Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15Cpr-7-2012.pdf
PDF · 71.22 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cpr/7/2012
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľky U.. P. G., bytom Z. Z., F. XXX/XX, v konaní zastúpenej JUDr. Máriou Bustinovou, advokátkou, so sídlom Trenčianske Teplice, Šrobárova 9 proti odporcovi Ľ.Š. V. - BINOTEL, s miestom podnikania Dubnica nad Váhom, Pod hájom 1084/39, IČO 31 041 523, v konaní zastúpenému Mgr. Jozefom Gáplovským, advokátom, so sídlom Dubnica nad Váhom, Centrum II 88 o zaplatenie 1.729,78 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Konanie s a z a s t a v u j e .
II. Odporcovi s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom na začatie konania domáhala od odporcu zaplatenia 1.729,78 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania titulom vyplatenia odstupného. Uviedla, že u odporcu bola zamestnaná na základe pracovnej zmluvy. Odporca jej doručil návrh dohody o skončení pracovného pomeru, s ktorou dohodou ale navrhovateľka nesúhlasila. Následne jej zaslal odporca zápočtový list a potvrdenie o príjme, v ktorom uviedol, že z dôvodu prerušenia jeho podnikateľskej činnosti bola navrhovateľka automaticky odhlásená zo Sociálnej poisťovne a ukončil sa jej pracovný pomer. Na základe uvedeného dospela navrhovateľka k záveru, že odporca jej dal výpoveď z pracovného pomeru z organizačných dôvodov, na ktorú navrhovateľka v súlade s § 76 ods. 2 Zákonníka práce zaslala odporcovi výzvu na skončenia pracovného pomeru dohodou, na čo odporca nereagoval, hoci jej bol povinný vyhovieť a tiež zaplatiť navrhovateľke odstupné.
Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že zmluvou o prevode časti podniku predal časť svojho podniku živnostníka obchodnej spoločnosti BinoTel, s.r.o., na ktorú prešli aj práva a povinnosti zamestnávateľa z pracovnoprávneho vzťahu s navrhovateľkou. U tejto obchodnej spoločnosti pracovnoprávny vzťah navrhovateľky naďalej trvá a navrhovateľka bola na tohto nového zamestnávateľa aj prehlásená v Sociálnej poisťovni.
Po začatí prvého pojednávania zobrala navrhovateľka svoj návrh v celom rozsahu späť s ohľadom na tvrdenia odporcu, ktoré tento podložil príslušnými listinami.
Odporca so späťvzatím návrhu nesúhlasil, čo odôvodnil tým, že sa nachádza v neistom právnom postavení, keď navrhovateľka si voči nemu uplatnila nárok na zaplatenie nejakej sumy, ktorý nárok on popiera a prípadným zastavením konania sa táto sporná otázka medzi nimi nevyrieši.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Na základe uvedených skutočností súd konanie pre späťvzatie návrhu navrhovateľkou podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu navrhovateľkou nebol podľa súdu podložený závažnými dôvodmi, pre ktoré by súd mohol podľa § 96 ods. 2 O.s.p. konanie nezastaviť. Dôvod nesúhlasu so späťvzatím návrhu navrhovateľkou, ktorý dôvod uvádzal odporca, súd nepovažuje za vážny. Navrhovateľka späťvzatím návrhu reagovala na tvrdenia odporcu o prechode jej pracovnoprávneho vzťahu z odporcu na tretí subjekt, ktoré tvrdenie doložil odporca pred súdom príslušnými listinami. Svojím konaním tak fakticky potvrdila, že ňou uplatňovaný nárok na zaplatenie odstupného proti odporcovi nie je dôvodný. Preto nemožno ďalej hovoriť o tejto otázke medzi účastníkmi ako o spornej a nie je potrebné, aby bolo vyriešená meritórnym rozhodnutím súdu.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p.. Pretože navrhovateľka zavinila svojím späťvzatím návrhu zastavenie konania má odporca právo na náhradu trov konania. Súd však v danej veci videl dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. nemusí odporcovi náhradu trov konania priznať. Za takéto dôvody považoval súd konanie odporcu pred začatím konania ako aj v rámci neho. Dôvodom, pre ktorý si navrhovateľka v konaní uplatňovala právo na zaplatenie odstupného bolo konanie odporcu ako jej zamestnávateľa, ktorý jej najprv predložil návrh dohody o skončení pracovného pomeru a keď ho neakceptovala, zaslal jej zápočtový list spolu s potvrdením o príjme, v ktorom uviedol, že bola odhlásená zo Sociálnej poisťovne a jej pracovný pomer skončil. O tom, že uzatvoril s tretím subjektom zmluvu o predaji časti podniku, ktorá sa týka aj jej ako zamestnanca a že práva a povinnosti zamestnávateľa voči nej prešli na tento subjekt, odporca pri zaslaní zápočtového listu odporkyni nič neuviedol. Oznámenie o predaji časti podniku zaslal odporca, podľa v konaní vypočutej svedkyne Dáši Beňovej aj navrhovateľke, ale na adresu, na ktorej už v tom čase nebývala, pričom odporca o jej aktuálnom mieste pobytu vedel, pretože v písomnej komunikácii s ním už navrhovateľka používala inú adresu a on jej na ňu aj poslal návrh dohody o skončení pracovného pomeru, či zápočtový list. Navrhovateľka tiež odporcu listom vyzvala na riadne skočenie pracovného pomeru, pričom na tento list odporca nereagoval a neuviedol jej skutočnosti o predaji časti podniku. Tieto skutočnosti neuviedol ani keď mu bol zo strany súdu zaslaný návrh navrhovateľky na začatie konania a dokonca ich netvrdil ani na prvom pojednávaní vo veci samej, na ktorom bol ako účastník vypočutý. Na druhom pojednávaní vo veci samej, na ktorom bola navrhovateľka oboznámená s novými tvrdeniami odporcu o predaji časti podniku a súd vykonal dôkaz oboznámením listín, ktoré odporca na preukázanie týchto tvrdení predložil, navrhovateľka na novovzniknutú situáciu reagovala späťvzatím svojho návrhu na začatie konania. Uvedené skutočnosti považoval súd za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý nemusí odporcovi náhradu trov konania priznať.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).