber elektriny a boli napojené aj na odber plynu a vody. Svedok uviedol, že on bol najmä nápomocný pri riešení problémov s dodávkami niektorého z týchto médií tak, aby chod predajných jednotiek bol nerušený. Svedok vypovedal, že hlavné meradlo vody bolo umiestnené v pivničnej časti domu v dotyku s ulicou, ďalej pokračovali rozvody vody horizontálne a zvislými stúpačkami do bytov a priestorov na prízemí. Všetky priestory mali svoje stúpačky, ktoré v prípade poruchy dali sa odstaviť. Existovalo však len jedno hlavné meradlo vody nachádzajúce sa v pivnici. Svedok vypovedal, že zmluvu s dodávateľom vody mal uzavretú pre celý dom žalobca, až neskôr po vzniku problému s vyúčtovaním zmluvu uzavrel žalovaný ako najväčší podielový spoluvlastník. Keď sa žalovaný stal účastníkom zmluvy s vodárňami, on ako zamestnanec žalovaného chodil kontrolovať objekt, či niekde nevzniká problém. Svedok potvrdil, že má vedomosť o tom, že svojho času bola vyúčtovaná neúmerne vysoká spotreba vody v predmetnej nehnuteľnosti. Svedok uviedol, že žalobca trval na rozúčtovaní celej spotreby vody spoluvlastníkom podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, stanovisko žalovaného bolo také, že tak veľké množstvo vody nemohol on spotrebovať, pretože v prevádzkových jednotkách, ktoré užíval, sa používala len studená voda a toaleta. Svedok vypovedal, že žalovaný využíval v predmetnej nehnuteľnosti predajné jednotky, byt na 2. poschodí, ktorý však nebol v užívaniaschopnom stave a garsónku na 3. poschodí, ktorá takisto nebola užívaná. Svedok potvrdil, že množstvo vody vyúčtované jej dodávateľom súhlasilo so stavom vodomeru. Vypovedal, že má vedomosť o jednom úniku vody a to o úniku vody z garsónky do bytu pod touto garsónkou, v ktorom bývala matka žalobcu, avšak uviedol, že tam sa mohlo jednať o únik maximálne 1 m3 vody. Uviedol, že ho vtedy matka žalobcu zavolala pri vzniku tejto poruchy a on vtedy napomáhal tým, že uzavrel uzáver vody v garsónke. Na ďalší deň hľadal poruchu v predmetnej garsónke a našiel prasknutý rozvod vody v nej. Vypovedal, že svojho času, avšak nevedel konkretizovať kedy to bolo, matka žalobcu ho upozornila, resp. požiadala, aby sa išiel pozrieť do prízemnej časti nehnuteľnosti s tým odôvodnením, že sa jej zdá, že je tam počuť akoby šumenie vody. Vypovedal, že tento objekt bol prázdny a matka žalobcu kľúče od neho nemala a v priestoroch sa ani netemperovalo. Svedok uviedol, že sa dostal do týchto priestorov cez okná, ktoré boli už vtedy zarosené a teda bolo mu zrejmé, že nejaký problém s vodou tam je. Zistil že v stene, keďže priestory neboli temperované a boli mrazy, došlo k prasknutiu olovenej rúrky, cez túto trhlinu striekala voda a preto tam bol z vytekajúcej - striekajúcej vody aj opar. Svedok uviedol, že vedel, ktorá stúpačka do týchto priestorov vedie a preto v pivnici odstavil prívod vody do nich. Svedok nepotvrdil, že tento únik vody spadal do obdobia, ktorého sa týka sporné vyúčtovanie. Potvrdil len tú skutočnosť, že k popísanému úniku došlo v zime. Nevedel sa vyjadriť ani ako dlho únik vody trval. Vypovedal, že neskôr zabezpečil opravu poškodenej - prasknutej rúry tým spôsobom, že ju zabandážoval, aby mohol opätovne spustiť stúpačku. Svedok vo svojej výpovedi uviedol aj to, že do nehnuteľnosti je sťažený prístup z dôvodu, že vchod do domu je uzatvorený a nenachádzajú sa tam žiadne zvončeky. Bolo preto obtiažne dostať sa do nehnuteľnosti aj v prípade robenia odpočtov spotreby vody. Uviedol, že pokiaľ človek nemá niekto kľúče od objektu alebo nemá kontakt na niekoho nachádzajúceho sa vo vnútri, nevie sa dnu dostať. Pripustil preto takú možnosť, že vyúčtovaná spotreba vody, ktorá bola nameraná, mohla byť nakumulovaná aj za predchádzajúce roky keď sa vodári pri odčítavaní vodomerov do objektu nevedeli a nemohli dostať. Súčasne uviedol, že k uvedenému je možné prirátať aj určité úniky vody. K užívaniu priestorov, v ktorých došlo k úniku vody,

svedok vypovedal, že ich neužíval žalovaný, žalovaný nemal od týchto priestorov ani kľúče. Uviedol, že pôvodne - niekedy v období r. 2005/2006 tieto priestory prenajímala matka žalobcu ramárovi obrazov. Uviedol, že v čase zisteného úniku vody nemala kľúče od týchto priestorov ani matka žalobcu, pretože svedok sa do priestorov dostal cez okno.

Žalovaný ako účastník konania vo svojej výpovedi potvrdil, že bol v čase, ktorého sa vyúčtovanie týka, od 15.7.2008 do 9.7.2009 podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti - stavby na H. ul. č. XX v J. a to v spoluvlastníckom podiele 524/1000. Uviedol, že on užíval z tejto nehnuteľnosti len dve predajne na prízemí, v ktorých predajniach boli zamestnané 4 predavačky, ktoré spotrebúvali vodu. Denná spotreba vody v týchto predajniach mohla byť maximálne 50, najviac 100 l na deň. Voda sa používala len na splachovanie toaliet a takisto na umývanie podláh v prevádzke, príp. na umývanie rúk, avšak jednalo sa stále len o studenú vodu. Vo svojej výpovedi žalovaný uviedol, že priestory nehnuteľnosti - obytného domu nie sú rozčlenené na byty a nebytové priestory tak, aby podieloví spoluvlastníci boli vlastníkmi priamo bytov, resp. nebytových priestorov. Avšak trval na tom, že pri nadobúdaní spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, jeho nadobúdateľ stále vedel, ktoré konkrétne priestory zodpovedajú veľkosti ním nadobúdaného spoluvlastníckeho podielu. Na základe toho žalovaný tvrdil, že je užívateľom tých priestorov, ktoré boli vydané jeho právnej predchodkyni v r. 1992, t.j. že on užíva predajňu, ktorá mu bola vydaná likvidátorom Domácich potrieb na základe odkúpenia spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti a tvrdil, že takisto tento likvidátor vydal žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi pri vydaní spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti konkrétne priestory zubnej ambulancie, v ktorých jeho - žalobcov otec prevádzkoval prax zubného lekára. Žalovaný tvrdil, že podieloví spoluvlastníci užívanie konkrétnych častí predmetnej nehnuteľnosti majú vymedzené medzi sebou, nie dohodou, ale vyplýva spôsob užívania z dlhodobého užívania priestorov spätne dozadu. Žalovaný uviedol, že žalobca užíva byt na 2. poschodí, ktorý mu bol vydaný likvidátorom Domácich potrieb a bývalú zubnú ambulanciu. Spoluvlastníctvo ďalšieho podielového spoluvlastníka F. C. tvrdil žalovaný, že spočíva v užívaní dvoch bytov nachádzajúcich sa na 1. podlaží. Pokiaľ sa jedná o dodávky vody do nehnuteľnosti, žalovaný vypovedal, že pôvodne mala predmetný objekt v správe matka žalobcu, pričom jej správa spočívala v tom, že keď bolo potrebné niečo rozúčtovať, tak toto rozúčtovanie ona zabezpečila. Keď priestory zdedil po svojej matke žalobca, uviedol žalovaný, že uzavrel zmluvu s vodárňami na dodávky vody do celého objektu. Pokiaľ sa jedná o interný vzťah podielových spoluvlastníkov vypovedal žalovaný, že keď došla faktúra z vodární, bola doručená žalobcovi a on vyúčtovanú spotrebu vody rozúčtoval podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Žalovaný sa vyjadril, že on s rozúčtovaním súhlasil, aj keď ho nepovažoval celkom za správne a to až do doby, kým nedošlo k enormnému nárastu vyúčtovanej spotreby. Uviedol, že došlo k enormnému úniku vody a k tomuto úniku tvrdil, že došlo v priestoroch, ktoré užíval v tom období žalobca a to v priestoroch bývalej zubnej ambulancie, ktorá sa nachádza na dvore nehnuteľnosti na prízemí. Uviedol, že dospel k takémuto záveru exaktným spôsobom, pretože nikde inde v žiadnych priestoroch k úniku vody nedošlo. On v tom čase užíval len predajné priestory, v ktorých k žiadnemu úniku vody nedošlo, nedošlo k úniku vody ani na 2. poschodí, kde jeden byt užíval žalobca a ďalší byt žalovaný. K úniku vody došlo v podkroví nad bytom, ktorý patrí, resp. ktorý užíva žalobca, ale jednalo sa len o krátkodobý únik vody, žalovaný ho dokonca označil za kontrolovaný únik. Z toho vyvodil a uviedol, že to zistil aj jeho kolega Novysedlák, že k úniku vody dochádzalo v priestoroch bývalej zubnej ambulancie, kde nebolo zabezpečené kúrenie a kde nebola zabezpečená ani voda tak, aby nebolo došlo k jej zamrznutiu a následne k prasknutiu potrubí. Tvrdil, že sa jedná o zodpovednosť žalobcu a to na základe jeho nedbanlivosti. Žalovaný mal za to, že bolo povinnosťou žalobcu ako účastníka zmluvy s vodárňami zabezpečovať starostlivosť, ktorú ako odberateľ na základe uzavretej zmluvy mal zabezpečiť a to pravidelne kontrolovať spotrebu vody na vodomere a priebežne spotrebu vody refakturovať po obdržaní faktúry od jej dodávateľa. Tvrdil, že žalobca to tak nerobil. Uviedol, že žalobca nerozúčtoval ani spornú faktúru ihneď po jej obdržaní, ale až keď si uvedomil, že je spotreba vysoká. Tvrdil, že bolo povinnosťou žalobcu ako účastníka zmluvy s vodárňami kontrolovať celkovú spotrebu vody v nehnuteľnosti. Tvrdil, že k úniku vody došlo v ambulancii, t.j. v priestoroch patriacich žalobcovi a tomuto úniku on - žalovaný nemohol žiadnym spôsobom zabrániť. Žalovaný potvrdil, že on uhradil vodárňam z predmetnej faktúry a za sporné obdobie sumu 311,44 eura, ktorú si on vypočítal podľa normy, podľa tzv. smerných čísel spotreby vody a urobil tak z dôvodu, aby nedošlo k odpojeniu dodávok vody do ním užívaných priestorov, preto zaplatil aspoň pomernú časť vyúčtovanej spotreby vody.

Podľa ust. § 136 ods. 1 Obč. zák., vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa ust. § 136 ods. 2 veta prvá Obč. zák., spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.

Podľa ust. § 137 ods. 1 Obč.zák., podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa ust. § 139 ods. 1 Obč. zák., z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Právny úkon týkajúci sa spoločnej veci je širší pojem, než hospodárenie so spoločnou vecou. Jedná sa prakticky o akékoľvek právne úkony vzťahujúce sa ku spoločnej veci (napr. platby dodávateľom energií). Obligatórnym predpokladom aplikácie § 139 ods. 1 Obč. zák. je, že o spoločnej veci bol vykonaný - uskutočnený právny úkon, ktorým je v zmysle § 139 ods. 1 Obč. zák. aktívna alebo pasívna solidarita založená.

Podľa ust. § 511 ods. 1 Obč. zák., ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa ust. § 511 ods. 3 Obč. zák., ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

Vykonaným dokazovaním a to výpoveďami účastníkov konania a predloženým výpisom z katastra nehnuteľností, LV č. XXX pre kat. úz. Stredné Mesto, mal súd preukázané, že žalobca, žalovaný a Dipl. tech. F. C. boli v dotknutom období od 15.7.2008 do 9.7.2009 podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti a to stavby - obytného domu v J. na H. ul. č. XX v spoluvlastníckych podieloch: žalobca 188/1000, žalovaný 524/1000 a Dipl. tech. F. C. 288/1000. Jednalo sa o spoluvlastníctvo ideálne, t.j. spoluvlastnícky podiel jednotlivých spoluvlastníkov vymedzoval ideálnu mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach.

Medzi účastníkmi neboli rozpory ani v tom, že dodávky vody do obytného domu a odvádzanie odpadových vôd z neho boli zabezpečené na základe zmluvy, ktorú s VVS, a.s. ako predávajúcou uzavrel žalobca ako kupujúci. Urobil tak s vedomím a za súhlasu ostatných podielových spoluvlastníkov. Túto zmluvu súd vyhodnotil ako právny úkon žalobcu týkajúci sa spoločnej veci (dodávky vody do obytného domu a odvádzanie odpadových vôd z neho), z ktorého preto boli oprávnení, okrem žalobcu, aj žalovaný a Dipl. tech. F. C. ako ďalší podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, spoločne a nerozdielne (solidárne). Bola ňou - uzavretou zmluvou v zmysle ust. § 139 ods. 1 Obč. zák. založená pasívna solidarita spoluvlastníkov, ktorá vznikla s tým, že žalobca ako jeden z podielových spoluvlastníkov túto zmluvu týkajúcu sa spoločnej veci podpísal. Pre podielové spoluvlastníctvo Obč. zák. v ust. § 139 ods. 1 žiaden špeciálny režim pasívnej solidarity nemá, uplatní sa preto režim ust. § 511 Obč. zák. - všeobecný režim pasívnej solidarity, ktorý platí i pre povinnosti podielových spoluvlastníkov, ak sa týkajú spoločnej veci.

T.j. ak žalobca uzavrel zmluvu o dodávkach vody a odvádzaní odpadových vôd pre odberné miesto H. XX, J., boli z nej oprávnení a zaviazaní všetci podieloví spoluvlastníci spoločne a nerozdielne, t.j. každý zo spoluvlastníkov bol oprávnený podieľať sa na dodávkach pitnej vody z verejného vodovodu a na odvádzaní odpadových vôd do verejnej kanalizácie a platiť za to predávajúcej VVS, a.s. vodné a stočné. VVS, a.s. ako predávajúca bola oprávnená domáhať sa zaplatenia vodného a stočného od ktoréhokoľvek podielového spoluvlastníka samostatne.

Vo vzájomnom vzťahu medzi spoluvlastníkmi je tak všeobecne rozhodujúci pomer ich podielov.

Ak predávajúca VVS, a.s. vyúčtovala ťarchopisom č. 2112581641 ku faktúre 2112492348 za obdobie od 15.7.2008 do 9.7.2009 vodné a stočné vo výške 3.394,24 eura za dodávky vody a odvod odpadových vôd z odberného miesta H. XX v J., boli z tohto vyúčtovania povinní všetci podieloví spoluvlastníci spoločne a nerozdielne podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. T.j. ak žalobca zaplatil 3.082,80 eura a žalovaný 311,44 eura, pričom z vyúčtovanej ceny vodného a stočného 3.394,24 eura pripadala podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu na žalobcu suma 638,12 eura, na žalovaného podľa veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu suma 1.778,58 eura a na ďalšieho spoluvlastníka F. C. podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu 977,54 eura, dôvodne sa žalobca domáhal náhrady od žalovaného vo výške 1.467,14 eura (1.778,58 - 311,44), podľa veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, v ktorej výške za neho dlh splnil. Preto súd žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel.

V konaní nebolo preukázané, že by bol žalobca ako kupujúci vo vzťahu k predávajúcej VVS, a.s. reklamoval vyúčtované vodné a stočné ako nesprávne alebo že by tak bol urobil ktorýkoľvek z podielových spoluvlastníkov, či už žalovaný alebo F. C. alebo že by niektorý z nich bol požiadal žalobcu, aby faktúrou vyúčtovanú sumu vodného a stočného u predajcu reklamoval.

Keďže sa v danom prípade jednalo o ideálne podielové spoluvlastníctvo žalobcu, žalovaného a Dipl. tech. F. C. k nehnuteľnosti - obytnému domu, súd nemal za právne relevantnú obranu žalovaného, že on konkrétne využíval v obytnom dome ako v predmete spoluvlastníctva len dve predajné jednotky

- obchodné priestory na prízemí bytového domu, jednu bytovú jednotku na 2. poschodí a garsónku na 3. poschodí, ktoré zodpovedali jeho spoluvlastníckemu podielu 524/1000 a v týchto priestoroch k takej spotrebe vody, za akú od neho požaduje náhradu žalobca, nedošlo, resp. nemohlo dôjsť. Toto tvrdenie žalovaný ani nepreukázal. Okrem toho, dodávky vody do obytného domu boli merané len jedným meradlom umiestneným v pivničných priestoroch spoločnej nehnuteľnosti, neboli merané samostatnými meradlami v jednotlivých uzavretých či už bytových alebo nebytových priestoroch ako súčastiach obytného domu, preto aj z tohto dôvodu na uplatnenú obranu žalovaného proti uplatnenému nároku žalobcu súd neprihliadol ako na akceptovateľnú, nemal ju ani za preukázanú a ani za dôvodnú.

Aj pokiaľ žalovaný tvrdil, že zavinením žalobcu, ktorý ako účastník právneho vzťahu s vodárňami nesplnil si povinnosti kupujúceho zo zmluvy a nesledoval a nekontroloval pravidelne dodávané množstvo vody, nezistil včas únik vody a tak svojou nedbanlivosťou zapríčinil nameranú vysokú spotrebu vody, toto tvrdenie žalovaný v konaní nepreukázal, že zavineným konaním, resp. nekonaním práve žalobcu bola odpočtom meradla odmeraná zistená spotreba vody v obytnom dome, za ktorú by titulom zodpovednosti za škodu potom zodpovedal ostatným podielovým spoluvlastníkom a konkrétne v danom prípade žalovanému.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. a vo veci úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatnenie práva proti žalovanému, ktorý v konaní úspech nemal. Trovy konania žalobcu spočívajú v trovách zaplateného súdneho poplatku vo výške 88 eur.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok).