Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21P-289-2011.pdf
PDF · 108.61 KB
No categories available
21P/289/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o maloletú M. T., N.. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, na návrh V.. V. Š., W.., N.. XX.X.XXXX, A. K., K.. Q. Č.. X, zastúpenej advokátkou JUDr. Máriou Peráčkovou, advokátkou AK, so sídlom Bratislava, Kominárska č. 2 - 4, za účasti matky V. T., N.. XX.X.XXXX, A. B., X. B. Č.. X, zastúpenej JUDr. Petrom Cehelníkom, advokátom AK, so sídlom Prešov, Konštantínova č. 6, v konaní o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti takto
rozhodol:
Z v e r u j e maloletú M. T., N.. XX.X.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti V.. V. Š., W.., N.. XX.X.XXXX, ktorá je p o v i n n á sa o maloletú starať v rozsahu, v akom prináleží rodičom a v bežných veciach ju zastupovať. Veci, ktoré nie sú bežné, podliehajú schváleniu súdu.
Zo strany matky u r č u j e pre maloletú výživné vo výške 30% zo sumy životného minima určeného zák. č. 36/2005 Z.z. od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré je povinná posielať navrhovateľke vždy do 25.dňa v mesiaci vopred.
Matke a maloletej u k l a d á povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu v Špecializovanom zariadení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka požiadala o zverenie svojej maloletej sestry Veroniky do svojej náhradnej osobnej starostlivosti. Vo svojom návrhu uviedla, že po smrti ich otca sa ich matka veľmi zmenila a vzťahy medzi ňou a najmladšou dcérou Veronikou sa vyostrili do tej miery, že Veronika autobusom pricestovala za sestrou do Košíc a odmietla sa vrátiť k matke.
Matka nevidela dôvod, pre ktorý by nebola schopná naďalej dcéru vychovávať a starať sa o ňu, uviedla, že ich vzťah bol vždy veľmi dobrý, ale keďže si jej dcéra želá zostať u sestry, kde sa cíti lepšie ako doma, s návrhom súhlasila.
Kolízna opatrovníčka odporučila súdu, aby návrhu vyhovel.
Maloletá bola svojej sestre zverená predbežným opatrením Okresného súdu vo Svidníku č. 5P/36/2011-7 zo dňa 10.8.2011 a po odvolaní matky maloletej bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove pod č. k. 3CoP/17/2011-32 zo dňa 12.10.2011. Bolo zistené, že matka maloletej mala v tom čase psychické problémy, ktoré vyplynuli zo smrti jej manžela a určitú dobu bola aj hospitalizovaná. Jej reakcie na správanie sa maloletej, ktorá bola v období puberty
boli z tohto dôvodu preexponované, maloletá sa sústavne dostávala do sporu so svojou matkou. Matka s dcérou si prestali vo všetkom rozumieť a keď už M. nevládala zotrvať v domácnosti, kde bola neustále napätá situácia, rozhodla sa odcestovať k staršej sestre do Košíc.
Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že ich otec ťažko fyzicky pracoval a keď prišiel domov, relaxoval tak, že si občas vypil 2-3 pivá. Ich mama práve v tom čase, keď bol najviac unavený a mal vypité pivo, chcela s ním riešiť všetky problémy rodiny a to dosť nevhodným tónom a spôsobom, na čo ich otec reagoval krikom, ale v posledných rokoch ju už fyzicky nikdy nenapadol, aj keď je pravdou, že ju predtým napádal aj fyzicky. Uznala, že ich mama toho mala dosť pri výchove štyroch detí, aj so starostlivosťou o rodinu, pri otcovom nevhodnom, alebo agresívnom správaní, ale deti za to nemohli. Boli štyria súrodenci, traja približne v rovnakom veku a ich najmladšia sestra M., ktorá vyrastala sama, lebo bola od nich podstatne mladšia. Mama si stále svoju zlosť vybíjala na deťoch. Keď staršie odišli z domu, ostala doma len M. a ona bola hromozvodom všetkých jej nálad. Preto si myslí, že keď sa M. dostala do puberty, prestala tieto jej nálady tolerovať a možno sa začala prejavovať svojským spôsobom, ktorý matke nevyhovoval. Ako poznala M., ona sa nikdy nesprávala tak, aby mama mala dôvod ju prehnane sledovať, kontrolovať, ale, bohužiaľ, robila to. Ak sa M. zdržala na triednickej hodine, o ktorej matka nevedela, hneď zburcovala rodičov M. známych, jej spolužiačok a kamarátok. Urobila aj to, že oznámila nevrátenie sa M. zo školy na polícii. Keď sa to M. dozvedela, bála sa vrátiť k mame, sadla na autobus a prišla ku nej do Košíc. Odvtedy ostala u nich a navrhovateľka podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ale povedala sestre, že ak sa vzťahy medzi ňou a matkou zlepšia a prejaví záujem vrátiť sa k mame, ona sama ju tam hneď odvezie. Doteraz ju však sestra o to nepožiadala, u nich sa cíti dobre. Keď sa mal začať školský rok po tom, čo M. prišla k nej v júli 2011, matka im telefonovala a dôrazne žiadala, aby dieťa priviedli naspäť do Svidníka, aby načas nastúpila do školy vo Svidníku. M. však odmietla ísť domov. Ich matka ešte viackrát zatelefonovala, ale boli to len samé urážky a nadávky na jej adresu, navrhovateľke prikladala za vinu to, že odlákala sestru od nej. Keď prišla k navrhovateľke, ktorej sa narodilo druhé dieťa na návštevu do bytu, znovu svoje správanie nezvládla, začala na M. kričať, obviňovať ju z klamstiev a z podvodov a chcela, aby sa vrátila domov, na čo M. sama matke povedala, aby opustila byt sestry, aby tam nevykrikovala a že s ňou odísť nechce.
Navrhovateľka je na materskej dovolenke, má dve maloleté deti, staršie dieťa má dva roky a mladšia dcérka má štyri mesiace. Poberá dávky v materstve vo výške 700,- Eur, okrem toho ešte rodinné prídavky na dve deti. Odkedy má právoplatné rozhodnutie súdu, poberá rodinné prídavky aj na M.. Od februára 2012 je už na jej adresu poukazovaný aj sirotský dôchodok, ktorý patrí M. vo výške 180,- Eur. Je vydatá, jej manžel pracuje v Štátnej filharmónii v Košiciach a príležitostne v divadle a na konzervatóriu, mesačne zarobí v priemere 900,- Eur. Bývajú v 4-izbovom byte, za ktorý platia mesačne 300,- Eur. Za hypotekárny úver, ktorý si vzali na kúpu bytu platia mesačne 300,- Eur.
M. chodí do 9. triedy ZŠ. Stravuje sa v školskej jedálni, za obedy sa platí mesačne okolo 20,- Eur. Na začiatku školského roka sa platia poplatky do ZRPŠ a triedneho fondu vo výške 60,- Eur. Prispeli sumou asi 11,- Eur na monitor a záverečné skúšky v 9. ročníku. M. navštevuje ZUŠ, hrá na husle, za čo sa mesačne platí 12,- Eur a chodí do folklórneho súboru Želiezko na hodiny tanca, za čo sa platí 24,- Eur mesačne. Čo sa týka tanečného krúžku, na začiatku školského roka sa zaplatilo 30,- Eur na cvičky, baletky a podobne, ale sú tam aj iné poplatky súvisiace s ich verejnými vystúpeniami. Husle kúpila navrhovateľka M. ešte v čase, keď žil ich otec. M. sa učí veľmi dobre a ani s jej správaním problémy nie sú, naopak, je veľmi utiahnutá a tichá. Z vysvedčení, ktoré boli súdu predložené vyplýva, že na vysvedčení zo ZUŠ na Hlavnej č. 68, bol z hlavného predmetu hry na husliach klasifikovaná ako výborná žiačka a takisto z hudobnej náuky má výbornú. Na vysvedčení zo ZŠ Krosnianska č. 4 má samé jednotky. Absolvovala občiansku, náboženskú výchovu, svet práce, techniky, telesnú a športovú výchovu a výchovu umením v oboch polrokoch rovnako. Zo súkromnej ZUŠ V. Urbana, Starozagorská 10, Košice z tanečného odboru je takisto kvalifikovaná ako výborná žiačka.
Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že pozná niektoré pomery v rodine navrhovateľky a maloletej, nakoľko pochádza z obce, odkiaľ pochádzal aj ich nebohý otec. Nebohého otca navrhovateľky a maloletej poznala ako veľkého pracanta, ktorý nielen že ťažko pracoval, ale doslova drel, aby zabezpečil potreby 6-člennej rodiny. Matka detí nepracovala, i keď nikdy nikto nespochybňoval to, že sa starala o rodinu, o domácnosť a riadne svoje deti vychovávala. Vďaka tomu, že otec sa v práci vedel obracať,
všetky tri staršie deti vyštudovali vysokú školu. Aj najmladšia dcéra sa veľmi dobre učí. Bolo dohliadané na ich vzdelávanie, na ich výživu, na ich celkovú starostlivosť. Či boli alebo neboli rozpory medzi manželmi a či matka detí považovala svoje manželstvo za neuspokojivé a či preto bolo jej správanie také, aké bolo prezentované navrhovateľkou k tomu sa nevedela vyjadriť, ale je pravdou, že matka mala najmä v posledných rokoch zvláštne správanie, prísne sa stavala k svojim deťom, čo vyústilo do úplnej neznášanlivosti sa s nimi po smrti ich otca. Možno k tomuto správaniu prispela aj tá okolnosť, že zomrel živiteľ rodiny, matka ostala bez akýchkoľvek príjmov a uvedomila si svoju čiastočnú nemohúcnosť. Je pravdou, že tento stav na ňu zapôsobil natoľko, že určitú dobu bola aj liečená a aj hospitalizovaná na psychiatrickej klinike Krajskej nemocnice v Prešove. V tom čase sa informovala na bytovom družstve o tom, za akých okolností by mohla odkúpiť byť do osobného vlastníctva a dávala najavo svoj záujem tento byt predať, speňažiť, aby utŕžila nejaké peniaze, zrejme na zabezpečenie svojho ďalšieho živobytia a svojej najmladšej dcéry. Po tom, čo najmladšia dcéra odišla k svojej sestre, matka túto situáciu rovnako dobre nezvládala a odmietala komunikovať so svojimi deťmi, so svojou najmladšou dcérou a doteraz sa vzťahy medzi nimi nezlepšili. Právna zástupkyňa navrhovateľky bola v kontakte s deťmi svojho známeho, boli v kontakte od ich detstva. Dozvedela sa, že zamestnávateľ otca mu uzavrel životnú poistku, ktorá bola po jeho smrti vyplatená jeho manželke, v korunách to bolo okolo 100.000,- Sk. O tom, že matke sa dostalo týchto peňazí, sa matka deťom nezverila, ale ony už teraz vedia, že je schopná si sama zabezpečiť svoje bývanie, resp. uhrádzať platby nájomného. Právna zástupkyňa navrhovateľky odporučila deťom a deti tak aj robili, aby aspoň polovicou sumy na nájomné, ktorým matka mala prispievať bytovému družstvu, prispievali, čo aj dovtedy činili, čo preukázala potvrdením Bytového družstva Svidník.
Čo sa týka vzťahu matky k maloletej dcére, domnieva sa, že napriek tomu, že táto odišla aj proti jej vôli k sestre a okresný aj krajský súd takéto riešenie odobrili, bolo povinnosťou matky zaujímať sa o svoje maloleté dieťa, čo však dostatočne neurobila. Neprispievala na výchovu dieťaťa, bola vyzvaná viackrát, aby oznámila poisťovni, aby bol sirotský dôchodok poukazovaný sestre, ktorá sa o maloletú stará, ani jeden z doporučených listov si matka maloletej neprevzala. Nakoniec sa museli s touto požiadavkou obrátiť priamo na sociálnu poisťovňu. Keďže tá to nedokázala promptne vyriešiť a k zmene príjemcu došlo až po pár mesiacoch, bolo im odporúčané, aby si peniaze, ktoré matka neprávom prevzala, od nej vymohli dobrovoľne alebo prostredníctvom súdu. Deti sa nechceli konfrontovať s matkou aj takýmto spôsobom. Napriek tomu, že sú medzi nimi také vzťahy, aké sú a tie nie sú dobré, deti by boli rady, keby sa vzťahy s matkou zlepšili a matka si našla cestu k deťom a maloletá M. k matke. Napriek tomu, že M. je veľmi dobre u sestry, kde veľmi dobre prospieva, domnieva sa, že by bolo vhodné, aby sa vzťahy medzi ňou a matkou zlepšili. Požadovala od súdu, aby návrhu jej klientky vyhovel a dieťa zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, pretože súd by mal sledovať najmä čo najlepší záujem maloletej. Dieťa u svojej staršej sestry našlo pokoj, o čom svedčia aj predložené písomnosti zo škôl, ktoré M. navštevuje. Je veľmi dobrou žiačkou, má hudobný a tanečný talent a bola by škoda, keby ho ďalej nemohla využívať.
Návrh na zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti bol podaný 7.8.2011 a vo svojom prvom prednese právna zástupkyňa požadovala, aby súd od tejto doby určil zo strany matky, okrem toho, že sa dieťa zverí sestre, výživné vo výške 150,- Eur mesačne. Dozvedeli sa, že matka si konečne našla aj zamestnanie, ale jej príjem im nebol známy.
Z výpovede maloletej M. súd zistil, že pomery medzi ňou a mamou sa veľmi zhoršili po tom, čo zomrel jej otec, kontrolovala ju neprimerane, cez deň ju čakala po ukončení poslednej školskej hodiny. Keď sa stalo, že zostala na triednickej hodine a rozprávala sa s triednou učiteľkou a vrátila sa domov neskôr, mama robila veľký cirkus, povedala, že bola u policajtov, že im oznámila, že utiekla z bytu a aj viackrát ju potom strašila policajtmi, dokonca sa stalo, že aj bola oznámiť na polícii, že riadne nechodí zo školy. Nevie, či bol o tom spísaný nejaký záznam, policajt sa s ňou len porozprával a pýtal sa jej, kde bola. Vo všetkom ju mama obmedzovala, neprimerane začala sporiť. Po viacerých konfliktoch s mamou odišla ku svojej kamarátke, požičala si peniaze na cestu a prišla ku svojej sestre. Mama to možno oľutovala, lebo poobede už volala sestrám a informovala sa, kde je a odkazovala jej, že sa má vrátiť domov. Ona sa domov vrátiť nechcela a sestra požiadala súd o to, aby mohla u nej zostať. Chcela by aj v budúcnosti zostať u sestry. Keď hovorila telefonicky so svojou mamou, ktorá jej občas zavolala, spočiatku bol ich rozhovor celkom príjemný, ale ku koncu sa už jej nálada zmenila a snažila sa ju dotlačiť do takého štádia, aby sa priznala, že všetko, čo sa stalo, je jej chybou, že za všetko nesie zodpovednosť a že sa má vrátiť ku nej. Ku koncu už na ňu kričala, nadávala jej a to sa maloletej nepáči.
Matka maloletej vo svojej výpovedi uviedla, že nepochopila správanie svojich blízkych potom, čo jej zomrel manžel. Je pravdou, že jej manželstvo s otcom jej dcér a syna nebolo harmonické ani šťastné. Jej manžel bol alkoholik a bol ku nej agresívny, nevážil si ju ani ako ženu ani ako matku. Vykrikoval jej, že je darmožráčka. Keď bola na materskej dovolenke s najmladšou dcérou M., preto, aby mala nejaké peniaze, opatrovala cudzie deti, či už za finančnú odmenu, za nejaké jedlo, alebo oblečenie. Manžel jej nikdy nedal zo svojej výplaty žiadne peniaze. Stalo sa, že nemali ani na chlieb ani na mlieko a potajomky mu zobrala pár korún z peňaženky, alebo povedala M., aby tak urobila. Potom na nich vykrikoval, že sú zlodejky a bolo veľmi zle. Musela odísť kvôli jeho správaniu aj s najmladšou dcérou do azylového domu. Asi tri mesiace predtým, než zomrel sa kajal, tvrdil, že ľutuje to, ako sa ku nej správal a hovoril, že by bol rád, keby sa všetko zmenilo a spoločne by sa venovali vnúčatám. No nestalo sa tak, jej manžel zomrel a ona sa dostala do vážnych psychických problémov. Je pravdou, že bola aj v nemocnici, ale niky nenechala najmladšiu dcéru osamote. Keď išla napríklad s matkou do nemocnice v Prešove, bola u nich navrhovateľka so svojím synom a v tom čase sa postarala o jej dcéru. Aj keď jej deti počas manželstva s ich otcom jej viackrát hovorili, aby sa s ním rozviedla a nechápali, že prečo s ním stále žije a neodíde od neho, potom čo zomrel, sa jej otočili chrbtom a jej problémy - jej choroba a bolesti ich nezaujímali. Doteraz nerozumie, prečo M. odišla za svojou sestrou. Vždy sa o dcéru starala, M. mala vždy navarené, opraté a bolo o ňu postarané. Chodila do hudobnej školy, ona jej nosievala husle až do školy a vždy po skončení hudobnej výchovy pre ňu chodila. Potom, čo M. odišla ku svojej sestre, sa pokúšala s dcérou kontaktovať, viackrát zvonila na dverách bytu svojej staršej dcéry, u ktorej je teraz Veronika a dvakrát zašla aj do školy. Tam jej bolo riaditeľom povedané, že má prísny zákaz stretnúť sa s dcérou a nebolo jej umožnené stretnúť sa s ňou ani tam.
Do júna roku 2012 pracovala v Penzióne Makovica ako kuchárka, bola tam iba na dohodu. Týždenne tam mohla odpracovať 10 hodín a dostala tam finančnú odmenu vo výške od 50,- Eur do 120,- Eur mesačne. Pracovala 10 - 11 hodín. V čase, keď boli nejaké akcie, robila ako kuchárka a aj ako pomocná sila. Bola rada, že si vôbec našla nejakú prácu. Mala prisľúbené, že jej budú platiť za nadčasy za každú hodinu po 2,- Eur. Zarobila si takto okolo 200,- Eur, ale odmietli jej ich vyplatiť a aj preto u nich pracovný pomer ukončila. Robila tam od rána od 5,00 hod. do večera 22,00 hod., boli tam deti v škole v prírode. Ochorela, je práceneschopná, má zdravotné problémy s chrbticou a s očami, takže nie je evidovaná ani na úrade práce. Nie sú jej vyplácané nemocenské dávky, poberá len vdovský dôchodok vo výške 260,- Eur. Z týchto peňazí žije a uhrádza svoje pravidelné mesačné výdavky. K jej výdavkom patrí nájomné za byt, v ktorom býva, vo výške 102,- Eur mesačne a inkasné poplatky vo výške 30,- Eur. Okrem toho platí za telefón a internet 40,- Eur a 40,- Eur mesačne spláca úver, ktorý si musela zobrať, aby mohla vyplatiť deti z dedičstva. Nemá žiadneho partnera, sama uhrádza všetky výdavky spojené s bývaním. Uviedla, že tvrdenia M. sú prehnané. Nie je pravdou, že by neprimerane šetrila. Šetriť musela, pretože bola na všetky výdavky sama a upozorňovala dcéru, aby sa nekúpala každý deň a neležala vo vani plnej vody, že jej stačí, keď sa osprchuje. M. mala vysoké nároky, porovnávala sa so svojimi kamarátkami a spolužiačkami, ale ona jej nemohla dožičiť to, čo si mohli dovoliť deti, ktorých rodičia boli podnikateľmi. Možno súčasný stav zapríčinila aj ona prehnanou materinskou láskou, preto sa na ňu dívala z okna, keď odchádzala do školy, kývala jej a vyčkávala ju, kedy už konečne príde zo školy. Je pravdou, že staršie deti jej pomáhali koľko mohli so starostlivosťou o M. a myslí si, že ju všetci veľmi rozmaznali. Staršie deti boli vychovávané oveľa skromnejšie. Matka maloletej si už nepamätala na výšku sumy, ktorá jej bola vyplatená po smrti jej manžela, ktorý mal uzavretú životnú poistku a potom, čo jej súd povedal, že mu bolo oznámené, že jej bolo vyplatených 20.000,- Sk, matka uviedla, že nevie, na čo tie peniaze minula a domnieva sa, že asi z týchto peňazí zakúpila dcére klavír. Rozprávala sa s dcérou, keď už bola v Košiciach a tá jej povedala, že hra na husle ju už nezaujíma a že by radšej hrala na klavíri, matka jej tento klavír kúpila. Dva roky stál klavír u nich v byte vo Svidníku a len pred pár týždňami, alebo dňami ju previezla do Košíc ku staršej dcére Jane.
Právny zástupca matky uviedol, že pochybil už Okresný súd vo Svidníku, keď rozhodol o predbežnom opatrení, podľa neho nebol miestne príslušný. Zadal však možnosť maloletej, aby zotrvala v osobnej starostlivosti svojej sestry, len z akéhosi detského rozmaru potom, čo obom - navrhovateľke aj maloletej M. zomrel otec a matka sa tak dostala do nezávideniahodnej situácie, proti vôli svojej matky odišla ku sestre. Matka sa o dieťa riadne starala a M. má doteraz u matky všetky možnosti pre ďalšiu riadnu výchovu. Potvrdil, že nebohý otec bol aj súdne trestaný za týranie blízkej a zverenej osoby, bol aj odsúdený. Deti sa voči matke nezachovali dobre a nepodporili ju v najhoršom, keď jej zomrel manžel, ktorý sa ku koncu vzťahu javil, alebo sa chcel javiť ako kajúcnik a sľuboval jej lepší život v budúcnosti,
nepodržali ju pri jej psychických problémoch. Podali návrh na jej pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, toto konanie ale bolo zastavené, pretože sa preukázalo, že matkin zlý zdravotný stav nie je dlhodobý, že je to choroba vyplývajúca zo súčasných zlých životných pomerov, alebo z toho jedného zlého zážitku, z traumy po úmrtí jej manžela. Právny zástupca matky ďalej poukázal aj nato, že matka si v takomto stave, kedy bolo voči nej toto konanie vedené, dokázala zabezpečiť prácu vzdialenú 70 km od svojho bydliska. Začala pracovať ako predavačka v predajni mäsa v Prešove, kde svoju prácu riadne zvládala. Tam tiež pracovala len na dohodu a to, čo zarobila, precestovala. Poukázal na to, že i keď je možné prihliadnuť aj k názorom maloletého dieťaťa, ktoré už dokáže prejaviť svoju vôľu tak, ako o tom hovorí „charta práv dieťaťa“, domnieva sa, že preto, aby bol zmenený status, kedy o dieťa sa má starať niekto iný ako jeho zákonný zástupca ktorým je jeho rodič a tento rodič nebol pozbavený rodičovských práv, je potrebné, aby druhá strana preukázala, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane rodiča, ktorý doteraz túto starostlivosť zabezpečoval. Tvrdí, že nič také sa nepreukázalo, nezistilo sa m že by v starostlivosti matky boli také veľké problémy, alebo nedostatky, ktoré by túto zmenu odôvodňovali.
Podľa ust. § 45 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k uvedeným ustanoveniam zákona súd návrhu sestry maloletej vyhovel. Matka súhlasila s tým, aby dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti jej staršej dcéry, myslí si, že dcéra sa tam má dobre, ale podľa nej mala tie isté podmienky pre výchovu a ďalšie vzdelávanie aj u nej doma. Pripustila, že je pravdou, že sa po smrti manžela dostala do psychických problémov a mrzí ju, že to malo zlý vplyv na jej vzťah s deťmi a najmä na rozhodnutie Veroniky odísť z mesta, kde vyrástla a najviac ju mrzí, že odišla od nej, od matky. Boli prešetrené pomery v rodine matky pracovníčkou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Svidníku im bolo oznámené, že matka sama navštívila svidnícky úrad práce a sociálnych vecí a požiadala ich o prešetrenie pomerov v Košiciach, v akých sa nachádza jej dcéra. Bolo im oznámené, že o dieťa je v domácnosti staršej sestry veľmi dobre postarané, M. navštevovala Základnú školu v Košiciach na ulici Krosnianska 4, jej prospech bol dobrý, neboli problémy ani s jej správaním alebo so zdravotným stavom. Kolízna opatrovníčka z košického Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vykonala šetrenie v domácnosti, kde sa maloletá nachádza a zistila, že u navrhovateľky sú všetky podmienky pre to, aby dieťa tam aj naďalej vyrastalo a prosperovalo. Z tohto dôvodu odporúčali, aby bola zverená do osobnej starostlivosti svojej sestry V.. Súd pri svojom rozhodovaní zobral do úvahy, že pomery v rodine po smrti otca nepriaznivo doľahli na maloletú, že hľadala azyl u svojej staršej sestry, ktorá jej ho poskytla vidiac, že M. sa u svojej matky naozaj zle cítila. Maloletej by mali byť vytvorené také podmienky pre život a pre štúdium, aby dokázala existovať v pokojnom, harmonickom prostredí, ktoré má momentálne vytvorené u svojej sestry
- navrhovateľky. Táto sa o ňu nezištne starala aj bez prispievania jej matky na výživu maloletej.
Výživné zo strany matky bolo určené vo výške 30% zo sumy životného minima, ktorá je v súčasnosti 26,64 Eur, keďže matka maloletej má len minimálny príjem pozostávajúci z vdovského dôchodku.
Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Keďže sa po vyhlásení a odôvodnení rozsudku prítomní vzdali svojho práva podať voči nemu odvolanie, nemôžu ho podávať.