Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-361-2006.pdf
PDF · 71.13 KB
Case nature
Area
Subarea
8Er/361/2006
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej ČSOB Factoring a.s. so sídlom nám. SNP 29, Bratislava 815 63, IČO: 35 710 063, proti povinnej B. B., C.. XX. XX. XXXX, S. C. Q.. X. O. XXXX/ XX, XXX XX T. B. na vymoženie pohľadávky vo výške 46,47 eura s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Ing. Zuzanou Dobrodenkovou so sídlom Exekútorského úradu v Skalici, Ružová 10, 909 01 Skalica pod sp. zn. EX 3932/06, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e .
Oprávnenej sa u k l a d á zaplatiť súdnej exekútorke trovy exekúcie 55,56 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnou exekútorkou JUDr. Ing. Zuzanou Dobrodenkovou sa dňa 24. 02. 2006 pod sp. zn. EX 3932/06 začalo exekučné konanie na vymoženie pohľadávky vo výške 46,47 eura s príslušenstvom, priznanej vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1Ro/3349/1997 zo dňa 26. 09. 2007. Súdna exekútorka začala vykonávať exekúciu po získaní poverenia číslo 5505 006749 zo dňa 14. 06. 2006, ktoré udelil súd na vymoženie uloženej povinnosti s príslušenstvom a trov exekúcie.
Súd z výpisu z obchodného registra zistil, že pôvodná oprávnená Business Center, s.r.o., so sídlom nám. SNP 29, 815 63 Bratislava, IČO: 31324 363 zanikla bez likvidácie v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou ČSOB Factoring a.s. so sídlom nám. SNP 29, Bratislava 815 63, IČO: 35 710 063, ktorá prevzala ako univerzálny právny nástupca všetky práva a povinnosti, záväzky a pohľadávky zanikajúcej spoločnosti, pôvodnej oprávnenej.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok"), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Z obsahu exekútorského spisu súdneho exekútora vyplýva, že u povinnej bola vykonaná lustrácia majetku s nasledovným výsledkom: povinná v súčasnosti nedisponuje majetkom z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, ani nie je predpoklad jeho nadobudnutia v budúcnosti. Povinná sa zdržiava pravdepodobne v Nemecku, na území Slovenskej republiky súdny exekútor nezistil majetok podliehajúci exekúcii. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti, prinieslo by iba zvyšovanie a neúčelne vynaloženie ďalších nákladov, ktoré by v konečnom dôsledku zrejme znášala oprávnená.
Nakoľko exekučný súd mal z obsahu podania a spisu súdnej exekútorky v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Súdna exekútorka si uplatnila trovy exekúcie v celkovej výške 55,56 eura.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška"), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1, vyhlášky v znení platnom do 30.4.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu b)paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti
Podľa § 14 ods. 2 , vyhlášky v znení platnom do 30.4.2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3, vyhlášky v znení platnom do 30.4.2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura. Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje §15 vyhlášky.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie zaviazal súd uhradiť trovy exekúcie súdnej exekútorky podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnenú. Súd uznal súdnej exekútorke odmenu vo výške 33,20 eura za 5 hodín exekučnej činnosti účelne vynaložených na exekúciu a vo výške 6,64 eura za 2 úkony exekučnej činnosti odmeňované paušálnou sumou. Súd uznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov vo výške 6,46 eura za poštovné.
Na základe uvedeného exekučný súd v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou zaviazal podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku na úhradu trov exekúcie súdnej exekútorky vo výške 55,56 eura oprávnenú, z toho odmena predstavuje 39,84 eura, náhrada hotových výdavkov predstavuje 6,46 eura a 20% DPH (základ dane 46,30 eura) predstavuje 9,26 eura.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Liptovský Mikuláš.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.